Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Tdo/20/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom dňa 10. jú-

na 2009 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tomana a sudcov JUDr. Jozefa

Kanderu a JUDr. Pavla Farkaša v trestnej veci proti obvinenému J. B. , pre zločin sexuálneho

násilia podľa § 200 ods. 1 Tr. zák. o dovolaní obvineného proti rozsudku Krajského súdu

v Banskej Bystrici, sp. zn. zo dňa 12. novembra 2008 rozhodol

t a k t o :

Podľa dovolanie obvineného J. B. sa o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici podľa § 321 ods. 1 písm. e/,

ods. 2 zrušil rozsudok Okresného súdu vo Veľkom Krtíši z 21. júla 2008 sp. zn.

, ktorým bol obvinený J. B. uznaný vinným v bode 1a/ zo spáchania zločinu

sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Tr. zák. v bode 1b/ prečinu poškodzovania cudzích

práv podľa § 375 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a v bode 2/ prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1

Tr. zák., ktorých trestných činov sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

1/

a) dňa 21. februára.2006 pod zámienkou poskytnutia pôžičiek, ktoré inzeroval na teletextovej

stránke STV prišiel do bytu O. Z. v S. Ľ. vystupujúc ako živnostník pod menom MBC Ing.

J. B. a s poškodenými O. Ž. ako aj E. V. uzatvoril písomné zmluvy o poskytnutí pôžičky

po 50 000 Sk do 48 hodín za podmienky, že obe budú súhlasiť s orálnym a pohlavným

stykom s obžalovaným a keďto poškodené odmietli, tak sa im vyhrážal, že privolá kamarátov,

ktorí ho čakajú v S. Ľ., títo rozbijú dvere na byte a poškodené uvidia, že čo s nimi urobia

a pretože sa ho báli. tak obe poškodené jeho podmienke vyhoveli, najskôr išla do spálne bytu

s obžalovaným E. V., ktorá vzala pohlavný úd obžalovaného do ruky, avšak k pohlavnému

ani orálnemu styku nedošlo a potom vykonal orálny styk s poškodenou O. Ž., predtým obe

poškodené donútil napísať vlastnoručné vyhlásenie o dobrovoľnom pohlavnom styku s ním.

b) dňa 18. marca 2006 dopoludnia pod zámienkou poskytnutia pôžičky, ktorú inzeroval

na teletextovej stránke STV prišiel do bytu A. H. v Z. č. X., vystupujúc ako živnostník pod

menom MBC Ing. J. B., uzavrel s poškodenou písomnú dohodu o poskytnutí pôžičky

50 000 Sk s tým, že peniaze prevedie na jej účet do 24 hodín za podmienky, že poškodená

bude súhlasiť s pohlavným a orálnym stykom s obžalovaným, poškodená s tým súhlasila

a k pohlavnému orálnemu styku došlo avšak obžalovaný peniaze na jej účet nepreviedol.

2/

a) v úmysle vylákať pre seba finančné prostriedky dňa 11.decembra 2006 okolo 11.00 hod.

v L. na parkovisku pred predajňou B. obžalovaný vystupujúc pod menom MBC Ing.

J. B. sa písomne dohodol s T. O., že pri zaplatení zálohy 15 000 Sk mu poskytne pôžičku

110 000 Sk a túto sumu prevedie na účet poškodeného do 48 hodín od podpisu,

od poškodeného prevzal 15 000 Sk, pôžičku mu do dnešného dňa neposkytol ani mu nevrátil

15 000 Sk a spôsobil tak T. O. škodu vo výške 15 000 Sk,

b) v úmysle vylákať pre seba finančné prostriedky dňa 18.decembra 2006 vystupujúc pod

menom Ing. P. F. okolo 13.00 hod. v byte vo V. K., na ul. Ž. X. sa písomne dohodol s J. A.

a V. A., že im po zaplatení zálohy 15 000 Sk poskytne pôžičku vo výške 100 000 Sk na ich

účet do 48 hodín od podpisu, poškodení mu vyplatili pri podpise čiastku 10 000 Sk a nakoľko

vyššiu finančnú hotovosť pri sebe nemali. odovzdali mu mobilný telefón zn. Motorola L7

a obžalovaný poškodeným do dnešného dňa zálohu nevrátil ani im neposkytol pôžičku

a spôsobil im tak škodu vo výške 15 286 Sk,

a to v časti výroku o treste a na základe bol menovaný obvinený

odsúdený podľa § 200 ods. 1, § 38 ods. 1 , § 42 ods. 1 Tr. zák. k súhrnnému trestu odňatia

slobody vo výmere deväť rokov a dva mesiace so zaradením pre jeho výkon do ústavu

na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia (§ 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.).

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. bol obvinenému uložený aj trest zákazu činnosti

riadenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu vo výmere 14 mesiacov.

Podľa bol zároveň zrušený výrok o treste uloženom obvinenému

trestným rozkazom Okresného súdu v Partizánskom sp. zn. z 20. marca 2008,

ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom

na zmenu, ku ktorej došlo, stratili podklad.

Obvinený J. B. podal prostredníctvom obhajcu proti rozsudku krajského súdu

dovolanie podľa ods. l písm. c/, písm. g/, písm. h/, písm. j/ s odôvodnením,

že napadnutému rozhodnutiu predchádzalo konanie v ktorom bolo zásadným spôsobom

porušené jeho právo na obhajobu, že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli

súdom vykonané zákonným spôsobom, že bol uložený trest mimo zákonom uloženej trestnej

sadzby a, že odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené

zákonné dôvody.

V odôvodnení svojho dovolania vo vzťahu ku skutkom v bodoch 1a/ a 1b/ uviedol, že

týchto skutkov sa nedopustil a tieto skutky sa nestali tak ako to je uvedené v rozsudku

okresného súdu. Žiadna z poškodených nemala v úmysle podať trestné oznámenie, pretože

pohlavný styk s ním mali dobrovoľne.

V prípravnom konaní boli, podľa názoru obvineného, zásadným spôsobom porušené

jeho obhajobné práva tým, že mu bol ustanovený obhajca JUDr. M. V.,

so zastupovaním ktorého ale nebol spokojný a preto požiadal o zrušenie jeho obhajoby.

Obhajca mu bol ustanovený až skoro mesiac po jeho nezákonnom vzatí do väzby. Viackrát,

bez jeho súhlasu bola pri úkonoch prítomná len advokátska koncipientka.

Trestné stíhanie proti nemu bolo vedené na základe nezákonne získaných dôkazov,

konkrétne jeho osobného kufríka, ktorý mu bol odňatý a neskôr vrátený a ktorého obsah

so skutkom nesúvisel. Telefónne čísla ktoré mal vo svojich záznamoch uložené, boli orgánmi

prípravného konania použité a následne bolo jeho trestné stíhanie rozšírené o ďalšie trestné

činy.

Trest mu bol uložený mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby, pretože mal byť

odsúdený len za jeden skutok a teda nemala byť použitá asperačná zásada. Súd nevzal

do úvahy ani poľahčujúce okolnosti, t.j. že sa k prečinom podvodu priznal a že v minulosti

nebol vo výkone trestu odňatia slobody. K pochybeniu došlo aj v tom smere, že súhrnný trest

mu neukladal okresný, ale krajský súd ako súd odvolací, ako aj pri úprave resp. výpočte

trestnej sadzby v zmysle asperačnej zásady.

V ďalšej časti odôvodnenia dovolania obvinený namietal, že rozhodnutie súdov bolo

založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku. Jeho konanie totiž nezodpovedá

zločinu sexuálneho násilia, pretože on sa žiadneho násilia, ale ani hrozby bezprostredného

násilia voči žiadnej žene nedopustil. V tejto súvislosti poukázal na konkrétne skutkové

okolnosti prípadu.

Z uvedených dôvodov obvinený navrhol, aby dovolací súd vyslovil, že napadnutým

rozsudkom bol porušený zákon, zrušil predchádzajúce rozhodnutia a prikázal súdu aby ju

v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Okresný prokurátor vo Veľkom Krtíši vo svojom písomnom vyjadrení k dovolaniu

obvineného uviedol, že s dôvodmi dovolania obvineného, pokiaľ namietal právnu kvalifikáciu

skutku v bode 1a/ rozsudku Okresného súdu vo Veľkom Krtíši a rovnako aj s námietkami

vo vzťahu k výške uloženého trestu sa nestotožnil. Rozsudok Krajského súdu v Banskej

Bystrici považuje vo všetkých jeho častiach za zákonný a preto navrhol aby Najvyšší súd

Slovenskej republiky dovolanie obvineného J. B. podľa odmietol.

Najvyšší súd ako súd dovolací ( ) predovšetkým skúmal či má podané

dovolanie všetky obsahové a formálne náležitosti, či je prípustné a či bolo podané oprávnenou

osobou a pritom dospel k nasledujúcim záverom:

Podľa dovolaním možno napadnúť len právoplatné rozhodnutie

súdu, ktorým bola vec právoplatne skončená. V posudzovanom prípade je napadnutým

rozhodnutím rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici ako odvolacieho súdu, ktorým bol

obvinený J. B. právoplatne uznaný vinným a bol mu uložený trest. Proti takémuto druhu

rozhodnutia je dovolanie prípustné. Dovolanie podal obvinený prostredníctvom obhajcu , bolo

preto podané osobou oprávnenou podľa a K

podaniu dovolania došlo na Okresnom súde vo Veľkom Krtíši, t.j. v mieste podľa

V dovolaní musí byť ďalej uvedené, z akých dovolacích dôvodov sa podáva, tak aby

bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozhodnutie napáda a aké chyby sa vytýkajú rozhodnutiu alebo

konaniu, ktoré rozhodnutiu predchádzalo. Obvinený poukazuje na dôvody uvedené

v ustanoveniach , , , , teda na to,

že zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu, že rozhodnutie je založené

na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, že bol uložený trest mimo

zákonom ustanovenej trestnej sadzby a tiež na to, že rozhodnutie je založené na nesprávnom

právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho

ustanovenia.

Dovolacími námietkami obvinený teda spochybňuje zákonný priebeh vykonania

niektorých dôkazov ako i postup orgánov prípravného konania z hľadiska porušenia jeho

obhajobného práva a domáha sa preto zrušenia rozsudku Okresného súdu vo Veľkom Krtíši

ako aj rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorými bol právoplatne uznaný vinným

a bol mu uložený trest.

Dovolacím dôvodom podľa ustanovenia , je že v konaní, ktoré

odsudzujúcemu rozhodnutiu predchádzalo bolo zásadným spôsobom porušené právo

obvineného na obhajobu.

Pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii dovolacieho dôvodu uvedeného

v dovolací súd preskúmal či v predmetnom prípade boli

zásadným spôsobom porušené obhajobné práva obvineného. Ak stanovuje

podmienky vykonávania dôkazov, je treba tieto chápať v ich materiálnom pojatí. To znamená,

že trestné konanie je treba viesť takým spôsobom, aby došlo k naplneniu účelu obhajoby

a tým aj k zabezpečeniu základných práv obvineného.

Z obsahu relevantného spisového materiálu vyplýva, že trestné stíhanie bolo podľa

začaté vo veci uzneseniami vyšetrovateľa Policajného zboru zo dňa

19. januára 2007 č. ČVS: ORP-3136/2-OSV-VK-2006, zo dňa 22. marca 2007 č. ČVS:

ORP-281/OEK-LC-2007, ČVS: ORP-282/OEK-LC-2007 a ČVS: ORP-283/OEK-LC-2007

a obvinenému bolo vznesené obvinenie podľa uzneseniami zo dňa

23. februára 2007 č. ČVS: ORP-3136/2-OSV-VK-2006, zo dňa 27. marca 2007 č. ČVS:

ORP-281/OEK-LC-2007, ORP-282/OEK-LC-2007, ORP -283/OEK-LC-2007 a zo dňa 5. jú-

la 2007 č. ČVS:KRP-29/OVK-BB-2007.

Obvinený bol vzatý do výkonu väzby uznesením sudcu Okresného súdu vo Veľkom

Krtíši zo dňa 26. februára 2007, sp. zn. 5/2007, pričom lehota väzby sa začala dňa

23. februára 2007.

Opatrením sudcu Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa 18. apríla 2007, sp. zn.

225/2007, bol obvinenému z dôvodu ustanovený obhajca

JUDr. M. V.

Na základe vyslovenia nedôvery obvineného voči tomuto obhajcovi sudca okresného

súdu dňa 5. októbra 2007 vydal opatrenie o zrušení ustanovenia obhajcu JUDr. M. V.

a následne opatrením zo dňa 11. októbra 2007, sp. zn. 225/2007, mu bol ustanovený

obhajca JUDr. J. V.

Z obsahu trestného spisu tiež vyplýva, že niektoré procesné úkony boli v rámci

dokazovania vykonané ešte pred jeho vzatím do výkonu väzby (dňa 21. februára 2007),

a teda v čase týchto úkonov ešte neexistoval dôvod povinnej obhajoby. Všetky ďalšie

výsluchy boli vykonané až po vzatí obvineného do väzby (22. marca, 25. apríla,

15. a 16. mája, 25. júna , 10.a 17. augusta, 24. septembra a 15. októbra 2007), pričom všetky

tieto úkony boli vykonané za účasti ustanoveného obhajcu, prípadne jeho substituenta.

Rovnako aj dokazovanie vykonané na hlavnom pojednávaní okresného súdu bolo vykonávané

za účasti obhajcu obvineného.

Obvinený v ďalšej časti svojho dovolania namietal nezákonnosť zaistenia jeho

osobného kufríka, a to napriek tomu, že jeho obsah nesúvisel so skutkom, pre ktorý bol

trestne stíhaný a k spáchaniu ktorého sa priznal.

Podľa za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité

objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona alebo podľa

osobitného zákona. Dôkaznými prostriedkami sú ,okrem iného aj listiny dôležité pre trestné

konanie.

Podľa Dôkaz získaný nezákonným donútením alebo hrozbou

takého donútenia sa nesmie použiť v konaní okrem prípadu, keď sa použije ako dôkaz proti

osobe, ktorá také donútenie alebo hrozbu donútenia použila.

Ako to vyplýva z obsahu zoznamu osobných vecí odobratých obvinenému pri osobnej

prehliadke po jeho zadržaní zo dňa 23. februára 2007 (č.l. 73-77 zv. č.1), obvinenému bol,

okrem iného, zadržaný aj čierny kožený kufrík.

V danej súvislosti najvyšší súd konštatuje, že v postupe orgánov činných v trestnom

konaní nie je možné vidieť žiadne porušenie zákonných záruk spravodlivého procesu. Obsah

trestného spisu neposkytuje žiaden podklad o tom, že by vyšetrovateľ v rámci prípravného

konania pri vykonávaní úkonov postupoval v rozpore so zákonnými ustanoveniami zabezpe-

čujúcimi obvinenému jeho obhajobné práva, ako aj, že by vykonali relevantné dôkazy

nezákonným spôsobom. Ako je to zrejmé z obsahu trestného spisu aj zaistenie osobných vecí

bolo orgánmi prípravného konania vykonané v súlade s zákonom.

V danej súvislosti treba poukázať na skutočnosť, že v čase zadržania týchto vecí

obvinený bol trestne stíhaný pre prečin podvodu a orgány prípravného konania logicky

a oprávnene predpokladali, že v osobných veciach obvineného sa môžu nachádzať niektoré

listinné dôkazy súvisiace s touto trestnou činnosťou. Ak sa potom ukázalo, že obsahom

kufríka sú dôkazy svedčiace o spáchaní aj iných trestných činov, vyšetrovateľ konal

zákonným a štandardným postupom, tak aby mohla byť trestná činnosť riadne a v potrebnom

rozsahu zadokumentovaná.

Dovolacím dôvodom podľa ustanovenia je, že bol

uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu ,

ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa. Dovolateľ J. B. konkrétne namietal, že

mal byť odsúdený len za jeden skutok, a preto súhrnný trest odňatia slobody uložený vo

výmere 9 rokov a 2 mesiace s použitím § 41 ods. 2 Tr. zák. je trestom nezákonným. Súčasne

namietal aj spôsob výpočtu rozpätia trestnej sadzby podľa uvedeného ustanovenia trestného

zákona.

Pre trestný čin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Tr. zák. bola ustanovená trestná

sadzba trestu odňatia slobody v rozpätí od piatich do desiatich rokov odňatia slobody.

Pri úprave trestnej sadzby podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. sa postupuje tak, že horná hranica

trestnej sadzby uvedenej v osobitnej časti sa zvyšuje o jednu tretinu bez

ohľadu na dolnú hranicu trestnej sadzby uvedenej v osobitnej časti . Horná

polovica takto zvýšenej trestnej sadzby sa vypočíta z takto zvýšenej hornej hranice trestnej

sadzby a z pôvodnej dolnej hranice trestnej sadzby. Zvýšená trestná sadzba po úprave

u daného trestného činu je od deväť rokov a dva mesiace do trinásť rokov a štyri mesiace.

Z hľadiska vyššie uvedených skutočností, keďže obvinenému bol ukladaný trest

za tri úmyselné trestné činy, pričom jeden z nich je zločinom, krajský súd správne a zákonne

uložil obvinenému súhrnný trest za použitia ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák.

Z uvedených dôvodov dovolaciu námietku obvineného, spočívajúcu v tvrdení, že súd

mu mal uložiť trest len za jeden skutok, bez použitia sprísňujúceho ustanovenia § 41 ods. 2

Tr. zák., je preto treba považovať z hľadiska naplnenia dovolacieho dôvodu podľa § 371

ods. 1 písm. h/ za irelevantnú.

Pokiaľ obvinený uplatnil aj dovolací dôvod, že rozhodnutie súdov je založené

na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, treba predovšetkým uviesť, že v tejto

časti dovolateľ použil zjavne nesprávny dovolací dôvod podľa ,

(ktorý je možné uplatniť vtedy, ak odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci

na to neboli splnené zákonné dôvody/ namiesto dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1

písm. i/ Podanie sa posudzuje vždy podľa obsahu, aj keď je nesprávne označené (

), pričom z obsahu dovolania obvineného J. B. je nepochybné, že obvinený uplatnil

práve tento dovolací dôvod, teda že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom

posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.

Obvinený namietal, že právne posúdenie jeho konania ako zločinu sexuálneho násilia

je nesprávne, pretože on sa žiadneho násilia resp. hrozby násilia voči poškodeným

nedopustil. V tejto súvislosti poukázal na viaceré súvisiace skutkové okolnosti so záverom,

že v tejto časti mal byť spod obžaloby oslobodený.

V naznačenom rozsahu obvinený namietal pochybenia v skutkových zisteniach

ustálených vo veci skôr činnými súdmi a v nimi vykonanom hodnotení dôkazov. Pritom

sa obvinený domáha tak podstatnej zmeny skutkových záverov, ktoré by viedli ku konštatova-

niu, že stíhaného skutku sa nedopustil, napriek tomu že súdy oboch stupňov dospeli

k opačnému záveru.

Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne

uvedených procesných a hmotnoprávnych vád, ale nie na revíziu skutkových zistení

ustálených súdmi prvého a druhého stupňa, ani k preskúmavaniu nimi vykonaného dokazo-

vania. Dovolanie má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti,

ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Ťažisko dokazovania

je totiž v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, prípadne

korigovať len odvolací súd (, ). Dovolací súd nie

je všeobecnou treťou inštanciou zameranou na preskúmavanie všetkých rozhodnutí súdov

druhého stupňa a samotnú správnosť a úplnosť skutkových zistení nemôže posudzovať už

len z toho dôvodu , že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy, bez

toho aby ich mohol podľa zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám

vykonávať. Na objasnenie potrebných okolností prípadne potrebných na rozhodnutie

o dovolaní môže vykonať dovolací súd len v obmedzenom rozsahu podľa § 379 ods. 2

Preto možnosti podania dovolania musia byť obmedzené, aby sa širokým uplatnením

tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia.

Preto pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii dovolacieho dôvodu uvede-

ného v je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým

zistením , ktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa. V trestnej veci obvineného

J. B. to teda znamená , že pre dovolací súd je rozhodujúce skutkové zistenie, podľa ktorého

obvinený spáchal skutky tak, ako je uvedené v rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými

skutkovými závermi sa stotožnil aj odvolací súd. Tieto skutkové okolnosti obsiahnuté

v popise skutku potom poskytujú spoľahlivý podklad pre naplnenie všetkých zákonných

znakov zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Tr. zák. (v bode ad 1a) a prečinu

poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. (v bode ad 1b),

zo spáchania ktorých trestných činov bol obvinený uznaný vinným.

Na základe vyššie uvedeného možno teda zhrnúť, že dovolaním nie je možné primárne

napádať skutkové okolnosti prípadu a na základe toho vyvodzovať nesprávnu právnu

kvalifikáciu skutku. Zákon v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ pripúšťa možnosť podania

dovolania len v prípade, kedy na základe správne a úplne zisteného skutkového stavu veci

bolo použité nesprávne právne posúdenie skutku, alebo z dôvodu, že rozhodnutie bolo

založené na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.

Z uvedeného je zrejmé, že v rozsahu námietok obvineného, nie sú splnené dôvody

dovolania podľa a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

písm. c/ dovolanie obvineného J. B. na neverejnom zasadnutí odmietol.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave, 10. júna 2009

JUDr. Pavol T o m a n , v. r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Pavol Farkaš

Za správnosť vyhotovenia: Kristína Cíchová