Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
8fe/363584.4ea74c.pdf
PDF · 127.57 KB
No categories available
1Tdo/20/2009
Najvyšší súd 1Tdo 20/2009
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom dňa 10. jú-
na 2009 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tomana a sudcov JUDr. Jozefa
Kanderu a JUDr. Pavla Farkaša v trestnej veci proti obvinenému J. B. , pre zločin sexuálneho
násilia podľa § 200 ods. 1 Tr. zák. o dovolaní obvineného proti rozsudku Krajského súdu
v Banskej Bystrici, sp. zn. 3To 258/08 zo dňa 12. novembra 2008 rozhodol
t a k t o :
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného J. B. sa o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici podľa § 321 ods. 1 písm. e/,
ods. 2 Tr. por. zrušil rozsudok Okresného súdu vo Veľkom Krtíši z 21. júla 2008 sp. zn.
8 T 119/07, ktorým bol obvinený J. B. uznaný vinným v bode 1a/ zo spáchania zločinu
sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Tr. zák. v bode 1b/ prečinu poškodzovania cudzích
práv podľa § 375 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a v bode 2/ prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1
Tr. zák., ktorých trestných činov sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že
1/
a) dňa 21. februára.2006 pod zámienkou poskytnutia pôžičiek, ktoré inzeroval na teletextovej
stránke STV prišiel do bytu O. Z. v S. Ľ. vystupujúc ako živnostník pod menom MBC Ing.
J. B. a s poškodenými O. Ž. ako aj E. V. uzatvoril písomné zmluvy o poskytnutí pôžičky
po 50 000 Sk do 48 hodín za podmienky, že obe budú súhlasiť s orálnym a pohlavným
stykom s obžalovaným a keďto poškodené odmietli, tak sa im vyhrážal, že privolá kamarátov,
ktorí ho čakajú v S. Ľ., títo rozbijú dvere na byte a poškodené uvidia, že čo s nimi urobia
a pretože sa ho báli. tak obe poškodené jeho podmienke vyhoveli, najskôr išla do spálne bytu
s obžalovaným E. V., ktorá vzala pohlavný úd obžalovaného do ruky, avšak k pohlavnému
ani orálnemu styku nedošlo a potom vykonal orálny styk s poškodenou O. Ž., predtým obe
poškodené donútil napísať vlastnoručné vyhlásenie o dobrovoľnom pohlavnom styku s ním.
b) dňa 18. marca 2006 dopoludnia pod zámienkou poskytnutia pôžičky, ktorú inzeroval
na teletextovej stránke STV prišiel do bytu A. H. v Z. č. X., vystupujúc ako živnostník pod
menom MBC Ing. J. B., uzavrel s poškodenou písomnú dohodu o poskytnutí pôžičky
50 000 Sk s tým, že peniaze prevedie na jej účet do 24 hodín za podmienky, že poškodená
bude súhlasiť s pohlavným a orálnym stykom s obžalovaným, poškodená s tým súhlasila
a k pohlavnému orálnemu styku došlo avšak obžalovaný peniaze na jej účet nepreviedol.
2/
a) v úmysle vylákať pre seba finančné prostriedky dňa 11.decembra 2006 okolo 11.00 hod.
v L. na parkovisku pred predajňou B. obžalovaný vystupujúc pod menom MBC Ing.
J. B. sa písomne dohodol s T. O., že pri zaplatení zálohy 15 000 Sk mu poskytne pôžičku
110 000 Sk a túto sumu prevedie na účet poškodeného do 48 hodín od podpisu,
od poškodeného prevzal 15 000 Sk, pôžičku mu do dnešného dňa neposkytol ani mu nevrátil
15 000 Sk a spôsobil tak T. O. škodu vo výške 15 000 Sk,
b) v úmysle vylákať pre seba finančné prostriedky dňa 18.decembra 2006 vystupujúc pod
menom Ing. P. F. okolo 13.00 hod. v byte vo V. K., na ul. Ž. X. sa písomne dohodol s J. A.
a V. A., že im po zaplatení zálohy 15 000 Sk poskytne pôžičku vo výške 100 000 Sk na ich
účet do 48 hodín od podpisu, poškodení mu vyplatili pri podpise čiastku 10 000 Sk a nakoľko
vyššiu finančnú hotovosť pri sebe nemali. odovzdali mu mobilný telefón zn. Motorola L7
a obžalovaný poškodeným do dnešného dňa zálohu nevrátil ani im neposkytol pôžičku
a spôsobil im tak škodu vo výške 15 286 Sk,
a to v časti výroku o treste a na základe § 322 ods. 3 Tr. por. bol menovaný obvinený
odsúdený podľa § 200 ods. 1, § 38 ods. 1 , § 42 ods. 1 Tr. zák. k súhrnnému trestu odňatia
slobody vo výmere deväť rokov a dva mesiace so zaradením pre jeho výkon do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia (§ 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.).
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. bol obvinenému uložený aj trest zákazu činnosti
riadenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu vo výmere 14 mesiacov.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. por. bol zároveň zrušený výrok o treste uloženom obvinenému
trestným rozkazom Okresného súdu v Partizánskom sp. zn. 1 T 16/08 z 20. marca 2008,
ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom
na zmenu, ku ktorej došlo, stratili podklad.
Obvinený J. B. podal prostredníctvom obhajcu proti rozsudku krajského súdu
dovolanie podľa § 371 ods. l písm. c/, písm. g/, písm. h/, písm. j/ Tr. por. s odôvodnením,
že napadnutému rozhodnutiu predchádzalo konanie v ktorom bolo zásadným spôsobom
porušené jeho právo na obhajobu, že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli
súdom vykonané zákonným spôsobom, že bol uložený trest mimo zákonom uloženej trestnej
sadzby a, že odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené
zákonné dôvody.
V odôvodnení svojho dovolania vo vzťahu ku skutkom v bodoch 1a/ a 1b/ uviedol, že
týchto skutkov sa nedopustil a tieto skutky sa nestali tak ako to je uvedené v rozsudku
okresného súdu. Žiadna z poškodených nemala v úmysle podať trestné oznámenie, pretože
pohlavný styk s ním mali dobrovoľne.
V prípravnom konaní boli, podľa názoru obvineného, zásadným spôsobom porušené
jeho obhajobné práva tým, že mu bol ustanovený obhajca JUDr. M. V.,
so zastupovaním ktorého ale nebol spokojný a preto požiadal o zrušenie jeho obhajoby.
Obhajca mu bol ustanovený až skoro mesiac po jeho nezákonnom vzatí do väzby. Viackrát,
bez jeho súhlasu bola pri úkonoch prítomná len advokátska koncipientka.
Trestné stíhanie proti nemu bolo vedené na základe nezákonne získaných dôkazov,
konkrétne jeho osobného kufríka, ktorý mu bol odňatý a neskôr vrátený a ktorého obsah
so skutkom nesúvisel. Telefónne čísla ktoré mal vo svojich záznamoch uložené, boli orgánmi
prípravného konania použité a následne bolo jeho trestné stíhanie rozšírené o ďalšie trestné
činy.
Trest mu bol uložený mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby, pretože mal byť
odsúdený len za jeden skutok a teda nemala byť použitá asperačná zásada. Súd nevzal
do úvahy ani poľahčujúce okolnosti, t.j. že sa k prečinom podvodu priznal a že v minulosti
nebol vo výkone trestu odňatia slobody. K pochybeniu došlo aj v tom smere, že súhrnný trest
mu neukladal okresný, ale krajský súd ako súd odvolací, ako aj pri úprave resp. výpočte
trestnej sadzby v zmysle asperačnej zásady.
V ďalšej časti odôvodnenia dovolania obvinený namietal, že rozhodnutie súdov bolo
založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku. Jeho konanie totiž nezodpovedá
zločinu sexuálneho násilia, pretože on sa žiadneho násilia, ale ani hrozby bezprostredného
násilia voči žiadnej žene nedopustil. V tejto súvislosti poukázal na konkrétne skutkové
okolnosti prípadu.
Z uvedených dôvodov obvinený navrhol, aby dovolací súd vyslovil, že napadnutým
rozsudkom bol porušený zákon, zrušil predchádzajúce rozhodnutia a prikázal súdu aby ju
v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
Okresný prokurátor vo Veľkom Krtíši vo svojom písomnom vyjadrení k dovolaniu
obvineného uviedol, že s dôvodmi dovolania obvineného, pokiaľ namietal právnu kvalifikáciu
skutku v bode 1a/ rozsudku Okresného súdu vo Veľkom Krtíši a rovnako aj s námietkami
vo vzťahu k výške uloženého trestu sa nestotožnil. Rozsudok Krajského súdu v Banskej
Bystrici považuje vo všetkých jeho častiach za zákonný a preto navrhol aby Najvyšší súd
Slovenskej republiky dovolanie obvineného J. B. podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietol.
Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) predovšetkým skúmal či má podané
dovolanie všetky obsahové a formálne náležitosti, či je prípustné a či bolo podané oprávnenou
osobou a pritom dospel k nasledujúcim záverom:
Podľa § 368 ods. 1 Tr. por. dovolaním možno napadnúť len právoplatné rozhodnutie
súdu, ktorým bola vec právoplatne skončená. V posudzovanom prípade je napadnutým
rozhodnutím rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici ako odvolacieho súdu, ktorým bol
obvinený J. B. právoplatne uznaný vinným a bol mu uložený trest. Proti takémuto druhu
rozhodnutia je dovolanie prípustné. Dovolanie podal obvinený prostredníctvom obhajcu , bolo
preto podané osobou oprávnenou podľa § 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por. a § 373 Tr. por. K
podaniu dovolania došlo na Okresnom súde vo Veľkom Krtíši, t.j. v mieste podľa
V dovolaní musí byť ďalej uvedené, z akých dovolacích dôvodov sa podáva, tak aby
bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozhodnutie napáda a aké chyby sa vytýkajú rozhodnutiu alebo
konaniu, ktoré rozhodnutiu predchádzalo. Obvinený poukazuje na dôvody uvedené
v ustanoveniach § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/, písm. h/, písm. i/ Tr. por., teda na to,
že zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu, že rozhodnutie je založené
na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, že bol uložený trest mimo
zákonom ustanovenej trestnej sadzby a tiež na to, že rozhodnutie je založené na nesprávnom
právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho
ustanovenia.
Dovolacími námietkami obvinený teda spochybňuje zákonný priebeh vykonania
niektorých dôkazov ako i postup orgánov prípravného konania z hľadiska porušenia jeho
obhajobného práva a domáha sa preto zrušenia rozsudku Okresného súdu vo Veľkom Krtíši
ako aj rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorými bol právoplatne uznaný vinným
a bol mu uložený trest.
Dovolacím dôvodom podľa ustanovenia § 371 písm. c/ Tr. por., je že v konaní, ktoré
odsudzujúcemu rozhodnutiu predchádzalo bolo zásadným spôsobom porušené právo
obvineného na obhajobu.
Pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii dovolacieho dôvodu uvedeného
v § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. dovolací súd preskúmal či v predmetnom prípade boli
zásadným spôsobom porušené obhajobné práva obvineného. Ak Trestný poriadok stanovuje
podmienky vykonávania dôkazov, je treba tieto chápať v ich materiálnom pojatí. To znamená,
že trestné konanie je treba viesť takým spôsobom, aby došlo k naplneniu účelu obhajoby
a tým aj k zabezpečeniu základných práv obvineného.
Z obsahu relevantného spisového materiálu vyplýva, že trestné stíhanie bolo podľa
§ 160 ods. 1 Tr. por. začaté vo veci uzneseniami vyšetrovateľa Policajného zboru zo dňa
19. januára 2007 č. ČVS: ORP-3136/2-OSV-VK-2006, zo dňa 22. marca 2007 č. ČVS:
ORP-281/OEK-LC-2007, ČVS: ORP-282/OEK-LC-2007 a ČVS: ORP-283/OEK-LC-2007
a obvinenému bolo vznesené obvinenie podľa § 163 ods. 1 Tr. por. uzneseniami zo dňa
23. februára 2007 č. ČVS: ORP-3136/2-OSV-VK-2006, zo dňa 27. marca 2007 č. ČVS:
ORP-281/OEK-LC-2007, ORP-282/OEK-LC-2007, ORP -283/OEK-LC-2007 a zo dňa 5. jú-
la 2007 č. ČVS:KRP-29/OVK-BB-2007.
Obvinený bol vzatý do výkonu väzby uznesením sudcu Okresného súdu vo Veľkom
Krtíši zo dňa 26. februára 2007, sp. zn. Tp 5/2007, pričom lehota väzby sa začala dňa
23. februára 2007.
Opatrením sudcu Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa 18. apríla 2007, sp. zn.
Tp 225/2007, bol obvinenému z dôvodu § 37 ods. 1 písm. a/ Tr. por. ustanovený obhajca
JUDr. M. V.
Na základe vyslovenia nedôvery obvineného voči tomuto obhajcovi sudca okresného
súdu dňa 5. októbra 2007 vydal opatrenie o zrušení ustanovenia obhajcu JUDr. M. V.
a následne opatrením zo dňa 11. októbra 2007, sp. zn. Tp 225/2007, mu bol ustanovený
obhajca JUDr. J. V.
Z obsahu trestného spisu tiež vyplýva, že niektoré procesné úkony boli v rámci
dokazovania vykonané ešte pred jeho vzatím do výkonu väzby (dňa 21. februára 2007),
a teda v čase týchto úkonov ešte neexistoval dôvod povinnej obhajoby. Všetky ďalšie
výsluchy boli vykonané až po vzatí obvineného do väzby (22. marca, 25. apríla,
15. a 16. mája, 25. júna , 10.a 17. augusta, 24. septembra a 15. októbra 2007), pričom všetky
tieto úkony boli vykonané za účasti ustanoveného obhajcu, prípadne jeho substituenta.
Rovnako aj dokazovanie vykonané na hlavnom pojednávaní okresného súdu bolo vykonávané
za účasti obhajcu obvineného.
Obvinený v ďalšej časti svojho dovolania namietal nezákonnosť zaistenia jeho
osobného kufríka, a to napriek tomu, že jeho obsah nesúvisel so skutkom, pre ktorý bol
trestne stíhaný a k spáchaniu ktorého sa priznal.
Podľa § 119 ods. 2 Tr. por. za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité
objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona alebo podľa
osobitného zákona. Dôkaznými prostriedkami sú ,okrem iného aj listiny dôležité pre trestné
konanie.
Podľa § 119 ods. 4 Tr. por. Dôkaz získaný nezákonným donútením alebo hrozbou
takého donútenia sa nesmie použiť v konaní okrem prípadu, keď sa použije ako dôkaz proti
osobe, ktorá také donútenie alebo hrozbu donútenia použila.
Ako to vyplýva z obsahu zoznamu osobných vecí odobratých obvinenému pri osobnej
prehliadke po jeho zadržaní zo dňa 23. februára 2007 (č.l. 73-77 zv. č.1), obvinenému bol,
okrem iného, zadržaný aj čierny kožený kufrík.
V danej súvislosti najvyšší súd konštatuje, že v postupe orgánov činných v trestnom
konaní nie je možné vidieť žiadne porušenie zákonných záruk spravodlivého procesu. Obsah
trestného spisu neposkytuje žiaden podklad o tom, že by vyšetrovateľ v rámci prípravného
konania pri vykonávaní úkonov postupoval v rozpore so zákonnými ustanoveniami zabezpe-
čujúcimi obvinenému jeho obhajobné práva, ako aj, že by vykonali relevantné dôkazy
nezákonným spôsobom. Ako je to zrejmé z obsahu trestného spisu aj zaistenie osobných vecí
bolo orgánmi prípravného konania vykonané v súlade s zákonom.
V danej súvislosti treba poukázať na skutočnosť, že v čase zadržania týchto vecí
obvinený bol trestne stíhaný pre prečin podvodu a orgány prípravného konania logicky
a oprávnene predpokladali, že v osobných veciach obvineného sa môžu nachádzať niektoré
listinné dôkazy súvisiace s touto trestnou činnosťou. Ak sa potom ukázalo, že obsahom
kufríka sú dôkazy svedčiace o spáchaní aj iných trestných činov, vyšetrovateľ konal
zákonným a štandardným postupom, tak aby mohla byť trestná činnosť riadne a v potrebnom
rozsahu zadokumentovaná.
Dovolacím dôvodom podľa ustanovenia § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por. je, že bol
uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu ,
ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa. Dovolateľ J. B. konkrétne namietal, že
mal byť odsúdený len za jeden skutok, a preto súhrnný trest odňatia slobody uložený vo
výmere 9 rokov a 2 mesiace s použitím § 41 ods. 2 Tr. zák. je trestom nezákonným. Súčasne
namietal aj spôsob výpočtu rozpätia trestnej sadzby podľa uvedeného ustanovenia trestného
zákona.
Pre trestný čin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Tr. zák. bola ustanovená trestná
sadzba trestu odňatia slobody v rozpätí od piatich do desiatich rokov odňatia slobody.
Pri úprave trestnej sadzby podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. sa postupuje tak, že horná hranica
trestnej sadzby uvedenej v osobitnej časti Trestného zákona sa zvyšuje o jednu tretinu bez
ohľadu na dolnú hranicu trestnej sadzby uvedenej v osobitnej časti Trestného zákona. Horná
polovica takto zvýšenej trestnej sadzby sa vypočíta z takto zvýšenej hornej hranice trestnej
sadzby a z pôvodnej dolnej hranice trestnej sadzby. Zvýšená trestná sadzba po úprave
u daného trestného činu je od deväť rokov a dva mesiace do trinásť rokov a štyri mesiace.
Z hľadiska vyššie uvedených skutočností, keďže obvinenému bol ukladaný trest
za tri úmyselné trestné činy, pričom jeden z nich je zločinom, krajský súd správne a zákonne
uložil obvinenému súhrnný trest za použitia ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák.
Z uvedených dôvodov dovolaciu námietku obvineného, spočívajúcu v tvrdení, že súd
mu mal uložiť trest len za jeden skutok, bez použitia sprísňujúceho ustanovenia § 41 ods. 2
Tr. zák., je preto treba považovať z hľadiska naplnenia dovolacieho dôvodu podľa § 371
ods. 1 písm. h/ Tr. por. za irelevantnú.
Pokiaľ obvinený uplatnil aj dovolací dôvod, že rozhodnutie súdov je založené
na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, treba predovšetkým uviesť, že v tejto
časti dovolateľ použil zjavne nesprávny dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. j/ Tr. por.,
(ktorý je možné uplatniť vtedy, ak odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci
na to neboli splnené zákonné dôvody/ namiesto dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1
písm. i/ Tr. por. Podanie sa posudzuje vždy podľa obsahu, aj keď je nesprávne označené (§ 62
Tr. por.), pričom z obsahu dovolania obvineného J. B. je nepochybné, že obvinený uplatnil
práve tento dovolací dôvod, teda že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom
posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.
Obvinený namietal, že právne posúdenie jeho konania ako zločinu sexuálneho násilia
je nesprávne, pretože on sa žiadneho násilia resp. hrozby násilia voči poškodeným
nedopustil. V tejto súvislosti poukázal na viaceré súvisiace skutkové okolnosti so záverom,
že v tejto časti mal byť spod obžaloby oslobodený.
V naznačenom rozsahu obvinený namietal pochybenia v skutkových zisteniach
ustálených vo veci skôr činnými súdmi a v nimi vykonanom hodnotení dôkazov. Pritom
sa obvinený domáha tak podstatnej zmeny skutkových záverov, ktoré by viedli ku konštatova-
niu, že stíhaného skutku sa nedopustil, napriek tomu že súdy oboch stupňov dospeli
k opačnému záveru.
Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne
uvedených procesných a hmotnoprávnych vád, ale nie na revíziu skutkových zistení
ustálených súdmi prvého a druhého stupňa, ani k preskúmavaniu nimi vykonaného dokazo-
vania. Dovolanie má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti,
ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Ťažisko dokazovania
je totiž v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, prípadne
korigovať len odvolací súd (§ 322 ods. 3, § 326 ods. 5 Tr. por.). Dovolací súd nie
je všeobecnou treťou inštanciou zameranou na preskúmavanie všetkých rozhodnutí súdov
druhého stupňa a samotnú správnosť a úplnosť skutkových zistení nemôže posudzovať už
len z toho dôvodu , že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy, bez
toho aby ich mohol podľa zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám
vykonávať. Na objasnenie potrebných okolností prípadne potrebných na rozhodnutie
o dovolaní môže vykonať dovolací súd len v obmedzenom rozsahu podľa § 379 ods. 2
Tr. por. Preto možnosti podania dovolania musia byť obmedzené, aby sa širokým uplatnením
tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia.
Preto pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii dovolacieho dôvodu uvede-
ného v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým
zistením , ktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa. V trestnej veci obvineného
J. B. to teda znamená , že pre dovolací súd je rozhodujúce skutkové zistenie, podľa ktorého
obvinený spáchal skutky tak, ako je uvedené v rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými
skutkovými závermi sa stotožnil aj odvolací súd. Tieto skutkové okolnosti obsiahnuté
v popise skutku potom poskytujú spoľahlivý podklad pre naplnenie všetkých zákonných
znakov zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Tr. zák. (v bode ad 1a) a prečinu
poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. (v bode ad 1b),
zo spáchania ktorých trestných činov bol obvinený uznaný vinným.
Na základe vyššie uvedeného možno teda zhrnúť, že dovolaním nie je možné primárne
napádať skutkové okolnosti prípadu a na základe toho vyvodzovať nesprávnu právnu
kvalifikáciu skutku. Zákon v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ pripúšťa možnosť podania
dovolania len v prípade, kedy na základe správne a úplne zisteného skutkového stavu veci
bolo použité nesprávne právne posúdenie skutku, alebo z dôvodu, že rozhodnutie bolo
založené na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.
Z uvedeného je zrejmé, že v rozsahu námietok obvineného, nie sú splnené dôvody
dovolania podľa § 371 Tr. por. a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 382
písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného J. B. na neverejnom zasadnutí odmietol.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave, 10. júna 2009
JUDr. Pavol T o m a n , v. r.
predseda senátu
Vypracoval: JUDr. Pavol Farkaš
Za správnosť vyhotovenia: Kristína Cíchová