Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tdo/21/2009

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu

JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci

obvineného A. V. a spol. vedenej pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1,

ods. 3 Tr. zák. a iné účinného do 1. januára 2006 prerokoval na neverejnom zasadnutí

11. júna 2009 v Bratislave dovolanie, ktoré podali obvinení A. V. a O. V., obaja zastúpení

obhajcom JUDr. J. D., proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 21. januára 2009, sp. zn.

a takto

rozhodol:

Podľa sa dovolanie obvinených A. V. a O. V. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo 14. mája 2008, sp. zn. , bol

obvinený A. V. uznaný za vinného z trestného činu porušovania domovej slobody

spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 238 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. v jednočinnom súbehu

s trestným činom ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. účinného

do 31. decembra 2005 a obvinený O. V. z trestného činu porušovania domovej slobody

spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 238 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. v jednočinnom súbehu

s trestným činom ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. účinného

do 31. decembra 2005 na tom skutkovom základe, že

dňa 22. augusta 1999 po predchádzajúcej vzájomnej dohode cez otvorenú

neuzamknutú bránku neoprávnene vnikli na dvor domu majiteľa D. Š. na ulici S.,

kde pri garáži bezdôvodne fyzicky napadli D. Š. tak, že ho rukami udierali do oblasti tváre,

viackrát ho kopali do rôznych častí tela, následne D. Š. pretiahli cez kvetinový záhon

na pozemok neb. L. S., na ulicu S., kde v útokoch na tam ležiaceho D. Š. pokračovali, pričom

A. V. mu spôsobil poranenie, a to zlomeninu tela sánky vľavo s posunom úlomkov,

zlomeninu kĺbového výbežku sánky vpravo s posunom úlomkov a spolu s O. V. spôsobili

pomliaždenie hrudníka, brucha, ako aj ďalšie drobné poranenia, ktoré podľa vyjadrenia znalca

si vyžiadali liečenie spojené s práceneschopnosťou v trvaní 6-7 týždňov.

Za to bol obvinenému A. V. uložený podľa § 221 ods. 3 Tr. zák. za použitia § 35

ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 úhrnný trest odňatia slobody vo výmere

1 (jedného) roka.

O. V. bol uložený podľa § 238 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 35 ods. 1 Tr. zák. účinného

do 31. decembra 2005 úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 58 ods. 1 písm. a/, § 59 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 (ďalej

len Tr. zák.) bol výkon uloženého trestu podmienečne odložený u obvineného A. V. na dobu

18 (osemnásť) mesiacov a obvinenému O. V. na dobu 1 (jedného) roka.

Podľa účinného do 31. decembra 2005 bol poškodený D. Š.

s nárokom na náhradu škody odkázaný na konanie o veciach občianskoprávnych.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie obaja obvinení

prostredníctvom svojho obhajcu.

Krajský súd v Prešove na podklade podaného odvolania rozhodol rozsudkom (a nie

uznesením, ako sa píše v dovolaní) z 21. januára 2009, sp. zn. , tak, že podľa

, , účinného do 1. januára 2006 (ďalej len

) zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa sám vo veci

rozhodol rozsudkom tak, že uznal obvineného A. V. za vinného z trestného činu porušovania

domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 238 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.

v jednočinnom súbehu s trestným činom ublíženia na zdraví sčasti samostatne podľa § 221

ods. 1, ods. 3 Tr. a obvineného O. V. z trestného činu

porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 238 ods. 1, ods. 2

Tr. zák. v jednočinnom súbehu s trestným činom ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1

Tr. na skutkovom základe, že

dňa 22. augusta 1999 okolo 19.00 hod. v P. po predchádzajúcej vzájomnej dohode

cez otvorenú neuzamknutú bránku neoprávnene vnikli na dvor majiteľa D. Š. na U.,

kde pri garáži bezdôvodne fyzicky napadli D. Š. tak, že ho rukami udierali do oblasti tváre,

viackrát ho kopali do rôznych častí tela, následne ho pretiahli cez kvetinový záhon

na pozemok neb. L. S., na ul. S., kde v útokoch na tam ležiaceho D. Š. pokračovali, pričom

mu spôsobili pomliaždenie hrudníka, brucha ako aj ďalšie drobné poranenia, ktoré

si vyžiadali liečenie po dobu najmenej 10 dní a obvinený A. V. mu spôsobil aj zlomeninu tela

sánky vľavo s posunom úlomkov a zlomeninu kĺbového výbežku sánky vpravo s posunom

úlomkov, ktoré poranenie si vyžiadalo liečenie spojené s práceneschopnosťou v trvaní

najmenej 6-7 týždňov.

Za to obvinenému A. V. uložil podľa § 221 ods. 3 Tr. zák. za použitia § 35 ods.1, § 53

ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods. 3 Tr. zák. úhrnný peňažný trest vo výmere 7 000 Sk, čo je

po prepočítaní 232,35 €.

Podľa § 54 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne

zmarený, ustanovil mu náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) mesiacov.

Obvinenému O. V. uložil podľa § 238 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 35 ods. 1, § 53

ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods. 3 Tr. zák. úhrnný peňažný trest vo výmere 5 000 Sk, čo je

po prepočítaní 165,96 € .

Podľa § 54 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne

zmarený, ustanovil mu náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) mesiaca.

Podľa bol poškodený D. Š. s nárokom na náhradu škody

odkázaný na konanie o veciach občianskoprávnych.

Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 21. januára 2009, kedy

vo veci rozhodol krajský súd.

Odpis rozsudku Krajského súdu v Prešove bol obom obvineným doručený dňa

3. marca 2009, ich obhajcovi bol doručený dňa 2. marca 2009.

Okresný súd Prešov dňa 20. mája 2009 predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky v predmetnej veci dovolanie obvinených A. V. a O. V., ktoré podali

prostredníctvom svojho zvoleného obhajcu JUDr. J. D. (zákonná podmienka § 373 ods. 1

), ktoré smeruje proti obom vyššie citovaným rozhodnutiam. Dovolanie bolo podané

na súde prvého stupňa dňa 30. marca 2009.

V písomných dôvodoch svojho dovolania obhajca uviedol, že dovolanie podáva proti

„uzneseniu Krajského súdu v Prešove č. zo dňa 04.02.2009“ v prospech oboch

obvinených z dôvodu uvedeného v ustanovení , pretože

rozsudkom Okresného súdu Prešov zo 14. mája 2008, sp. zn. , im bol uložený trest

mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby a vytýkané pochybenie nebolo celkom napravené

v konaní o riadnom opravnom prostriedku vedenom na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn.

, v dôsledku čoho bol „uznesením“ Krajského súdu v Prešove

zo 4. februára 2009, sp. zn. , porušený zákon v ustanovení § 238 ods. 1, ods. 2

Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 a § 221 ods. 1 Tr. zák. v neprospech obvinených.

Podľa jeho názoru krajský súd pri posudzovaní celého prípadu nepostupoval správne

a pochybil. Obvinení v dôvodoch dovolania vytýkali odvolaciemu, že nebral v úvahu,

že poškodený porušil 15-krát domovú slobodu u ich sestry S. Poukazovali, že poškodený bol

viackrát riešený pre priestupky, na jeho trestné stíhania, kde však bol pre nepríčetnosť

oslobodený a bola mu nariadená ústavná psychiatrická liečba. Po prepustení z liečebne

sa sústavne dopúšťal trestnej činnosti voči rodine S. Poukazovali, že poškodený bol

útočníkom, vytýkali nedostatky, ktorých sa dopustili policajti pri vyšetrovaní a nezabezpečili

všetky dôkazy. Súd nebral v úvahu ani výpoveď psychiatra, ktorý liečil poškodeného

a potvrdil, že v jeho prípade ide o psychopatickú osobnosť a je nebezpečný pre spoločnosť.

Preto ako dôvod dovolania uplatňujú ustanovenie ,

nakoľko rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení skutku.

Na základe uvedených skutočností žiadal, aby dovolací súd preskúmal rozhodnutia

oboch súdov, tieto rozhodnutia ako nezákonné zrušil a vrátil vec na nové prerokovanie

Okresnému súdu Prešov.

Predseda senátu súdu prvého stupňa v zmysle doručil na vyjadrenie

rovnopis dovolania ostatným stranám, ktoré by mohli byť rozhodnutím o dovolaní priamo

dotknuté.

.

K dovolaniu obvinených sa vyjadril okresný prokurátor podaním z 22. apríla 2009,

v ktorom uviedol, že oba súdy pri hodnotení vykonaného dokazovania postupovali v súlade

so zákonom, a preto navrhol dovolanie odmietnuť.

Poškodený D. Š. sa k dovolaniu obvinených vyjadril prostredníctvom svojej

splnomocnenkyne podaním z 13. mája 2009. Uviedol, že tvrdenia obvinených nie sú

pravdivé, v podstate namietajú uložené tresty a sú nespokojní so skutkovými závermi

krajského súdu, ktoré však nie sú dovolacím dôvodom, preto navrhol dovolanie odmietnuť.

Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu dovolacieho ( )

zistil, že dovolanie je prípustné ( ), bolo podané oprávnenou osobou

( ), v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny

opravný prostriedok podať ( ). Zároveň však zistil, že podané dovolanie

je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko je zrejmé, že nie sú splnené dôvody

dovolania ( ).

Obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré

sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne

zodpovedať zákonnému vymedzeniu takéhoto dovolacieho dôvodu podľa

V prípade, že tak nie je a podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie

upravujúce dôvody dovolania a v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného

dovolacieho dôvodu, takéto odvolanie treba odmietnuť podľa

Obaja obvinení ako bolo vyššie uvedené opierajú svoje dovolanie v prvom rade

o ustanovenie , že trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu

poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje.

Z obsahu dovolania však vyplýva, že obvinení namietajú predovšetkým uložený trest,

ktorý podľa nich bol uložený v rozpore so zákonom.

Podľa názoru najvyššieho súdu v danom prípade nebol naplnený ani ďalší uplatnený

dovolací dôvod podľa Ide o dovolací dôvod, ktorý sa uplatňuje

vtedy, ak odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené

zákonné dôvody. V posudzovanej veci však odvolací súd rozhodol rozsudkom a nezamietol

odvolanie obvinených.

Existenciu dovolacieho dôvodu podľa obvinení videli

v tom, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení skutku. Je evidentné,

že obvinení poplietli dovolacie dôvody. Napriek tomu, že dovolanie bolo podané

prostredníctvom obhajcu, jeho obsah nezodpovedá ustanoveniu

Z ustanovenia , vyplýva, že dovolanie už pri jeho podaní

musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozhodnutie napáda a aké chyby

sa vytýkajú rozhodnutiu alebo konaniu, ktoré rozhodnutiu predchádzalo. V dovolaní sa musí

uviesť dôvod dovolania podľa § 371. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom

určeným k náprave výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych chýb. Nie je určené

na revíziu skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa. Ťažisko

dokazovania je práve v konaní na súde prvého stupňa a jeho skutkové závery môže doplňovať

eventuálne korigovať iba odvolací súd. Dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou

zameranou k preskúmaniu všetkých rozhodnutí súdu druhého stupňa. V praxi to znamená,

že dovolací súd nie je oprávnený skúmať správnosť a úplnosť zisteného skutku .

V posudzovanej veci sa len formálne odkazuje na príslušné ustanovenia upravujúce

dôvody dovolania. V skutočnosti však dovolanie obvinených obsahuje argumenty stojace

mimo uplatneného dôvodu, pričom obvinení v ňom poukazujú na nesprávne skutkové zistenia

a nesprávne hodnotenie dôkazov.

Podľa dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením,

bez preskúmania veci odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania

podľa

V posudzovanej veci je evidentné, že neboli splnené zákonné podmienky dovolania

podľa , preto Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí

bez preskúmania veci dovolanie obvinených A. V. i O. V. podľa

odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je opravný prostriedok prípustný.

V Bratislave 11. júna 2009

JUDr. Juraj K l i m e n t , v. r.

predseda senátu

Vyhotovil: JUDr. Peter Szabo

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová