Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/244/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne : B. S., bývajúca v K.,

proti žalovanému : J. B., bývajúci v K., v dovolacom konaní zastúpený JUDr. R. K.,

advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v K., o náhradu škody, ktorá vec sa viedla

na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. , o dovolaní žalovaného proti rozsudku

Okresného súdu Košice I z 3. marca 2004 č.k. -216 v spojení s opravným

uznesením z 27. mája 2004 č.k. -233 a rozsudku Krajského súdu v Košiciach

z 19. novembra 2007 sp.zn. v spojení s opravným uznesením z 28. januára

2008 sp.zn. , takto

rozhodol:

Konanie o dovolaní proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 3. marca 2004 č.k.

-216, v spojení s opravným uznesením z 27. mája 2004 č.k. -233,

z a s t a v u j e.

Dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 19. novembra 2007 sp.zn.

, v spojení s opravným uznesením z 28. januára 2008 sp.zn. ,

o d m i e t a.

Žalobkyni nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice I (súd prvého stupňa) rozsudkom z 3. marca 2004 č.k.

-216, v spojení s opravným uznesením z 27. mája 2004 č.k. -233,

uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 65 458,-- Sk spolu s 3 %-ným úrokom

z omeškania od 20. júla 1991 do 30. septembra 1995, s 19,5 %-ným úrokom od 1. októbra

1995 do 28. februára 1996 a 17,6 %-ným úrokom od 1. marca 1996 až do zaplatenia, ako aj

sumu 25 458,-- Sk, spolu s 3 % úrokom od 28. novembra 1991 do 30. septembra 1995,

s 19,5 %-ným úrokom od 1. októbra 1995 do 28. februára 1996 a 17,6 %-ným úrokom

od 1. marca 1996 až do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania v sume 7 427,-- Sk

a 25 093,-- Sk, ostatne uvedenú náhradu na účet jej zástupcu. Žalobu vo zvyšku zamietol.

Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu náhradu trov štátu v sume 1 239,-- Sk

a žalovanému v sume 8 293,-- Sk.

Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 19. novembra 2007 sp.zn. ,

v spojení s opravným uznesením z 28. januára 2008 sp.zn. , zmenil rozsudok

súdu prvého stupňa „v napadnutej vyhovujúcej časti“ tak, že žalovanému uložil povinnosť

zaplatiť žalobkyni 56 658,-- Sk s 3 % úrokom z omeškania od 20. júla 1991 do zaplatenia

a „v prevyšujúcej vyhovujúcej časti“ žalobu zamietol. Rozsudok súdu prvého stupňa

vo výroku o trovách konania účastníkov a štátu zrušil a vec v rozsahu zrušenia mu vrátil

na ďalšie konanie. Samostatným výrokom zastavil konanie o odvolaní žalobkyne. Odvolací

súd vo veci samej dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne ustálil, že žalobkyňa

dôvodne odstúpila od zmluvy o zhotovení veci a že jej tak vzniklo právo na vrátenie zálohy

poskytnutej žalovanému, ako aj na náhradu škody. Súd prvého stupňa pochybil ale v tom, že

od sumy 50 000,-- Sk, poskytnutej ako záloha, odpočítal z titulu účelne vynaložených

nákladov žalovaným na zhotovenie veci iba sumu 10 000,-- Sk, hoci žalovanému

v skutočnosti vznikli náklady v sume 18 800,-- Sk. Podľa odvolacieho súdu pochybil súd

prvého stupňa aj pri určení rozsahu úrokov z omeškania, pretože žalobkyňa, keďže mieru

úrokov treba posúdiť ešte podľa vyhlášky č. , má právo iba na 3 %-ný ročný úrok

z omeškania.

Žalovaný napadol dovolaním časti rozsudku súdu prvého stupňa, ktorými bolo žalobe

vyhovené a vo výroku o trovách konania, a časť rozsudku odvolacieho súdu, ktorou bol

rozsudok súdu prvého stupňa zmenený tak, že bola mu uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni

56 658,-- Sk spolu s úrokom z omeškania. Dovolanie odôvodnil tým, že konanie súdov je

postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (dovolací

dôvod podľa ) a že napadnuté rozhodnutia spočívajú

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Uviedol, že napadnuté

časti rozhodnutí vychádzajú neúplne zisteného skutkového stavu veci, pretože súdy

nepostupovali v súlade s ustanoveniami .

Žalobkyňa sa k dovolaniu žalovaného nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý je príslušný rozhodnúť o dovolaniach proti

rozhodnutiam krajských súdov, ako súdov odvolacích ( ), po zistení, že

dovolanie bolo podané včas na tento procesný úkon oprávnenou osobou ( ),

prejednal vec bez nariadenia pojednávania ( ) a dospel k záveru, že o časti

dovolania žalovaného smerujúcej proti rozsudku súdu prvého stupňa nemôže konať

a rozhodnúť a že jeho dovolanie v ďalších častiach smeruje proti takým častiam rozhodnutia

odvolacieho súdu, proti ktorým zákon dovolanie nepripúšťa.

Najvyšší súd Slovenskej republiky predovšetkým skúmal, či vôbec môže konať

o mimoriadnom opravnom prostriedku žalobcu proti rozsudku súdu prvého stupňa z 3. marca

2004 č.k. -216, v spojení s opravným uznesením z 27. mája 2004 č.k.

-233, ktoré v dovolaní tiež výslovne napáda. Dospel k záveru, že konanie

o jeho dovolaní treba v tejto časti zastaviť podľa v spojení s

Podľa ustanovenia účastník konania môže dovolaním napadnúť iba

právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu. Odvolacím súdom je krajský súd, ak rozhoduje

o odvolaní proti rozhodnutiu okresného súdu ( ) a Najvyšší súd Slovenskej

republiky, ak rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu krajského súdu ako súdu prvého stupňa

( ). Rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je spôsobilým predmetom

dovolania; nemožno ho týmto mimoriadnym opravným prostriedkom napádať, a to ani vtedy,

ak by konanie okresného súdu malo procesné vady vymenované v ustanovení § 237 písm. a/

až g/

Keďže dovolanie môže byť podané len proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,

ani neupravuje funkčnú príslušnosť na prejednanie dovolania

smerujúceho proti uzneseniu súdu prvého stupňa. Nedostatok funkčnej príslušnosti súdu

na prejednanie veci, inak patriacej do právomoci súdov, je neodstrániteľným nedostatkom

podmienky konania, ktoré musí mať za následok zastavenie dovolacieho konania (§ 104

ods. 1 v spojení s ).

Z týchto dôvodov o dovolaní žalovaného v časti týkajúcej sa rozsudku súdu prvého

stupňa rozhodol tak, ako je to uvedené v prvom výroku tohto rozsudku.

Bez ohľadu na to, či odvolací súd rozhodol rozsudkom alebo uznesením, pripúšťa

ustanovenie až g/ dovolanie proti jeho rozhodnutiu vtedy, ak konanie,

v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných, v ňom vymenovaných

procesných vád (ide o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho

zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, zákonom predpísaného spôsobu začatia

konania, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad

odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom

alebo nesprávne obsadeným súdom). Na tieto vady konania odvolacieho súdu prihliada

dovolací súd vždy, t.j. aj vtedy, ako to účastník v dovolaní výslovne nenamieta (§ 242 ods. 1

druhá veta ). Dovolací súd nezistil, že by konania súdov boli postihnuté niektorou

z týchto vád; ich existenciu naostatok netvrdí v dovolaní ani žalovaný.

Dovolanie žalovaného by nebolo prípustné ani vtedy, ak by konanie súdov bolo

prípadne postihnuté inou (v ustanovení neuvedenou) vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, na ktorú vadu je dovolací súd inak povinný

prihliadnuť aj vtedy, ak nie je uplatnená v dovolaní ( druhá veta ). Pre iné

než v ustanovení uvedené vady rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania,

dovolanie totiž nie je prípustné. Takáto vada môže byť právne významná len pri inak

prípustnom dovolaní.

Nesprávne právne posúdenie veci (omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový

stav) je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť dovolania

nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť

rozhodnutia). I keby teda rozhodnutia nižších súdov spočívali na nesprávnom právnom

posúdení veci, mala by táto vada za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia,

nezakladala by ale prípustnosť dovolania podľa V dôsledku toho by posúdenie, či

odvolací súd použil na zistený skutkový stav správny právny predpis a či ho aj správne

aplikoval, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné.

Po zistení, že v prejednávanej veci nie je daný dôvod, zakladajúci v zmysle

ustanovenia prípustnosť dovolania proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu,

skúmal dovolací súd, či sú splnené zákonné podmienky stanovené Občianskym súdnym

poriadkom osobitne pre prípad, že dovolanie smeruje proti rozsudku (v danej veci odvolací

súd rozhodol v tejto procesnej forme).

V zmysle ustanovenia platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu

vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok

( ). Ak dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, je prípustné len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku

vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného

významu ( ). Napokon, dovolanie je prípustné aj proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného vo veci ( ).

Dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie žalovaného nie je prípustné ani podľa

ustanovení -3

Predpokladom prípustnosti dovolania podľa ustanovenia je taká

zmena rozsudku súdu prvého stupňa rozsudkom odvolacieho súdu, pri ktorej z porovnania

obsahu rozhodnutí súdov oboch stupňov je zrejmé, že práva a povinnosti účastníkov konania

boli nimi odlišne konštituované alebo deklarované. Rozhodujúcim preto nie je formálne

hľadisko, teda to, ako odvolací súd napríklad z hľadiska slovného vyjadrenia označil, zostavil

a zoštylizoval výrok svojho rozhodnutia, ale vecné (obsahové) hľadisko, teda to, či odvolací

súd svojím rozsudkom niečo vecne zmenil na tom, čo pred ním deklaroval alebo konštituoval

súd prvého stupňa. Z hľadiska prípustnosti dovolania možno na zmenu rozsudku súdu prvého

stupňa odvolacím súdom považovať len také rozhodnutie, ktorým odvolací súd vecne

zmeňuje rozhodnutie súdu prvého stupňa a nahrádza ho svojím iným rozhodnutím o veci

samej. V porovnaní s rozhodnutím súdu prvého stupňa musí ísť o iné, rozdielne rozhodnutie

o veci samej (R 12/1994).

Z porovnania výrokových častí rozsudkov súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu je

zrejmé, že napriek použitej formulácii o zmene rozsudku vo veci samej, odvolací súd

v skutočnosti potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v časti, v ktorej bola žalovanému uložená

povinnosť zaplatiť žalobkyni 56 658,-- Sk spolu s 3 %-ným úrokom z omeškania od 20. júla

1991 do zaplatenia a zmenil ho len v časti nad túto priznanú sumu tak, že žalobu vo zvyšku

zamietol. Z hľadiska prípustnosti dovolania žalovaného je podstatné, že rozsudky súdu prvého

stupňa a odvolacieho súdu sú súhlasné v tom, že obidva priznali žalobkyni plnenie v sume

56 658,-- Sk. Z uvedeného vyplýva, že z hľadiska vecného treba preto napadnutú časť

rozsudku odvolacieho súdu považovať za potvrdzujúcu.

Nakoľko žalovaný dovolaním napáda rozsudok odvolacieho súdu len v časti, ktorú

treba považovať za potvrdzujúcu, je potrebné prípustnosť jeho opravného prostriedku

posudzovať podľa tých ustanovení, ktoré určujú podmienky, za ktorých možno dovolaním

napadnúť právoplatný rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu

prvého stupňa.

Napadnutým rozsudkom bol „potvrdený“ rozsudok súdu prvého stupňa, ktorému iný

rozsudok nepredchádzal, pričom odvolací súd v ňom nevyslovil prípustnosť dovolania

a vo veci dovolací súd doteraz nerozhodol. Prípustnosť dovolania žalovaného preto nie je

možné vyvodiť ani z ustanovení a

Keďže ustanovenia § 237, § 238 ods. 1 – 3 dovolanie žalovaného proti rozsudku

Krajského súdu v Košiciach z 19. novembra 2007 sp.zn. , v spojení

s opravným uznesením z 28.januára 2008 sp.zn. , nepripúšťajú, bolo potrebné

tento opravný prostriedok odmietnuť podľa v spojení s

ods. 5 v znení

Vzhľadom na uvedené, dovolacie konanie sa obmedzilo iba na fázu zisťovania

podmienok prípustnosti dovolania a nemohlo pokročiť do ďalšej fázy, t.j. preskúmania vecnej

správnosti napadnutého rozhodnutia.

V dovolacom konaní úspešnej žalobkyni vzniklo právo na náhradu trov konania proti

žalovanému, ktorý úspech nemal ( v spojení s a

). Dovolací súd jej ale napriek tomu náhradu trov konania nepriznal, pretože

v dovolacom konaní jej žiadne trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 11. júna 2009

JUDr. Ladislav Górász, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová