Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sžf/86/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Ivana Rumanu a členiek senátu JUDr. Idy Hanzelovej a JUDr. Jany Zemkovej, PhD.

v právnej veci žalobcu P. R., s.r.o., právne zastúpeného JUDr. J. P., advokátom, proti

žalovanému Daňovému riaditeľstvu Slovenskej republiky, v konaní o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/228/11891-72805/2007/992025-r zo dňa 21.09.2007,

o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu V Žiline, č.k. -74 zo dňa

16.12.2008 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline,

č.k. -74 zo dňa 16.12.2008 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/228/11891-72805/2007/992025-r zo dňa 21.09.2007,

ktorým žalovaný potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Ružomberok,

č. /Vr-X/153 zo dňa 28.05.2007, ktorým správca dane podľa § 44 ods. 6

písm. b/, bod 1 v znení neskorších predpisov vyrubil žalobcovi

-

rozdiel dane z príjmov právnických osôb sa zdaňovacie obdobie roka 2004 v sume

1 309 090,-- Sk.

Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že podstatou veci bolo preukázať,

že práce realizoval žalobca v subdodávke práve cez T. D., s.r.o. Tieto skutočnosti dostatočne

preveroval aj správny orgán, čo je obsahom úradného záznamu, z ktorých taktiež vyplýva

skutočnosť, že práce v spornom období zo strany žalobcu boli realizované, avšak spoločnosti

kde sa realizovali, ako vyplýva z úradných záznamov nevedeli sa konkrétne vyjadriť, kto

konkrétne práce realizoval. Bolo dôkaznou povinnosťou žalobcu, aby v konaní bol súčinný

s konaním správneho orgánu v takej miere, aby predkladal, označoval a navrhoval vykonanie

tých dôkazov, ktoré preukazujú jeho tvrdenia. Bolo právom žalobcu označiť všetky dôkazy,

ktoré by preukazovali, že predmetné plnenia realizoval v subdodávke právo od spoločnosti

T. D., s.r.o. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že správne orgány

vykonali dostatočné dokazovanie, z ktorého nebolo preukázané tvrdenie žalobcu, že práce

účtované T. D., s.r.o. predmetnými faktúrami boli vykonané, z toho dôvodu dospel k záveru,

že záver správneho orgánu o tom, že práce zúčtované do nákladov žalobcu v sume

6 884 091,60 Sk nie je možné uznať za daňové výdavky, je súladný so zákonom s poukazom

na , a teda správne postupoval, keď o vyššie uvedenú sumu

navýšil žalobcovi základ dane podľa ,

Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zastúpení advokátom včas odvolanie.

Navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu

na ďalšie konanie. Namietal, že napadnutý rozsudok vychádza predovšetkým z právneho

názoru, že podstatné pre posúdenie veci a zistenie riadneho skutkového stavu bol obsah

výsluchu konateľa spoločnosti T. D., s.r.o. Tvrdil, že si splnil v zdaňovacom období všetky

daňové povinnosti, a preto nemôže niesť zodpovednosť za konateľa firmy T. D., s.r.o. a tiež

nemôže niesť bremeno neuznania daňových nákladov len preto, že iný daňový subjekt si

nesplnil povinnosti kladené mu zákonom. Žalobca vytýka správcovi dane, že vypočul ako

svedka konateľa obchodnej spoločnosti T. D., s.r.o., J. M. bez poučenia o jeho právach dňa

21.09.2006 a zároveň neupovedomil daňový subjekt ani jeho zástupcu o tom, že ide

uskutočňovať výsluch. Dokazovanie výsluchom J. M. považuje za vykonané v rozpore so

zákonom. Správca dane vyhotovil zápisnicu o miestnom zisťovaní pod č.

/Jo zo dňa 21.09.2006, z ktorej vyplýva, že zisťovanie sa uskutočňovalo

v Domove dôchodcov – N., L. Táto zápisnica bolo v kópii odovzdaná riaditeľke domova

-

dôchodcov, aby zápisnicu založila do spisu p. M. Tento postup je v rozpore so zákonom

uloženou povinnosťou mlčanlivosti. Citovanej zápisnici predchádzala zápisnica o miestnom

zisťovaní č. /Jo zo dňa 21.09.2006, z ktorej vyplýva, že pracovníci správcu

dane sa v čase o 12,15 hod dostavili ku riaditeľke domova dôchodcov, od ktorej zistili,

že v domove dôchodcov sa nachádza klient domova dôchodcov J. M. a pokiaľ pracovníci

správcu dane zistili, že by domove dôchodcov je prítomný J. M. uskutočnili „miestne

zisťovanie“, ktoré je zachytené v zápisnici o miestnom zisťovaní. Toto miestne zisťovanie je

v rozpore s § 14 zákona o správe daní, a to tým, že J. M. mali pracovníci správcu dane vyzvať

na svedeckú výpoveď v rámci ústneho pojednávania, o tejto svedeckej výpovedi mali

upovedomiť žalobcu, aby sa mohol zúčastniť výsluchu a klásť J. M. ako svedkovi otázky.

Týmto postupom bol ovplyvnený priebeh dokazovania vo vzťahu ku preverovaniu

obchodných vzťahov k spoločnosti T. D., s.r.o.

Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 20.04.2008 k odvolaniu žalobcu navrhoval,

aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil a žalobcovi náhradu trov

konania nepriznal. Skonštatoval, že odvolanie neobsahuje skutočnosti, pre ktoré by mal byť

rozsudok Krajského súdu v Žiline zrušený. Poukázal, že prvostupňový súdu v predmetnej veci

rozhodol v súlade s platnými právnymi predpismi, že aplikoval a vykladal ustanovenia

príslušných právnych predpisov správne a dospel k správnemu rozhodnutiu veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu

( O.s.p, prvá veta ), bez nariadenia pojednávania (

ods. 2 prvá veta ) a podľa , druhá veta v spojení s

ods. 1, 2 napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.

Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť na skonštatovanie

správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti

napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Najvyšší súd zistil, že zákonnosť rozhodnutia spočíva v skutkových okolnostiach.

Správca dane vykonaným dokazovaním zisťoval – došetroval skutkové okolnosti daňovo

relevantných plnení deklarovaných žalobcom. V danom prípade nebol predložený relevantný

-

dôkaz o tom, že fakturované práce boli vykonané dodávateľom uvedeným na faktúre – T. D.,

s.r.o., čím neboli splnené podmienky daňového nákladu v zmysle

Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Daňové náklady predstavovali peňažné

plnenia žalobcu vyplatené spoločnosti T. D., s.r.o., ktorá však predmetné stavebné práce

podľa zisteného dôkazného stavu nevykonala. Vzhľadom na to nejde o výdavok na

dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov žalobcu, pretože žalobca plnil niekomu, od

koho neobdržal protiplnenie použité na dosiahnutie zabezpečenie alebo udržanie príjmov

žalobcu. Absentuje teda vecná súvislosť.

Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte, ktorý materiálnu existenciu daňovo

relevantných plnení musí nielen preukázať (mal by na to pamätať už pri uskutočňovaní

plnení) ale aj správne zaevidovať v účtovníctve a deklarovať. Za týchto podmienok

mu vzniká nárok na uplatnenie nákladu ako daňovo uznateľného. Správca dane nie je povinný

preukázať existenciu daňovej transakcie, ale overuje, či žalobca ju preukázal a deklaroval

správne.

Obiter dictum najvyšší súd týmto nevylučuje, že vzhľadom na neosobný charakter

daňových výdavkov (na rozdiel od DPH, ktorá má osobný charakter), je rozhodujúca

materiálna existencia nákladu (fyzická existencia prijatých vykonaných stavebných prác,

u ktorých je pochybnosť o ich dodávateľovi). Je možné takýto daňový náklad uznať

i na základe znaleckých posudkov. Potom však už nepredstavuje plnenie vyplatené

konkrétnemu dodávateľskému subjektu. Tomu musí zodpovedať aj evidencia v účtovníctve.

O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa 224 ods. 1 v spojení

s a , prvá veta Žalobca nemal úspech vo veci,

preto mu súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 11. júna 2009

JUDr. Ivan R u m a n a , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Alena Augustiňáková