Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
f2c/370655.b69bf8.pdf
PDF · 130.4 KB
No categories available
3Sžf/86/2008
Najvyšší súd 3 Sžf 62/2009
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Ivana Rumanu a členiek senátu JUDr. Idy Hanzelovej a JUDr. Jany Zemkovej, PhD.
v právnej veci žalobcu P. R., s.r.o., právne zastúpeného JUDr. J. P., advokátom, proti
žalovanému Daňovému riaditeľstvu Slovenskej republiky, v konaní o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/228/11891-72805/2007/992025-r zo dňa 21.09.2007,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu V Žiline, č.k. 21S/150/2007-74 zo dňa
16.12.2008 takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline,
č.k. 21S/150/2007-74 zo dňa 16.12.2008 p o t v r d z u j e .
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/228/11891-72805/2007/992025-r zo dňa 21.09.2007,
ktorým žalovaný potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Ružomberok,
č. 661/230/15164/07/Vr-X/153 zo dňa 28.05.2007, ktorým správca dane podľa § 44 ods. 6
písm. b/, bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov vyrubil žalobcovi
rozdiel dane z príjmov právnických osôb sa zdaňovacie obdobie roka 2004 v sume
1 309 090,-- Sk.
Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že podstatou veci bolo preukázať,
že práce realizoval žalobca v subdodávke práve cez T. D., s.r.o. Tieto skutočnosti dostatočne
preveroval aj správny orgán, čo je obsahom úradného záznamu, z ktorých taktiež vyplýva
skutočnosť, že práce v spornom období zo strany žalobcu boli realizované, avšak spoločnosti
kde sa realizovali, ako vyplýva z úradných záznamov nevedeli sa konkrétne vyjadriť, kto
konkrétne práce realizoval. Bolo dôkaznou povinnosťou žalobcu, aby v konaní bol súčinný
s konaním správneho orgánu v takej miere, aby predkladal, označoval a navrhoval vykonanie
tých dôkazov, ktoré preukazujú jeho tvrdenia. Bolo právom žalobcu označiť všetky dôkazy,
ktoré by preukazovali, že predmetné plnenia realizoval v subdodávke právo od spoločnosti
T. D., s.r.o. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že správne orgány
vykonali dostatočné dokazovanie, z ktorého nebolo preukázané tvrdenie žalobcu, že práce
účtované T. D., s.r.o. predmetnými faktúrami boli vykonané, z toho dôvodu dospel k záveru,
že záver správneho orgánu o tom, že práce zúčtované do nákladov žalobcu v sume
6 884 091,60 Sk nie je možné uznať za daňové výdavky, je súladný so zákonom s poukazom
na § 2 písm. i/ zák.č. 595/2003 Z.z., a teda správne postupoval, keď o vyššie uvedenú sumu
navýšil žalobcovi základ dane podľa § 17 ods. 2, písm. a/ zák.č. 595/2003 Z.z.
Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zastúpení advokátom včas odvolanie.
Navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu
na ďalšie konanie. Namietal, že napadnutý rozsudok vychádza predovšetkým z právneho
názoru, že podstatné pre posúdenie veci a zistenie riadneho skutkového stavu bol obsah
výsluchu konateľa spoločnosti T. D., s.r.o. Tvrdil, že si splnil v zdaňovacom období všetky
daňové povinnosti, a preto nemôže niesť zodpovednosť za konateľa firmy T. D., s.r.o. a tiež
nemôže niesť bremeno neuznania daňových nákladov len preto, že iný daňový subjekt si
nesplnil povinnosti kladené mu zákonom. Žalobca vytýka správcovi dane, že vypočul ako
svedka konateľa obchodnej spoločnosti T. D., s.r.o., J. M. bez poučenia o jeho právach dňa
21.09.2006 a zároveň neupovedomil daňový subjekt ani jeho zástupcu o tom, že ide
uskutočňovať výsluch. Dokazovanie výsluchom J. M. považuje za vykonané v rozpore so
zákonom. Správca dane vyhotovil zápisnicu o miestnom zisťovaní pod č.
661/320/34558/06/Jo zo dňa 21.09.2006, z ktorej vyplýva, že zisťovanie sa uskutočňovalo
v Domove dôchodcov – N., L. Táto zápisnica bolo v kópii odovzdaná riaditeľke domova
dôchodcov, aby zápisnicu založila do spisu p. M. Tento postup je v rozpore so zákonom
uloženou povinnosťou mlčanlivosti. Citovanej zápisnici predchádzala zápisnica o miestnom
zisťovaní č. 661/320/34559/06/Jo zo dňa 21.09.2006, z ktorej vyplýva, že pracovníci správcu
dane sa v čase o 12,15 hod dostavili ku riaditeľke domova dôchodcov, od ktorej zistili,
že v domove dôchodcov sa nachádza klient domova dôchodcov J. M. a pokiaľ pracovníci
správcu dane zistili, že by domove dôchodcov je prítomný J. M. uskutočnili „miestne
zisťovanie“, ktoré je zachytené v zápisnici o miestnom zisťovaní. Toto miestne zisťovanie je
v rozpore s § 14 zákona o správe daní, a to tým, že J. M. mali pracovníci správcu dane vyzvať
na svedeckú výpoveď v rámci ústneho pojednávania, o tejto svedeckej výpovedi mali
upovedomiť žalobcu, aby sa mohol zúčastniť výsluchu a klásť J. M. ako svedkovi otázky.
Týmto postupom bol ovplyvnený priebeh dokazovania vo vzťahu ku preverovaniu
obchodných vzťahov k spoločnosti T. D., s.r.o.
Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 20.04.2008 k odvolaniu žalobcu navrhoval,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil a žalobcovi náhradu trov
konania nepriznal. Skonštatoval, že odvolanie neobsahuje skutočnosti, pre ktoré by mal byť
rozsudok Krajského súdu v Žiline zrušený. Poukázal, že prvostupňový súdu v predmetnej veci
rozhodol v súlade s platnými právnymi predpismi, že aplikoval a vykladal ustanovenia
príslušných právnych predpisov správne a dospel k správnemu rozhodnutiu veci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu
(§ 212 ods. 1 O.s.p, § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 250ja
ods. 2 prvá veta O.s.p.) a podľa § 250ja ods. 3, druhá veta O.s.p. v spojení s § 219
ods. 1, 2 O.s.p. napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Najvyšší súd zistil, že zákonnosť rozhodnutia spočíva v skutkových okolnostiach.
Správca dane vykonaným dokazovaním zisťoval – došetroval skutkové okolnosti daňovo
relevantných plnení deklarovaných žalobcom. V danom prípade nebol predložený relevantný
dôkaz o tom, že fakturované práce boli vykonané dodávateľom uvedeným na faktúre – T. D.,
s.r.o., čím neboli splnené podmienky daňového nákladu v zmysle § 2 písm. i/ zák.č. 595/2003
Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Daňové náklady predstavovali peňažné
plnenia žalobcu vyplatené spoločnosti T. D., s.r.o., ktorá však predmetné stavebné práce
podľa zisteného dôkazného stavu nevykonala. Vzhľadom na to nejde o výdavok na
dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov žalobcu, pretože žalobca plnil niekomu, od
koho neobdržal protiplnenie použité na dosiahnutie zabezpečenie alebo udržanie príjmov
žalobcu. Absentuje teda vecná súvislosť.
Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte, ktorý materiálnu existenciu daňovo
relevantných plnení musí nielen preukázať (mal by na to pamätať už pri uskutočňovaní
plnení) ale aj správne zaevidovať v účtovníctve a deklarovať. Za týchto podmienok
mu vzniká nárok na uplatnenie nákladu ako daňovo uznateľného. Správca dane nie je povinný
preukázať existenciu daňovej transakcie, ale overuje, či žalobca ju preukázal a deklaroval
správne.
Obiter dictum najvyšší súd týmto nevylučuje, že vzhľadom na neosobný charakter
daňových výdavkov (na rozdiel od DPH, ktorá má osobný charakter), je rozhodujúca
materiálna existencia nákladu (fyzická existencia prijatých vykonaných stavebných prác,
u ktorých je pochybnosť o ich dodávateľovi). Je možné takýto daňový náklad uznať
i na základe znaleckých posudkov. Potom však už nepredstavuje plnenie vyplatené
konkrétnemu dodávateľskému subjektu. Tomu musí zodpovedať aj evidencia v účtovníctve.
O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa 224 ods. 1 O.s.p. v spojení
s § 250k ods. 1 O.s.p. a § 246c ods.1, prvá veta O.s.p. Žalobca nemal úspech vo veci,
preto mu súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave dňa 11. júna 2009
JUDr. Ivan R u m a n a , v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Alena Augustiňáková