Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Tdo/5/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom dňa 17. jú-

na 2009 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Kanderu a sudcov JUDr. Pavla

Tomana a JUDr. Pavla Farkaša v trestnej veci proti obvinenému M. T., pre zločin znásilnenia

podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a iné, o dovolaní obvineného proti uzneseniu

Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. zo dňa 6. marca 2008 rozhodol

t a k t o :

Podľa dovolanie obvineného M. T. sa o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením krajský súd podľa zamietol odvolanie

obvineného M. T. podaného proti rozsudku Okresného súdu v Prievidzi zo dňa

16. januára 2008, sp. zn. , ktorým bol obvinený uznaný vinným zo spáchania

zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie

§ 138 písm. a/ Tr. zák. a prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2

písm. a/ s poukazom na ustanovenie § 138 písm. d/ Tr. zák. Za to mu bol uložený podľa § 199

ods. 2 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere jedenásť rokov so zaradením pre

výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia (podľa § 48 ods. 2

písm. b/ Tr. zák.).

Obvinený M. T. podal proti uzneseniu krajského súdu prostredníctvom obhajcu

dovolanie, uplatniac dovolacie dôvody podľa § 371 ods. l písm. c/, písm. g/, písm. i/, písm. j/

, teda s odôvodnením, že napadnutému rozhodnutiu predchádzalo konanie v ktorom

bolo zásadným spôsobom porušené jeho právo na obhajobu, že rozhodnutie je založené

na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, z dôvodu, že rozhodnutie

je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, alebo na nesprávnom použití

iného hmotnoprávneho ustanovenia ako aj, že odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316

ods. 1 , hoci na to neboli splnené zákonné dôvody.

Obvinený v odôvodnení dovolania vyjadril predovšetkým názor, že súdy oboch

stupňov opreli svoje skutkové závery o zistenia vykonané v prípravnom konaní. Vyšetrovateľ

sa však dopustil hrubých pochybení a konal v rozpore s ustanovením

najmä tým, že ukončil vyšetrovanie predčasne, nevykonajúc všetky potrebné a dostupné

dôkazy a tak rozhodol na základe neúplných skutkových podkladov. Vyjadril názor,

že vyšetrovateľ pochybil, keď nenariadil expertízu doličných predmetov ako aj, že svedkovia,

resp. poškodená neboli riadne pred výsluchmi poučení, pričom ich výsluchy boli vedené tak,

aby vyzneli v jeho neprospech.

Naplnenie dovolacieho dôvodu podľa obvinený dôvodil

porušením zákonných ustanovení o povinnej obhajobe. Podľa jeho názoru mal mu byť

ustanovený obhajca už pri vznesení obvinenia dňa 23. augusta 2006 z dôvodov ustanovenia

, , , a to s poukazom na skutočnosť, že už na

začiatku vyšetrovania bolo zrejmé, že pri ukladaní trestu by prichádzalo do úvahy použitie

asperácie podľa § 42 ods. 1 Tr. zák., a teda hrozilo mu uloženie trestu ako pri obzvlášť

závažnom zločine. Keďže pri úkonoch vyšetrovateľa vykonaných po vznesení obvinenia (dňa

23., 24. a 25. augusta 2006) nemal obvinený ustanoveného obhajcu, tieto úkony považuje

za nezákonné a procesne neúčinné.

V ďalšej časti odôvodnenia dovolania obvinený namietal porušenie ustanovenia

, pri rozhodovaní o jeho väzbe.

V záverečnej časti odôvodnenia dovolania (označenej ako ad/5) obvinený prezentoval

názor, že okresný súd pri ukladaní trestu nesprávne použil sprísňujúce ustanovenie § 38 ods. 5

Tr. zák., čím bol porušený zákaz retroaktivity, keďže toto by bolo možné len pri opätovnom

spáchaní zločinu po nadobudnutí účinnosti /2005 Z.z., teda

po 1. januára 2006.

Z uvedených dôvodov obvinený navrhol aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

napadnuté uznesenie Krajského súdu v Trenčíne i rozsudok Okresného súdu v Prievidzi

zrušil a vec vrátil tomuto súdu aby ju v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Najvyšší súd ako súd dovolací ( ) predovšetkým skúmal či majú podané

dovolania všetky obsahové a formálne náležitosti, či sú prípustné a či boli podané oprávne-

nými osobami a pritom dospel k nasledujúcim záverom:

Podľa dovolaním možno napadnúť len právoplatné rozhodnutie

súdu, ktorým bola vec právoplatne skončená. V posudzovanom prípade je napadnutým

rozhodnutím uznesenie Krajského súdu v Trenčíne ako odvolacieho súdu, ktorým bolo

zamietnuté odvolanie obvineného M. T., podané proti rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým

bol uznaný vinným a bol mu uložený trest. Proti takémuto druhu rozhodnutia je dovolanie

prípustné. Dovolanie bolo podané obvineným prostredníctvom obhajcu, bolo preto podané

osobou oprávnenou podľa a K podaniu dovolaní

došlo na Okresnom súde v Prievidzi, t.j. v mieste podľa

V dovolaní musí byť ďalej uvedené, z akých dôvodov je rozhodnutie napadané, tak

aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozhodnutie napáda a aké chyby sa vytýkajú rozhodnutiu

alebo konaniu, ktoré rozhodnutiu predchádzalo. Obvinený poukazuje na dôvody uvedené

v , teda na to, že zásadným spôsobom bolo porušené právo

na obhajobu, ďalej na dôvody uvedené v teda, že rozhodnutie

je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom , dôvody

uvedené v ods. l písm. i/ teda, že rozhodnutie je založené na nesprávnom

právnom posúdení zisteného skutku, alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho

ustanovenia, ako aj dôvody uvedené v teda, že odvolací súd

zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody.

Obvinený v rámci svojich dovolacích námietok spochybňuje najmä zákonný priebeh

prípravného konania, porušenie jeho práv na obhajobu a porušenie zákona i pri ukladaní trestu

a domáha sa preto zrušenia uznesenia Krajského súdu v Trenčíne, ktorým bolo jeho

odvolanie podľa zamietnuté.

Dovolacím dôvodom podľa ustanovenia , je že v konaní, ktoré

odsudzujúcemu rozhodnutiu predchádzalo bolo zásadným spôsobom porušené právo

obvineného na obhajobu. Pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii uvedeného

dovolacieho dôvodu dovolací súd teda preskúmal či v predmetnom prípade boli zásadným

spôsobom porušené obhajobné práva obvineného.

Z obsahu relevantných častí trestného spisu vyplýva, že trestné stíhanie proti

obvinenému bolo začaté uznesením vyšetrovateľa Policajného zboru zo dňa 17. augusta 2006,

ČVS: ORP-646/OVK-PD-2006 a následne dňa 23. augusta 2006 bolo obvinenému vznesené

obvinenie (uznesením ČVS: ORP-646/OVK-PD-2006 Md).

Uznesením sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu v Prievidzi zo dňa

25. augusta 2006, sp.zn. 47/2006, bol obvinený vzatý do väzby, ktorá sa začala dňom

24. augusta 2006.

Opatrením vyššieho súdneho úradníka okresného súdu zo dňa 25. augusta 2006, sp.zn.

, bol obvinenému podľa z dôvodov uvedených v

písm. a/ ustanovený obhajca JUDr. L. B.

Z uvedeného teda je celkom nepochybné, že postup orgánov prípravného konania bol

správny a zákonný. Nie je možné akceptovať argumentáciu dovolateľa, že dôvody povinnej

obhajoby vznikli hneď po vznesení obvinenia, keďže trestné stíhanie bolo vznesené

pre trestné činy, z ktorých ani jeden nie je možné považovať v zmysle ustanovenia § 11 ods. 3

Tr. zák. za obzvlášť závažný zločin (s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej desať rokov).

Pre povinnú obhajobu podľa je rozhodujúcou skutočnosťou

či sa jedná o konanie o obzvlášť závažnom zločine a otázka eventuálnej možnosti ukladania

trestu za použitia asperačného ustanovenia § 42 ods. 1 Tr. zák. je z tohto hľadiska

irelevantnou. V posudzovanom prípade teda nepochybne vznikol dôvod povinnej obhajoby

len podľa , teda až po vzatí obvineného do výkonu väzby t.j. po

25. auguste 2006.

Z obsahu trestného spisu teda vyplýva, že procesné úkony vykonané vyšetrovateľom

pred týmto dňom, i keď boli vykonané bez účasti obhajcu, boli vykonané plne v súlade

so zákonnom. Pokiaľ sa týka samotného výsluchu svedkyne N. T. táto bola vypočutá dňa

25. augusta 2006 síce bez prítomnosti obhajcu obvineného, avšak opätovne táto svedkyňa

bola vypočutá aj na hlavnom pojednávaní (č.l. 811) a to za prítomnosti obvineného i jeho

obhajcu.

Na základe uvedených zistení najvyšší súd uzatvára, že v prípravnom konaní ani

v konaní pred súdmi bolo konané plne v súlade so zákonom a teda v tomto smere nemožno

konštatovať žiadne porušenie práva obvineného na obhajobu, ktoré by odôvodňovalo

naplnenie dovolacieho dôvodu podľa

K tejto často dôvodov dovolania obvineného dovolací súd len marginálne pozname-

náva, že dovolateľ nenamietal žiadne konkrétne právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo

policajta. Také rozhodnutie vydané v prípravnom konaní , ak by ním alebo v konaní ktoré mu

predchádzalo bol porušený zákon , mohol by zrušiť len Generálny prokurátor podľa § 363

Obdobne, pokiaľ sa týka dovolacích námietok obvineného v súvislosti s rozhodovaním

o väzbe, treba uviesť, že oprávneným subjektom na podanie dovolania ako mimoriadneho

opravného prostriedku je podľa len minister spravodlivosti Slovenskej

republiky, a to v prípade, ak napadnutým rozhodnutím bolo porušené ustanovenie Trestného

zákona alebo .

Obvinený sa dopustil zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.

pričom v minulosti už bol odsúdený pre trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zák.

účinného do 1. januára 2006, ktorý má v zmysle Tr. povahu

zločinu. Preto pri ukladaní trestu prvostupňový súd správne a zákonne použil sprísňujúce

ustanovenie § 38 ods. 5 Tr. zák., podľa ktorého pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje

dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu .

Dovolateľ ďalej oprel svoje dovolanie aj o dôvod uvedený § 371 ods.1 písm. g/

podľa ktorého zákonného ustanovenia je napadnuté rozhodnutie založené na dôka-

zoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. Obvinený je toho názoru,

že v posudzovanom prípade bolo vykonané dokazovanie iba jednostranne resp., že niektoré

dôkazy neboli vykonané zákonným spôsobom (znalecký posudok z odboru psychiatrie,

postup pri vrátení doličných predmetov). Dovolací súd preskúmal procesný postup

vyšetrovacích orgánov i postup vo veci konajúcich súdov, pričom nezistil žiadne skutočnosti,

ktoré by zakladali oprávnenie konštatovať, že by k dovolateľom uvádzanému porušeniu

zákona došlo.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v tomto smere uzavrel, že právny názor dovolateľa

nie je možné akceptovať pretože tento predstavuje prevažne iba jeho subjektívny názor a ako

taký nemôže zakladať záver o nezákonnosti vykonania týchto dôkazov. V danej súvislosti

treba akcentovať, že počas trestného konania nevyšli najavo žiadne skutočnosti, na základe

ktorých by bolo možné spochybniť správnosť odborných záverov znaleckého dokazovania.

Znalecké posudky z odvetvia psychiatrie boli vykonané ohľadom duševného zdravia

obvineného a jednak aj ohľadom duševného zdravia poškodenej V. B., pričom obvinený

v odôvodnení svojho dovolania nešpecifikoval ktorý z týchto znaleckých posudkov namietal.

Bez ohľadu na túto skutočnosť je potrebné zdôrazniť, že odborné závery všetkých znalcov

sú dostatočne presvedčivé a nie sú v rozpore s obsahom ďalších vo veci vykonaných

dôkazov. Tieto dôkazy boli aj v rámci konania na súde vykonané zákonným spôsobom.

Dovolacím dôvodom podľa ustanovenia , je že rozhodnutie

je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití

iného hmotnoprávneho ustanovenia: správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd

nemôže skúmať a meniť.

V tejto súvislosti dovolací súd pripomína, že dovolanie je mimoriadnym opravným

prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych vád,

ale nie na revíziu skutkových zistení ustálených súdmi prvého a druhého stupňa, ani

k preskúmavaniu nimi vykonaného dokazovania. Dovolanie má byť len výnimočným

prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov

a právnej istoty. Ťažisko dokazovania je totiž v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho

skutkové závery môže dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd (§ 322 ods. 3, § 326 ods.

5 ). Dovolací súd teda nie je všeobecnou treťou inštanciou zameranou na

preskúmavanie všetkých rozhodnutí súdov druhého stupňa a samotnú správnosť a úplnosť

skutkových zistení nemôže posudzovať už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený bez

ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy, bez toho aby ich mohol podľa zásad ústnosti

a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám vykonávať. Na objasnenie potrebných okolností

prípadne potrebných na rozhodnutie o dovolaní môže vykonať dovolací súd len

v obmedzenom rozsahu podľa Preto možnosti podania dovolania musia

byť obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku

nezakladala ďalšia opravná inštancia.

Preto pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii dovolacieho dôvodu uvede-

ného v je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým

zistením, ktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa. V trestnej veci obvineného

M. T. to teda znamená, že pre dovolací súd je rozhodujúce skutkové zistenie, podľa ktorého

obvinený spáchal skutok tak, ako je uvedené v rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými

skutkovými závermi sa stotožnil aj odvolací súd. Tieto skutkové okolnosti obsiahnuté

v popise skutku potom poskytujú spoľahlivý podklad pre naplnenie všetkých zákonných

znakov zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a prečinu porušovania

domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., zo spáchania ktorých trestných

činov bol obvinený uznaný vinným.

Obvinený vo svojom dovolaní menovite uviedol aj dovolací dôvod podľa ustanovenia

, teda z dôvodu, že odvolací súd zamietol odvolanie podľa

ods. 1 , hoci na to neboli splnené zákonné dôvody.

V danej súvislosti treba pripomenúť, že podľa odvolací súd

zamietne odvolanie, ako bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá

sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým

výslovne vzala späť.

Z napadnutého uznesenia krajského súdu vyplýva, že odvolanie obvineného M. T.

bolo zamietnuté pre jeho nedôvodnosť podľa a nie pre niektorý z dôvodov

uvedených vo vyššie citovanom ustanovení .Preto dovolací dôvod podľa

je v danom prípade irelevantný.

Z uvedeného je zrejmé, že v rozsahu námietok obvineného, nie sú splnené dôvody

dovolania podľa a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

písm. c/ dovolanie obvineného M. T. na neverejnom zasadnutí odmietol.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave, 17. júna 2009

JUDr. Jozef K a n d e r a, v. r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Pavol Farkaš

Za správnosť vyhotovenia: Kristína Cíchová