Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)189/371393.96172c.pdf
PDF · 132.49 KB
No categories available
3Cdo/22/2009
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 3 Cdo 22/2009
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci oprávneného Ú., so sídlom v B., proti
povinnému r., s.r.o., so sídlom v B., zastúpenému JUDr. M., advokátom so sídlom v B., pre
vymoženie 7 334,52 € (220 959,60 Sk), vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn.
Er 745/2002, o dovolaní povinného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 27.
decembra 2007 sp. zn. 9 CoE 78/2006, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Oprávnenému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava II uznesením z 27. decembra 2004 č.k. Er 745/2002-55
zastavil exekúciu v časti povinnosti povinného platiť oprávnenému penále z príspevku na
poistenie v nezamestnanosti vo výške 152 347 Sk. Súčasne zamietol návrh povinného na
vydanie predbežného opatrenia. Svoje rozhodnutie v zastavujúcej časti odôvodnil
ustanovením § 57 ods. 1 písm. f/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „EP“) s poukazom na to, že odpustením exekúciou vymáhaného penále
vo výške 152 347 Sk došlo k zániku predmetnej pohľadávky, a preto nie je dôvod na
pokračovanie v exekúcii.
Proti tomuto uzneseniu voči výroku o zastavení exekučného konania podal povinný
odvolanie. Žiadal, aby odvolací súd síce exekučné konanie zastavil, avšak vo vzťahu
k exekúcii vzťahujúcej sa na sumu 81 220 Sk podľa § 57 ods. 1 písm. f/ EP a vo vzťahu
k exekúcii vzťahujúcej sa na sumu 139 739,60 Sk podľa § 57 ods. 1 písm. g/ EP. Odvolanie
odôvodnil tým, že bývalý Národný úrad práce – Okresný úrad práce Bratislava II pre
nezaplatený príspevok na poistenie v nezamestnanosti vo výške 137 539 Sk povinnému
rozhodnutím z 1. októbra 2001 č. j. X. predpísal penále vo výške 81 220 Sk, ktoré penále
chcel oprávnený vymáhať v predmetnom exekučnom konaní. Súdna exekútorka však okrem
sumy 81 220 Sk sama dopočítala ďalšie penále na celkovú sumu 220 959,60 Sk. Uvedené
uznesenie prvostupňového súdu je podľa názoru povinného v rozpore s § 41 ods. l, 2 EP, ako
aj s ustanovením § 128 ods. 2, 3 zákona č. 387/1996 Z.z. o zamestnanosti, nakoľko v zmysle
§ 128 ods. 2, 3 zákona č. 387/1996 Z.z. penále z omeškania môže predpísať len okresný úrad
práce a len rozhodnutím podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Exekučný titul
preto nemôže upravovať a vymáhané právo dopočítavať a zvyšovať súdna exekútorka.
Povinný vytýkal súdu prvého stupňa, že mal exekúciu zastaviť pre jej neprípustnosť a nie pre
zánik vymáhaného práva. Dodal, že dôvod zastavenia exekúcie je dôležitý pre rozdielnosť
právnych dôsledkov, nakoľko pokiaľ je exekúcia neprípustná, prichádza do úvahy len jej
zastavenie pre neprípustnosť (§ 57 ods. 1 písm. g/ EP), zatiaľ čo zastavenie exekúcie
z dôvodu zániku vymáhaného práva (§ 57 ods. 1 písm. f/ EP) je možné len v prípade, že
exekúcia prípustná je. Exekučný titul, na základe ktorého prebieha predmetné exekučné
konanie, je preto vykonateľný len čo do uloženia povinnosti zaplatenia sumy 81 220 Sk;
ďalšia časť výroku s formuláciou „...a s ďalšou dennou penalizáciou...“ je nepresná
a neurčitá, preto v tejto časti nemôže byť vykonateľným exekučným titulom.
Krajský súd v Bratislave na základe odvolania povinného preskúmal napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení exekučného konania a uznesením
z 27. decembra 2007 sp. zn. 9 CoE 78/2006 odvolanie odmietol a oprávnenému nepriznal
náhradu trov odvolacieho konania. Dospel k záveru, že exekučné konanie bolo ukončené,
keďže predmet exekúcie - vymoženie peňažnej pohľadávky, spočívajúcej v nezaplatenom
penále - odpadol. Z toho dôvodu, že odvolaním napadnuté uznesenie zaniklo inak (stalo sa
neúčinným), odvolaciemu súdu nezostalo iné riešenie, než v zmysle § 218 ods. 1 písm. e/
O.s.p. odvolanie povinného odmietnuť. K týmto záverom odvolací súd dospel po zistení, že
podľa exekučného titulu bývalého Národného úradu práce, Okresného úradu práce
Bratislava II z 1. októbra 2001 č.j. X. bolo povinnému uložené zaplatiť penále z omeškania vo
výške 81 220 Sk vypočítané ku dňu 22. júna 2001 s ďalšou dennou penalizáciou 0,2 % od
23. júna 2001 z dlžnej sumy 137 539 Sk až do zaplatenia, pričom tento exekučný titul
nadobudol právoplatnosť dňa 26. októbra 2001 a vykonateľnosť dňa 9. novembra 2001. Súd
mal ďalej za preukázané, že povinný istinu vo výške 137 539 Sk zaplatil 13. novembra 2002
a trovy exekúcie 59 831,80 Sk dňa 3. septembra 2003, čím bolo exekučné konanie skončené.
Uznesenie odvolacieho súdu napadol povinný dovolaním a žiadal, aby dovolací súd
zrušil uznesenie odvolacieho súdu ako i uznesenie súdu prvého stupňa a vec vrátil
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Povinný okrem dôvodov
uvádzaných už v odvolaní (viď vyššie), v dovolaní opätovne zdôraznil, že exekučný titul bol
vydaný iba na sumu 81 220 Sk a nie na sumu 220 959,60 Sk, na ktorú ho upravila z vlastného
rozhodnutia súdna exekútorka, pričom nezávisle na exekúcii pohľadávka vo výške
152 347 Sk zanikla jej odpustením. Z toho povinný vyvodil, že súd síce v tejto výške
exekúciu zastavil, avšak bez toho, aby sa zaoberal v odvolaní namietanou vykonateľnosťou
exekučného titulu ako aj otázkou prípustného rozsahu exekúcie vykonanej nad rozsah
ustanovený § 128 ods. 3 zákona č. 387/1996 Z. z. Na tom základe dospel dovolateľ k záveru,
že aj keď predmet exekúcie odpadol, neodpadli však nedostatky v dodržaní zákonnosti
exekučného konania a výkonu exekúcie a potreba ich napraviť, a to z dôvodu, že okrem už
uvádzaných pochybení zákonných ustanovení, je dovolaním napadnuté uznesenie aj v rozpore
s ustanovením § 41 ods. 1 a 2 EP, § 57 ods. 1 písm. g/ EP, a to z dôvodu, že zastavenie
exekúcie neprichádzalo do úvahy z dôvodov, z ktorých to urobil súd ale z dôvodu zániku
vymáhaného plnenia, nevykonateľnosti exekučného titulu a neprípustnosti exekúcie.
Oprávnený sa k dovolaniu povinného nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu. Ak dovolanie smeruje proti
uzneseniu, je prípustné predovšetkým vtedy, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie
odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci
postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/] na
zaujatie stanoviska (§ 239 ods. l písm. b/ O.s.p.). Dovolanie je prípustné aj proti
potvrdzujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu, v ktorom odvolací súd vyslovil, že dovolanie je
prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 239 ods. 2
písm. a/ O.s.p.). Dovolanie je prípustné tiež proti potvrdzujúcemu uzneseniu odvolacieho
súdu, v ktorom ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade
cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) alebo o uznesenie o uznaní
(neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na
území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Dovolaním napadnuté uznesenie
odvolacieho súdu nemá znaky vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd svojím uznesením
odmietol odvolanie; prípustnosť dovolania smerujúceho proti tomuto uzneseniu nemožno
vyvodiť z § 239 ods. 1 a 2 O.s.p.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vždy (i keď to účastník
konania nenamieta), či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní,
postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., dovolací súd sa
komplexne zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných
v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p., pričom sa zameral na vady namietané dovolateľom (§ 237
písm. f/ O.s.p.).
Pod odňatím možnosti pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) treba rozumieť taký
závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných
práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov. Občiansky súdny poriadok pripúšťa dovolanie účastníka vždy, ak
rozhodnutie odvolacieho súdu alebo konanie, ktoré mu predchádzalo, trpí vadou uvedenou
v § 237 písm. f/ O.s.p., t.j. ak účastníkovi bola postupom súdu odňatá možnosť pred súdom
konať. Za takýto postup, odnímajúci účastníkovi konania možnosť pred súdom konať
a zakladajúci prípustnosť dovolania podľa uvedeného ustanovenia, treba považovať aj
odmietnutie odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. e/ O.s.p. v prípade, že podmienky preň neboli
splnené.
Dovolací súd nezistil žiaden z vyššie uvedených dôvodov, ktoré by mali za následok
prípustnosť dovolania podľa § 237 O.s.p. Takým dôvodom nemôže byť ani prípadné
nesprávne alebo neúplné odôvodnenie dovolaním napadnutého rozhodnutia za stavu, že výrok
napadnutým dovolaním je správny. Práve o tento prípad v preskúmavanej veci ide. Za stavu,
že konečný výsledok konania (výrok rozhodnutia) je správny, nemožno iba zo skutočností, že
sa súd nevyjadril k dôvodom uvádzaným dovolateľom v odvolaní dospieť k záveru, že mu
súd odňal právo konať pred súdom. V takomto prípade je potrebné akceptovať všeobecne
platnú právnu úpravu Občianskeho súdneho poriadku, ktorá neumožňuje podať opravný
prostriedok len proti odôvodneniu rozhodnutia. Nápravu prípadných „nesprávnosti“
odôvodnenia rozhodnutia je možné dosiahnuť len návrhom na jeho opravu, aj to len vtedy, ak
odôvodnenie nemá podklad v zistení skutkového stavu (§ 165 ods. 1 O.s.p).
Z vyššie uvedených dôvodov preto Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol
dovolanie povinného podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako
smerujúce proti uzneseniu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Dovolací súd záverom
poznamenáva, že ak postup exekútora vykonaný v rozpore so zákonom mal za následok vznik
škody, nie je vylúčená zodpovednosť za nesprávny úradný postup, a to bez zreteľa na
výsledok exekučného konania.
Dovolateľ nebol v dovolacom konaní úspešný. Právo na náhradu trov konania vzniklo
oprávnenému (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.).
Dovolací súd mu nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodal návrh na uloženie
povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 18. júna 2009
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková