Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/22/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci oprávneného Ú., so sídlom v B., proti

povinnému r., s.r.o., so sídlom v B., zastúpenému JUDr. M., advokátom so sídlom v B., pre

vymoženie 7 334,52 € (220 959,60 Sk), vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn.

Er 745/2002, o dovolaní povinného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 27.

decembra 2007 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Oprávnenému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava II uznesením z 27. decembra 2004 č.k. Er 745/2002-55

zastavil exekúciu v časti povinnosti povinného platiť oprávnenému penále z príspevku na

poistenie v nezamestnanosti vo výške 152 347 Sk. Súčasne zamietol návrh povinného na

vydanie predbežného opatrenia. Svoje rozhodnutie v zastavujúcej časti odôvodnil

ustanovením o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „EP“) s poukazom na to, že odpustením exekúciou vymáhaného penále

vo výške 152 347 Sk došlo k zániku predmetnej pohľadávky, a preto nie je dôvod na

pokračovanie v exekúcii.

Proti tomuto uzneseniu voči výroku o zastavení exekučného konania podal povinný

odvolanie. Žiadal, aby odvolací súd síce exekučné konanie zastavil, avšak vo vzťahu

k exekúcii vzťahujúcej sa na sumu 81 220 Sk podľa § 57 ods. 1 písm. f/ EP a vo vzťahu

k exekúcii vzťahujúcej sa na sumu 139 739,60 Sk podľa § 57 ods. 1 písm. g/ EP. Odvolanie

odôvodnil tým, že bývalý Národný úrad práce – Okresný úrad práce Bratislava II pre

nezaplatený príspevok na poistenie v nezamestnanosti vo výške 137 539 Sk povinnému

rozhodnutím z 1. októbra 2001 č. j. X. predpísal penále vo výške 81 220 Sk, ktoré penále

chcel oprávnený vymáhať v predmetnom exekučnom konaní. Súdna exekútorka však okrem

sumy 81 220 Sk sama dopočítala ďalšie penále na celkovú sumu 220 959,60 Sk. Uvedené

uznesenie prvostupňového súdu je podľa názoru povinného v rozpore s § 41 ods. l, 2 EP, ako

aj s ustanovením , o zamestnanosti, nakoľko v zmysle

, penále z omeškania môže predpísať len okresný úrad

práce a len rozhodnutím podľa o správnom konaní. Exekučný titul

preto nemôže upravovať a vymáhané právo dopočítavať a zvyšovať súdna exekútorka.

Povinný vytýkal súdu prvého stupňa, že mal exekúciu zastaviť pre jej neprípustnosť a nie pre

zánik vymáhaného práva. Dodal, že dôvod zastavenia exekúcie je dôležitý pre rozdielnosť

právnych dôsledkov, nakoľko pokiaľ je exekúcia neprípustná, prichádza do úvahy len jej

zastavenie pre neprípustnosť (§ 57 ods. 1 písm. g/ EP), zatiaľ čo zastavenie exekúcie

z dôvodu zániku vymáhaného práva (§ 57 ods. 1 písm. f/ EP) je možné len v prípade, že

exekúcia prípustná je. Exekučný titul, na základe ktorého prebieha predmetné exekučné

konanie, je preto vykonateľný len čo do uloženia povinnosti zaplatenia sumy 81 220 Sk;

ďalšia časť výroku s formuláciou „...a s ďalšou dennou penalizáciou...“ je nepresná

a neurčitá, preto v tejto časti nemôže byť vykonateľným exekučným titulom.

Krajský súd v Bratislave na základe odvolania povinného preskúmal napadnuté

uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení exekučného konania a uznesením

z 27. decembra 2007 sp. zn. odvolanie odmietol a oprávnenému nepriznal

náhradu trov odvolacieho konania. Dospel k záveru, že exekučné konanie bolo ukončené,

keďže predmet exekúcie - vymoženie peňažnej pohľadávky, spočívajúcej v nezaplatenom

penále - odpadol. Z toho dôvodu, že odvolaním napadnuté uznesenie zaniklo inak (stalo sa

neúčinným), odvolaciemu súdu nezostalo iné riešenie, než v zmysle § 218 ods. 1 písm. e/

odvolanie povinného odmietnuť. K týmto záverom odvolací súd dospel po zistení, že

podľa exekučného titulu bývalého Národného úradu práce, Okresného úradu práce

Bratislava II z 1. októbra 2001 č.j. X. bolo povinnému uložené zaplatiť penále z omeškania vo

výške 81 220 Sk vypočítané ku dňu 22. júna 2001 s ďalšou dennou penalizáciou 0,2 % od

23. júna 2001 z dlžnej sumy 137 539 Sk až do zaplatenia, pričom tento exekučný titul

nadobudol právoplatnosť dňa 26. októbra 2001 a vykonateľnosť dňa 9. novembra 2001. Súd

mal ďalej za preukázané, že povinný istinu vo výške 137 539 Sk zaplatil 13. novembra 2002

a trovy exekúcie 59 831,80 Sk dňa 3. septembra 2003, čím bolo exekučné konanie skončené.

Uznesenie odvolacieho súdu napadol povinný dovolaním a žiadal, aby dovolací súd

zrušil uznesenie odvolacieho súdu ako i uznesenie súdu prvého stupňa a vec vrátil

prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Povinný okrem dôvodov

uvádzaných už v odvolaní (viď vyššie), v dovolaní opätovne zdôraznil, že exekučný titul bol

vydaný iba na sumu 81 220 Sk a nie na sumu 220 959,60 Sk, na ktorú ho upravila z vlastného

rozhodnutia súdna exekútorka, pričom nezávisle na exekúcii pohľadávka vo výške

152 347 Sk zanikla jej odpustením. Z toho povinný vyvodil, že súd síce v tejto výške

exekúciu zastavil, avšak bez toho, aby sa zaoberal v odvolaní namietanou vykonateľnosťou

exekučného titulu ako aj otázkou prípustného rozsahu exekúcie vykonanej nad rozsah

ustanovený Na tom základe dospel dovolateľ k záveru,

že aj keď predmet exekúcie odpadol, neodpadli však nedostatky v dodržaní zákonnosti

exekučného konania a výkonu exekúcie a potreba ich napraviť, a to z dôvodu, že okrem už

uvádzaných pochybení zákonných ustanovení, je dovolaním napadnuté uznesenie aj v rozpore

s ustanovením § 41 ods. 1 a 2 EP, § 57 ods. 1 písm. g/ EP, a to z dôvodu, že zastavenie

exekúcie neprichádzalo do úvahy z dôvodov, z ktorých to urobil súd ale z dôvodu zániku

vymáhaného plnenia, nevykonateľnosti exekučného titulu a neprípustnosti exekúcie.

Oprávnený sa k dovolaniu povinného nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu. Ak dovolanie smeruje proti

uzneseniu, je prípustné predovšetkým vtedy, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie

odvolacieho súdu ( ) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci

postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/] na

zaujatie stanoviska ( ods. l písm. b/ ). Dovolanie je prípustné aj proti

potvrdzujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu, v ktorom odvolací súd vyslovil, že dovolanie je

prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 239 ods. 2

písm. a/ ). Dovolanie je prípustné tiež proti potvrdzujúcemu uzneseniu odvolacieho

súdu, v ktorom ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade

cudzozemského rozhodnutia ( ) alebo o uznesenie o uznaní

(neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na

území Slovenskej republiky ( ). Dovolaním napadnuté uznesenie

odvolacieho súdu nemá znaky vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd svojím uznesením

odmietol odvolanie; prípustnosť dovolania smerujúceho proti tomuto uzneseniu nemožno

vyvodiť z a

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vždy (i keď to účastník

konania nenamieta), či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní,

postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v , dovolací súd sa

komplexne zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných

v až g/ , pričom sa zameral na vady namietané dovolateľom (

písm. f/ ).

Pod odňatím možnosti pred súdom konať ( ) treba rozumieť taký

závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných

práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov. pripúšťa dovolanie účastníka vždy, ak

rozhodnutie odvolacieho súdu alebo konanie, ktoré mu predchádzalo, trpí vadou uvedenou

v , t.j. ak účastníkovi bola postupom súdu odňatá možnosť pred súdom

konať. Za takýto postup, odnímajúci účastníkovi konania možnosť pred súdom konať

a zakladajúci prípustnosť dovolania podľa uvedeného ustanovenia, treba považovať aj

odmietnutie odvolania podľa v prípade, že podmienky preň neboli

splnené.

Dovolací súd nezistil žiaden z vyššie uvedených dôvodov, ktoré by mali za následok

prípustnosť dovolania podľa Takým dôvodom nemôže byť ani prípadné

nesprávne alebo neúplné odôvodnenie dovolaním napadnutého rozhodnutia za stavu, že výrok

napadnutým dovolaním je správny. Práve o tento prípad v preskúmavanej veci ide. Za stavu,

že konečný výsledok konania (výrok rozhodnutia) je správny, nemožno iba zo skutočností, že

sa súd nevyjadril k dôvodom uvádzaným dovolateľom v odvolaní dospieť k záveru, že mu

súd odňal právo konať pred súdom. V takomto prípade je potrebné akceptovať všeobecne

platnú právnu úpravu , ktorá neumožňuje podať opravný

prostriedok len proti odôvodneniu rozhodnutia. Nápravu prípadných „nesprávnosti“

odôvodnenia rozhodnutia je možné dosiahnuť len návrhom na jeho opravu, aj to len vtedy, ak

odôvodnenie nemá podklad v zistení skutkového stavu (§ 165 ods. 1 O.s.p).

Z vyššie uvedených dôvodov preto Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol

dovolanie povinného podľa v spojení s ako

smerujúce proti uzneseniu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Dovolací súd záverom

poznamenáva, že ak postup exekútora vykonaný v rozpore so zákonom mal za následok vznik

škody, nie je vylúčená zodpovednosť za nesprávny úradný postup, a to bez zreteľa na

výsledok exekučného konania.

Dovolateľ nebol v dovolacom konaní úspešný. Právo na náhradu trov konania vzniklo

oprávnenému ( v spojení s a ).

Dovolací súd mu nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodal návrh na uloženie

povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania ( v spojení s

a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 18. júna 2009

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková