Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/35/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ľ., bývajúceho v S.,

zastúpeného J., advokátom so sídlom v Ž., proti žalovanému R., bývajúcemu v R.,

o nahradenie vyhlásenia vôle, vedenej na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn.

, na dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo 17. septembra

2008 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Dolný Kubín rozsudkom zo 14. apríla 2008, č.k. -85 žalobu,

ktorou sa žalobca domáhal nahradenia prejavu vôle žalovaného ako predávajúceho

s uzavretím kúpnej zmluvy datovanej k 5. septembra 2007 s textom obsiahnutým v žalobnom

petite, zamietol. Konanie v časti, ktorou sa žalobca domáhal nahradenia prejavu vôle

žalovaného k podaniu návrhu na povolenie vkladu vlastníctva datovaného k 5. septembru

2007 s textom obsiahnutým v žalobnom petite, zastavil. Žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému

náhradu trov konania v sume 32 749 Sk. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v konaní

nebolo preukázané uzavretie platnej zmluvy o budúcej zmluve medzi účastníkmi konania,

nakoľko nespĺňa náležitosti v zmysle ods. l až 3 , keďže

vymedzenie predmetu kúpy (pozemkov) je neurčité (nie je uvedená kultúra a výmera

jednotlivých parciel a katastrálne územie, v ktorom sa majú nachádzať) a absentuje uvedenie

kúpnej ceny. Preto žalobu v časti, ktorou sa žalobca domáhal nahradenia prejavu vôle

žalovaného ako predávajúceho s uzavretím kúpnej zmluvy, zamietol. Konanie v časti, ktorou

sa žalobca domáhal nahradenia prejavu vôle žalovaného k podaniu návrhu na povolenie

vkladu vlastníctva, z dôvodu späťvzatia žaloby podľa ods. l, 3 zastavil. O náhrade

trov konania rozhodol podľa a vety prvej

Krajský súd v Žiline na odvolanie žalobcu rozsudkom zo 17. septembra 2008 sp. zn.

rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku, ktorým okresný

súd zamietol žalobu o nahradenia prejavu vôle žalovaného ako predávajúceho s uzavretím

kúpnej zmluvy, potvrdil a žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému trovy odvolacieho konania

v sume 21 208 Sk. V celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými zisteniami okresného súdu

ako i s jeho právnym posúdením veci. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa

ods. l a vzhľadom na plný úspech žalovaného v odvolacom

konaní.

Žalobca podal proti tomuto rozsudku krajského súdu dovolanie a žiadal, aby dovolací

súd rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Namietal, že postupom

odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle ,

keď odvolací súd vec prejednal a rozhodol napriek tomu, že svoju neprítomnosť jeho právna

zástupkyňa ospravedlnila a požiadala o odročenie pojednávania.

Žalovaný sa k dovolaniu žalobcu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátkou (

ods. l ) skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) najskôr

to, či sa ním napadá rozhodnutie, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). Dovolanie, ktoré v danom prípade smeruje proti

rozsudku, je procesne prípustné, ak sa ním napáda rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (viď ). Dovolanie je

prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od

právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ). Dovolanie

je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu

prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je

dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 238

ods. 3 ). V prejednávanej veci nie sú splnené podmienky prípustnosti dovolania podľa

týchto ustanovení, lebo dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku, odvolací súd sa

neodchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu (ktorý dosiaľ v tejto veci ani nerozhodoval,

a preto ani nevyslovil právny názor) a dovolanie smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku

odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že je dovolanie prípustné.

Dovolanie žalobcu preto podľa prípustné nie je.

Vzhľadom na vyššie uvedené by procesnú prípustnosť mimoriadneho opravného

prostriedku žalobcu zakladala len procesná vada v zmysle Na vadu takejto

povahy je dovolací súd povinný vždy prihliadať ( ). So zreteľom na

uvedenú povinnosť sa dovolací súd neobmedzil len na skúmanie splnenia podmienok

prípustnosti dovolania podľa , ale sa – a to aj vzhľadom na obsah dovolania –

zaoberal tiež otázkou, či v konaní na súdoch nižších stupňov nedošlo k procesným vadám

v zmysle Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému

rozhodnutiu (aj rozsudku), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa

už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal

návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol

súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Ustanovenie § 237

nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým

predmetom dovolania. Pri posudzovaní prípustnosti dovolania podľa tohto ustanovenia nie je

však významný subjektívny názor účastníka, že v konaní došlo k jednej (niektorým) z týchto

vád, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, ktoré opodstatňuje záver

dovolacieho súdu, že konanie na súde nižšieho stupňa je skutočne postihnuté niektorou

z taxatívne vymenovaných vád. Mimoriadnosť dovolania ako opravného prostriedku, ktorým

možno výnimočne napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, sa prejavuje aj

v tom, že jeho prípustnosť v zmysle je spojená výlučne len s najzávažnejšími,

v zákone taxatívne vymenovanými, procesnými vadami zakladajúcimi tzv. zmätočnosť. Iné

procesné vady (procesné vady inej povahy, než sú vady taxatívne vymenované v )

a tiež iné nesprávnosti než sú vady postupu súdu v konaní (napríklad nesprávnosti, ku ktorým

došlo v rámci právneho posudzovania veci, alebo ku ktorým došlo v rámci myšlienkového

procesu súdu pri vyhodnocovaní výsledkov vykonaného dokazovania), nezakladajú

prípustnosť tohto mimoriadneho opravného prostriedku podľa uvedeného ustanovenia.

Žalobca v dovolaní nenamietal, že by v konaní došlo k procesným vadám v zmysle

až e/ a a existencia procesnej vady takejto povahy nevyšla

v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

So zreteľom na obsah dovolania dovolací súd osobitne skúmal, či v konaní na súdoch

nižšieho stupňa došlo k odňatiu možnosti žalovanej pred súdom konať ( ).

Pod odňatím možnosti pred súdom konať treba rozumieť závadný procesný postup súdu,

ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu

v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

V súvislosti s vyriešením otázky, či v prejednávanej veci bola dovolateľovi odňatá

možnosť pred súdom konať, treba uviesť, že podľa sa účastník môže dať v konaní

zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. V zmysle si ako zástupcu môže

vždy zvoliť advokáta a jemu udelené plnomocenstvo nemožno obmedziť. Zvolený advokát je

povinný účelne využívať všetky zákonom pripustené prostriedky a spôsoby poskytovania

právnej pomoci účastníkovi, ktorého zastupuje ( ). Advokát je oprávnený dať

sa zastupovať iným advokátom ako ďalším zástupcom, prípadne advokátskym koncipientom,

ktorého zamestnáva ( ). Podľa súd pokračuje v konaní aj

keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník neustanoví na pojednávanie ani

nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti

takéhoto účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Pri skúmaní, či krajský súd v konaní postupoval v zmysle a či teda

bola žalobcovi odňatá možnosť pred súdom konať, keď bolo uskutočnené pojednávanie

17. septembra 2008 napriek tomu, že jeho právna zástupkyňa sa z neúčasti ospravedlnila

z dôvodu nástupu na kúpeľnú liečbu a súčasne ospravedlnila aj neúčasť JUDr. L., ktorého

substitučne splnomocnila na zastupovanie, z dôvodu kolízie pojednávaní, a žiadala

o odročenie pojednávania, dovolací súd dospel k záveru, že žalobca nedôvodne namieta

existenciu tejto vady.

Z obsahu spisu vyplýva, žalobca v danej veci udelil 4. septembra 2007 plnú moc

advokátke JUDr. D. (č.l. 19 spisu); menovaná advokátka bola v zmysle vyššie uvedených

zákonných ustanovení oprávnená na všetky úkony, ktoré mohol v konaní robiť žalobca.

Doručenie predvolania na odvolacie pojednávanie nariadené na 17. septembra 2008

o 11,00 hod. tejto advokátke (podľa doručenky pripojenej k č.l. 106 spisu ho prevzala

30. augusta 2008), treba považovať za doručenie tohto predvolania žalobcovi. Zástupkyňa

žalobcu písomným podaním z 8. septembra 2008, doručeným v ten istý deň aj krajskému

súdu, ospravedlnila neúčasť na odvolacom pojednávaní z dôvodu, že od 14. septembra 2008

nastupuje do kúpeľov, poukaz do ktorých má zaplatený od marca 2008, a súčasne

ospravedlnila aj JUDr. L., ktorého v konaní substitučne splnomocnila, z dôvodu, že má tiež

v tento deň iné pojednávanie na súde v Galante, a žiadali pojednávanie odročiť.

Právo účastníka, aby jeho vec bola prejednaná verejne a v jeho prítomnosti, zaručené

, nemožno chápať tak, že by súd nemohol konať

a rozhodnúť vo veci bez prítomnosti účastníka, ale tak, že súd je povinný účastníkovi

poskytnúť priestor na uplatnenie tohto práva. Uvedená požiadavka je vyjadrená hlavne

v ustanovení , ktoré súdu ukladá predvolať účastníkov na pojednávanie tak,

aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má

pojednávanie konať. Je na účastníkovi, či využije svoje právo zúčastniť sa pojednávania na

súde. Ak účastníkovi bráni určitá prekážka v účasti na pojednávaní, mal by z tohoto dôvodu

požiadať o odročenie pojednávania, pričom treba súdu oznámiť dôvod tejto žiadosti.

Ustanovenie súdu umožňuje prejednať vec aj v neprítomnosti takéhoto

účastníka, ktorý - hoci riadne predvolaný - sa nedostavil na pojednávanie, ani nepožiadal

z dôležitého dôvodu o jeho odročenie. Z tohto predpokladu vychádza aj ustanovenie § 119

ods. l , podľa ktorého pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

Žiadosť o odročenie pojednávania je podložená dôležitým dôvodom pre odročenie

pojednávania vo všeobecnosti vtedy, ak zástupca účastníka tvrdí také skutočnosti, ktoré sú

vzhľadom k svojej povahe spôsobilé jeho neúčasť na pojednávaní ospravedlniť, t.j. také, ktoré

mu neumožňujú sa na pojednávaní zúčastniť a súčasne sú vážne (dôležité, ospravedlniteľné)

ako z hľadiska objektívneho tak aj subjektívneho (či mohla byť prekážka predvídaná,

prípadne odvrátená). Dôležitosť dôvodu, ktorým je odôvodňovaná žiadosť neprítomného

účastníka o odročenie pojednávania ( ), posudzuje súd podľa okolností

toho-ktorého prípadu.

Súd môže posudzovať žiadosť účastníka o odročenie pojednávania len z hľadiska

dôležitých dôvodov, existenciu ktorých môže preveriť zo skutočností, ktoré sú mu známe

v čase rozhodovania o tejto žiadosti účastníka. Pokiaľ skutočnosť, z ktorej účastník vyvodzuje

existenciu dôležitého dôvodu v zmysle , nie je v čase rozhodovania súdu

o tejto žiadosti účastníka hodnoverne preukázaná, zostáva jeho žiadosť iba v rovine

nepodložených tvrdení. V prejednávanej veci boli odvolaciemu súdu známe len tie

skutočnosti, ktoré uviedla právna zástupkyňa žalobcu vo svojom podaní z 8. septembra 2008.

Zástupkyňa žalobcu v ňom síce požiadala o odročenie odvolacieho pojednávania, avšak

dôležitý dôvod pre takýto postup nepreukázala; k žiadosti doklad o nástupe na kúpeľnú

liečbu, resp. objednávku kúpeľnej liečby, nepripojila, hoci kúpeľnú liečbu mala vopred

plánovanú a túto podľa vlastného vyjadrenia zaplatila už v marci 2008. Ak za tohto stavu

odvolací súd žiadosti právnej zástupkyne žalobcu o odročenie pojednávania nevyhovel a vec

prejednal v jej neprítomnosti, neporušil žiadne ustanovenie .

Z tohto dôvodu je irelevantné ospravedlnenie JUDr. L. z neúčasti na odvolacom pojednávaní

v danej veci, ktorého právna zástupkyňa žalobcu ako substitúta splnomocnila na základe

splnomocnenia z 27. februára 2008 (č.l. 65 spisu) na zastupovanie v konaní.

Vzhľadom na vyššie uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť

dovolania nemožno vyvodiť ani z ustanovenia ani z ustanovenia ,

preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu odmietol podľa § 243b ods. 5

v spojení s ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu,

proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný. Pritom, riadiac sa právnou úpravou

dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho

vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania

proti žalobcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení s

a ). Dovolací súd mu napriek tomu nepriznal náhradu trov konania, lebo

nepodal návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 18. júna 2009

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková