Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/144/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú L.,

narodenú X., zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny

v Martine, dieťa rodičov M., bývajúcej v M., a J., bývajúceho v M., o nariadenie ústavnej

starostlivosti nad maloletou, vedenej na Okresnom súde Martin pod sp. zn. ,

na dovolanie matky, zastúpenej JUDr. M., advokátkou so sídlom v M., proti rozsudku

Krajského súdu v Žiline z 19. februára 2009 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Účastníkom nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Martin zo 17. októbra 2008 č.k. -60 súd prvého

stupňa nariadil nad maloletou L. ústavnú starostlivosť s tým, že bude umiestnená

v Reedukačnom centre v K.. V zmysle rozsudku bude dvakrát ročne zhodnotená účinnosť

výkonu ústavnej starostlivosti, pričom označené reedukačné centrum predloží súdu správu

o umiestnení maloletej, o jej zdravotnom stave, o jej vzdelávaní a osobných potrebách vždy

do 31. januára a 31. júla každého kalendárneho roka. Súd zároveň rozhodol o povinnosti

rodičov platiť na maloletú mesačné výživné. Rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá

právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie založil súd prvého stupňa na tom, že výchova

maloletého dieťaťa je vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave (§ 54 ods.

2 o rodine a doplnení niektorých zákonov – ďalej len „Zákon

o rodine“). Uviedol, že rodičia v minulosti súhlasili s nariadením výchovného opatrenia vo

forme pobytu v zariadení so zvýšenou výchovnou starostlivosťou, reedukačný proces ale

nebol ukončený a pre zmenu správania maloletej vyžaduje dlhší čas. Maloletá sa znovu

a opakovane dopustila záškoláctva a nepripravuje sa na vyučovanie. I keď došlo k miernemu

zlepšeniu v správaní k rodičom, nie je v ich silách výchovne zvládnuť maloletú a zabrániť

-2-3 Cdo 144/2009

pokračovaniu doterajšieho negatívneho vývoja jej správania. Umiestnenie v ústavnej

starostlivosti je v záujme jej ďalšieho priaznivého telesného a duševného vývoja.

Na odvolanie matky Krajský súd v Žiline rozsudkom z 19. februára 2009 sp. zn.

napadnutý rozsudok potvrdil. V odôvodnení poukázal na výsledky

vykonaného dokazovania, ktorými mal v zhode so súdom prvého stupňa preukázané vážne

narušenie výchovy maloletej a tiež problémy v doterajšej výchove poskytovanej maloletej jej

rodičmi. Krajský súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny ( ). Podľa

jeho názoru v prípade narušenia výchovy maloletej nejde o stav trvalý a je v rozhodujúcej

časti na samotnej maloletej, v akom časovom rozsahu bude ústavná starostlivosť vykonávaná.

Zdôraznil pri tom tiež povinnosti súdu prvého stupňa pri sledovaní a vyhodnocovaní

nariadenej ústavnej starostlivosti.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podala matka dovolanie. Prípustnosť tohto opravného

prostriedku vyvodzovala z ustanovení a Odňatie

možnosti pred súdom konať videla v tom, že súd prvého stupňa rozhodnutie založil na

neúplnom zistení skutkových okolností (o kvalite zabezpečovania výchovy maloletej, jej

dochádzke do školy, školskom prospechu, zdravotnom stave maloletej a celkových sociálnych

a materiálnych pomerov rodiny). Napadnuté rozhodnutie podľa názoru matky spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci ( ), lebo v zmysle Zákona

o rodine má náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť prednosť pred

ústavnou starostlivosťou a pred nariadením ústavnej starostlivosti súd nerešpektoval

povinnosť skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti

alebo do pestúnskej starostlivosti. Pritom synovec matky, ktorý má k maloletej vybudovaný

veľmi dobrý osobný vzťah, prejavil záujem o jej zverenie do jeho náhradnej osobnej

starostlivosti. Dovolaním napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení aj

z toho dôvodu, že v konaní nebolo jednoznačne preukázané splnenie predpokladov pre

aplikáciu § 54 ods. 4 Zákona o rodine. Z týchto dôvodov žiadala dovolaním napadnutý

rozsudok zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Otec sa vo vyjadrení k dovolaniu vyjadril v prospech nariadenia ústavnej starostlivosti nad

maloletou.

-3-3 Cdo 144/2009

Kolízny opatrovník maloletej vo vyjadrení k dovolaniu matky uviedol, že s dovolaním

nesúhlasí a trvá na nariadení ústavnej starostlivosti. Poprel opodstatnenosť dovolacích

námietok matky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená advokátkou, bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr, či dovolanie

smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, (len) ak to zákon

pripúšťa ( ).

pripúšťa dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu, ak je ním

napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ), ďalej proti rozsudku odvolacieho súdu,

v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto

veci ( ), a napokon proti rozsudku, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu

prvého stupňa, ak odvolací súd vo výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po

právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu ( ). Osobitne je ale

potrebné poukázať na , v zmysle ktorého dovolanie nie je prípustné vo

veciach upravených Zákonom o rodine okrem rozsudku o obmedzení alebo pozbavení

rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu, o priznaní rodičovských

práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí rodičovstva

alebo o osvojení.

Názor matky, že prípustnosť jej dovolania vyplýva z , je založený na

nesprávnom výklade tohto ustanovenia. Prípustnosť jej mimoriadneho opravného prostriedku

z uvedeného ustanovenia nielenže nevyplýva, ale je ním priamo vylúčená.

V danej veci išlo totiž jednak o nariadenie ústavnej starostlivosti ako jedného zo spôsobov

náhradnej starostlivosti, ktorý nahradzuje osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa

v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť (právna úprava ústavnej

starostlivosti je obsiahnutá v ustanovení § 54 a § 55 Zákona o rodine), jednak o vyživovaciu

povinnosť oboch rodičov k maloletému dieťaťu (právnu úpravu tejto povinnosti obsahujú

-4-3 Cdo 144/2009

ustanovenia § 62 až § 65 Zákona o rodine). To znamená, že tu išlo o vec upravenú Zákonom

o rodine, v prípade ktorej nešlo o žiadnu z výnimiek uvedených v

Dovolaním matky napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v dôsledku toho vykazuje znaky

rozsudku, v prípade ktorého je procesná prípustnosť dovolania vylúčená priamo zo zákona –

ustanovením

Vzhľadom na obsah dovolania a tiež zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní, postihnutom niektorou z procesných

vád uvedených v ( ), neobmedzil sa dovolací súd len na

skúmanie prípustnosti dovolania podľa ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie nie

je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 Os.p. Podľa tohto ustanovenia je

dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci,

ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal

spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol

riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už

prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Treba uviesť, že nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí

odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti

dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný, preto ak je

konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v , možno ním napadnúť aj

rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie neprípustné. Rovnako ale treba uviesť, že

prípustnosť dovolania v zmysle nezakladá samo tvrdenie účastníka o existencii

niektorej z uvedených procesných vád, ale zistenie, že k vade tejto povahy skutočne došlo.

Procesné vady konania v zmysle až e/ a dovolateľka nenamietala

a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto

ustanovení nemožno vyvodiť.

Dovolateľka tvrdí, že v konaní jej bola postupom súdu odňatá možnosť pred súdom konať

( ). Pod odňatím možnosti pred súdom konať treba rozumieť taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv,

-5-3 Cdo 144/2009

priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Matka v dovolaní súdom vytýka, že rozhodnutie o nariadení ústavnej výchovy založili na

neúplných skutkových zisteniach, predovšetkým o úrovni zabezpečovania výchovy maloletej,

jej školskej dochádzke a prospechu, o jej zdravotnom stave a tiež o celkových pomeroch

rodiny, v ktorej žije. Dovolateľka si ale pri tom neuvedomuje, že ak rozhodnutie súdu nie je

podložené úplnými skutkovými zisteniami (pozn.: dovolací súd neskúmal, či v danej veci išlo

o tento prípad), pôjde o rozhodnutie vecne nesprávne; sama táto okolnosť ale nevedie

k záveru o procesnej vade konania v zmysle zakladajúcej prípustnosť dovolania

podľa tohto ustanovenia.

Dovolateľka namieta, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení

veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym

posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu

aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Právnym posúdením veci ale súd

neodníma účastníkovi konania možnosť uplatnenia jeho procesných práv v zmysle § 237

písm. f/ (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky

pod č. 43/2003 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003). Nesprávne právne posúdenie veci je

relevantný dovolací dôvod, ktorým možno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (§ 241

ods. 2 písm. c/ ), nie je však procesnou vadou konania v zmysle

(viď napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. ). I keby teda

tvrdenia dovolateľky o založení rozhodnutia na nesprávnom právnom posúdení boli prípadne

aj opodstatnené, nezakladalo by to prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia

Pokiaľ by preto matka súdom prípadne aj opodstatnene vytýkala, že rozhodnutie založili

na nesprávnej interpretácii alebo aplikácii § 54 Zákona o rodine (pozn.: dovolací súd

-6-3 Cdo 144/2009

neskúmal, či ide o tento prípad), nemala by táto okolnosť za následok prípustnosť jej

dovolania v zmysle

Keďže prípustnosť dovolania matky nemožno vyvodiť zo žiadneho ustanovenia

, Najvyšší súd Slovenskej republiky jej dovolanie odmietol

podľa v spojení s ako smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie dovolania

sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní nebola matka úspešná. Dovolací súd nepriznal ostatným účastníkom

dovolacieho konania náhradu trov dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní nepodali

návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (

v spojení s a

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 18. júna 2009

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková