Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
4aa/371385.dd3487.pdf
PDF · 111.42 KB
No categories available
3Cdo/134/2009
Najvyšší súd 3 Cdo 134/2009
Slovenskej republiky 3 Cdo 157/2009
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky L., bývajúcej v N., proti
odporkyniam 1/ S., pobočka v N., 2/ S., ústredie, so sídlom v B., o vydanie zápisnice,
vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 10 C 261/2006, na dovolania navrhovateľky proti
rozsudku Krajského súdu v Nitre z 22. mája 2008 sp. zn. 9 Co 193/2007 a proti uzneseniu
Krajského súdu v Nitre z 30. januára 2009 sp. zn. 6 Co 269/2008, takto
rozhodol:
1. Dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 30. januára 2009 sp. zn.
6 Co 269/2008 o d m i e t a .
2. Konanie o dovolaní proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 22. mája 2008 sp. zn.
9 Co 193/2007 z a s t a v u j e .
Odporkyniam nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Nitra rozsudkom z 18. júna 2007 č.k. 10 C 261/2006-144 ako nedôvodný
zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľka domáhala, aby súd uložil odporkyni 1/ povinnosť
vydať jej zápisnicu s posudkom z 22. augusta 2008 so spätným prehodnotením zdravotného
stavu jej rodičov. Súd prvého stupňa nepriznal odporkyniam náhradu trov konania.
Na odvolanie navrhovateľky Krajský súd v Nitre rozsudkom z 22. mája 2008 sp. zn.
9 Co 193/2007 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil; odporkyniam nepriznal
náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení uviedol, že súd prvého stupňa správne zistil
skutkový stav a vec správne právne posúdil, preto odvolací súd jeho rozsudok potvrdil (§ 219
O.s.p.).
-2-3 Cdo 134/2009
Potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu napadla navrhovateľka dovolaním, ktoré doplnila
v priebehu dovolacieho konania. Vo svojom mimoriadnom opravnom prostriedku namietla
vecnú správnosť tohto rozhodnutia a v ňom zaujatých skutkových a právnych záverov
a poukázala na to, že odvolací súd rozhodol v jej neprítomnosti, i keď žiadala, aby rozhodoval
iba za jej účasti. Podľa jej názoru jej v konaní bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237
písm. f/ O.s.p.).
Navrhovateľka podaním z 11. augusta 2008 požiadala o ustanovenie „bezplatného
advokáta súdom“. Okresný súd Nitra uznesením z 3. októbra 2008 č.k. 10 C 261/2006-211
rozhodol, že navrhovateľke neustanovuje zástupcu pre dovolacie konanie z radov advokátov
(§ 30 O.s.p.). Uvedené uznesenie napadla navrhovateľka odvolaním. Krajský súd v Nitre
uznesením z 30. januára 2009 sp. zn. 6 Co 269/2008 odvolaním napadnuté uznesenie potvrdil
s tým, že súd prvého stupňa rozhodol vecne správne, keď navrhovateľke neustanovil zástupcu
pre dovolacie konanie. Ustanoviť zástupcu v zmysle § 30 O.s.p. možno totiž iba tomu, kto
spĺňa predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Splnenie týchto predpokladov
preukazuje žiadateľ. Navrhovateľka ale v danom prípade napriek súdnym výzvam
nepreukázala svoje osobné pomery.
Potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu napadla navrhovateľka dovolaním, ktoré
doplnila na základe výzvy súdu. Uviedla, že spĺňa predpoklady pre oslobodenie od súdnych
poplatkov a tiež pre ustanovenie zástupcu pre dovolacie konanie z radov advokátov.
Predmetné rozhodnutie odvolacieho súdu nie je v dôsledku toho vecne správne.
Odporkyňa 1/ v dovolacom konaní žiadala dovolania navrhovateľky zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolania podala účastníčka konania, skúmal, či sú splnené procesné predpoklady pre to, aby
bolo možné preskúmať napadnuté rozhodnutia z hľadiska ich vecnej správnosti.
1. Z dôvodov, ktoré so zreteľom na okolnosti danej veci vyplývajú z potreby vyriešiť
najprv otázku splnenia osobitnej podmienky dovolacieho konania (povinného zastúpenia
dovolateľky bez právnického vzdelania v zmysle § 241 ods. 1 O.s.p.), posudzoval najskôr
-3-3 Cdo 134/2009
dovolací súd to, či je procesne prípustné dovolanie navrhovateľky smerujúce proti uzneseniu
Krajského súdu v Nitre z 30. januára 2009 sp. zn. 6 Co 269/2008.
Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, (len) pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci smeruje dovolanie
proti uzneseniu. Dovolanie proti uzneseniu je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce
uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval
vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska
(§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.). Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež
proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa,
ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné,
pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu
na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide
o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné
(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Keďže v prípade dovolateľkou napadnutého
uznesenia ide o také uznesenie odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje znaky uznesení
uvedených v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p., nemožno prípustnosť tohto jej dovolania vyvodiť
z uvedených ustanovení.
S prihliadnutím na zákonnú povinnosť vyplývajúcu z § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. a tiež
so zreteľom na námietku dovolateľky sa dovolací súd zaoberal aj tým, či v konaní nedošlo
k niektorej z procesných vád, ktoré sú taxatívne vymenované v § 237 O.s.p. Podľa tohto
ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (aj
uzneseniu), pokiaľ a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto
v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník
konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na
začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska posúdenia existencie
niektorej z uvedených procesných vád ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti
rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je významné subjektívne tvrdenie účastníka o tom, že
-4-3 Cdo 134/2009
v konaní došlo k vade v zmysle § 237 O.s.p., ale len zistenie, že konanie je skutočne
postihnuté takouto vadou.
Navrhovateľka netvrdila, že by v konaní pri rozhodovaní o žiadosti, aby jej súd ustanovil
zástupcu z radov advokátov, došlo k procesným vadám v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/
O.s.p.; existencia vád takej povahy v dovolacom konaní ani nevyšla najavo. Prípustnosť tohto
dovolania navrhovateľky preto z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť.
Dovolateľka tvrdí, že pri rozhodovaní o ňou podanej žiadosti o ustanovenie zástupcu pre
dovolacie konanie z radov advokátov jej bola postupom odvolacieho súdu odňatá možnosť
pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Pod odňatím možnosti pred súdom konať v zmysle
tohto ustanovenia treba rozumieť závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi
znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za
účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. K odňatiu týchto práv dochádza
v dôsledku nesprávneho – zákonu sa priečiaceho procesného postupu súdu, ktorým je účastník
vylúčený z ich realizácie.
Podľa § 30 O.s.p. účastníkovi, u ktorého sú predpoklady, aby bol súdom oslobodený od
súdnych poplatkov, ustanoví sudca alebo poverený zamestnanec súdu na jeho žiadosť
zástupcu z radov advokátov, ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov. Procesným
predpokladom pre ustanovenie zástupcu z radov advokátov v zmysle tohto ustanovenia sú vo
všeobecnosti a/ žiadosť účastníka konania, b/ splnenie predpokladov pre oslobodenie od
súdnych poplatkov, c/ danosť takej potreby ochrany záujmov účastníka konania, ktorá je
v priamej súvislosti s predmetom konania. Pokiaľ má byť účastníkovi zástupca ustanovený,
musia byť uvedené predpoklady splnené kumulatívne.
Navrhovateľka podala žiadosť o ustanovenie zástupcu z radov advokátov, čím došlo
k splneniu vyššie uvedeného predpokladu označeného pod a/. Pokiaľ ale ide o otázku splnenia
ďalšieho z predpokladov (viď vyššie b/), treba uviesť, že pre záver súdu o danosti podmienok
pre oslobodenie účastníka konania od súdneho poplatku sú významné hľadiská uvedené
v ustanovení § 138 O.s.p. (najmä existencia pomerov účastníka odôvodňujúcich oslobodenie
a skutočnosť, že v jeho prípade nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie
alebo bránenie práva). Pri rozhodovaní o oslobodení fyzickej osoby od súdnych poplatkov súd
-5-3 Cdo 134/2009
berie na zreteľ najmä jej celkové majetkové, zdravotné a sociálne pomery, výšku súdneho
poplatku, predpokladané trovy dokazovania, povahu návrhom uplatneného nároku.
Zhodnotenie týchto aspektov sa musí premietnuť do záveru, či účastník je schopný zaplatiť
súdne poplatky; ak to pomery účastníka nedovoľujú, prizná mu súd oslobodenie od súdnych
poplatkov, avšak len ak účastník svoje právo neuplatňuje (nebráni) svojvoľne alebo zrejme
bezúspešne.
Súdy v konaní opakovane vyzývali navrhovateľku, aby svoje tvrdenia o splnení
predpokladov pre oslobodenie od súdnych poplatkov doložila potvrdeniami o jej aktuálnych
majetkových, sociálnych a osobných pomeroch. Šetrením, ku ktorému v danom prípade
pristúpili súdy nižších stupňov aj na základe niektorých podkladov predložených
navrhovateľkou, boli obstarané skutkové zistenia tvoriace podklad pre ich rozhodnutie.
Činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú podstatu
príslušnej právnej normy (v danom prípade § 30 O.s.p.), na základe čoho dospieva k záveru,
či sa právo prizná alebo neprizná, sa označuje ako právne posudzovanie veci. Právne
posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na
správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne
aplikovaný právny predpis nesprávne interpretoval). Samotným právnym posúdením veci ale
nemôže dôjsť k odňatiu možnosti účastníka konania pred súdom konať, lebo právnym
posúdením veci sa mu neodníma možnosť uplatnenia jeho procesných práv v zmysle § 237
písm. f/ O.s.p. (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 112/2001
uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky
pod č. 43/2003 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 50/2002
uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003). Z tohto dôvodu je právne posúdenie
veci súdmi nižších stupňov považované (len) za relevantný dovolací dôvod, ktorým možno
odôvodniť procesne prípustné dovolanie (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), ktorý ale sám
osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (porovnaj rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 102/2004, sp. zn. 2 Cdo 282/2006,
sp. zn. 3 Cdo 174/2005 a sp. zn. 4 Cdo 165/2003).
V prejednávanej veci zo spisu nevyplýva, že by sa súdy dopustili porušenia procesných
oprávnení navrhovateľky majúcich za následok odňatie jej možnosti pred súdom konať; obsah
-6-3 Cdo 134/2009
spisu nedáva podklad pre záver, že jej neustanovili zástupcu pre dovolacie konanie z radov
advokátov, hoci pre to boli dané procesné predpoklady. Z tohto dôvodu dospel dovolací súd
k záveru, že v posudzovanej veci postup súdov nemal za následok znemožnenie realizácie
procesných práv navrhovateľky v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Keďže procesná prípustnosť dovolania navrhovateľky proti uzneseniu odvolacieho súdu,
ktorými bolo potvrdené uznesenie o neustanovení zástupcu pre dovolacie konanie z radov
advokátov, nevyplýva ani z § 239 ani z § 237 O.s.p., dovolací súd odmietol toto jej dovolanie
ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné (§ 243b ods. 5
O.s.p. a § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.).
2. Pokiaľ ide o dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 22. mája 2008 sp. zn.
9 Co 193/2007, ktorým odvolací súd potvrdil návrh zamietajúci rozsudok Okresného súdu
Nitra z 18. júna 2007 č.k. 10 C 261/2006-144, dovolací súd poukazuje na to, že v zmysle
§ 241 ods. 1 O.s.p. musí byť dovolateľ zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické
vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho koná. Toto ustanovenie
zakotvuje osobitnú podmienku dovolacieho konania, ktorej nedostatok je odstrániteľný, avšak
len za súčinnosti dovolateľa.
Zo spisu vyplýva, že navrhovateľka bola poučená o tom, že dovolateľ bez právnického
vzdelania musí byť zastúpený advokátom. Navrhovateľka v dovolacom konaní nepreukázala,
že má právnické vzdelanie (a že teda v dovolacom konaní nemusí byť zastúpená advokátom).
Bola oboznámená s rozhodnutiami súdov oboch nižších stupňov o tom, že sa jej neustanovuje
zástupca z radov advokátov. O právnych dôsledkoch neustanovenia zástupcu pre dovolacie
konanie ju aktuálne poučil Okresný súd Nitra v uznesení zo 7. apríla 2009 č.k.
10 C 261/2006-235. Navrhovateľka napriek uvedenému nezaložila do spisu požadovanú plnú
moc na jej zastupovanie v dovolacom konaní. V dôsledku toho zostal nedostatok uvedenej
osobitnej podmienky dovolacieho konania neodstránený.
Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 10a ods. 1 O.s.p.)
konanie o tomto dovolaní navrhovateľky zastavil (§ 243c O.s.p. v spojení s § 241 ods. 1
O.s.p. a § 104 ods. 2 O.s.p.), pričom nemal možnosť pristúpiť k riešeniu otázky, či
-7-3 Cdo 134/2009
v predmetnom konaní došlo k niektorej z procesných vád v zmysle § 237 O.s.p. a či je
napadnutý rozsudok odvolacieho súdu vecne správny.
Navrhovateľka z procesného hľadiska zavinila, že sa jej dovolanie muselo odmietnuť
(resp. že sa konanie o jej dovolaní muselo zastaviť), a vznikla jej povinnosť nahradiť trovy
dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p. a § 146 ods. 2 O.s.p.). Najvyšší
súd Slovenskej republiky nepriznal odporkyniam náhradu trov dovolacieho konania, lebo
nepodali návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 243b ods. 5
O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 18. júna 2009
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková