Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/256/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ D., bývajúcej v B., 2/ B.,

bývajúcej v B., 3/ M., bývajúceho v B., zastúpených JUDr. J., advokátom so sídlom v B.,

proti žalovanému F., so sídlom v B., o vyplatenie náhrady za nedostupný vklad

a o protinávrhu žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia, vedenej na Okresnom

súde Bratislava I pod sp. zn. , na dovolanie žalobcov proti rozsudku Krajského

súdu v Bratislave zo 14. mája 2008 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo

14. mája 2008 sp. zn. vo výroku, ktorým odvolací súd

a) napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo vyhovujúcej časti týkajúcej sa povinnosti

žalovaného zaplatiť žalobcom úroky z omeškania zmenil tak, že žalobu zamietol,

b) rozhodol o náhrade trov prvostupňového, odvolacieho a dovolacieho konania.

Vec v rozsahu zrušenia vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava l rozsudkom z 22. septembra 2004 č.k. -144 zaviazal

žalovaného zaplatiť žalobcom 1/ až 3/ po 100 170,80 Sk spolu so 17,6 % úrokom z omeškania

od 11. februára 2002 do zaplatenia. Protinávrh žalovaného zamietol. Rozhodol tiež o náhrade

trov konania. Vychádzal z toho, že žalobcovia 1/ až 3/ dedením po JUDr. J. nadobudli

zostatok vkladu na termínovanej vkladnej knižke v D., a.s., ktorý ku dňu smrti poručiteľa

(10. júla 2001) predstavoval 655 512,40 Sk. Keď Národná banka Slovenska vyhlásila

21. septembra 2001 D., a.s., za neschopnú vyplácať vklady, žalovaný vyplatil žalobcom 1/ až

3/ náhradu za nedostupný vklad vo výške 355 000 Sk. Súd prvého stupňa dospel k názoru, že

každý zo žalobcov splnil samostatne podmienky vzniku práva na uvedenú náhradu, preto im

žalovaný mal vyplatiť celú nimi požadovanú náhradu. Žalovaný im ale vyplatil iba

-2-3 Cdo 256/2008

355 000 Sk, preto mu súd prvého stupňa uložil povinnosť doplatiť zvyšok. Protinávrh

žalovaného, aby žalobcovia 1/ až 3/ boli súdom zaviazaní vydať mu sumu 355 000 Sk

zamietol, lebo žalobcovia úspešne vzniesli námietku premlčania. Výrok o náhrade trov

konania odôvodnil súd prvého stupňa poukazom na

Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 21. septembra 2005

sp. zn. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v jeho vyhovujúcej časti

zmenil tak, že žalobu zamietol. Zmenil tiež výrok o náhrade trov prvostupňového konania. Vo

zvyšku napadnutý rozsudok potvrdil. Napokon rozhodol, že žiadny z účastníkov konania

nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd poukázal na to, že

JUDr. J. bol jediným vkladateľom a jeho smrťou sa tento vklad nezmenil na spoločný vklad

žalobcov 1/ až 3/. Títo ako dedičia nemohli nadobudnúť viac ako prislúchalo ich právnemu

predchodcovi. Žiadať mohli od žalovaného len takú náhradu za nedostupný vklad, ktorá by

prislúchala JUDr. J., keby sa dožil 21. septembra 2001. Žalovaný postupoval preto správne,

keď žalobcom 1/ až 3/ poskytol náhradu za nedostupný vklad (len) vo výške 355 000 Sk. Na

základe výsledkov dokazovania dospel odvolací súd aj k záveru o správnosti rozhodnutia

súdu prvého stupňa o zamietnutí protinávrhu žalovaného. Výrok o trovách konania odôvodnil

poukazom na

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali žalobcovia 1/ až 3/ dovolanie. Najvyšší

súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) rozsudkom z 19. septembra

2007 sp. zn. napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na

ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že v čase smrti JUDr. J. (10. júla 2001) predstavoval

vklad na jeho vkladnej knižke 655 512,40 Sk. Žalobcovia 1/ až 3/ jeho smrťou vstúpili do

záväzkového právneho vzťahu založeného zmluvou o vklade. Išlo o vklad neanonymný

v zmysle a o ochrane vkladov v znení zákona č.

(ďalej len „“), ktorý po celý čas nevykazoval znaky

vkladu, za ktorý sa náhrada neposkytuje (viď a

a článok 2 ods. 6 všeobecných podmienok vyplácania náhrad). Vyhlásením D., a.s. za

neschopnú vyplácať vklady sa uvedený neanonymný vklad fyzickej osoby – nepodnikateľa

stal nedostupným ( ). Žalobcovia 1/ až 3/ do

predmetného záväzkového právneho vzťahu vstúpili priamo smrťou JUDr. J. (§ 460

), a mali v ňom právne postavenie spoločných veriteľov. Okamihom

smrti JUDr. J. a spoločného vstúpenia jeho dedičov do predmetného záväzkového právneho

-3-3 Cdo 256/2008

vzťahu v postavení veriteľov sa žalobcovia 1/ až 3/ spoločne stali majiteľmi vkladu (v zmysle

peňažných prostriedkov vyjadrujúcich záväzok banky) a boli nimi aj v čase, keď sa vklad stal

nedostupný. Každý zo žalobcov 1/ až 3/ ako spoluveriteľov mal čo do svojho podielu rovnaké

právne postavenie, ako keby bol samostatným (jediným) veriteľom (viď § 512 Občianskeho

zákonníka). Z hľadiska práva na náhradu za nedostupný vklad boli žalobcovia 1/ až 3/ ku dňu

vzniku nedostupnosti vkladu v rovnakom právnom postavení, aké prislúcha spoločným

majiteľom vkladu ( a veta druhá ). Vyhlásením

D., a.s. za neschopnú vyplácať vklady preto každý zo žalobcov 1/ až 3/ samostatne nadobudol

právo na náhradu za nedostupný vklad. V dôsledku toho bolo pri výpočte im patriacej náhrady

potrebné vychádzať z toho, že vklad každého z nich predstavoval 1/3 zo sumy, ktorá tvorila

ich spoločný vklad. Na základe uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Krajský súd v Bratislave po vrátení veci na ďalšie konanie rozsudkom zo 14. mája 2008

sp. zn. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v jeho vyhovujúcej časti vo

veci samej potvrdil. Vo vyhovujúcej časti týkajúcej sa povinnosti žalovaného zaplatiť

žalobcom úroky z omeškania napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu

zamietol. V časti týkajúcej sa trov prvostupňového konania napadnutý rozsudok súdu prvého

stupňa zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom 1/ až 3/ do 3 dní náhradu trov

prvostupňového konania 51 270 Sk na účet ich právneho zástupcu. Vo zvyšnej časti

napadnutý rozsudok potvrdil. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ až 3/ do

3 dní náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania vo výške 79 279 Sk na účet ich

právneho zástupcu. Výrok, ktorým bol rozsudok súdu prvého stupňa v jeho vyhovujúcej časti

vo veci samej potvrdený, odôvodnil odvolací súd poukazom na výsledky vykonaného

dokazovania a záväznosť právneho názoru, ktorý vyslovil dovolací súd v zrušujúcom

rozsudku. Na odôvodnenie výroku, ktorým vo vyhovujúcej časti týkajúcej sa povinnosti

žalovaného zaplatiť žalobcom úroky z omeškania napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

zmenil tak, že žalobu zamietol, odvolací súd uviedol, že vzhľadom na predmet sporu a právne

skutočnosti, ktoré vyšli najavo v konaní, sa žalovaný nemohol dostať do omeškania. Do

omeškania sa môže dostať, keď nesplní povinnosť uloženú mu napadnutým rozsudkom súdu

prvého stupňa v tam uvedenej lehote. Výroky o náhrade trov konania odôvodnil odvolací súd

poukazom na § 1 ods. 3, § 10 ods. 1 a 2, § 13 ods. 3 a 4, § 14 ods. 1 písm. d/ a g/, § 16 ods. 3

vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

-4-3 Cdo 256/2008

služieb, ako aj poukazom na § 224 ods. 1, 2, § 243c, § 243d ods. 1, § 142 ods. 3 a § 151

ods. 1

Výrok rozsudku odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd vo vyhovujúcej časti týkajúcej sa

povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcom úroky z omeškania zmenil napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa tak, že žalobu zamietol, napadli žalobcovia dovolaním. Uviedli, že žalovaný

konal v rozpore s dobrými mravmi, ich peniaze účelovo zadržiaval a dostal sa do omeškania

s plnením peňažného dlhu ( a ). Z napadnutého

rozhodnutia im nie je zrejmé, na základe čoho dospel odvolací súd k záveru, že žalovaný

napriek tomu nemohol byť v omeškaní. Žiadali dovolaním napadnutý výrok rozsudku

odvolacieho súdu zrušiť a vec v rozsahu zrušenia vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie.

Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu a v doplnení tohto vyjadrenia uviedol, že dovolanie

žalobcov nie je procesne prípustné, lebo vo veci samej odvolací súd napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa potvrdil a „zmenu vedľajšieho výroku nie je možné dovolaním napadnúť“.

Uviedol, že nekonal nezákonne ani v rozpore s dobrými mravmi. Žalobcovia nespĺňali

zákonné podmienky pre poskytnutie náhrady za nedostupný vklad a náhrada za vklad, ktorého

vkladateľom bol poručiteľ, im bola vyplatená hneď, ako uplatnili toto právo, a to v najvyššej

možnej zákonnej výške pripadajúcej jednému vkladateľovi. Na vyplatenie časti nedostupného

vkladu, ktorý prevyšoval tento limit, nebol právny titul až do právoplatnosti rozhodnutia súdu

( ), preto sa ani žalovaný nemohol dostať do omeškania.

Zdôraznil, že rešpektuje skôr zaujatý právny názor dovolacieho súdu, poukazuje ale na to, že

transponované ustanovenia európskej smernice o systémoch ochrany vkladov (X.) sú

nepochybne relevantné aj pre interpretáciu a aplikáciu ustanovení .

Úprava chráneného vkladu v je v absolútnom súlade s európskou

smernicou o systémoch ochrany vkladov, a to aj v časti podstatných identifikačných

náležitostí chráneného vkladu. Takýto chránený vklad v D., a.s. neexistoval a vyhlásením D.,

a.s. za neschopnú vyplácať vklady nemohla vzniknúť žalovanému povinnosť plniť dedičom.

Táto povinnosť mu vznikla až na základe právoplatného rozsudku súdu. Žalovaný z týchto

dôvodov navrhol, aby dovolací súd dovolanie ako neprípustné odmietol, prípadne aby

dovolanie zamietol, alebo aby napadnutý výrok rozsudku odvolacieho súdu zrušil a vec

v rozsahu zrušenia vrátil Krajskému súdu v Bratislave.

-5-3 Cdo 256/2008

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podali včas účastníci konania zastúpení advokátom ( ), skúmal

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) najskôr to, či ich opravný

prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním. Zohľadniac § 372p

ods. 1 v znení (ďalej len „“) posudzoval prípustnosť

dovolania podľa ustanovení a nasl. v znení účinnom od 15. októbra 2008.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon

pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238

ods. 1 je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je dovolanie

prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie prípustné

tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého

odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke

zásadného významu. V zmysle dovolanie nie je prípustné ani vo veciach,

v ktorých bolo napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení

neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok

minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo sa neprihliada. Ak je predmetom dovolacieho

konania len príslušenstvo pohľadávky, dovolanie nie je prípustné, ak výška príslušenstva

v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa prvej vety. Na určenie

minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania návrhu na prvostupňovom súde.

Dovolací súd v danom prípade vychádzal z obsahu dovolania žalobcov 1/ až 3/ a dospel

k záveru, že žalobcovia dovolaním bezpochyby napadli (len) výrok, ktorým bol rozsudok

súdu prvého stupňa zmenený tak, že ich žaloba bola v časti o zaplatenie úroku z omeškania

zamietnutá (v prospech tohto záveru svedčí najmä predposledný odsek na str. 2 dovolania).

K argumentácii žalovaného o neprípustnosti tohto dovolania v zmysle

dovolací súd uvádza, že žalobcovia v danom prípade požadovali od žalovaného peňažné

(deliteľné) plnenie. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo 14. mája 2008 sp. zn.

bolo žalobe sčasti (čo do istiny) vyhovené; žaloba bola sčasti (čo do

príslušenstva) zamietnutá; tým došlo k rozštiepeniu uplatneného práva na dve práva so

-6-3 Cdo 256/2008

samostatným skutkovým základom. Prípustnosť dovolania proti výroku rozsudku odvolacieho

súdu, ktorým bolo rozhodnuté o príslušenstve, treba posudzovať nezávisle od výroku, ktorým

bolo rozhodnuté o istine. Žalobcovia 1/ až 3/ napadli dovolaním výrok rozsudku odvolacieho

súdu, ktorý jednoznačne vykazuje znaky zmeňujúceho rozsudku. Treba dodať, že vzhľadom

na výšku príslušenstva sa na dovolanie žalobcov nevzťahuje a že žalovaný

z tohto ustanovenia ani neprípustnosť ich dovolania nevyvodzoval.

Na základe uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie žalobcov je procesne

prípustné ( ).

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní

došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ

označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( druhá veta ) skúmať vždy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd otázkou, či v danej

veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu; nedostatku spôsobilosti účastníka byť

účastníkom konania; nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka;

o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania; nedostatku návrhu

na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh; prípad odňatia

možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či

súdom nesprávne obsadeným. Dovolatelia vady konania v zmysle netvrdili

a žiadna z týchto vád ani v dovolacom konaní nevyšla najavo.

Rovnako vzhľadom na zákonnú povinnosť ( druhá veta ) skúmal

dovolací súd, či konanie nie je postihnuté tzv. inou vadou konania. Inou vadou konania, na

ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná, je procesná

vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v nezakladá zmätočnosť

-7-3 Cdo 256/2008

rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorá má základ v porušení procesných

ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. O vadu tejto povahy

( ) ide tiež v prípade, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nie

je dostatočne preskúmateľné. V tejto súvislosti možno poukázať na R 111/98, v zmysle

ktorého „konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci ( ) aj vtedy, ak odvolací súd svoj právny záver riadne

neodôvodnil, takže jeho rozsudok zostal nepreskúmateľný“.

Tak odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa, ako aj odôvodnenie rozsudku odvolacieho

súdu musí spĺňať náležitosti uvedené v ustanovení ( ).

Odôvodnenie musí obsahovať výklad opodstatnenosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku

rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia sa súd musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi

skutočnosťami a svoj myšlienkový postup musí v odôvodnení dostatočne vysvetliť nielen

s poukazom na konkrétne skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom

na právne závery, ktoré prijal. Odôvodnenie rozhodnutia musí presvedčivo preukázať

správnosť rozhodnutia; zároveň má byť pre súd, ktorý koná a rozhoduje v konaní o riadnom

alebo mimoriadnom opravnom prostriedku, dostatočným podkladom pre preskúmanie

napadnutého rozhodnutia.

Dovolanie žalobcov 1/ až 3/ smeruje proti výroku rozsudku odvolacieho súdu o úroku

z omeškania. Právna úprava úroku z omeškania v vychádza z toho, že

dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní (§ 517 ods. 1 veta prvá

). Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo

požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania (viď bližšie ).

Odvolací súd v rozsudku napadnutom dovolaním uviedol rozhodujúce skutkové okolnosti

a odkazom na aplikované zákonné ustanovenia podal podrobné vysvetlenie rozhodnutia

v časti, ktorou bolo žalobe vyhovené. Výrok, ktorým vo vyhovujúcej časti napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietol, odôvodnil odvolací súd tým, že

„vzhľadom na predmet sporu, na právne skutočnosti, ktoré vyšli najavo v konaní na základe

žaloby žalobcov a protinávrhu žalovaného, ktoré sú uvedené vyššie, žalovaný sa skutočne

nemohol doteraz dostať do omeškania; tým viac, keď žalobcovia ani presne neuviedli, kedy

by sa mal žalovaný do omeškania dostať. V omeškaní žalovaný zostane až vtedy, ak svoju

-8-3 Cdo 256/2008

povinnosť uloženú mu napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa v tam uvedenej lehote

nesplní“.

Z takéhoto odôvodnenia, ktoré bez primeranej špecifikácie jednotlivých dôvodov len

všeobecne poukazuje na predmet sporu a bližšie nešpecifikovaný sumár skutočností, ktoré

vyšli v konaní najavo, nie je dostatočne zrejmé, konkrétne ktoré (v čom spočívajúce) skutkové

okolnosti odvolací súd zohľadnil a z ktorých zákonných ustanovení (a ako interpretovaných)

vychádzal pri zaujímaní svojich právnych záverov. V dôsledku toho nie je rozhodnutie

odvolacieho súdu o úrokoch z omeškania preskúmateľné. Dovolací súd z tohto dôvodu nemal

dostatočný podklad pre posúdenie vecnej správnosti tohto rozhodnutia.

Dovolací súd so zreteľom na to dospel k záveru, že v konaní pred odvolacím súdom došlo

k tzv. inej procesnej vade majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2

písm. b/ ). Na vadu tejto povahy musel prihliadnuť ( ), i keď na ňu

nebolo v dovolaní poukázané a nebola uplatnená ako dovolací dôvod.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z uvedeného dôvodu napadnutý rozsudok odvolacieho

súdu zrušil vo výroku napadnutom dovolaním; ako od zrušovaného výroku rozhodnutia

závislé ( ) zrušil tiež výroky o náhrade trov prvostupňového,

odvolacieho a dovolacieho konania. Vec v rozsahu zrušenia vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie

konanie ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok

V Bratislave 18. júna 2009

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková