Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Obo/9/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Anny Markovej a členiek senátu JUDr. Dariny Ličkovej a JUDr. Júlie Horskej,

v právnej veci žalobcu: J., A., zast. JUDr. J., advokátom so sídlom J. proti žalovanému:

JUDr. F., správca konkurznej podstaty úpadcu B., A., zast. JUDr. O., CSc., V., o zaplatenie

319 150 Sk, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu Košice z 21. októbra 2008,

č. k. -122, takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 21. októbra 2008, č. k. -122

sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e:

Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 21. októbra 2008, č. k. -122

žalobu o úhradu sumy 278 650 Sk s 18% úrokom z omeškania od 8. apríla 2004

do zaplatenia zamietol.

V prevyšujúcej časti konanie zastavil a účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že žalobca žalobou

z 5. februára 2007 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 319 150 Sk s 18% úrokom

z omeškania od 14. augusta 2002 do zaplatenia.

Žalobu žalobca odôvodnil tým, že uzatvoril zmluvy o pôžičke s úpadcom B., s.r.o.

v celkovej výške 240 000 Sk so 48% úrokom, ktoré mu žalovaný doteraz nevrátil. K 1.

augustu 2002 výška pohľadávky bola 278 650 Sk. Poukázal na skutočnosť,

že pre platobnú neschopnosť úpadcu uvedené finančné prostriedky využíva správca

konkurznej podstaty úpadcu. Úpadca tým, že mu uvedené finančné prostriedky nevrátil,

žalobcovi v rokoch 2004 - 2006 vznikla škoda vo výške 30 500 Sk, teda spolu ide o sumu

319 150 Sk. Tým, že SKP v lehote 18 mesiacov od vyhlásenia konkurzu majetok

nachádzajúci sa v konkurznej podstate nevysporiadal, a preto bol žalobca nútený domáhať

sa náhrady škody na súde.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca si prihlásil pohľadávku v celkovej

výške 278 650 Sk, ktorá bola na prieskumnom pojednávaní plne uznaná. Žalovaný

pohľadávku v časti prevyšujúcej 278 650 Sk považuje za nedôvodnú, pretože žalobca bol

oprávnený prihlásiť si pohľadávku s príslušenstvom vypočítanú do dňa vyhlásenia konkurzu

(do 3. septembra 202).

Žalobca na pojednávaní 21. októbra 2008 zotrval na žalobe v rozsahu sumy

278 650 Sk s 18% úrokom z omeškania od 8. apríla 2004 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti

vzal svoj návrh späť.

Krajský súd v Košiciach, ako súd prvého stupňa konštatoval, že uznesením Krajského

súdu v Košiciach uznesením z 3. septembra 2002, sp. zn. vyhlásil na majetok B.,

s.r.o. konkurz a za správcu konkurznej podstaty ustanovil žalovaného.

Žalobca si prihláškou z 11. októbra 2002 prihlásil v konkurze pohľadávku v sume

278 650 Sk (istina 240 000 Sk a úroky 38 650 Sk podľa zmluvy o pôžičke č. PZ-OD-2000 04

26/08 36 01/OS-OS, č. PZ-OD-2002 01 30/19 06 01/OS-OS, č. PZ-OD-2001 05 29/06

36 01/OS-OS, zmluvy o tichom spoločenstve č. TS-OD-2000 /OS-OS,

č. TS-OD-2000 /OS-OS, TS-OD-2001 /OS-OS, TS-OD-2001

/OS-OS, TS-OD-2001 /OS-OS, TS-OD 2000 08 28/22

36 01/OS-OS, TS-OD-2000 /OS-OS a TS-OD-2001 /OS-OS.

Na prieskumnom pojednávaní 2. februára 2005 - 7. februára 2005 žalovaný prihlásenú

pohľadávku uznal.

Podľa ust. § 23 ods. 2 zák. č. 328/91 Zb. v znení zmien a doplnkov (ďalej len ZKV),

konkurzní veritelia pohľadávok, ktoré zostali sporné čo do pravosti, výšky alebo poradia,

môžu sa domáhať určenia svojho práva v lehote určenej súdom.

Podľa ust. § 14 ods. 1 písm. c) ZKV súdne a iné konania podľa osobitného predpisu,

ktoré sa týkajú majetku patriaceho do podstaty alebo konania o nárokoch, ktoré majú byť

uspokojené z tohto majetku, možno začať na návrh správcu alebo podaním návrhu proti

správcovi, ak ide o pohľadávky, ktoré treba prihlásiť v konkurze (§ 20 ZKV), môže byť

konanie začaté v súlade s ust. § 23 a § 24 ZKV.

Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že konkurzný veriteľ, ktorý si pohľadávku

v konkurze riadne prihlásil a ktorého pohľadávku SKP uznal, sa nemôže proti SKP úspešne

domáhať zaplatenia tejto pohľadávky.

Žalovaný na prieskumnom pojednávaní pohľadávku žalobcu vo výške 278 650 Sk

prihlásenú v konkurze uznal. Zákon neumožňuje podanie žaloby o zaplatenie tejto

pohľadávky, keďže proti SKP je možné viesť len konanie podľa § 24 a § 23 ZKV (incidenčné

žaloby).

Preto súd prvého stupňa žalobu o zaplatenie 278 650 Sk s 18% úrokom z omeškania

od 8. apríla 2004 zamietol.

V prevyšujúcej časti (konanie o zaplatenie 30 500 Sk s 18% úrokom z omeškania

od 8. apríla 2004 do zaplatenia) súd prvého stupňa podľa a zastavil.

O trovách konania prvostupňový súd rozhodol podľa ust.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, a to do časti, ktorou bola žaloba

zamietnutá, v zákonom stanovenej lehote a navrhol, aby odvolací súd vyniesol rozsudok,

ktorým žalovaného zaviaže zaplatiť mu 278 650 Sk s 18% úrokom z omeškania a nahradil mu

trovy konania z týchto dôvodov:

Prvostupňový súd neúplne zistil skutkový stav veci, a preto dospel k nesprávnym

skutkovým zisteniam. Zaoberal sa uspokojením a akousi „vďačnosťou“ na adresu žalovaného

za to, že uznal pohľadávku žalobcu vo výške 278 650 Sk. Odvolateľ má za to, že sú to jeho

ťažko zarobené peniaze, z ktorých sa postupne ujedá. Podstata veci je, že konkurz bol

vyhlásený 3. septembra 2002 a mal byť skončený 3. marca 2004, pričom do 3. decembra 2008

konkurz nie je ukončený. Preklúznych 54 mesiacov odvolateľovi chybuje. Preto žiada

vyplatenie príslušenstva vo výške 18% od marca 2004. Podľa vyjadrenia žalovaného vložené

prostriedky do B., s.r.o. sú v strešnej spoločnosti H. viazané. Súd odobril svojvoľné

nakladanie prostriedkami vkladateľov.

Veriteľský výbor v konkurze nepracuje.

K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný. Vydaný rozsudok súdu prvého

stupňa považuje za vecne i právne správny.

Dôvody uvedené v odvolaní žalobcu sú vo vzťahu k predmetu konania irelevantné.

Keďže uznaná pohľadávka nemá charakter nároku, ktorý možno uspokojiť

kedykoľvek v priebehu konkurzného konania, bude ju možné uspokojiť až na základe

právoplatného rozvrhového uznesenia konkurzného súdu podľa stavu speňaženia majetku

z podstaty.

Preto navrhol napadnutý rozsudok ako vecne a právne dôvodný potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal

odvolanie žalobcu podľa ust. bez nariadenia pojednávania v súlade

s ust. a dospel k názoru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

Žalobca si prihlásil prihláškou z 11. októbra 2002 do konkurzu vedeného na Krajskom

súde v Košiciach, sp. zn. na majetok B., s.r.o. Košice pohľadávku v celkovej

sume 278 650 Sk v zmysle ust. § 20 ZKV.

Na prieskumnom pojednávaní konanom 2. - 7. februára 2005 žalovaný ako správca

konkurznej podstaty žalobcovi jeho prihlásenú pohľadávku uznal.

Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že pohľadávka žalobcu je

pohľadávkou, ktorá sa prihlasuje v zmysle ust. § 20 ZKV prihláškou do konkurzu, keďže táto

pohľadávka vznikla pred vyhlásením konkurzu.

Je nesporné, že žalobcovi nevzniklo právo na podanie v zmysle ust. § 23 ZKV

odporovateľnej žaloby (incidenčnej), pretože správca konkurznej podstaty a ani žiaden

z konkurzných veriteľov nepopieral žalobcovu pohľadávku čo do výšky, pravosti alebo

poradia na prieskumnom pojednávaní.

Odvolací súd preto záver súdu prvého stupňa, že žalobca nemá nárok dožadovať

sa žalobou rozhodnutia súdu, ktorým by súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi

čiastku 278 650 Sk s 18% úrokom z omeškania od 8. apríla 2004 do zaplatenia, považoval

za vecne správny.

Najvyšší súd poukazuje aj na ust. § 45 ods. 2 ZKV, v zmysle ktorého možno

po právoplatnosti uznesenia o zrušení konkurzu viesť pre zistenú pohľadávku výkon

rozhodnutia alebo exekúciu na majetok úpadcu.

Námietky odvolateľa odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné.

Ak má žalobca za to, že konkurz mal byť ukončený 3. marca 2004 a že veriteľský

výbor nepracuje, v zmysle ust. § 12 ZKV musí sa obrátiť na súd, ktorý vykonáva dohľad nad

priebehom predmetného konkurzu. Týmto súdom je súd, ktorý vyhlásil konkurz (Krajský súd

Košice).

Najvyšší súd Slovenskej republiky, keďže súd prvého stupňa správne zistil skutkový

stav a následne vyslovil vecne správny právny záver, s ktorým sa odvolací súd stotožnil,

rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa ust. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust.

v spojení s ust. , a to podľa úspechu účastníkov v odvolacom konaní.

Keďže úspešnému účastníkovi - žalovanému žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli,

odvolací súd ich preto nepriznal.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 18. júna 2009

JUDr. Anna Marková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.