Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
97d/371004.d3af5a.pdf
PDF · 134.05 KB
No categories available
1Sžo/220/2008
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1Sžo/220/2008
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka
a z členiek JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a JUDr. Zdenky Reisenauerovej, v právnej veci
žalobcu: Š., bytom J., zastúpeného advokátom JUDr. F., P., proti žalovanému: Krajské
riaditeľstvo Policajného zboru, Krajský dopravný inšpektorát Nitra, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRP-102/DI-Sk-2007 zo dňa 26.9.2007, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 15S/7/2007-47 zo dňa 10.6.2008, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 15S/7/2007-
47 zo dňa 10.6.2008 p o t v r d z u j e .
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Nitre napadnutým rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia
zamietol žalobu o preskúmanie rozhodnutia č. KRP-102/DI-Sk-2007 zo dňa 26.9.2007,
ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Okresného
riaditeľstva Policajného zboru, Okresného dopravného inšpektorátu v Nitre č. p. ORP-952/DI-
Pr-2007-PT zo dňa 25.6.2007 o uznaní žalobcu vinným zo spáchania priestupku podľa § 22
ods. 1 písm. l/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej
len zákon) a uložení pokuty § 22 ods. 2 zákona vo výške 5.000,–Sk a zákazu činnosti viesť
motorové vozidlo na dobu 12 mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.
S poukazom na zistenie, že v správnom konaní bolo v dostatočnom rozsahu vykonané
dokazovanie, ktoré viedlo k správnemu záveru, že skutok kladený za vinu žalobcovi sa stal
tak, ako to vyplýva z rozhodnutia správneho orgánu a že žalobca sa tohto priestupku dopustil,
krajský súd žalobu zamietol.
Krajský súd v odôvodnení rozsudku konštatoval, že z vykonaného dokazovania mal
za preukázané, že žalobca jazdil po účelovej komunikácii do pravotočivej zákruty rýchlosťou
cca 70-80km/h, nebol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú mal rozhľad,
čím porušil ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných
komunikáciách (ďalej len zákon č. 315/1996 Z. z.) a to tým viac, že je vodičom z povolania
a teda mal prispôsobiť rýchlosť jazdy všetkým podmienkam a okolnostiam, ktoré možno
predvídať. Ďalej dôvodil, že nerešpektovaním tohto ustanovenia žalobca musel začať brzdiť,
čím sa vozidlom dostal do protismernej časti vozovky, kde narazil do protiidúceho vozidla,
čím zapríčinil dopravnú nehodu a táto skutočnosť vyplýva aj z fotodokumentácie z miesta
dopravnej nehody i z fotodokumentácie predloženej súdu žalobcom.
Krajský súd nepovažoval námietky žalobcu, že boli porušené jeho práva ako účastníka
správneho konania, za dôvodné, pretože zo zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa
25.6.2007 vyplýva, že žalobcovi bola pred vydaním rozhodnutia prvostupňového správneho
orgánu daná možnosť vyjadriť sa k jeho podkladom i k spôsobu jeho zistenia; žalobca však
nemal žiadne doplňujúce návrhy.
K námietke žalobcu, že vo veci nebolo vykonané znalecké dokazovanie uviedol,
že je na uvážení správneho orgánu, ktoré dôkazy vykoná. Za relevantnú nepovažoval
ani námietku žalobcu týkajúcu sa nepodpísania napadnutého rozhodnutia žalovaného
riaditeľom žalovaného, pretože ako to vyplýva z administratívneho spisu žalovaného, starší
špecialista KDI Nitra npor. Ing. B. bol poverený podpisovať rozhodnutia v odvolacom
konaní.
Proti rozsudku podal žalobca včas odvolanie a žiadal, aby odvolací súd rozsudok
krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. c/
Krajskému súdu vytýkal, že odôvodnenie rozsudku je povrchné, prevládajú v ňom
hodnotenia v prospech vodiča nákladného auta a nie je objektívny ani spravodlivý.
Namietal, že krajský súd na príčiny vzniku dopravnej nehody neaplikoval ustanovenia
§ 7 a § 8 zákona č. 315/1996 Z. z. Dôvodil tým, že ak by sa vodič nákladného auta nachádzal
na svojom pravom jazdnom pruhu, potom by k zrážke vozidiel nemuselo vôbec dôjsť,
ani vtedy, ak by jazdil vyššou rýchlosťou, čo nebolo v konaní pred správnymi orgánmi vôbec
preukázané. Vyjadril názor, že rýchlosť jeho vozidla nebola v spornej veci podstatnou
otázkou, pretože ak by vodič nákladného auta jazdil vo svojom pravom jazdnom pruhu,
nič by sa nestalo.
Nedostatok v konaní pred krajským súdom videl aj v tom, že krajský súd
sa nezaoberal a ani nevyhodnotil otázku fotodokumentácie, ktorú na pojednávaní predložil
a ku ktorej sa nevedeli vyjadriť ani zástupcovia žalovaného. Z tejto fotodokumentácie je
zrejmé, že vodič nákladného auta sa nachádzal v pravom jazdnom pruhu, keďže ním
zanechané brzdné čiary boli v jazdnom pruhu žalobcu. Krajskému súdu vytýkal i to,
že sa nedostatočne zaoberal otázkou, prečo žalovaný jednoznačne nezdôvodnil, z ktorých
dôkazov pri rozhodovaní vychádzal a prečo iné dôkazy odmietol a neuviedol dôvod
ich odmietnutia.
Žalobca ďalej dôvodil tým, že žalovaný nezistil skutočný stav veci, nesprávne
aplikoval zákon, prihliadol na nezákonné dôkazy a na základe toho postavil skutkové zistenie,
preto bolo správne konanie zaťažené chybou, ktorá mala za následok vecne nesprávne
a v konečnom dôsledku aj nezákonné rozhodnutie. Podľa žalobcu sa krajský súd nezaoberal
otázkou, či v rámci správneho konania žalovaný vyhodnotil všetky dôkazy v zmysle zásady
voľného hodnotenia dôkazov, ktoré nemôžu byť ľubovoľné. Vyjadril názor, že žalovaný
nevykonal všetky dôkazy s cieľom odstrániť existujúce rozpory.
Ďalej uviedol, že princíp „rovnosti zbraní“, ako súčasti práva na spravodlivý proces,
bol porušený, nakoľko nemal rovnaké možnosti ako vodič nákladného auta z hľadiska
vykonania všetkých dôkazov za účelom spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci.
K otázke ústneho pojednávania uviedol, že je vecný rozdiel medzi ústnym
pojednávaním podľa § 21 SP a § 33 ods. 2 SP, ktorý sa dotýka zisťovania podkladov
pre rozhodnutie. Trval na tvrdení, že mu nebola daná možnosť uplatniť svoje právo podľa
§ 33 ods. 2 SP.
Žalovaný správny orgán vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalobca
nepredložil žiadne nové skutočnosti a preto zotrval na svojom stanovisku o zákonnosti
správneho rozhodnutia a navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť ako vecne
správny.
Trval na tom, že v správnom konaní sa riadil všetkými procesnými zásadami, svoje
zistenia uviedol vo svojom rozhodnutí o odvolaní a pre rozhodnutie si zadovážil zákonným
spôsobom dostatok podkladov. Uviedol, že vykonanie znaleckého dokazovania považoval
za nepotrebné, nadbytočné a tvrdenia žalobcu za neopodstatnené a nepodložené akýmkoľvek
relevantným dôkazom, zakladajúce sa len na osobných dojmoch so snahou vyhnúť sa právnej
zodpovednosti za svoje konanie.
Zotrval na závere, s ktorým sa stotožnil aj krajský súd, že dopravný priestupok
kladený za vinu žalobcovi sa stal tak, ako to vyplýva zo správneho rozhodnutia a že žalobca
sa tohto priestupku dopustil tým, že svojou nesprávnou reakciou ihneď po zaregistrovaní
prichádzajúceho nákladného vozidla začal intenzívne brzdiť, o čom svedčia brzdné stopy,
v dôsledku čoho na svojom aute zablokoval kolesá, šmykom prešiel do protismeru jazdy
a narazil do oproti prichádzajúceho nákladného vozidla, a to i napriek tomu, že jeho vodič
sa mu snažil vyhnúť vpravo mimo vozovku, o čom svedčí jeho postavenie po dopravnej
nehode, ktoré bolo na mieste nehody zdokumentované. Tieto skutočnosti preukazujú,
že účastník konania jazdil rýchlosťou, pri ktorej nedokázal zastaviť na vzdialenosť, na ktorú
mal rozhľad. Zdôraznil, že skutočnosti, že žalobca prešiel do protismeru svedčia brzdné stopy
po jeho vozidle končiace v protismere, v časti vozovky nákladného vozidla, čo vyplýva
z vyhotovenej fotodokumentácie z miesta nehody.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal
rozsudok krajského súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1,
§ 246 ods. 1 OSP) ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru,
že odvolanie nie je dôvodné. Vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 23.6.2009 potom,
čo nevyhovel žiadosti právneho zástupcu žalobcu o odročenie pojednávania z dôvodu PN
na neurčito (§ 119 ods. 1, § 216 ods. 2, § 250g ods. 2 OSP).
Z obsahu pripojeného administratívneho spisu vyplýva, že žalobca dňa 23.9.2006
v čase o 17.20 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Felícia EČ N. po účelovej
komunikácii medzi obcami Kolíňany a Čeladice, pričom pri prejazde pravotočivej zákruty
došlo ku kolízii s nákladným motorovým vozidlom Tatra 815 EČ N.
Prvostupňový správny orgán po vykonanom dokazovaní rozhodnutím
č. p. ORP-952/DI-Pr-2007-PT zo dňa 25.6.2007 uznal žalobcu vinným zo spáchania
priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l/ zákona a uložil mu pokutu vo výške 5.000,–Sk podľa
§ 22 ods. 2 zákona a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 12 mesiacov odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.
Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. p. KRP-102/DI-Sk-2007 zo dňa
26.9.2007, rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil.
Správne orgány ustálili skutkový stav tak, že žalobca sa priestupku dopustil tým,
že svojou nesprávnou reakciou ihneď po zaregistrovaní prichádzajúceho nákladného vozidla
začal intenzívne brzdiť, o čom svedčia brzdné stopy, v dôsledku čoho na svojom aute
zablokoval kolesá, šmykom prešiel do protismeru jazdy a narazil do oproti prichádzajúceho
nákladného vozidla, a to i napriek tomu, že jeho vodič sa mu snažil vyhnúť vpravo mimo
vozovku, o čom svedčí jeho postavenie po dopravnej nehode, ktoré bolo na mieste nehody
zdokumentované. Správne orgány dospeli k záveru, že tieto skutočnosti preukazujú,
že účastník konania jazdil rýchlosťou, pri ktorej nedokázal zastaviť na vzdialenosť, na ktorú
mal rozhľad, teda neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla
a okolnostiam, ktoré mohol predvídať a nejazdil takou rýchlosťou, aby mohol zastaviť
vozidlo na vzdialenosť, na ktorú mal rozhľad a týmto konaním sa dopustil porušenia § 15
ods. 1 zákona č. 315/1996 Z. z.
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z. z. vodič je povinný rýchlosť jazdy
prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným
podmienkam a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť len takou
rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad.
Podľa § 22 ods. 1, písm. l/ zákona priestupku sa dopustí ten, kto
a) ako vodič motorového vozidla prekročí povolenú rýchlosť ustanovenú vo všeobecne
záväznom právnom predpise o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky 3a) alebo
prekročí rýchlosť ustanovenú dopravnou značkou,
b) vedie motorové vozidlo bez príslušného vodičského oprávnenia, po jeho odobratí alebo
v čase zadržania vodičského preukazu okrem prípadov, ak sa ho učí viesť podľa právnych
predpisov alebo ak sa podrobuje skúške z jeho vedenia,
c) ako vodič motorového vozidla s celkovou hmotnosťou prevyšujúcou 7 500 kg nedodrží
ustanovenie o obmedzení jazdy určené pre niektoré druhy vozidiel,
d) ako vodič sa zúčastnil na dopravnej nehode, bezodkladne nezastavil motorové vozidlo
alebo si nesplnil povinnosť účastníka dopravnej nehody ustanovenú v osobitnom zákone,
3b)
e) ako vodič sa nezdržal požitia alkoholického nápoja alebo užitia inej návykovej látky
po dopravnej nehode v čase, ak by to bolo na ujmu zistenia, či pred jazdou, alebo počas
jazdy požil alkoholický nápoj alebo užil návykovú látku,
f) ako vodič sa odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie alkoholu, ktoré sa vykonáva
dychovou skúškou prístrojom, ktorým sa určí objemové percento alkoholu v krvi, alebo
ak sa odmietne podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného
biologického materiálu, či nie je ovplyvnený alkoholom alebo inou návykovou látkou,
3c) hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie,
g) ako vodič počas vedenia vozidla požije alkoholický nápoj alebo užije inú návykovú látku,
alebo vedie vozidlo bezprostredne po požití alkoholu alebo užití inej návykovej látky,
alebo v čase, keď by mohol byť pod ich vplyvom,
h) vedie vozidlo v stave vylučujúcom spôsobilosť viesť motorové vozidlo, ktorý si privodil
požitím alkoholického nápoja alebo užitím inej návykovej látky,
i) vedie vozidlo vyradené z cestnej premávky alebo vozidlo vyradené z evidencie vozidiel,
alebo vozidlo, ktoré nie je opatrené evidenčným číslom, ak tejto povinnosti podlieha,
alebo vozidlo, ktoré nespĺňa podmienky na používanie v cestnej premávke,
j) neoprávnene použije osobitné označenie vozidla prepravujúceho ťažko zdravotne alebo
ťažko pohybovo postihnutú osobu alebo poruší zákaz zastavenia alebo státia na mieste
vyhradenom pre vozidlá prepravujúce ťažko zdravotne alebo ťažko pohybovo postihnutú
osobu,
k) iným konaním, než ako je uvedené v písmenách a) až h), poruší všeobecne záväzný
právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, 3d)
l) porušením uvedeným v písmene k) bezprostredne ohrozí bezpečnosť alebo plynulosť
cestnej premávky alebo spôsobí dopravnú nehodu.
Podľa § 22 ods. 2 zákona za priestupok podľa odseku za priestupok podľa odseku 1
písm. k) možno uložiť pokutu do 2 000 Sk, za priestupok podľa odseku 1 písm. c) a d) možno
uložiť pokutu do 5 000 Sk a zákaz činnosti do 6 mesiacov, za priestupok podľa odseku 1
písm. a), b) a l) možno uložiť pokutu do 7 000 Sk a zákaz činnosti do jedného roka,
za priestupok podľa odseku 1 písm. j) možno uložiť pokutu do 10 000 Sk, za priestupok podľa
odseku 1 písm. g) a i) možno uložiť pokutu do 10 000 Sk a zákaz činnosti do jedného roka,
za priestupok podľa odseku 1 písm. e), f) a h) možno uložiť pokutu do 15 000 Sk a zákaz
činnosti do dvoch rokov.
V správnom súdnictve sa súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu
správneho orgánu v konkrétnej právnej veci v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy,
z ktorých správny orgán vychádza, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých
pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a na otázku,
či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán
dospel. Súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu
posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis.
Pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil so záverom krajského súdu,
že dopravný priestupok kladený za vinu žalobcovi sa stal tak, ako to vyplýva z napadnutého
rozhodnutia žalovaného a že sa ho dopustil žalobca. Tento záver žalovaného ako aj krajského
súdu nie sú spôsobilé spochybniť ani dôvody odvolania žalobcu, ktoré sú obsahovo zhodné
s dôvodmi uvedenými v žalobe, s ktorými sa súd prvého stupňa náležitým spôsobom
vysporiadal.
V konaní nebolo sporné, že ku kolízii došlo na účelovej komunikácii (družstevná
cesta), ktorá je užšia ako bežná cesta (podľa Protokolu o cestnej premávke je jej šírka 4,9 m,
je bez krajnice a vyznačených jazdných pruhov). Je teda zrejmé, že žalobca mal predvídať,
že po nej môžu jazdiť najmä rozmernejšie vozidlá, ktoré svojim objemom zaberajú väčšiu
časť takejto komunikácie, čo vyplýva aj z fotodokumentácie. Za takýchto okolností bolo
povinnosťou žalobcu vo zvýšenej miere dbať na povinnosť prispôsobiť rýchlosť jazdy povahe
a stavu vozovky tak, aby mohol vozidlo včas zastaviť na vzdialenosť, na ktorú mal rozhľad,
najmä ak okolie tvoria krovinaté porasty. Pri ním udávanej rýchlosti 70 – 80km/h toto
nedokázal a pri spozorovaní protiidúceho vozidla začal prudko brzdiť, čo malo za následok,
že sa dostal do protismernej časti vozovky, kde narazil do oproti jazdiaceho nákladného
vozidla, na základe čoho správne orgány dôvodne dospeli k záveru o jeho zodpovednosti
za spôsobenie zrážky v dôsledku porušenia § 22 ods. 1 písm. l/ zákona. Okolnosť,
že protiidúce nákladné vozidlo vzhľadom na svoje rozmery (šírka 2,5 m) zaberalo väčšiu časť
komunikácie (zasahovalo do jazdného pruhu žalobcu) ani podľa názoru odvolacieho súdu
nebola v príčinnej súvislosti so vznikom zrážky, keďže je nepochybné, že k stretu vozidiel
došlo v protismernej časti vozovky, kde sa nákladné vozidlo v snahe vyhnúť sa zrážke,
dostalo pravou časťou až mimo vozovku. Aj odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa
považuje záver žalovaného, že žalobca neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam
a okolnostiam, ktoré mohol predvídať, nesprávnou technikou jazdy sa dostal do šmyku
a následne do protismeru, kde došlo k zrážke, za logický, majúci podklad vo vykonaných
dôkazoch a za daných okolností by bolo vykonanie znaleckého dokazovania nadbytočné
a nedôvodné.
Rovnako za nedôvodnú považoval odvolací súd námietku žalobcu, že mu nebola daná
možnosť uplatniť svoje právo podľa § 33 ods. 2 OSP s poukazom na skutočnosť, že v konaní
pred správnym orgánom platí zásada súčinnosti správneho orgánu s účastníkmi konania, teda
účastníci konania majú právo navrhovať dôkazy, klásť svedkom či znalcom otázky, vyjadriť
sa k podkladom rozhodnutia pred jeho vydaním a pod., pričom je len na zvážení príslušného
správneho orgánu, akou formou sa spôsob vyjadrenia zrealizuje, či ústne do zápisnice (§ 19
OSP) alebo písomne (§ 22 ods. 1 OSP). Účastník má právo vyjadrovať sa k podkladom
rozhodnutia v ktoromkoľvek štádiu konania. Korešpondujúca povinnosť správneho orgánu
dať možnosť účastníkom konania vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia bola v tomto prípade
splnená, čo vyplýva, zo zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 25.6.2007 (posledný odsek
prvej strany zápisnice), do ktorej zúčastnený žalobca vyhlásil, že mu bola daná možnosť
vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia a že nemá
žiadne doplňujúce návrhy, pričom žalobca zápisnicu vlastnoručne podpísal. Skutočnosť,
že žalobca bol o svojich právach účastníka správneho konania riadne poučený vyplýva
i z textu poučenia predmetnej zápisnice.
Odvolací súd nezistil žiadne pochybenia v napadnutom rozhodnutí ani v konaní, ktoré
mu predchádzalo. Správne orgány postupovali v súlade so zákonom, keď žalobcu uznali
vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l/ zákona, za čo mu uložili pokutu
podľa § 22 ods. 2 zákona vo výške 5.000,–Sk a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo
na dobu 12 mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Žalovaný vo svojom
rozhodnutí uviedol všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pri jeho rozhodovaní, akými
úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, akou úvahou sa riadil pri použití právnych
predpisov, na základe ktorých rozhodoval tiež ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami
žalobcu.
Rovnako nemožno nič vyčítať krajskému súdu, ktorý sa podrobne zaoberal všetkými
žalobnými námietkami, totožnými s odvolacími dôvodmi, a dospel k správnemu názoru,
že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného nedošlo k porušeniu zákona, práv a chránených
záujmov žalobcu, pričom svoj právny záver, s ktorým sa odvolací súd stotožnil, aj náležitým
spôsobom odôvodnil.
Žalobca neuviedol v odvolaní žiadne nové skutočnosti, ktoré by záver o zákonnosti
napadnutých rozhodnutí a postupu správnych orgánov v konaní vyvrátili, jeho odvolacie
námietky neboli spôsobilé spochybniť správnosť napadnutého rozsudku a preto s poukazom
na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu podľa § 219 OSP
ako vecne správny potvrdil.
Vzhľadom na neúspech žalobcu v konaní, súd mu právo na náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal (§ 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c a § 250k ods. 1 OSP) .
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 23. júna 2009
JUDr. Igor Belko, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová