Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžo/220/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka

a z členiek JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a JUDr. Zdenky Reisenauerovej, v právnej veci

žalobcu: Š., bytom J., zastúpeného advokátom JUDr. F., P., proti žalovanému: Krajské

riaditeľstvo Policajného zboru, Krajský dopravný inšpektorát Nitra, o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRP-102/DI-Sk-2007 zo dňa 26.9.2007, o odvolaní

žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. -47 zo dňa 10.6.2008, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 15S/7/2007-

47 zo dňa 10.6.2008 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Nitre napadnutým rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia

zamietol žalobu o preskúmanie rozhodnutia č. KRP-102/DI-Sk-2007 zo dňa 26.9.2007,

ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Okresného

riaditeľstva Policajného zboru, Okresného dopravného inšpektorátu v Nitre č. p. ORP-952/DI-

Pr-2007-PT zo dňa 25.6.2007 o uznaní žalobcu vinným zo spáchania priestupku podľa § 22

ods. 1 písm. l/ o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej

len zákon) a uložení pokuty § 22 ods. 2 zákona vo výške 5.000,–Sk a zákazu činnosti viesť

motorové vozidlo na dobu 12 mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

S poukazom na zistenie, že v správnom konaní bolo v dostatočnom rozsahu vykonané

dokazovanie, ktoré viedlo k správnemu záveru, že skutok kladený za vinu žalobcovi sa stal

tak, ako to vyplýva z rozhodnutia správneho orgánu a že žalobca sa tohto priestupku dopustil,

krajský súd žalobu zamietol.

Krajský súd v odôvodnení rozsudku konštatoval, že z vykonaného dokazovania mal

za preukázané, že žalobca jazdil po účelovej komunikácii do pravotočivej zákruty rýchlosťou

cca 70-80km/h, nebol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú mal rozhľad,

čím porušil ustanovenia o premávke na pozemných

komunikáciách (ďalej len ) a to tým viac, že je vodičom z povolania

a teda mal prispôsobiť rýchlosť jazdy všetkým podmienkam a okolnostiam, ktoré možno

predvídať. Ďalej dôvodil, že nerešpektovaním tohto ustanovenia žalobca musel začať brzdiť,

čím sa vozidlom dostal do protismernej časti vozovky, kde narazil do protiidúceho vozidla,

čím zapríčinil dopravnú nehodu a táto skutočnosť vyplýva aj z fotodokumentácie z miesta

dopravnej nehody i z fotodokumentácie predloženej súdu žalobcom.

Krajský súd nepovažoval námietky žalobcu, že boli porušené jeho práva ako účastníka

správneho konania, za dôvodné, pretože zo zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa

25.6.2007 vyplýva, že žalobcovi bola pred vydaním rozhodnutia prvostupňového správneho

orgánu daná možnosť vyjadriť sa k jeho podkladom i k spôsobu jeho zistenia; žalobca však

nemal žiadne doplňujúce návrhy.

K námietke žalobcu, že vo veci nebolo vykonané znalecké dokazovanie uviedol,

že je na uvážení správneho orgánu, ktoré dôkazy vykoná. Za relevantnú nepovažoval

ani námietku žalobcu týkajúcu sa nepodpísania napadnutého rozhodnutia žalovaného

riaditeľom žalovaného, pretože ako to vyplýva z administratívneho spisu žalovaného, starší

špecialista KDI Nitra npor. Ing. B. bol poverený podpisovať rozhodnutia v odvolacom

konaní.

Proti rozsudku podal žalobca včas odvolanie a žiadal, aby odvolací súd rozsudok

krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. c/

a .

Krajskému súdu vytýkal, že odôvodnenie rozsudku je povrchné, prevládajú v ňom

hodnotenia v prospech vodiča nákladného auta a nie je objektívny ani spravodlivý.

Namietal, že krajský súd na príčiny vzniku dopravnej nehody neaplikoval ustanovenia

a Dôvodil tým, že ak by sa vodič nákladného auta nachádzal

na svojom pravom jazdnom pruhu, potom by k zrážke vozidiel nemuselo vôbec dôjsť,

ani vtedy, ak by jazdil vyššou rýchlosťou, čo nebolo v konaní pred správnymi orgánmi vôbec

preukázané. Vyjadril názor, že rýchlosť jeho vozidla nebola v spornej veci podstatnou

otázkou, pretože ak by vodič nákladného auta jazdil vo svojom pravom jazdnom pruhu,

nič by sa nestalo.

Nedostatok v konaní pred krajským súdom videl aj v tom, že krajský súd

sa nezaoberal a ani nevyhodnotil otázku fotodokumentácie, ktorú na pojednávaní predložil

a ku ktorej sa nevedeli vyjadriť ani zástupcovia žalovaného. Z tejto fotodokumentácie je

zrejmé, že vodič nákladného auta sa nachádzal v pravom jazdnom pruhu, keďže ním

zanechané brzdné čiary boli v jazdnom pruhu žalobcu. Krajskému súdu vytýkal i to,

že sa nedostatočne zaoberal otázkou, prečo žalovaný jednoznačne nezdôvodnil, z ktorých

dôkazov pri rozhodovaní vychádzal a prečo iné dôkazy odmietol a neuviedol dôvod

ich odmietnutia.

Žalobca ďalej dôvodil tým, že žalovaný nezistil skutočný stav veci, nesprávne

aplikoval zákon, prihliadol na nezákonné dôkazy a na základe toho postavil skutkové zistenie,

preto bolo správne konanie zaťažené chybou, ktorá mala za následok vecne nesprávne

a v konečnom dôsledku aj nezákonné rozhodnutie. Podľa žalobcu sa krajský súd nezaoberal

otázkou, či v rámci správneho konania žalovaný vyhodnotil všetky dôkazy v zmysle zásady

voľného hodnotenia dôkazov, ktoré nemôžu byť ľubovoľné. Vyjadril názor, že žalovaný

nevykonal všetky dôkazy s cieľom odstrániť existujúce rozpory.

Ďalej uviedol, že princíp „rovnosti zbraní“, ako súčasti práva na spravodlivý proces,

bol porušený, nakoľko nemal rovnaké možnosti ako vodič nákladného auta z hľadiska

vykonania všetkých dôkazov za účelom spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci.

K otázke ústneho pojednávania uviedol, že je vecný rozdiel medzi ústnym

pojednávaním podľa § 21 SP a § 33 ods. 2 SP, ktorý sa dotýka zisťovania podkladov

pre rozhodnutie. Trval na tvrdení, že mu nebola daná možnosť uplatniť svoje právo podľa

§ 33 ods. 2 SP.

Žalovaný správny orgán vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalobca

nepredložil žiadne nové skutočnosti a preto zotrval na svojom stanovisku o zákonnosti

správneho rozhodnutia a navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť ako vecne

správny.

Trval na tom, že v správnom konaní sa riadil všetkými procesnými zásadami, svoje

zistenia uviedol vo svojom rozhodnutí o odvolaní a pre rozhodnutie si zadovážil zákonným

spôsobom dostatok podkladov. Uviedol, že vykonanie znaleckého dokazovania považoval

za nepotrebné, nadbytočné a tvrdenia žalobcu za neopodstatnené a nepodložené akýmkoľvek

relevantným dôkazom, zakladajúce sa len na osobných dojmoch so snahou vyhnúť sa právnej

zodpovednosti za svoje konanie.

Zotrval na závere, s ktorým sa stotožnil aj krajský súd, že dopravný priestupok

kladený za vinu žalobcovi sa stal tak, ako to vyplýva zo správneho rozhodnutia a že žalobca

sa tohto priestupku dopustil tým, že svojou nesprávnou reakciou ihneď po zaregistrovaní

prichádzajúceho nákladného vozidla začal intenzívne brzdiť, o čom svedčia brzdné stopy,

v dôsledku čoho na svojom aute zablokoval kolesá, šmykom prešiel do protismeru jazdy

a narazil do oproti prichádzajúceho nákladného vozidla, a to i napriek tomu, že jeho vodič

sa mu snažil vyhnúť vpravo mimo vozovku, o čom svedčí jeho postavenie po dopravnej

nehode, ktoré bolo na mieste nehody zdokumentované. Tieto skutočnosti preukazujú,

že účastník konania jazdil rýchlosťou, pri ktorej nedokázal zastaviť na vzdialenosť, na ktorú

mal rozhľad. Zdôraznil, že skutočnosti, že žalobca prešiel do protismeru svedčia brzdné stopy

po jeho vozidle končiace v protismere, v časti vozovky nákladného vozidla, čo vyplýva

z vyhotovenej fotodokumentácie z miesta nehody.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

rozsudok krajského súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1,

) ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru,

že odvolanie nie je dôvodné. Vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 23.6.2009 potom,

čo nevyhovel žiadosti právneho zástupcu žalobcu o odročenie pojednávania z dôvodu PN

na neurčito (, , ).

Z obsahu pripojeného administratívneho spisu vyplýva, že žalobca dňa 23.9.2006

v čase o 17.20 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Felícia EČ N. po účelovej

komunikácii medzi obcami Kolíňany a Čeladice, pričom pri prejazde pravotočivej zákruty

došlo ku kolízii s nákladným motorovým vozidlom Tatra 815 EČ N.

Prvostupňový správny orgán po vykonanom dokazovaní rozhodnutím

č. p. ORP-952/DI-Pr-2007-PT zo dňa 25.6.2007 uznal žalobcu vinným zo spáchania

priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l/ zákona a uložil mu pokutu vo výške 5.000,–Sk podľa

§ 22 ods. 2 zákona a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 12 mesiacov odo dňa

nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. p. KRP-102/DI-Sk-2007 zo dňa

26.9.2007, rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil.

Správne orgány ustálili skutkový stav tak, že žalobca sa priestupku dopustil tým,

že svojou nesprávnou reakciou ihneď po zaregistrovaní prichádzajúceho nákladného vozidla

začal intenzívne brzdiť, o čom svedčia brzdné stopy, v dôsledku čoho na svojom aute

zablokoval kolesá, šmykom prešiel do protismeru jazdy a narazil do oproti prichádzajúceho

nákladného vozidla, a to i napriek tomu, že jeho vodič sa mu snažil vyhnúť vpravo mimo

vozovku, o čom svedčí jeho postavenie po dopravnej nehode, ktoré bolo na mieste nehody

zdokumentované. Správne orgány dospeli k záveru, že tieto skutočnosti preukazujú,

že účastník konania jazdil rýchlosťou, pri ktorej nedokázal zastaviť na vzdialenosť, na ktorú

mal rozhľad, teda neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla

a okolnostiam, ktoré mohol predvídať a nejazdil takou rýchlosťou, aby mohol zastaviť

vozidlo na vzdialenosť, na ktorú mal rozhľad a týmto konaním sa dopustil porušenia § 15

ods. 1

Podľa vodič je povinný rýchlosť jazdy

prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným

podmienkam a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť len takou

rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad.

Podľa § 22 ods. 1, písm. l/ zákona priestupku sa dopustí ten, kto

a) ako vodič motorového vozidla prekročí povolenú rýchlosť ustanovenú vo všeobecne

záväznom právnom predpise o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky 3a) alebo

prekročí rýchlosť ustanovenú dopravnou značkou,

b) vedie motorové vozidlo bez príslušného vodičského oprávnenia, po jeho odobratí alebo

v čase zadržania vodičského preukazu okrem prípadov, ak sa ho učí viesť podľa právnych

predpisov alebo ak sa podrobuje skúške z jeho vedenia,

c) ako vodič motorového vozidla s celkovou hmotnosťou prevyšujúcou 7 500 kg nedodrží

ustanovenie o obmedzení jazdy určené pre niektoré druhy vozidiel,

d) ako vodič sa zúčastnil na dopravnej nehode, bezodkladne nezastavil motorové vozidlo

alebo si nesplnil povinnosť účastníka dopravnej nehody ustanovenú v osobitnom zákone,

3b)

e) ako vodič sa nezdržal požitia alkoholického nápoja alebo užitia inej návykovej látky

po dopravnej nehode v čase, ak by to bolo na ujmu zistenia, či pred jazdou, alebo počas

jazdy požil alkoholický nápoj alebo užil návykovú látku,

f) ako vodič sa odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie alkoholu, ktoré sa vykonáva

dychovou skúškou prístrojom, ktorým sa určí objemové percento alkoholu v krvi, alebo

ak sa odmietne podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného

biologického materiálu, či nie je ovplyvnený alkoholom alebo inou návykovou látkou,

3c) hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie,

g) ako vodič počas vedenia vozidla požije alkoholický nápoj alebo užije inú návykovú látku,

alebo vedie vozidlo bezprostredne po požití alkoholu alebo užití inej návykovej látky,

alebo v čase, keď by mohol byť pod ich vplyvom,

h) vedie vozidlo v stave vylučujúcom spôsobilosť viesť motorové vozidlo, ktorý si privodil

požitím alkoholického nápoja alebo užitím inej návykovej látky,

i) vedie vozidlo vyradené z cestnej premávky alebo vozidlo vyradené z evidencie vozidiel,

alebo vozidlo, ktoré nie je opatrené evidenčným číslom, ak tejto povinnosti podlieha,

alebo vozidlo, ktoré nespĺňa podmienky na používanie v cestnej premávke,

j) neoprávnene použije osobitné označenie vozidla prepravujúceho ťažko zdravotne alebo

ťažko pohybovo postihnutú osobu alebo poruší zákaz zastavenia alebo státia na mieste

vyhradenom pre vozidlá prepravujúce ťažko zdravotne alebo ťažko pohybovo postihnutú

osobu,

k) iným konaním, než ako je uvedené v písmenách a) až h), poruší všeobecne záväzný

právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, 3d)

l) porušením uvedeným v písmene k) bezprostredne ohrozí bezpečnosť alebo plynulosť

cestnej premávky alebo spôsobí dopravnú nehodu.

Podľa § 22 ods. 2 zákona za priestupok podľa odseku za priestupok podľa odseku 1

písm. k) možno uložiť pokutu do 2 000 Sk, za priestupok podľa odseku 1 písm. c) a d) možno

uložiť pokutu do 5 000 Sk a zákaz činnosti do 6 mesiacov, za priestupok podľa odseku 1

písm. a), b) a l) možno uložiť pokutu do 7 000 Sk a zákaz činnosti do jedného roka,

za priestupok podľa odseku 1 písm. j) možno uložiť pokutu do 10 000 Sk, za priestupok podľa

odseku 1 písm. g) a i) možno uložiť pokutu do 10 000 Sk a zákaz činnosti do jedného roka,

za priestupok podľa odseku 1 písm. e), f) a h) možno uložiť pokutu do 15 000 Sk a zákaz

činnosti do dvoch rokov.

V správnom súdnictve sa súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu

správneho orgánu v konkrétnej právnej veci v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy,

z ktorých správny orgán vychádza, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých

pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a na otázku,

či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán

dospel. Súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu

posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis.

Pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil so záverom krajského súdu,

že dopravný priestupok kladený za vinu žalobcovi sa stal tak, ako to vyplýva z napadnutého

rozhodnutia žalovaného a že sa ho dopustil žalobca. Tento záver žalovaného ako aj krajského

súdu nie sú spôsobilé spochybniť ani dôvody odvolania žalobcu, ktoré sú obsahovo zhodné

s dôvodmi uvedenými v žalobe, s ktorými sa súd prvého stupňa náležitým spôsobom

vysporiadal.

V konaní nebolo sporné, že ku kolízii došlo na účelovej komunikácii (družstevná

cesta), ktorá je užšia ako bežná cesta (podľa Protokolu o cestnej premávke je jej šírka 4,9 m,

je bez krajnice a vyznačených jazdných pruhov). Je teda zrejmé, že žalobca mal predvídať,

že po nej môžu jazdiť najmä rozmernejšie vozidlá, ktoré svojim objemom zaberajú väčšiu

časť takejto komunikácie, čo vyplýva aj z fotodokumentácie. Za takýchto okolností bolo

povinnosťou žalobcu vo zvýšenej miere dbať na povinnosť prispôsobiť rýchlosť jazdy povahe

a stavu vozovky tak, aby mohol vozidlo včas zastaviť na vzdialenosť, na ktorú mal rozhľad,

najmä ak okolie tvoria krovinaté porasty. Pri ním udávanej rýchlosti 70 – 80km/h toto

nedokázal a pri spozorovaní protiidúceho vozidla začal prudko brzdiť, čo malo za následok,

že sa dostal do protismernej časti vozovky, kde narazil do oproti jazdiaceho nákladného

vozidla, na základe čoho správne orgány dôvodne dospeli k záveru o jeho zodpovednosti

za spôsobenie zrážky v dôsledku porušenia § 22 ods. 1 písm. l/ zákona. Okolnosť,

že protiidúce nákladné vozidlo vzhľadom na svoje rozmery (šírka 2,5 m) zaberalo väčšiu časť

komunikácie (zasahovalo do jazdného pruhu žalobcu) ani podľa názoru odvolacieho súdu

nebola v príčinnej súvislosti so vznikom zrážky, keďže je nepochybné, že k stretu vozidiel

došlo v protismernej časti vozovky, kde sa nákladné vozidlo v snahe vyhnúť sa zrážke,

dostalo pravou časťou až mimo vozovku. Aj odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa

považuje záver žalovaného, že žalobca neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam

a okolnostiam, ktoré mohol predvídať, nesprávnou technikou jazdy sa dostal do šmyku

a následne do protismeru, kde došlo k zrážke, za logický, majúci podklad vo vykonaných

dôkazoch a za daných okolností by bolo vykonanie znaleckého dokazovania nadbytočné

a nedôvodné.

Rovnako za nedôvodnú považoval odvolací súd námietku žalobcu, že mu nebola daná

možnosť uplatniť svoje právo podľa s poukazom na skutočnosť, že v konaní

pred správnym orgánom platí zásada súčinnosti správneho orgánu s účastníkmi konania, teda

účastníci konania majú právo navrhovať dôkazy, klásť svedkom či znalcom otázky, vyjadriť

sa k podkladom rozhodnutia pred jeho vydaním a pod., pričom je len na zvážení príslušného

správneho orgánu, akou formou sa spôsob vyjadrenia zrealizuje, či ústne do zápisnice (§ 19

) alebo písomne ( ). Účastník má právo vyjadrovať sa k podkladom

rozhodnutia v ktoromkoľvek štádiu konania. Korešpondujúca povinnosť správneho orgánu

dať možnosť účastníkom konania vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia bola v tomto prípade

splnená, čo vyplýva, zo zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 25.6.2007 (posledný odsek

prvej strany zápisnice), do ktorej zúčastnený žalobca vyhlásil, že mu bola daná možnosť

vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia a že nemá

žiadne doplňujúce návrhy, pričom žalobca zápisnicu vlastnoručne podpísal. Skutočnosť,

že žalobca bol o svojich právach účastníka správneho konania riadne poučený vyplýva

i z textu poučenia predmetnej zápisnice.

Odvolací súd nezistil žiadne pochybenia v napadnutom rozhodnutí ani v konaní, ktoré

mu predchádzalo. Správne orgány postupovali v súlade so zákonom, keď žalobcu uznali

vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l/ zákona, za čo mu uložili pokutu

podľa § 22 ods. 2 zákona vo výške 5.000,–Sk a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo

na dobu 12 mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Žalovaný vo svojom

rozhodnutí uviedol všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pri jeho rozhodovaní, akými

úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, akou úvahou sa riadil pri použití právnych

predpisov, na základe ktorých rozhodoval tiež ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami

žalobcu.

Rovnako nemožno nič vyčítať krajskému súdu, ktorý sa podrobne zaoberal všetkými

žalobnými námietkami, totožnými s odvolacími dôvodmi, a dospel k správnemu názoru,

že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného nedošlo k porušeniu zákona, práv a chránených

záujmov žalobcu, pričom svoj právny záver, s ktorým sa odvolací súd stotožnil, aj náležitým

spôsobom odôvodnil.

Žalobca neuviedol v odvolaní žiadne nové skutočnosti, ktoré by záver o zákonnosti

napadnutých rozhodnutí a postupu správnych orgánov v konaní vyvrátili, jeho odvolacie

námietky neboli spôsobilé spochybniť správnosť napadnutého rozsudku a preto s poukazom

na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu podľa

ako vecne správny potvrdil.

Vzhľadom na neúspech žalobcu v konaní, súd mu právo na náhradu trov odvolacieho

konania nepriznal ( v spojení s a ) .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 23. júna 2009

JUDr. Igor Belko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová