Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
c65/371299.83c402.pdf
PDF · 126.7 KB
No categories available
1Sžo/224/2008
Najvyšší súd
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zdenky
Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Igora Belka JUDr. Aleny Poláčkovej PhD., v právnej
veci žalobcu: P., so sídlom P., zastúpený advokátom Mgr. J., Advokátska kancelária v K.,
proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky, Bratislava,
Dobrovičova č. 12, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 13. septembra
2007 č. 3854/2007-720/328, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave
č. k. 1S 90/2008-67 zo dňa 7. augusta 2008, takto
r o z h o d o l
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č. k. 1S 90/2008-67 zo dňa 7. augusta 2008 z m e ň u j e tak, že rozhodnutie žalovaného
č. 3854/2007-720/328 zo dňa 13. septembra 2007 z r u š u j e a vec mu v r a c i a
na ďalšie konanie.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 132,78€ (4000.-
Sk) v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku do rúk jeho právneho zástupcu
Mgr. J..
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalobcovi náhradu
trov konania nepriznal.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd po preskúmavaní rozhodnutia
žalovaného správneho orgánu a konania mu predchádzajúceho mal preukázané, že žalovaný
preskúmavaným rozhodnutím odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Krajského lesného
úradu v Prešove č. 0700257-Fa zo dňa 18.7.2007 potvrdil; Krajský lesný úrad v Prešove
uvedeným rozhodnutím v rámci preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania podľa
§ 65 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej
len správny poriadok) zrušil rozhodnutie Obvodného lesného úradu v Stropkove zo dňa
28.9.2004 č. 292-7/2004 z dôvodu, že bolo vydané v rozpore s ust. § 14 ods. 5 zákona
č. 23/1962 Zb. o poľovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o poľovníctve);
Obvodný lesný úrad v Stropkove týmto rozhodnutím podľa § 38 ods. 1 zákona o poľovníctve
v spojení s § 16 v poľovnom revíri J. na poľovných pozemkoch J. zabezpečil výkon práva
poľovníctva tak, že ním poveril P. – žalobcu. Podľa názoru krajského súdu správne orgány
oboch stupňov rozhodli vo veci skutkovo správne a v súlade so zákonom. Mal za to, že
z obsahu administratívneho spisu nesporné vyplýva, že rozhodnutie Obvodného lesného úradu
v Stropkove zo dňa 28.9.2004 nebolo vydané v súlade so zákonom, resp. bolo vydané
v rozpore s ust. § 14 ods. 5 zákona o poľovníctve a to z toho dôvodu, že neboli splnené
hmotnoprávne podmienky na zabezpečenie výkonu práva poľovníctva podľa § 14 ods. 5,
keďže v danom prípade nešlo o zabezpečenie výkonu práva poľovníctva v poľovnom revíri,
ale iba v časti poľovného revíru, konkrétne na poľovných pozemkoch, ktoré sú vo vlastníctve
J., ktoré sú súčasťou poľovného revíru J. a v ktorom bol výkon práva poľovníctva postúpený
Zmluvou o nájme výkonu práva poľovníctva uzatvorenou medzi vlastníkmi poľovných
pozemkov a Poľovníckym združením J.. Poukázal na to, že vzhľadom k tomu, že poľovný
revír J. bol uznaný z poľovných pozemkov viacerých vlastníkov jednalo sa podľa § 14 ods. 1
zákona o poľovníctve o spoločný revír, o užívaní ktorého rozhodujú vlastníci spoločného
poľovného revíru a keďže väčšina vlastníkov tohto revíru sa rozhodla výkon práva
poľovníctva v ňom prenajať Zmluvou o nájme výkonu práva poľovníctva Poľovníckemu
združeniu J., čím bol výkon práva poľovníctva zabezpečený, možno považovať rozhodnutie
Obvodného lesného úradu v Stropkove zo dňa 28.9.2004 za rozhodnutie, ktoré bolo vydané
v rozpore so zákonom. Podľa názoru krajského súdu Krajský lesný úrad v Prešove rozhodol
správne, keď svojim rozhodnutím zo dňa 18.7.2007 právoplatné rozhodnutie Obvodného
lesného úradu v Stropkove zo dňa 28.9.2004 zrušil, pretože nebola splnená hmotnoprávna
podmienka na zabezpečenie výkonu práva poľovníctva podľa § 14 ods. 5 zákona
o poľovníctve. Neprihliadol ani na ďalšie námietky žalobcu týkajúce sa procesných vád
postupu žalovaného z dôvodu, že žalovaný sa v konaní nedopustil takých procesných
pochybení, ktoré by mohli spôsobiť nezákonnosť jeho rozhodnutia. Žalobu považoval za
nedôvodnú a preto ju podľa § 250j ods. 1 zamietol.
Rozhodovanie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil podľa § 250k ods. 1
O.s.p.. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní nemal úspech.
Proti uvedenému rozsudku sa v zákonnej lehote odvolal žalobca žiadajúc,
aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, z ktorých vyvodil nesprávny právny záver.
Vytýkal súdu prvého stupňa, že sa náležite nevyporiadal s jeho námietkami uvedenými
v žalobe.
Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril tak, že žiadal napadnutý rozsudok krajského
súdu potvrdiť a odvolanie žalobcu zamietnuť. Nesúhlasil s dôvodmi uvedenými v odvolaní.
Uviedol, že zotrváva na svojom právnom názore, ktorý vyjadril v preskúmavanom
rozhodnutí.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa ust. § 246c ods. 1 O.s.p.
v spojení s ust. § 10 ods. 2 preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie
mu predchádzajúce v zmysle ust. § 246c v spojení s §§ 212 a nasl. a dospel k názoru,
že odvolanie je dôvodné.
Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým
bola zamietnutá žaloba o preskúmanie rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, ktorým
správny orgán zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového správneho
orgánu, ktorým prvostupňový správny orgán zrušil v mimo odvolacom konaní rozhodnutie
Obvodného lesného úradu v Stropkove zo dňa 28.9.2004, ktorým tento lesný úrad poveril
žalobcu výkonom práva poľovníctva na zabezpečenie výkonu práva poľovníctva a ochranu
poľovných pozemkov v Poľovnom revíri J., a preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu
prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania
skúmal aj napadnuté rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov a konania im
predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými
námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil
zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.
Odvolací súd dáva do pozornosti, že predmetom preskúmavacieho konania v danej
veci je rozhodnutie a postup žalovaného správneho orgánu, ktorým rozhodnutím žalovaný
právoplatne rozhodol v mimo odvolacom konaní o zrušení správneho rozhodnutia, ktorým
bolo rozhodnuté o právach a povinnostiach účastníkov správneho konania podľa zákona
o poľovníctve.
Podľa § 1 zákona o poľovníctve poľovníctvo je súhrn činností zameraných
na zachovanie, zveľaďovanie, ochranu a optimálne využívanie genofondu zveri
ako prírodného bohatstva Slovenskej republiky. Je súčasťou tvorby, ochrany a využívania
životného prostredia. Poľovníctvo nesmie narušovať racionálne obhospodarovanie lesa
a poľnohospodárskej pôdy.
Podľa § 2 ods. 1, 2 zákona o poľovníctve právo poľovníctva je súhrn práv a povinností
zver cieľavedome chovať a chrániť, loviť ju, ulovenú alebo inak usmrtenú zber
si privlastňovať, zbierať zhody parožia a vajcia pernatej zveri.
Právo poľovníctva patrí vlastníkovi pozemku; vykonávať ho možno len podľa
tohto zákona a predpisov vydaných na jeho vykonanie.
Podľa § 5 zákona o poľovníctve právo poľovníctva možno vykonávať
len na poľovných pozemkoch, ktoré okresný národný výbor uznal za poľovný revír,
zverník alebo samostatnú bažantnicu.
Podľa § 14 ods. 1 až 5 zákona o poľovníctve o výkone práva poľovníctva rozhoduje
vlastník poľovných pozemkov uznaných za poľovný revír, ak ide o poľovné pozemky toho
istého vlastníka (ďalej len "vlastník poľovného revíru"), alebo vlastníci poľovných pozemkov
zlúčených alebo pričlenených do uznaného poľovného revíru (ďalej len "vlastníci spoločného
poľovného revíru").
Vlastník poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru môžu právo
poľovníctva vykonávať sami (§ 2 ods. 2), alebo môžu tento výkon za odplatu prenajať (§ 16).
Pri nájme výkonu práva poľovníctva je jeho súčasťou oprávnenie vstupovať v nevyhnutnej
miere na poľovné pozemky.
Výkon práva poľovníctva možno prenajať poľovníckemu združeniu (§ 4) alebo inej
právnickej alebo fyzickej osobe, pre ktoré platí § 4 primerane.
Ak niektorý z vlastníkov spoločného poľovného revíru, v ktorom je výkon práva
poľovníctva prenajatý podľa odseku 3, chce vykonávať právo poľovníctva, má prednostné
právo na vznik členstva v poľovníckom združení, ktorému bol výkon práva poľovníctva
prenajatý.
Ak vlastník poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru
do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia o uznaní poľovného revíru
neustanovia poľovníckeho hospodára (§ 15) alebo nepredložia zmluvu podľa § 16,
zabezpečí výkon práva poľovníctva v takomto poľovnom revíri lesný úrad.
Podľa § 15 ods. 1, 2 zákona o poľovníctve kto vykonáva právo poľovníctva (ďalej
len "užívateľ poľovného revíru"), je povinný na plnenie úloh podľa tohto zákona ustanoviť
kvalifikovaného poľovníckeho hospodára. Kvalifikáciu poľovníckych hospodárov,
ich povinnosti a oprávnenie upraví Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného
hospodárstva po prerokovaní s československým poľovníckym zväzom.
Poľovníckeho hospodára schvaľuje okresný národný výbor na návrh užívateľa
poľovného revíru; pred schválením si vyžiada vyjadrenie Československého poľovníckeho
zväzu. Schválenému poľovníckemu hospodárovi vydá okresný národný výbor preukaz
o oprávnení vykonávať túto funkciu.
Podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve zmluva o posúdení výkonu práva poľovníctva
musí sa uzavrieť písomne na čas 10 rokov. Pre platnosť tejto zmluvy, jej zmenu alebo
predĺženie treba schválenie okresného národného výboru.
Žalovaný správny orgán v preskúmavanej veci nepostupoval v intenciách citovaných
právnych normách, pre svoje rozhodnutie si nezadovážil dostatok skutkových okolností
a vo veci nevyvodil správny právny záver, a preto súd prvého stupňa v danej veci postupoval
v rozpore so zákonom, keď žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.
Odvolací súd z predloženého spisového materiálu súdu prvého stupňa, súčasť ktorého
tvoril administratívny spis zistil, že Obvodný lesný úrad v Stropkove rozhodnutím zo dňa
28.9.2004 č. 292-7/2004 podľa § 38 ods. 1 v spojení s § 16 zákona o poľovníctve zabezpečil
výkon práva poľovníctva a ochranu poľovných pozemkov v Poľovnom revíri J., uznanom
rozhodnutím Lesného úradu Svidník č. 197/1993 z 28.6.1993 na poľovných pozemkoch v kat.
úz. S., ktoré sú vo vlastníctve J., bytom P. 12, Česká republika o výmere 346 ha, na ktoré
neboli predložené uzatvorené zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva s poľovníckym
združením J. podľa § 16 zákona o poľovníctve tak, že poveril výkonom práva poľovníctva P.,
až do doby pokiaľ sa nezmenia pomery, t. j. nerozhodne o schválení zmluvy o postúpení
výkonu práva poľovníctva rozhodnutím, ktorého budú dotknuté predmetné poľovné pozemky
J. zahrnuté v Poľovnom revíri J.. Krajský lesný úrad v Prešove rozhodnutím č. 07/00257-FA
zo dňa 18.7.2007 podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku rozhodnutie Obvodného lesného
úradu v Stropkove zo dňa 28.9.2004 č. 292-7/2004 zrušil. Na základe odvolania žalobcu proti
uvedenému rozhodnutiu Ministerstvo pôdohospodárstva SR – žalovaný, preskúmavaným
rozhodnutím odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Krajského lesného úradu v Prešove
zo dňa 18.7.2007 potvrdil.
Odvolací súd v odvolacom konaní v danej veci preskúmavajúc zákonnosť
napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa v rozsahu odvolacích dôvodov preskúmal
zákonnosť rozhodnutia žalovaného a v rámci tohto procesu posudzujúc zákonnosť
prvostupňového správneho rozhodnutia, preskúmal zákonnosť Obvodného lesného úradu
v Stropkove zo dňa 28.9.2004, a dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania ostala sporná
otázka zákonnosti posudzovania potreby zabezpečenia výkonu práva poľovníctva
v Poľovnom revíri Jasenov v mimo odvolacom konaní.
Podľa § 65 ods. 1, 2, 3 Správneho poriadku rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môže
z vlastného alebo iného podnetu preskúmať správny orgán najbližšie vyššieho stupňa
nadriadený správnemu orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal (§ 58), ak ide o rozhodnutie
ústredného orgánu štátnej správy, jeho vedúci na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej
komisie (§ 61 ods. 2).
Správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia ho zruší alebo zmení, ak bolo
vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom alebo všeobecne
záväzným nariadením. Pri zrušení alebo zmene rozhodnutia dbá na to, aby práva nadobudnuté
dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté.
Pri preskúmavaní rozhodnutia vychádza správny orgán z právneho stavu a skutkových
okolností v čase vydania rozhodnutia. Nemôže preto zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie,
ak sa po jeho vydaní dodatočne zmenili rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých pôvodné
rozhodnutie vychádzalo.
Správny orgán príslušný na konanie na preskúmanie právoplatného rozhodnutia
v mimo odvolacom konaní podľa § 65 ods. 1 Správneho priadku môže začať konanie
z vlastného podnetu, teda z úradnej povinnosti potom ako zistí, že rozhodnutie, ktoré je
predmetom preskúmania mimo odvolacieho konania, bolo vydané v rozpore so zákonom,
ako aj na základe podnetu inej osoby. Začatím tohto konania (§ 65 ods. 1 v spojení s § 66
Správneho poriadku) všetci účastníci (účastníci konania, v ktorom bolo rozhodnuté
rozhodnutím preskúmavaným v mimo odvolacom konaní podľa § 14) ako aj zúčastnené
osoby (§ 15a) nadobúdajú procesné práva a povinnosti (§ 3 ods. 2). Predmetom tohto konania
je spoľahlivé zistenie, či právoplatné rozhodnutie je alebo nie je zákonné. Jediným dôvodom,
ktorý oprávňuje správny orgán zrušiť právoplatné rozhodnutie je jeho nezákonnosť, t. j. jeho
rozpor so zákonom, resp. s iným právnym predpisom, v žiadnom prípade nepostačuje jeho
vecná nesprávnosť, resp. neúčelnosť, neefektívnosť a pod.. Musí ísť pri tom o také porušenie
predpisu, ktoré zapríčinilo nezákonnosť rozhodnutia vo veci. Zrušenie takéhoto rozhodnutia
prichádza do úvahy najmä vtedy, ak sa ním nezákonné uložila povinnosť, alebo
ak sa rozhodlo v prospech účastníka konania a objektívne právo to vôbec nepripúšťa.
Podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci žalovaný správny orgán ako aj správny
orgán prvého stupňa nepostupovali v konaní v súlade s ustanoveniami Správneho poriadku.
Základné pravidlá správneho konania a teda aj konania o preskúmanie rozhodnutia mimo
odvolacieho konania sú upravené v ustanovení § 3 cit. zákona a správne orgány sú povinné
v konaní postupovať v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, sú povinné chrániť
tak záujmy štátu a spoločnosti, ako aj účastníkov konania. V konaní postupujú v úzkej
súčinnosti s účastníkmi tak, aby títo mohli účinne obhajovať svoje práva a záujmy, najmä
vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Správny orgán je povinný zistiť
presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady
na rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania (§ 32 ods. 1 Správneho
poriadku). Podľa ustanovenia § 33 Správneho poriadku má účastník konania právo navrhovať
dôkazy a ich doplnenie, klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej
obhliadke. Správny orgán je povinný dať účastníkom konania možnosť, aby sa pred vydaním
rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho
doplnenie.
Zo skutkových okolností v danej veci vyplýva, že predmetom preskúmania mimo
odvolacieho konania bolo rozhodnutie obvodného lesného úradu, ktorým bol poverený
výkonom práva poľovníctva žalobca v Poľovnom revíri Jasenov na pozemkoch J., účastníkmi
ktorého konania boli P. a vlastník poľovných pozemkov v Poľovnom revíri Jasenov J..
Povinnosťou prvostupňového správneho orgánu potom, ako začal konanie z vlastného
podnetu podľa § 65 ods. 1 Správneho poriadku, bolo vyžiadať si stanoviská a vyjadrenia od
účastníkov konania s poučením o práve predkladať dôkazy resp. práve podávať návrhy.
Z administratívneho spisu však nevyplýva, že by prvostupňový správny orgán vôbec žiadal
stanovisko od vlastníka poľovných pozemkov J., z ktorých dôvodov tým, že v tomto konaní
s ním nekonal ako s účastníkom konania, mu odňal právo konať pred správnym orgánom.
Napriek tomu, že žalobca v konaní navrhoval vyžiadať si stanovisko priamo od tohto
vlastníka a spochybnil splnomocnenie jeho zástupcu p. G. v tomto konaní, prvostupňový
správny orgán nevenoval tomuto návrhu a námietke náležitú pozornosť a v odôvodnení
k námietke žalobcu týkajúcej sa splnomocnenia len poukázal na to, že predmetné konanie
nezačal na základe podnetu zástupcu vlastníka, ale z vlastného podnetu. Žalobca pred
rozhodnutím aj v mimo odvolacom konaní mal právo sa záverom k veci vyjadriť. Tým, že
prvostupňový správny orgán mu neumožnil pred rozhodnutím vo veci samej sa vyjadriť,
svojim postupom mu odňal právo na konanie. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím
rozhodol bez toho, žeby odstránil nedostatky v konaní prvostupňového správneho orgánu
a súčasne postupoval v rozpore s §§ 9 a nasl. Správneho poriadku, keď sa nevysporiadal
s námietkou žalobcu, že za prvostupňový správny orgán napadnutým rozhodnutím rozhodol
ten istý pracovník, ktorý rozhodoval aj v roku 2004 rozhodnutím č. 04/00182-FA
v odvolacom konaní, kedy zrušil rozhodnutie OLÚ vo Svidníku č. 2003/13381-00004-
OPPaLH,KU zo dňa 3.10.2003, riešiaceho rovnako zabezpečenie výkonu práva poľovníctva
na pozemkoch totožného vlastníka, ktorým postupom odňal žalobcovi právo na spravodlivý
správny proces.
Pokiaľ ide o meritum veci, t. j. posudzovanie zákonnosti rozhodnutia Obvodného
lesného úradu v Stropkove č. j. 292-7/2004 zo dňa 28.9.2004, odvolací súd dospel k záveru,
že správne orgány oboch stupňov zaujali nesprávny právny názor, keď konštatovali,
že predmetné rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom z dôvodu, že neboli splnené
hmotnoprávne podmienky § 14 ods. 5 zákona o poľovníctve na zabezpečenie výkonu práva
poľovníctva, keďže v danom prípade nešlo o zabezpečenie výkonu práva poľovníctva
v poľovnom revíri, ale iba časť poľovného revíru, konkrétne na poľovných pozemkoch, ktoré
sú vo vlastníctve J.. Žalovaný súčasne tvrdil, že uvedené rozhodnutie obvodný lesný úrad
vôbec nemal vydať, teda, že toto rozhodnutie nebolo účelné.
Zákonodarca v právnej norme § 14 ods. 5 zákona o poľovníctve ustanovil
podmienky, za splnenia ktorých je povinný lesný úrad zabezpečiť výkon práva
poľovníctva v poľovnom revíri, a to v prípade, ak vlastník poľovného revíru alebo
vlastníci spoločného poľovného revíru do jedného mesiaca od právoplatnosti
rozhodnutia o uznaní poľovného revíru neustanovia poľovníckeho hospodára (§ 15)
alebo nepredložia zmluvu podľa § 16.
Správny orgán v mimo odvolacom konaní pri preskúmavaní rozhodnutia vychádza
z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania tohto rozhodnutia. Nemôže preto
zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie, ak sa po jeho vydaní dodatočne zmenili rozhodujúce
skutkové okolnosti, z ktorých pôvodné rozhodnutie vychádzalo (§ 65 ods. 3 Správneho
poriadku). Povinnosťou správnych orgánov oboch stupňov v danej veci bolo vychádzať
z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania rozhodnutia obvodného lesného
úradu z 28.9.2004. Z administratívneho spisu obvodného lesného úradu vyplýva, že J.,
vlastník poľovných pozemkov nachádzajúcich sa v Poľovnom revíri J., s užívateľom tohto
poľovného revíru Poľovníckym združením J. neuzatvoril zmluvu o nájme výkonu práva
poľovníctva podľa § 16 zákona o poľovníctve, čím bola splnená zákonná podmienka pre
rozhodnutie obvodného lesného úradu podľa § 14 ods. 5 zákona o poľovníctve. Z výroku
rozhodnutia lesného úradu zo dňa 28.9.2004 jednoznačne vyplýva, že zabezpečenie výkonu
práva poľovníctva a ochrana poľovných pozemkov v Poľovnom revíri J. sa vzťahuje na
poľovné pozemky vo vlastníctve J., teda nie na celý uvedený poľovný revír, ale len na jeho
časť a to tú časť, ktorá pozostáva z poľovných pozemkov uvedeného vlastníka, a je len
logickým vyústením, že lesný úrad poveril P. na výkon tohto práva v tej časti poľovného
revíru, v ktorej sa nachádzajú poľovné pozemky tohto vlastníka. Teda rozhodnutie lesného
úradu nemôže trpieť nezákonnosťou z dôvodu, že v danom prípade nešlo o zabezpečenie
výkonu práva poľovníctva v poľovnom revíri, ale iba na časť poľovného revíru. Pokiaľ
žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia konštatoval, že rozhodnutie zo dňa
28.9.2004 nemalo byť vôbec vydané, teda bolo neúčelné, odvolací súd aj z tohto dôvodu
považuje preskúmavané rozhodnutie žalovaného za nezákonné, pretože právoplatné správne
rozhodnutie mimo odvolacom konaní podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku nemôže byť
zrušené pre jeho neúčelnosť.
Aj odvolací súd zastáva názor, že obvodný lesný úrad v rozhodnutí zo dňa 28.9.2004
uvádza nesprávne ustanovenia zákona o poľovníctve, avšak táto skutočnosť je formálnym
nedostatkom tohto rozhodnutia a sama o sebe nespôsobuje jeho nezákonnosť. Z výroku
rozhodnutia ako aj z jeho odôvodnenia jednoznačne vyplýva, že lesný úrad predmetným
rozhodnutím upravoval práva a povinnosti účastníkov konania vyplývajúcim im zo zákona
o poľovníctve v zmysle ustanovenia § 14 ods. 5 zákona o poľovníctve, v zmysle ktorej
právnej normy aj správne orgány oboch stupňov posudzovali jeho zákonnosť mimo
odvolacom konaní.
Súčasne odvolací súd dáva do pozornosti, že predmetné rozhodnutie (zo dňa
28.9.2004) má len predbežný charakter, pretože upravuje práva a povinnosti účastníkov
konania a to vlastníka poľovných pozemkov a poľovníckeho združenia do času, dokiaľ
sa nerozhodne o schválení zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva a keďže o výkone
práva poľovníctva podľa § 14 ods. 1 zákona o poľovníctve rozhoduje vlastník poľovných
pozemkov uznaných za poľovný revír a tento je oprávnený vykonávať právo poľovníctva sám
(§ 14 ods. 2), alebo ho môže prenajať poľovníckemu združeniu alebo inej právnickej alebo
fyzickej osobe (§ 14 ods. 3), je predovšetkým dôležité zamerať pozornosť na usmernenie
účastníkov tohto právneho vzťahu o dôležitosti uzatvorenia takejto zmluvy.
Odvolací súd teda zastáva názor, že dokiaľ vlastník poľovných pozemkov, ktorý sám
nevykonáva právo poľovníctva na poľovných pozemkov uznaných za poľovný revír,
neuzatvorí zmluvu o nájme práva poľovníctva s poľovníckym združením alebo s inou
právnickou alebo fyzickou osobou podľa § 16 zákona o poľovníctve, je potrebné rozhodnutím
príslušného lesného úradu zabezpečiť výkon práva poľovníctva a ochrany poľovných
pozemkov v poľovnom revíri podľa § 14 ods. 5 zákona o poľovníctve a to v tej časti, ktorá
sa dotýka poľovných pozemkov vlastníka.
Podľa názoru odvolacieho súdu pokiaľ súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom
žalobu zamietol z dôvodu, že rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom, rozhodol
nezákonné, z ktorých dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa
§ 250ja ods. 3 O.s.p. zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.
Odvolací súd žalobcovi priznal náhradu trov konania, ktoré mu vznikli zaplatením
súdneho poplatku za žalobu a odvolanie v celkovej sume 132,78€ (4000.-Sk) v zmysle § 246c
ods. 1 O.s.p v spojení s § 224 ods. 1 a s § 250k ods. 1, pretože mu vzniklo právo
na ich náhradu pre úspech v konaní. O náhrade trov jeho právneho zastúpenia nerozhodoval
a teda tieto mu ani nepriznal, pretože si náhradu trov konania v odvolaní proti rozsudku súdu
prvého stupňa ani neuplatnil a trovy právneho zastúpenia advokátom v konaní ani nevyčíslil.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 23. júna 2009
JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová