Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
73d/371228.f6823b.pdf
PDF · 112.85 KB
No categories available
1Sža/14/2009
Najvyšší súd
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora
Belka a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a JUDr. Zdenky Reisenauerovej
v právnej veci navrhovateľa: J., nar. X. v H., štátny príslušník Č., naposledy bytom
v zahraničí H., okres Q.,., t. č. PT R., zast. JUDr. A., advokátkou, ul. P., proti odporcovi:
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Bratislava, Pivonková 6,
o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporcu č. ČAS: MU-2473/PO-Ž/2007 zo
dňa 24. januára 2008, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave
č. k. 9Saz 14/2008-33 zo dňa 17. decembra 2008 takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č. k. 9Saz 14/2008-33 zo dňa 17. decembra 2008 p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie
č. ČAS: MU-2473/PO-Ž/2007 zo dňa 24. januára 2008, ktorým odporca podľa ustanovenia
§ 12 ods. 1 písm. a/ zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) zamietol žiadosť
navrhovateľa o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú. Účastníkom náhradu trov konania
nepriznal.
Krajský súd sa stotožnil so záverom odporcu, že v prípade navrhovateľa nie sú splnené
podmienky pre udelenie azylu na území SR a rozhodnutie odporcu o zamietnutí žiadosti
ako zjavne neopodstatnenej je vecne správne a v súlade so zákonom. Skutočnosti
navrhovateľom uvádzané v priebehu celého azylového konania nasvedčujú podľa krajského
súdu, že navrhovateľ zakladal svoju žiadosť inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými,
ktoré sú uvedené v § 8, alebo 10, 13a a 13b zákona o azyle.
Krajský súd poukázal na to, že navrhovateľ mal na Slovensku povolený pobyt
od 28.6.2006 do 30.6.2007. Pretože sa mu nepodarilo následne predĺžiť povolenie k pobytu
na území SR (jeho žiadosť bola zamietnutá a povolenie na dlhodobý pobyt nebol udelený),
rozhodnutím zo dňa 20.11.2007 bol z územia SR administratívne vyhostený so zákazom
vstupu na územie SR do 20.11.2011. Dňa 26.11.2007 požiadal o azyl, počas pohovoru
pred odporcom uvádzal, že si chce zlegalizovať pobyt na území SR, iný dôvod žiadosti
neuviedol.
S poukazom na uvedené krajský súd napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil, pričom
poukázal na to, že sa jedná zjavne o ekonomické dôvody žiadosti, resp. že jeho žiadosť o azyl
je účelová. Pokiaľ v opravnom prostriedku uviedol, že sa jedná o politické dôvody, ide
celkom jednoznačne o účelové tvrdenie.
Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ odvolanie, v ktorom uviedol, že krajský súd
rovnako aj odporca nesprávne posúdili jeho žiadosť o udelenie azylu, zdôraznil, že jeho
návrat do krajiny pôvodu nie je možný. Poukázal na to, že jedným z dôvodov, pre ktoré
opustil krajinu pôvodu, bolo, že chcel začať nový život, chcel na Slovensku podnikať, zarobiť
si finančné prostriedky, ktoré by mu postačovali na dôstojný život. Poukázal na to,
že momentálne je konateľom a spoločníkom spoločnosti Všetko najlepšie spol. s r.o., ktorá
aj napriek finančnej kríze dosahuje kladný finančný výsledok, zamestnáva občanov SR, a teda
je na prospech SR. Krajský súd mal zobrať na zreteľ, že v rámci obnovy konania
(na povolenie pobytu), doložil všetky zákonom požadované doklady, a teda správne orgány
mali jeho žiadosti o povolenie pobytu na území SR vyhovieť.
Na základe uvedeného navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu zrušiť a vec
mu vrátiť na ďalšie konanie.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril tak, že navrhol napadnutý rozsudok
ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že z vyjadrení navrhovateľa jednoznačne vyplýva,
že na územie SR pricestoval za účelom podnikania, t. j. výlučne z ekonomických dôvodov,
o čom svedčia aj jeho aktivity po príchode na Slovensko. Odporca zdôraznil, že jeho žiadosť
o azyl je účelová, pričom v odvolaní navrhovateľ neuvádza žiadne nové skutočnosti,
nepredkladá žiadne dôkazy, ktoré by mohli opodstatňovať zmenu napadnutého rozhodnutia.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech.
Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP,
s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej
tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 23. júna 2009 (§ 156 ods. 1
a ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).
Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone
o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok
taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia
byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo
náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti
k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd
a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu.
V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania
azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta
Podľa § 12 ods. 1 písm. a/ zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle (účinného od 1.1.2008)
ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú, ak žiadateľ
odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými,
ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a alebo § 13b,
Ministerstvo rozhodne podľa odsekov 1 a 2 do 60 dní od začatia konania; po uplynutí
tejto lehoty žiadosť o udelenie azylu nemôže byť zamietnutá ako zjavne neopodstatnená.
ministerstvo žiadosť o udelenie azylu zamietne ako zjavne neopodstatnenú, ak o udelenie
azylu požiada žiadateľ, ktorý zakladá svoju žiadosť na iných dôvodoch ako v § 8, 10, 13a
alebo § 13b, najmä na dôvodoch, ako je hľadanie zamestnania alebo lepších životných
podmienok (ods. 3).
Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo
o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi
poskytne doplnkovú ochranu; ak ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu, nepredĺži
doplnkovú ochranu alebo zruší doplnkovú ochranu, okrem zrušenia doplnkovej ochrany
podľa § 15b ods. 1 písm. d), vo výroku rozhodnutia tiež uvedie, či existuje prekážka
administratívneho vyhostenia podľa osobitného predpisu.
V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol
rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o zamietnutí žiadosti
navrhovateľa o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenej podľa § 12 ods. 1 písm. a/ zákona
o azyle, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd
odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom
v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho
pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom
prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť
napadnutého rozhodnutia odporcu.
Odporca zdôvodnil rozhodnutie o zamietnutí žiadosti ako zjavne neopodstatnenej
skutočnosťou, že navrhovateľ nesplnil zákonom stanovené podmienky pre udelenie azylu
a zakladá svoju žiadosť inými dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a a 13b
zákona o azyle, teda dôvodmi nedostatočnými pre udelenie azylu.
Z administratívneho spisu je zjavné, že odporca vykonal v konaní náležité
dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi, a to výsluchom navrhovateľa a obsahom správ
o krajine pôvodu (správa MZV USA o dodržiavaní ľudských práv v krajine 2006, vydaná
Úradom pre demokraciu, ľudské práva a prácu 6.3.2007, správa Human Rights Watch 2007-
Čína, vydaná 4.7.2007) z ktorých stručne popísal spoločensko-politickú situáciu v krajine
pôvodu so zameraním na dôvody, pre ktoré navrhovateľ žiadal o udelenie azylu.
Z obsahu administratívneho spisu odporu vyplynulo (z dotazníka žiadateľa o azyl
zo dňa 21.1.2008), že navrhovateľ ako dôvod žiadosti uviedol že na Slovensko prišiel
za účelom podnikania, na čo dostal povolenie k pobytu od 28.6.2006 do 30.6.2007. Polícia
mu však pobyt nepredĺžila, a preto sa tu zdržiaval nelegálne. Dňa 30.6.2007 bol
v Partizánskom kontrolovaný políciou, vtedy sa zistilo, že sa tu zdržiava nelegálne.
Na položenú otázku, či jediným dôvodom jeho žiadosti o azyl je legalizácia jeho pobytu
na území SR, odpovedal kladne. Ďalej uviedol, že z Číny vycestoval legálne, chcel
si tu zarobiť peniaze, aby si mohol otvoriť spoločnosť. V krajine pôvodu nemal žiadne
problémy s políciou, armádou, či inými štátnymi orgánmi. Do krajiny pôvodu sa vrátiť
nechce, pretože si požičal peniaze a nemá ich z čoho vrátiť.
Odporca vyhodnotil dôvody žiadosti o udelenie azylu v kontexte tvrdení, ktoré
navrhovateľ v priebehu azylového konania uviedol a ktoré boli odporcom vyhodnotené
za iné skutočnosti alebo dôvody, ako tie ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a a 13b zákona o azyle,
na základe čoho žiadosť navrhovateľ zamietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 12 ods. 1
písm. a/ zákona o azyle).
Je teda zrejmé z akých dôkazných prostriedkov pri svojom rozhodovaní odporca aj súd
prvého stupňa po doplnení dokazovania vychádzali, pričom odvolací súd zhodne s názorom
krajského súdu dospel k záveru, že odporca riadne zistil skutkový stav a vyvodil z neho
správny záver o tom, že navrhovateľ zakladá svoju žiadosť na iných dôvodoch ako tých, ktoré
sú uvedené v § 8, 10, 13a alebo § 13b, najmä na dôvodoch ktoré majú povahu riešenia
pobytového problému navrhovateľa na území SR.
Je nepochybné, že predmetom zákona o azyle je, ako to vyplýva z jeho § 1,
predovšetkým upraviť konanie o azyle, ustanoviť postup pri poskytovaní dočasného útočiska,
ustanoviť práva a povinnosti žiadateľov o udelenie azylu, azylantov, cudzincov žiadajúcich
o poskytnutie dočasného útočiska a odídencov, ustanoviť pôsobnosť orgánov verejnej moci
na úseku azylu a dočasného útočiska, upraviť integráciu azylantov do spoločnosti, a upraviť
pobyt v azylových zariadeniach a v jeho rámci stanovením prekážok vyhostenia alebo návratu
vytvoriť určitú právnu istotu zamietnutého žiadateľa o azyl pred jeho núteným návratom
do krajiny pôvodu.
Z takto vymedzeného predmetu zákona charakterizujúceho zároveň aj jeho účel treba
vychádzať aj pri posudzovaní postupu odporcu v predmetnej veci. Odporca výrokom
deklaroval len to, čo predpokladá zákon v citovanom ustanovení t. j., po zistení, že žiadateľ
o azyl odôvodňoval svoju žiadosť o udelenie azylu inými dôvodmi, ako tými ktoré sú uvedené
v § 8, 10, 13a a 13b, žiadosť zamietol ako zjavne neopodstatnenú.
Z obsahu spisu krajského súdu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis odporcu
totiž vyplynulo, že navrhovateľ ani nespochybňuje, že skutočnosti ním tvrdené by nie je
možné subsumovať pod niektoré z citovaných ustanovení, teda netvrdí, že u neho existujú
opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských
dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej
sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a ani netvrdí,
že vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu.
Pokiaľ teda krajský súd potvrdil rozhodnutie odporcu o zamietnutí žiadosti
navrhovateľa o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenej, rozhodol vecne správne.
Odvolacie námietky navrhovateľa neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého rozsudku. Vo vzťahu k preskúmavanému rozhodnutiu ani rozhodnutiu súdu
nemajú totiž žiadnu relevanciu. Nemožno sa na ne odvolávať v konaní o azyle za účelom
dosiahnutia legalizácie pobytu v cudzej krajine, pretože by to znamenalo popretie účelu tohto
zákona a obchádzanie na to určenej zákonnej úpravy pobytu cudzincov na území Slovenskej
republiky.
Z uvedených dôvodov preto možno konštatovať, že postup odporcu bol v súlade
so zákonom a krajský súd nepochybil, ak jeho rozhodnutie potvrdil. Odvolací súd
sa s právnym záverom uvedeným v jeho rozsudku stotožnil, námietkam navrhovateľa
nevyhovel a napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c O.s.p.
ako vecne správny potvrdil.
O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
ustanovenia § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246c OSP,
keď navrhovateľovi, ktorý nemal úspech vo veci náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 23. júna 2009
JUDr. Igor Belko, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová