Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sža/14/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora

Belka a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a JUDr. Zdenky Reisenauerovej

v právnej veci navrhovateľa: J., nar. X. v H., štátny príslušník Č., naposledy bytom

v zahraničí H., okres Q.,., t. č. PT R., zast. JUDr. A., advokátkou, ul. P., proti odporcovi:

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Bratislava, Pivonková 6,

o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporcu č. ČAS: MU-2473/PO-Ž/2007 zo

dňa 24. januára 2008, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave

č. k. -33 zo dňa 17. decembra 2008 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -33 zo dňa 17. decembra 2008 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie

č. ČAS: MU-2473/PO-Ž/2007 zo dňa 24. januára 2008, ktorým odporca podľa ustanovenia

o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) zamietol žiadosť

navrhovateľa o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú. Účastníkom náhradu trov konania

nepriznal.

Krajský súd sa stotožnil so záverom odporcu, že v prípade navrhovateľa nie sú splnené

podmienky pre udelenie azylu na území SR a rozhodnutie odporcu o zamietnutí žiadosti

ako zjavne neopodstatnenej je vecne správne a v súlade so zákonom. Skutočnosti

navrhovateľom uvádzané v priebehu celého azylového konania nasvedčujú podľa krajského

súdu, že navrhovateľ zakladal svoju žiadosť inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými,

ktoré sú uvedené v § 8, alebo 10, 13a a 13b zákona o azyle.

Krajský súd poukázal na to, že navrhovateľ mal na Slovensku povolený pobyt

od 28.6.2006 do 30.6.2007. Pretože sa mu nepodarilo následne predĺžiť povolenie k pobytu

na území SR (jeho žiadosť bola zamietnutá a povolenie na dlhodobý pobyt nebol udelený),

rozhodnutím zo dňa 20.11.2007 bol z územia SR administratívne vyhostený so zákazom

vstupu na územie SR do 20.11.2011. Dňa 26.11.2007 požiadal o azyl, počas pohovoru

pred odporcom uvádzal, že si chce zlegalizovať pobyt na území SR, iný dôvod žiadosti

neuviedol.

S poukazom na uvedené krajský súd napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil, pričom

poukázal na to, že sa jedná zjavne o ekonomické dôvody žiadosti, resp. že jeho žiadosť o azyl

je účelová. Pokiaľ v opravnom prostriedku uviedol, že sa jedná o politické dôvody, ide

celkom jednoznačne o účelové tvrdenie.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ odvolanie, v ktorom uviedol, že krajský súd

rovnako aj odporca nesprávne posúdili jeho žiadosť o udelenie azylu, zdôraznil, že jeho

návrat do krajiny pôvodu nie je možný. Poukázal na to, že jedným z dôvodov, pre ktoré

opustil krajinu pôvodu, bolo, že chcel začať nový život, chcel na Slovensku podnikať, zarobiť

si finančné prostriedky, ktoré by mu postačovali na dôstojný život. Poukázal na to,

že momentálne je konateľom a spoločníkom spoločnosti Všetko najlepšie spol. s r.o., ktorá

aj napriek finančnej kríze dosahuje kladný finančný výsledok, zamestnáva občanov SR, a teda

je na prospech SR. Krajský súd mal zobrať na zreteľ, že v rámci obnovy konania

(na povolenie pobytu), doložil všetky zákonom požadované doklady, a teda správne orgány

mali jeho žiadosti o povolenie pobytu na území SR vyhovieť.

Na základe uvedeného navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu zrušiť a vec

mu vrátiť na ďalšie konanie.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril tak, že navrhol napadnutý rozsudok

ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že z vyjadrení navrhovateľa jednoznačne vyplýva,

že na územie SR pricestoval za účelom podnikania, t. j. výlučne z ekonomických dôvodov,

o čom svedčia aj jeho aktivity po príchode na Slovensko. Odporca zdôraznil, že jeho žiadosť

o azyl je účelová, pričom v odvolaní navrhovateľ neuvádza žiadne nové skutočnosti,

nepredkladá žiadne dôkazy, ktoré by mohli opodstatňovať zmenu napadnutého rozhodnutia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré

mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech.

Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia ,

s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej

tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 23. júna 2009 (§ 156 ods. 1

a ods. 3 ).

Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone

o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok

taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia

byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo

náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti

k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd

a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu.

V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania

azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta

).

Podľa o azyle (účinného od 1.1.2008)

ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú, ak žiadateľ

odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými,

ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a alebo § 13b,

Ministerstvo rozhodne podľa odsekov 1 a 2 do 60 dní od začatia konania; po uplynutí

tejto lehoty žiadosť o udelenie azylu nemôže byť zamietnutá ako zjavne neopodstatnená.

ministerstvo žiadosť o udelenie azylu zamietne ako zjavne neopodstatnenú, ak o udelenie

azylu požiada žiadateľ, ktorý zakladá svoju žiadosť na iných dôvodoch ako v § 8, 10, 13a

alebo § 13b, najmä na dôvodoch, ako je hľadanie zamestnania alebo lepších životných

podmienok (ods. 3).

Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo

o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi

poskytne doplnkovú ochranu; ak ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu, nepredĺži

doplnkovú ochranu alebo zruší doplnkovú ochranu, okrem zrušenia doplnkovej ochrany

podľa § 15b ods. 1 písm. d), vo výroku rozhodnutia tiež uvedie, či existuje prekážka

administratívneho vyhostenia podľa osobitného predpisu.

V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol

rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o zamietnutí žiadosti

navrhovateľa o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenej podľa § 12 ods. 1 písm. a/ zákona

o azyle, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd

odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom

v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho

pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom

prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť

napadnutého rozhodnutia odporcu.

Odporca zdôvodnil rozhodnutie o zamietnutí žiadosti ako zjavne neopodstatnenej

skutočnosťou, že navrhovateľ nesplnil zákonom stanovené podmienky pre udelenie azylu

a zakladá svoju žiadosť inými dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a a 13b

zákona o azyle, teda dôvodmi nedostatočnými pre udelenie azylu.

Z administratívneho spisu je zjavné, že odporca vykonal v konaní náležité

dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi, a to výsluchom navrhovateľa a obsahom správ

o krajine pôvodu (správa MZV USA o dodržiavaní ľudských práv v krajine 2006, vydaná

Úradom pre demokraciu, ľudské práva a prácu 6.3.2007, správa Human Rights Watch 2007-

Čína, vydaná 4.7.2007) z ktorých stručne popísal spoločensko-politickú situáciu v krajine

pôvodu so zameraním na dôvody, pre ktoré navrhovateľ žiadal o udelenie azylu.

Z obsahu administratívneho spisu odporu vyplynulo (z dotazníka žiadateľa o azyl

zo dňa 21.1.2008), že navrhovateľ ako dôvod žiadosti uviedol že na Slovensko prišiel

za účelom podnikania, na čo dostal povolenie k pobytu od 28.6.2006 do 30.6.2007. Polícia

mu však pobyt nepredĺžila, a preto sa tu zdržiaval nelegálne. Dňa 30.6.2007 bol

v Partizánskom kontrolovaný políciou, vtedy sa zistilo, že sa tu zdržiava nelegálne.

Na položenú otázku, či jediným dôvodom jeho žiadosti o azyl je legalizácia jeho pobytu

na území SR, odpovedal kladne. Ďalej uviedol, že z Číny vycestoval legálne, chcel

si tu zarobiť peniaze, aby si mohol otvoriť spoločnosť. V krajine pôvodu nemal žiadne

problémy s políciou, armádou, či inými štátnymi orgánmi. Do krajiny pôvodu sa vrátiť

nechce, pretože si požičal peniaze a nemá ich z čoho vrátiť.

Odporca vyhodnotil dôvody žiadosti o udelenie azylu v kontexte tvrdení, ktoré

navrhovateľ v priebehu azylového konania uviedol a ktoré boli odporcom vyhodnotené

za iné skutočnosti alebo dôvody, ako tie ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a a 13b zákona o azyle,

na základe čoho žiadosť navrhovateľ zamietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 12 ods. 1

písm. a/ zákona o azyle).

Je teda zrejmé z akých dôkazných prostriedkov pri svojom rozhodovaní odporca aj súd

prvého stupňa po doplnení dokazovania vychádzali, pričom odvolací súd zhodne s názorom

krajského súdu dospel k záveru, že odporca riadne zistil skutkový stav a vyvodil z neho

správny záver o tom, že navrhovateľ zakladá svoju žiadosť na iných dôvodoch ako tých, ktoré

sú uvedené v § 8, 10, 13a alebo § 13b, najmä na dôvodoch ktoré majú povahu riešenia

pobytového problému navrhovateľa na území SR.

Je nepochybné, že predmetom zákona o azyle je, ako to vyplýva z jeho § 1,

predovšetkým upraviť konanie o azyle, ustanoviť postup pri poskytovaní dočasného útočiska,

ustanoviť práva a povinnosti žiadateľov o udelenie azylu, azylantov, cudzincov žiadajúcich

o poskytnutie dočasného útočiska a odídencov, ustanoviť pôsobnosť orgánov verejnej moci

na úseku azylu a dočasného útočiska, upraviť integráciu azylantov do spoločnosti, a upraviť

pobyt v azylových zariadeniach a v jeho rámci stanovením prekážok vyhostenia alebo návratu

vytvoriť určitú právnu istotu zamietnutého žiadateľa o azyl pred jeho núteným návratom

do krajiny pôvodu.

Z takto vymedzeného predmetu zákona charakterizujúceho zároveň aj jeho účel treba

vychádzať aj pri posudzovaní postupu odporcu v predmetnej veci. Odporca výrokom

deklaroval len to, čo predpokladá zákon v citovanom ustanovení t. j., po zistení, že žiadateľ

o azyl odôvodňoval svoju žiadosť o udelenie azylu inými dôvodmi, ako tými ktoré sú uvedené

v § 8, 10, 13a a 13b, žiadosť zamietol ako zjavne neopodstatnenú.

Z obsahu spisu krajského súdu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis odporcu

totiž vyplynulo, že navrhovateľ ani nespochybňuje, že skutočnosti ním tvrdené by nie je

možné subsumovať pod niektoré z citovaných ustanovení, teda netvrdí, že u neho existujú

opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských

dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej

sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a ani netvrdí,

že vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu.

Pokiaľ teda krajský súd potvrdil rozhodnutie odporcu o zamietnutí žiadosti

navrhovateľa o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenej, rozhodol vecne správne.

Odvolacie námietky navrhovateľa neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť

napadnutého rozsudku. Vo vzťahu k preskúmavanému rozhodnutiu ani rozhodnutiu súdu

nemajú totiž žiadnu relevanciu. Nemožno sa na ne odvolávať v konaní o azyle za účelom

dosiahnutia legalizácie pobytu v cudzej krajine, pretože by to znamenalo popretie účelu tohto

zákona a obchádzanie na to určenej zákonnej úpravy pobytu cudzincov na území Slovenskej

republiky.

Z uvedených dôvodov preto možno konštatovať, že postup odporcu bol v súlade

so zákonom a krajský súd nepochybil, ak jeho rozhodnutie potvrdil. Odvolací súd

sa s právnym záverom uvedeným v jeho rozsudku stotožnil, námietkam navrhovateľa

nevyhovel a napadnutý rozsudok podľa v spojení s

ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

ustanovenia v spojení s a ,

keď navrhovateľovi, ktorý nemal úspech vo veci náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 23. júna 2009

JUDr. Igor Belko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová