Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
bdc/371227.518292.pdf
PDF · 113.44 KB
No categories available
1Sža/15/2009
Najvyšší súd
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora
Belka a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a JUDr. Zdenky Reisenauerovej
v právnej veci navrhovateľa: J., nar. X. v J., naposledy bytom v zahraničí P. proti odporcovi:
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Bratislava, Pivonková 6,
o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporcu č. ČAS: MU-526-16/PO-Ž/2008 zo
dňa 7. októbra 2008, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach
č. k. 5Saz 88/2008-36 zo dňa 24. februára 2009 takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach
č. k. 5Saz 88/2008-36 zo dňa 24. februára 2009 p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie
č. ČAS: MU-526-16/PO-Ž/2008 zo dňa 7. októbra 2008, ktorým odporca podľa ustanovenia
§ 12 ods. 1 písm. a/ a ods. 3 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) zamietol
žiadosť navrhovateľa o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú. Účastníkom náhradu trov
konania nepriznal.
Krajský súd sa stotožnil so záverom odporcu, že v prípade navrhovateľa nie sú splnené
podmienky pre udelenie azylu na území SR a rozhodnutie odporcu o zamietnutí žiadosti
ako zjavne neopodstatnenej je vecne správne a v súlade so zákonom. Skutočnosti
navrhovateľom uvádzané v priebehu celého azylového konania nasvedčujú podľa krajského
súdu, že navrhovateľ zakladal svoju žiadosť inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými,
ktoré sú uvedené v § 8, alebo 10, 13a a 13b zákona o azyle.
Krajský súd poukázal na to, že navrhovateľ žiadnym spôsobom neidentifikoval
individuálne svoje konkrétne problémy v Indii a nepriaznivú ekonomickú situáciu v krajine
pôvodu nebolo možné považovať za jeden z dôvodov pre možné udelenie azylu v zmysle
zákona o azyle, resp. Ženevskej konvencie z roku 1951.
Vo vzťahu k humanitným dôvodom, na ktoré sa navrhovateľ odvolával až v opravnom
prostriedku, krajský súd uviedol, že pokiaľ by v priebehu administratívneho konania boli
navrhovateľom takéto dôvody tvrdené, v odôvodnení rozhodnutia by odporca musel zaujať
k nim stanovisko, a teda odôvodniť, prečo azyl z humanitných dôvodov neudelil. Navrhovateľ
v konaní pred odporcom nežiadal o udelenie azylu z humanitných dôvodov, preto odporca
nepochybil, keď úvaha k takýmto neuplatneným tvrdeniam nerozviedol.
Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ odvolanie, v ktorom uviedol, že krajský súd
rovnako aj odporca nesprávne posúdili jeho žiadosť o udelenie azylu. Nestotožnil
sa s názorom krajského súdu, podľa ktorého bol vzhľadom na nepriaznivú ekonomickú
situáciu v krajine pôvodu vyhodnotený za ekonomického migranta. Poukázal na to,
že ekonomický dôvod opustenia krajiny zahrňuje niekedy aj politický aspekt a z tohto dôvodu
bolo povinnosťou odporcu podrobne a náležite zistiť skutkový stav veci.
V súvislosti s dôvodmi, pre ktoré žiadal o azyl, prichádzal podľa jeho názoru azyl
z humanitných dôvodov do úvahy, pričom bolo povinnosťou odporcu dostatočne zistiť vec
a náležite odôvodniť negatívne rozhodnutie.
Na základe uvedeného navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu zmeniť tak,
že rozhodnutie odporcu navrhol zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril tak, že navrhol napadnutý rozsudok
ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že navrhovateľ v dotazníku (zo dňa 9.9.2008)
jednoznačne potvrdil, že z Indie odišiel z ekonomických dôvodov, teda jasne sa sám
identifikoval ako ekonomický prisťahovalec. K námietke navrhovateľa o neudelení azylu
z humanitných dôvodov uviedol, že aplikácia § 9 zákona o azyle je len možnosťou a závisí
výlučne od posúdenia odporcu. Zdôraznil, že nie je povinnosťou odporcu odôvodňovať
neexistujúci výrok o neudelení azylu z humanitných dôvodov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech.
Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP,
s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej
tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 23. júna 2009 (§ 156 ods. 1
a ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).
Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone
o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok
taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia
byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo
náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti
k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd
a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu.
V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania
azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta
Podľa § 12 ods. 1 písm. a/ zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle (účinného od 1.1.2008)
ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú, ak žiadateľ
odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými,
ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a alebo § 13b.
Ministerstvo rozhodne podľa odsekov 1 a 2 do 60 dní od začatia konania; po uplynutí
tejto lehoty žiadosť o udelenie azylu nemôže byť zamietnutá ako zjavne neopodstatnená.
ministerstvo žiadosť o udelenie azylu zamietne ako zjavne neopodstatnenú, ak o udelenie
azylu požiada žiadateľ, ktorý zakladá svoju žiadosť na iných dôvodoch ako v § 8, 10, 13a
alebo § 13b, najmä na dôvodoch, ako je hľadanie zamestnania alebo lepších životných
podmienok (ods. 3).
Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo
o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi
poskytne doplnkovú ochranu; ak ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu, nepredĺži
doplnkovú ochranu alebo zruší doplnkovú ochranu, okrem zrušenia doplnkovej ochrany
podľa § 15b ods. 1 písm. d), vo výroku rozhodnutia tiež uvedie, či existuje prekážka
administratívneho vyhostenia podľa osobitného predpisu.
V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol
rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o zamietnutí žiadosti
navrhovateľa o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenej podľa § 12 ods. 1 písm. a/ zákona
o azyle, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd
odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom
v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho
pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom
prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť
napadnutého rozhodnutia odporcu.
Odporca zdôvodnil rozhodnutie o zamietnutí žiadosti ako zjavne neopodstatnenej
skutočnosťou, že navrhovateľ nesplnil zákonom stanovené podmienky pre udelenie azylu
a zakladá svoju žiadosť inými dôvodmi, ako tými, ktoré súd uvedené v § 8, 10, 13a a 13b
zákona o azyle, teda dôvodmi nedostatočnými pre udelenie azylu.
Z administratívneho spisu je zjavné, že odporca vykonal v konaní náležité
dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi, a to výsluchom navrhovateľa a obsahom správ
o krajine pôvodu (správa MZV USA o dodržiavaní ľudských práv v krajine 2007, vydaná
Úradom pre demokraciu, ľudské práva a prácu 11.3.2008, Súhrnná teritoriálna informácia-
India, spracovaná zastupiteľským úradom ČR v Dillí ku dňu 1.10.2008, internetové stránky
www.noviny.sc- 14.5.2008) z ktorých stručne popísal spoločensko-politickú situáciu v krajine
pôvodu so zameraním na dôvody, pre ktoré navrhovateľ žiadal o udelenie azylu.
Z obsahu administratívneho spisu odporu vyplynulo (z dotazníka žiadateľa o azyl
zo dňa 9.9.2008), že navrhovateľ ako dôvod žiadosti uviedol že hoci v predchádzajúcom
konaní ako dôvod žiadosti uvádzal pozemkové spory, v tejto žiadosti chce uviesť, že z Indie
odišiel z ekonomických dôvod. Spresnil, že India je chudobná krajiny, je tam málo
pracovných príležitostí a nízke mzdy. Po skončení školy nemal trvalé zamestnanie, pracoval
ako roľník na rodinných pozemkoch, avšak príjem nestačil na pokrytie potrieb rodiny, preto
sa rozhodol Indiu opustiť a vycestovať do niektorej európskej krajiny, kde by si mohol nájsť
prácu a zarobenými finančnými prostriedkami pomôcť svojej rodine.
Odporca vyhodnotil dôvody žiadosti o udelenie azylu v kontexte tvrdení, ktoré
navrhovateľ v priebehu azylového konania uviedol a ktoré boli odporcom vyhodnotené za iné
skutočnosti alebo dôvody, ako tie ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a a 13b zákona o azyle,
na základe čoho žiadosť navrhovateľ zamietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 12 ods. 1
písm. a/ zákona o azyle).
Je teda zrejmé z akých dôkazných prostriedkov pri svojom rozhodovaní odporca
aj súd prvého stupňa po doplnení dokazovania vychádzali, pričom odvolací súd zhodne
s názorom krajského súdu dospel k záveru, že odporca riadne zistil skutkový stav a vyvodil
z neho správny záver o tom, že navrhovateľ zakladá svoju žiadosť na iných dôvodoch
ako tých, ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a alebo § 13b, najmä na dôvodoch ktoré majú povahu
riešenia pobytového problému navrhovateľa na území SR.
Je nepochybné, že predmetom zákona o azyle je, ako to vyplýva z jeho § 1,
predovšetkým upraviť konanie o azyle, ustanoviť postup pri poskytovaní dočasného útočiska,
ustanoviť práva a povinnosti žiadateľov o udelenie azylu, azylantov, cudzincov žiadajúcich
o poskytnutie dočasného útočiska a odídencov, ustanoviť pôsobnosť orgánov verejnej moci
na úseku azylu a dočasného útočiska, upraviť integráciu azylantov do spoločnosti, a upraviť
pobyt v azylových zariadeniach a v jeho rámci stanovením prekážok vyhostenia alebo návratu
vytvoriť určitú právnu istotu zamietnutého žiadateľa o azyl pred jeho núteným návratom
do krajiny pôvodu.
Z takto vymedzeného predmetu zákona charakterizujúceho zároveň aj jeho účel treba
vychádzať aj pri posudzovaní postupu odporcu v predmetnej veci. Odporca výrokom
deklaroval len to, čo predpokladá zákon v citovanom ustanovení t. j., po zistení, že žiadateľ
o azyl odôvodňoval svoju žiadosť o udelenie azylu inými dôvodmi, ako tými ktoré sú
uvedené v § 8, 10, 13a a 13b, žiadosť zamietol ako zjavne neopodstatnenú.
Z obsahu spisu krajského súdu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis odporcu
totiž vyplynulo, že navrhovateľ ani nespochybňuje, že skutočnosti ním tvrdené by nie je
možné subsumovať pod niektoré z citovaných ustanovení, teda netvrdí, že u neho existujú
opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských
dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej
sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a ani netvrdí,
že vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu.
Pokiaľ teda odporca nezistil vzhľadom na chýbajúce predchádzajúce tvrdenie
navrhovateľa o ich existencii žiadnu subjektívnu okolnosť, ktorá by zakladala sama o sebe
dôvod pre udelenie azylu z taxatívne vymedzených dôvodov v zmysle zákona o azyle, pričom
je nepochybné, že navrhovateľ žiadosť o azyl odôvodňoval inými dôvodmi, ako tými ktoré sú
uvedené v § 8, 10, 13a a 13b, odporca nepochybil, keď žiadosť navrhovateľa zamietol
ako zjavne neopodstatnenú a krajský súd nepochybil, keď rozhodnutie odporcu potvrdil
ako vecne správne.
K odvolacej námietke navrhovateľa, že odporca sa nezaoberal možnosťou udelenia
azylu z humanitných dôvodov, odvolací súd považuje za dôležité zdôrazniť, že vlastné
rozhodnutie udeliť či neudeliť azyl z humanitných dôvodov podľa § 9 zákona o azyle je
vecou voľnej správnej úvahy odporcu a vo vzťahu k výsledku tohto rozhodnutia nie je
prieskum súdu možný.
Súd preskúmava úvahu správneho orgánu len v tom smere, či nevybočila z medzí
a hľadísk stanovených zákonom (§ 245 ods. 2 OSP), či je v súlade s pravidlami logického
myslenia a či podklady pre takýto úsudok boli zistené úplne a riadnym procesným postupom.
Zákon výslovne neukladá povinnosť správnemu orgánu uviesť do výroku negatívne
rozhodnutie o neudelení azylu z humanitných dôvodov podľa § 9 zákona o azyle. Keďže
nejde o nárok, o ktorom musí rozhodnúť správny orgán ex lege, ale o výsledok správneho
uváženia správneho orgánu, ktorý nie je preskúmateľný súdom, námietka navrhovateľa,
že správny orgán sa možnosťou udelenia azylu z humanitných dôvodov nezaoberal neobstojí.
Pokiaľ teda odporca nezistil vzhľadom na chýbajúce predchádzajúce tvrdenie
navrhovateľa o ich existencii žiadnu subjektívnu okolnosť, ktorá by zakladala sama o sebe
dôvod pre udelenie azylu z humanitných dôvodov, a z tohto dôvodu úvahu k takejto
okolnosti ani nerozviedol, nepochybil.
Z uvedených dôvodov preto možno konštatovať, že postup odporcu bol v súlade
so zákonom a krajský súd nepochybil, ak jeho rozhodnutie potvrdil. Odvolací súd
sa s právnym záverom uvedeným v jeho rozsudku stotožnil, námietkam navrhovateľa
nevyhovel a napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c O.s.p.
ako vecne správny potvrdil.
O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
ustanovenia § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246c OSP,
keď navrhovateľovi, ktorý nemal úspech vo veci náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 23. júna 2009
JUDr. Igor Belko, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová