Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sža/15/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora

Belka a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a JUDr. Zdenky Reisenauerovej

v právnej veci navrhovateľa: J., nar. X. v J., naposledy bytom v zahraničí P. proti odporcovi:

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Bratislava, Pivonková 6,

o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporcu č. ČAS: MU-526-16/PO-Ž/2008 zo

dňa 7. októbra 2008, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach

č. k. -36 zo dňa 24. februára 2009 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach

č. k. -36 zo dňa 24. februára 2009 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie

č. ČAS: MU-526-16/PO-Ž/2008 zo dňa 7. októbra 2008, ktorým odporca podľa ustanovenia

a o azyle a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) zamietol

žiadosť navrhovateľa o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú. Účastníkom náhradu trov

konania nepriznal.

Krajský súd sa stotožnil so záverom odporcu, že v prípade navrhovateľa nie sú splnené

podmienky pre udelenie azylu na území SR a rozhodnutie odporcu o zamietnutí žiadosti

ako zjavne neopodstatnenej je vecne správne a v súlade so zákonom. Skutočnosti

navrhovateľom uvádzané v priebehu celého azylového konania nasvedčujú podľa krajského

súdu, že navrhovateľ zakladal svoju žiadosť inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými,

ktoré sú uvedené v § 8, alebo 10, 13a a 13b zákona o azyle.

Krajský súd poukázal na to, že navrhovateľ žiadnym spôsobom neidentifikoval

individuálne svoje konkrétne problémy v Indii a nepriaznivú ekonomickú situáciu v krajine

pôvodu nebolo možné považovať za jeden z dôvodov pre možné udelenie azylu v zmysle

zákona o azyle, resp. Ženevskej konvencie z roku 1951.

Vo vzťahu k humanitným dôvodom, na ktoré sa navrhovateľ odvolával až v opravnom

prostriedku, krajský súd uviedol, že pokiaľ by v priebehu administratívneho konania boli

navrhovateľom takéto dôvody tvrdené, v odôvodnení rozhodnutia by odporca musel zaujať

k nim stanovisko, a teda odôvodniť, prečo azyl z humanitných dôvodov neudelil. Navrhovateľ

v konaní pred odporcom nežiadal o udelenie azylu z humanitných dôvodov, preto odporca

nepochybil, keď úvaha k takýmto neuplatneným tvrdeniam nerozviedol.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ odvolanie, v ktorom uviedol, že krajský súd

rovnako aj odporca nesprávne posúdili jeho žiadosť o udelenie azylu. Nestotožnil

sa s názorom krajského súdu, podľa ktorého bol vzhľadom na nepriaznivú ekonomickú

situáciu v krajine pôvodu vyhodnotený za ekonomického migranta. Poukázal na to,

že ekonomický dôvod opustenia krajiny zahrňuje niekedy aj politický aspekt a z tohto dôvodu

bolo povinnosťou odporcu podrobne a náležite zistiť skutkový stav veci.

V súvislosti s dôvodmi, pre ktoré žiadal o azyl, prichádzal podľa jeho názoru azyl

z humanitných dôvodov do úvahy, pričom bolo povinnosťou odporcu dostatočne zistiť vec

a náležite odôvodniť negatívne rozhodnutie.

Na základe uvedeného navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu zmeniť tak,

že rozhodnutie odporcu navrhol zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril tak, že navrhol napadnutý rozsudok

ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že navrhovateľ v dotazníku (zo dňa 9.9.2008)

jednoznačne potvrdil, že z Indie odišiel z ekonomických dôvodov, teda jasne sa sám

identifikoval ako ekonomický prisťahovalec. K námietke navrhovateľa o neudelení azylu

z humanitných dôvodov uviedol, že aplikácia § 9 zákona o azyle je len možnosťou a závisí

výlučne od posúdenia odporcu. Zdôraznil, že nie je povinnosťou odporcu odôvodňovať

neexistujúci výrok o neudelení azylu z humanitných dôvodov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré

mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech.

Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia ,

s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej

tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 23. júna 2009 (§ 156 ods. 1

a ods. 3 ).

Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone

o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok

taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia

byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo

náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti

k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd

a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu.

V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania

azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta

).

Podľa o azyle (účinného od 1.1.2008)

ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú, ak žiadateľ

odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými,

ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a alebo § 13b.

Ministerstvo rozhodne podľa odsekov 1 a 2 do 60 dní od začatia konania; po uplynutí

tejto lehoty žiadosť o udelenie azylu nemôže byť zamietnutá ako zjavne neopodstatnená.

ministerstvo žiadosť o udelenie azylu zamietne ako zjavne neopodstatnenú, ak o udelenie

azylu požiada žiadateľ, ktorý zakladá svoju žiadosť na iných dôvodoch ako v § 8, 10, 13a

alebo § 13b, najmä na dôvodoch, ako je hľadanie zamestnania alebo lepších životných

podmienok (ods. 3).

Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo

o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi

poskytne doplnkovú ochranu; ak ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu, nepredĺži

doplnkovú ochranu alebo zruší doplnkovú ochranu, okrem zrušenia doplnkovej ochrany

podľa § 15b ods. 1 písm. d), vo výroku rozhodnutia tiež uvedie, či existuje prekážka

administratívneho vyhostenia podľa osobitného predpisu.

V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol

rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o zamietnutí žiadosti

navrhovateľa o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenej podľa § 12 ods. 1 písm. a/ zákona

o azyle, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd

odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom

v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho

pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom

prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť

napadnutého rozhodnutia odporcu.

Odporca zdôvodnil rozhodnutie o zamietnutí žiadosti ako zjavne neopodstatnenej

skutočnosťou, že navrhovateľ nesplnil zákonom stanovené podmienky pre udelenie azylu

a zakladá svoju žiadosť inými dôvodmi, ako tými, ktoré súd uvedené v § 8, 10, 13a a 13b

zákona o azyle, teda dôvodmi nedostatočnými pre udelenie azylu.

Z administratívneho spisu je zjavné, že odporca vykonal v konaní náležité

dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi, a to výsluchom navrhovateľa a obsahom správ

o krajine pôvodu (správa MZV USA o dodržiavaní ľudských práv v krajine 2007, vydaná

Úradom pre demokraciu, ľudské práva a prácu 11.3.2008, Súhrnná teritoriálna informácia-

India, spracovaná zastupiteľským úradom ČR v Dillí ku dňu 1.10.2008, internetové stránky

www.noviny.sc- 14.5.2008) z ktorých stručne popísal spoločensko-politickú situáciu v krajine

pôvodu so zameraním na dôvody, pre ktoré navrhovateľ žiadal o udelenie azylu.

Z obsahu administratívneho spisu odporu vyplynulo (z dotazníka žiadateľa o azyl

zo dňa 9.9.2008), že navrhovateľ ako dôvod žiadosti uviedol že hoci v predchádzajúcom

konaní ako dôvod žiadosti uvádzal pozemkové spory, v tejto žiadosti chce uviesť, že z Indie

odišiel z ekonomických dôvod. Spresnil, že India je chudobná krajiny, je tam málo

pracovných príležitostí a nízke mzdy. Po skončení školy nemal trvalé zamestnanie, pracoval

ako roľník na rodinných pozemkoch, avšak príjem nestačil na pokrytie potrieb rodiny, preto

sa rozhodol Indiu opustiť a vycestovať do niektorej európskej krajiny, kde by si mohol nájsť

prácu a zarobenými finančnými prostriedkami pomôcť svojej rodine.

Odporca vyhodnotil dôvody žiadosti o udelenie azylu v kontexte tvrdení, ktoré

navrhovateľ v priebehu azylového konania uviedol a ktoré boli odporcom vyhodnotené za iné

skutočnosti alebo dôvody, ako tie ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a a 13b zákona o azyle,

na základe čoho žiadosť navrhovateľ zamietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 12 ods. 1

písm. a/ zákona o azyle).

Je teda zrejmé z akých dôkazných prostriedkov pri svojom rozhodovaní odporca

aj súd prvého stupňa po doplnení dokazovania vychádzali, pričom odvolací súd zhodne

s názorom krajského súdu dospel k záveru, že odporca riadne zistil skutkový stav a vyvodil

z neho správny záver o tom, že navrhovateľ zakladá svoju žiadosť na iných dôvodoch

ako tých, ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a alebo § 13b, najmä na dôvodoch ktoré majú povahu

riešenia pobytového problému navrhovateľa na území SR.

Je nepochybné, že predmetom zákona o azyle je, ako to vyplýva z jeho § 1,

predovšetkým upraviť konanie o azyle, ustanoviť postup pri poskytovaní dočasného útočiska,

ustanoviť práva a povinnosti žiadateľov o udelenie azylu, azylantov, cudzincov žiadajúcich

o poskytnutie dočasného útočiska a odídencov, ustanoviť pôsobnosť orgánov verejnej moci

na úseku azylu a dočasného útočiska, upraviť integráciu azylantov do spoločnosti, a upraviť

pobyt v azylových zariadeniach a v jeho rámci stanovením prekážok vyhostenia alebo návratu

vytvoriť určitú právnu istotu zamietnutého žiadateľa o azyl pred jeho núteným návratom

do krajiny pôvodu.

Z takto vymedzeného predmetu zákona charakterizujúceho zároveň aj jeho účel treba

vychádzať aj pri posudzovaní postupu odporcu v predmetnej veci. Odporca výrokom

deklaroval len to, čo predpokladá zákon v citovanom ustanovení t. j., po zistení, že žiadateľ

o azyl odôvodňoval svoju žiadosť o udelenie azylu inými dôvodmi, ako tými ktoré sú

uvedené v § 8, 10, 13a a 13b, žiadosť zamietol ako zjavne neopodstatnenú.

Z obsahu spisu krajského súdu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis odporcu

totiž vyplynulo, že navrhovateľ ani nespochybňuje, že skutočnosti ním tvrdené by nie je

možné subsumovať pod niektoré z citovaných ustanovení, teda netvrdí, že u neho existujú

opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských

dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej

sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a ani netvrdí,

že vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu.

Pokiaľ teda odporca nezistil vzhľadom na chýbajúce predchádzajúce tvrdenie

navrhovateľa o ich existencii žiadnu subjektívnu okolnosť, ktorá by zakladala sama o sebe

dôvod pre udelenie azylu z taxatívne vymedzených dôvodov v zmysle zákona o azyle, pričom

je nepochybné, že navrhovateľ žiadosť o azyl odôvodňoval inými dôvodmi, ako tými ktoré sú

uvedené v § 8, 10, 13a a 13b, odporca nepochybil, keď žiadosť navrhovateľa zamietol

ako zjavne neopodstatnenú a krajský súd nepochybil, keď rozhodnutie odporcu potvrdil

ako vecne správne.

K odvolacej námietke navrhovateľa, že odporca sa nezaoberal možnosťou udelenia

azylu z humanitných dôvodov, odvolací súd považuje za dôležité zdôrazniť, že vlastné

rozhodnutie udeliť či neudeliť azyl z humanitných dôvodov podľa § 9 zákona o azyle je

vecou voľnej správnej úvahy odporcu a vo vzťahu k výsledku tohto rozhodnutia nie je

prieskum súdu možný.

Súd preskúmava úvahu správneho orgánu len v tom smere, či nevybočila z medzí

a hľadísk stanovených zákonom ( ), či je v súlade s pravidlami logického

myslenia a či podklady pre takýto úsudok boli zistené úplne a riadnym procesným postupom.

Zákon výslovne neukladá povinnosť správnemu orgánu uviesť do výroku negatívne

rozhodnutie o neudelení azylu z humanitných dôvodov podľa § 9 zákona o azyle. Keďže

nejde o nárok, o ktorom musí rozhodnúť správny orgán ex lege, ale o výsledok správneho

uváženia správneho orgánu, ktorý nie je preskúmateľný súdom, námietka navrhovateľa,

že správny orgán sa možnosťou udelenia azylu z humanitných dôvodov nezaoberal neobstojí.

Pokiaľ teda odporca nezistil vzhľadom na chýbajúce predchádzajúce tvrdenie

navrhovateľa o ich existencii žiadnu subjektívnu okolnosť, ktorá by zakladala sama o sebe

dôvod pre udelenie azylu z humanitných dôvodov, a z tohto dôvodu úvahu k takejto

okolnosti ani nerozviedol, nepochybil.

Z uvedených dôvodov preto možno konštatovať, že postup odporcu bol v súlade

so zákonom a krajský súd nepochybil, ak jeho rozhodnutie potvrdil. Odvolací súd

sa s právnym záverom uvedeným v jeho rozsudku stotožnil, námietkam navrhovateľa

nevyhovel a napadnutý rozsudok podľa v spojení s

ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

ustanovenia v spojení s a ,

keď navrhovateľovi, ktorý nemal úspech vo veci náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 23. júna 2009

JUDr. Igor Belko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová