Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
592/376080.8fa58d.pdf
PDF · 125.34 KB
No categories available
4Obo/134/2008
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 4Obo/134/2008
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany
Zemaníkovej a členiek Mgr. Ľubomíry Kúdelovej a JUDr. Evy Hudobovej v právnej
veci žalobcu: Ing. M.B.., L., B., zast. PhDr. O.S., CSc.., A., B., proti žalovanému: I. Č.,
nar. X., M., P., o zaplatenie 240 000,– Sk (7 966,54 eur) s prísl., o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20. októbra 2005 č. k. 34 Cb 86/01-40, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa
20. októbra 2005 č. k. 34 Cb 86/01-40 p o t v r d z u j e .
Žalobcovi trovy odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi 240 000,– Sk spolu so 6% úrokom od 01. 06. 1998 až do zaplatenia
a 12 000,– Sk náhradu trov konania.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca sa domáhal vydania zmenkového
platobného rozkazu znejúceho na sumu 240 000,-- Sk s príslušenstvom a zmenkového
platobného rozkazu znejúceho na sumu 4 300 000,– Sk s prísl. titulom práva zo zmenky.
Súd po preskúmaní zmenky zistil, že lehota splatnosti zmenky je určená neprípustným
spôsobom, čo má za následok jej neplatnosť, preto bol žalobca vyzvaný, aby preukázal
uplatnený nárok.
Žalobca podaním zo dňa 02. 05. 2003, doplnil pôvodný návrh uvedením kauzálnych
dôvodov vystavenia zmenky. V podaní zo dňa 02. 05. 2003 doplnil žalobu tak, že uviedol,
že poskytol žalovanému pôžičku na základe ústnej zmluvy.
Žalovaný k doplnenému návrhu uviedol, že žiadnu zmenku nepodpísal a žalobca mu
v minulosti požičal 300 000,– Sk, ktoré však vrátil. V ďalšom podaní doručenom súdu
10. 10. 2005, po zaslaní fotokópie zmenky, žalovaný na otázku, či zmenku vystavil uviedol,
že k zmenke uvádza len toľko, že ju zaplatil a žalobca dostal ešte 60 000,-- Sk viac.
Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, ktoré sa konalo v neprítomnosti
žalovaného. Prevzatie predvolania na prvé pojednávanie mal súd preukázané náhradným
doručením, uložením na pošte a na ďalšie pojednávanie sa nedostavil, pričom neúčasť
ospravedlnil zdravotnými problémami, čo doložil kópiou dočasnej práceneschopnosti zo dňa
20. 06. 2005, z ktorej nebolo možné zistiť, či práceneschopnosť naďalej trvá. O odročenie
pojednávania, nežiadal.
Súd vykonal dokazovanie vyjadrením žalobcu, výsluchom svedka A., zmenkou
vystavenou dňa 15. 05. 1998, príjmovým pokladničným dokladom zo dňa
03. 12. 1999, dokladmi o dvoch vkladoch hotovosti vo výške 300 000,– Sk na stavebné
sporenie v dňoch 22. a 27. 09. 1999 na mená I. Č. a S.Č..
Podľa vyjadrenia žalobcu si tento v konaní uplatňoval pohľadávku titulom pôžičky,
ktorú vo výške 240 000,-- Sk poskytol žalovanému. Zmenka z 15. 05. 1998 na uvedenú sumu
bola vystavená ako zabezpečovací prostriedok jeho nároku z uvedenej pôžičky. Neuvedomil
si však, že nie je možné splatnosť zmenky určiť vymedzením obdobia, v ktorom má byť
zaplatená. Uviedol, že pôžičku žalovanému poskytol na základe ústnej zmluvy o pôžičke
vo výške 240 000,-- Sk a išlo o pôžičku na podnikanie. Až do doby, dokedy nebolo zrejmé,
že zmenka je neplatná, ponúkal žalovaný ako garanciu návratnosti pôžičky svoj osobný
automobil, ktorý však predal tretej osobe.
Ďalej žalobca uviedol, že okrem tejto pôžičky ešte žalovanému požičal dvakrát
300 000,-- Sk, formou priameho vkladu na stavebné sporenie žalovaného a jeho dcéry. Sumu
z takto požičaných finančných prostriedkov žalovaný žalobcovi vrátil, o čom predložil
žalovaný doklad do spisu, nejde však o splatenie žalovanej sumy. Žalobca predložil súdu
fotokópie dvoch vkladových listov na meno I. a S., ktorými vložil v prospech týchto osôb po
300 000,-- Sk.
Súd vypočul i svedka A., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že osobne sprostredkoval
u žalobcu pôžičku pre žalovaného, s ktorým sa dlhšiu dobu poznal a dobre
sa poznal i so žalobcom. O zapožičanie peňazí žalovaný najskôr požiadal svedka, ktorý nemal
voľné finančné prostriedky, preto požiadal žalobcu o pomoc pre žalovaného a zaručil
sa za neho. K odovzdaniu peňazí došlo na Donovaloch a pamätá si, že išlo o sumu vyššiu ako
200 000,-- Sk a mohlo to byť v roku 1998. Žalovaný ako záruku na vrátenie požičanej sumy
ponúkal svoje osobné motorové vozidlo, ktoré však neskôr predal. Potvrdil tiež, že má
vedomosť o tom, že žalovaný doposiaľ žalobcovi požičané peniaze nevrátil.
Po vyhodnotení všetkých dôkazov súd dospel k záveru, že pohľadávka žalobcu
je dôvodná, k čomu dospel na základe nasledovných skutočností:
Svedok I. C. potvrdil žalobcom uvádzané okolnosti poskytnutia pôžičky žalovanému
vo výške 240 000,-- Sk a uviedol, že sám žalobcu požiadal, aby žalovanému pomohol.
Žalobca mal tiež k dispozícii doklady o vklade hotovosti na účty stavebných sporení
žalovaného a jeho dcéry, v oboch prípadoch po 300 000,-- Sk, čo preukazuje
jeho tvrdenie, že okrem pôžičky 240 000,-- Sk, požičal žalovanému na uvedené vklady
600 000,– Sk v roku 1999, ktorú sumu žalovaný aj vrátil, čo potvrdzuje tvrdenie žalobcu,
že vrátené peniaze, boli na splatenie uvedených vkladov žalobcom v prospech žalovaného
a jeho dcéry.
Žalovaný sám spochybnil vierohodnosť svojho tvrdenia o tom, že nikdy nevystavil
žalobcovi zmenku na sumu 240 000,-- Sk, keď v poslednom vyjadrení doručenom súdu
10. 10. 2005, už pravosť zmenky nepopieral, ale uviedol, že uvedenú sumu v zmenke už
zaplatil aj spolu s úrokmi vo výške 60 000,-- Sk. Aj keď súd nerozhodoval o uplatnenom
nároku, ako o nároku zo zmenky, predmetná zmenka je nepochybne dôkazom o dlhu
žalovaného voči žalobcovi.
V predmetnej veci išlo o pôžičku podľa Občianskeho zákonníka, preto súd vec
posudzoval podľa § 657 Obč. z., o úrokoch podľa § 517 ods. 2 Obč. z. a rozhodol tak, ako
vyplýva z výrokovej časti rozsudku. Pokiaľ ide o úrok, žalobca mohol požadovať
dvojnásobok diskontnej sadzby vyhlásenej NBS, avšak na výšku úrokov uvedených v návrhu,
súd ich priznal len v požadovanej výške.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi
priznal trovy prvostupňového konania vo výške zaplateného súdneho poplatku 12 000,– Sk.
Žalovaný podal proti rozsudku odvolanie podaním zo dňa 12. decembra 2005
v ktorom uviedol, že súd rozhodol bez jeho účasti, i keď sa ospravedlnil. Poukázal na to, že
vypočutie nejakého p. C., nemá s týmto prípadom žiadne súvislosti. Je len pravdou, že mu
žalobca požičal dva krát 300 000,-- Sk na stavebné sporenie, ktoré sumy aj vrátil. Navrhol
napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že spochybňovanie svedeckej
výpovede je účelové a tvrdenia v odvolaní ohľadne neopodstatnenosti žaloby, sú nepravdivé.
Žalovaný nepreukázal, že požičanú sumu 240 000,– Sk, vrátil. Navrhol napadnutý rozsudok
potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 1
O. s. p. a zistil, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.
Predmetom odvolacieho konania je odvolanie žalovaného proti rozsudku, ktorým mu
bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 240 000,-- Sk s príslušenstvom a trovy konania.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie a dokazovanie pred
súdom prvého stupňa a zistil, že napadnutý rozsudok nie je v rozpore s právnym predpisom.
K námietkam vzneseným v odvolaní odvolací súd prijal názor, že nie sú dôvodné, ani
žiadnym relevantným spôsobom preukázané.
Otázku jeho neúčasti na pojednávaniach odvolací súd vyhodnotil tak, že súd
prvého stupňa nepochybil, keď vo veci konal a pojednával bez jeho prítomnosti. Nie je
sporné, že účastník má právo, aby jeho vec bola prejednaná v jeho prítomnosti, čo však
neznamená, že by súd nemohol konať a rozhodnúť bez jeho prítomnosti, ak sú inak splnené
podmienky uvedené v § 101 ods. 2 O. s. p. Ustanovenie § 115 O. s. p. ukladá súdu, aby
nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých
prítomnosť je potrebná, pričom predvolanie musí byť účastníkovi doručené tak, aby
mal dostatok času na prípravu. V predmetnej veci súd vytýčil prvé pojednávanie
na 21. apríla 2005, pričom žalovanému bolo predvolanie doručené na adresu, kde sa zdržiaval
dňa 10. marca 2005 s tým, že opakované doručenie sa uskutočnilo 11. marca 2005, pričom
žalovaný odmietol zásielku prevziať, čo vyplýva doručenky, ako i uvedenia tejto skutočnosti
na rube doručovanej obálky s predvolaním i s podpisom žalovaného (na l. č. 15), následne súd
opätovne vec predvolal na 18. augusta 2005, pričom žalovaný predvolanie síce prevzal, ale
ospravedlnil svoju neúčasť zo zdravotných dôvodov, pričom o odročenie pojednávania
nepožiadal. Súd vzhľadom na ust. § 101 ods. 2 O. s. p. vo veci pojednával, vec nerozhodol,
ale pojednávanie odročil na 20. októbra 2005. Žalovaný predvolanie na tento termín prevzal,
opätovne ospravedlnil svoju neúčasť zo zdravotných dôvodov, ale nepožiadal o odročenie
pojednávania. Súd následne vo veci rozhodol. Odvolací súd na základe uvedeného zastáva
názor, že prvostupňový súd neporušil právny predpis, keď vo veci konal a rozhodol bez účasti
žalovaného.
K veci samej odvolací súd vyslovil, že napadnutý rozsudok bol vydaný na základe
zisteného skutkového stavu, z ktorého bol následne vyslovený správny právny záver. Bolo
preukázané, že žalobca poskytol žalovanému sumu 240 000,– Sk, ako pôžičku, ktorú
žalovaný nevrátil, pričom táto skutočnosť vyplýva i z jeho podania doručeného súdu
10. 10. 2005 (na l. č. 32), v ktorom uvádza, citujem: „k uvedenej zmenke, ktorú ste mi zaslali
len toľko, táto časť bola mnou zaplatená dňa 03. 12. 1999 – viď kópia. Na ďalšej sume sme sa
dohodli, že už úroky nebude žiadať, dostal predsa 60 000,– Sk naviac“. Je pravdou, že
03. 12. 1999 bola zaplatená resp. vrátená suma 300 000,– Sk, ale ako vyplynulo
z dokazovania pred prvostupňovým súdom, táto suma bola splatením žalobcom poskytnutého
vkladu na stavebné sporenie žalovaného, teda pôžičky, ktorá nebola predmetom tohto
konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedených skutočností napadnutý
rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že ich náhradu úspešnému žalobcovi
nepriznal, pretože mu žiadne účelne vynaložené trovy nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
V Bratislave 23. júna 2009
JUDr. Jana Zemaníková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková