Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obo/134/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany

Zemaníkovej a členiek Mgr. Ľubomíry Kúdelovej a JUDr. Evy Hudobovej v právnej

veci žalobcu: Ing. M.B.., L., B., zast. PhDr. O.S., CSc.., A., B., proti žalovanému: I. Č.,

nar. X., M., P., o zaplatenie 240 000,– Sk (7 966,54 eur) s prísl., o odvolaní žalovaného proti

rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20. októbra 2005 č. k. -40, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa

20. októbra 2005 č. k. -40 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi trovy odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť

zaplatiť žalobcovi 240 000,– Sk spolu so 6% úrokom od 01. 06. 1998 až do zaplatenia

a 12 000,– Sk náhradu trov konania.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca sa domáhal vydania zmenkového

platobného rozkazu znejúceho na sumu 240 000,-- Sk s príslušenstvom a zmenkového

platobného rozkazu znejúceho na sumu 4 300 000,– Sk s prísl. titulom práva zo zmenky.

Súd po preskúmaní zmenky zistil, že lehota splatnosti zmenky je určená neprípustným

spôsobom, čo má za následok jej neplatnosť, preto bol žalobca vyzvaný, aby preukázal

uplatnený nárok.

Žalobca podaním zo dňa 02. 05. 2003, doplnil pôvodný návrh uvedením kauzálnych

dôvodov vystavenia zmenky. V podaní zo dňa 02. 05. 2003 doplnil žalobu tak, že uviedol,

že poskytol žalovanému pôžičku na základe ústnej zmluvy.

Žalovaný k doplnenému návrhu uviedol, že žiadnu zmenku nepodpísal a žalobca mu

v minulosti požičal 300 000,– Sk, ktoré však vrátil. V ďalšom podaní doručenom súdu

10. 10. 2005, po zaslaní fotokópie zmenky, žalovaný na otázku, či zmenku vystavil uviedol,

že k zmenke uvádza len toľko, že ju zaplatil a žalobca dostal ešte 60 000,-- Sk viac.

Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, ktoré sa konalo v neprítomnosti

žalovaného. Prevzatie predvolania na prvé pojednávanie mal súd preukázané náhradným

doručením, uložením na pošte a na ďalšie pojednávanie sa nedostavil, pričom neúčasť

ospravedlnil zdravotnými problémami, čo doložil kópiou dočasnej práceneschopnosti zo dňa

20. 06. 2005, z ktorej nebolo možné zistiť, či práceneschopnosť naďalej trvá. O odročenie

pojednávania, nežiadal.

Súd vykonal dokazovanie vyjadrením žalobcu, výsluchom svedka A., zmenkou

vystavenou dňa 15. 05. 1998, príjmovým pokladničným dokladom zo dňa

03. 12. 1999, dokladmi o dvoch vkladoch hotovosti vo výške 300 000,– Sk na stavebné

sporenie v dňoch 22. a 27. 09. 1999 na mená I. Č. a S.Č..

Podľa vyjadrenia žalobcu si tento v konaní uplatňoval pohľadávku titulom pôžičky,

ktorú vo výške 240 000,-- Sk poskytol žalovanému. Zmenka z 15. 05. 1998 na uvedenú sumu

bola vystavená ako zabezpečovací prostriedok jeho nároku z uvedenej pôžičky. Neuvedomil

si však, že nie je možné splatnosť zmenky určiť vymedzením obdobia, v ktorom má byť

zaplatená. Uviedol, že pôžičku žalovanému poskytol na základe ústnej zmluvy o pôžičke

vo výške 240 000,-- Sk a išlo o pôžičku na podnikanie. Až do doby, dokedy nebolo zrejmé,

že zmenka je neplatná, ponúkal žalovaný ako garanciu návratnosti pôžičky svoj osobný

automobil, ktorý však predal tretej osobe.

Ďalej žalobca uviedol, že okrem tejto pôžičky ešte žalovanému požičal dvakrát

300 000,-- Sk, formou priameho vkladu na stavebné sporenie žalovaného a jeho dcéry. Sumu

z takto požičaných finančných prostriedkov žalovaný žalobcovi vrátil, o čom predložil

žalovaný doklad do spisu, nejde však o splatenie žalovanej sumy. Žalobca predložil súdu

fotokópie dvoch vkladových listov na meno I. a S., ktorými vložil v prospech týchto osôb po

300 000,-- Sk.

Súd vypočul i svedka A., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že osobne sprostredkoval

u žalobcu pôžičku pre žalovaného, s ktorým sa dlhšiu dobu poznal a dobre

sa poznal i so žalobcom. O zapožičanie peňazí žalovaný najskôr požiadal svedka, ktorý nemal

voľné finančné prostriedky, preto požiadal žalobcu o pomoc pre žalovaného a zaručil

sa za neho. K odovzdaniu peňazí došlo na Donovaloch a pamätá si, že išlo o sumu vyššiu ako

200 000,-- Sk a mohlo to byť v roku 1998. Žalovaný ako záruku na vrátenie požičanej sumy

ponúkal svoje osobné motorové vozidlo, ktoré však neskôr predal. Potvrdil tiež, že má

vedomosť o tom, že žalovaný doposiaľ žalobcovi požičané peniaze nevrátil.

Po vyhodnotení všetkých dôkazov súd dospel k záveru, že pohľadávka žalobcu

je dôvodná, k čomu dospel na základe nasledovných skutočností:

Svedok I. C. potvrdil žalobcom uvádzané okolnosti poskytnutia pôžičky žalovanému

vo výške 240 000,-- Sk a uviedol, že sám žalobcu požiadal, aby žalovanému pomohol.

Žalobca mal tiež k dispozícii doklady o vklade hotovosti na účty stavebných sporení

žalovaného a jeho dcéry, v oboch prípadoch po 300 000,-- Sk, čo preukazuje

jeho tvrdenie, že okrem pôžičky 240 000,-- Sk, požičal žalovanému na uvedené vklady

600 000,– Sk v roku 1999, ktorú sumu žalovaný aj vrátil, čo potvrdzuje tvrdenie žalobcu,

že vrátené peniaze, boli na splatenie uvedených vkladov žalobcom v prospech žalovaného

a jeho dcéry.

Žalovaný sám spochybnil vierohodnosť svojho tvrdenia o tom, že nikdy nevystavil

žalobcovi zmenku na sumu 240 000,-- Sk, keď v poslednom vyjadrení doručenom súdu

10. 10. 2005, už pravosť zmenky nepopieral, ale uviedol, že uvedenú sumu v zmenke už

zaplatil aj spolu s úrokmi vo výške 60 000,-- Sk. Aj keď súd nerozhodoval o uplatnenom

nároku, ako o nároku zo zmenky, predmetná zmenka je nepochybne dôkazom o dlhu

žalovaného voči žalobcovi.

V predmetnej veci išlo o pôžičku podľa , preto súd vec

posudzoval podľa § 657 Obč. z., o úrokoch podľa § 517 ods. 2 Obč. z. a rozhodol tak, ako

vyplýva z výrokovej časti rozsudku. Pokiaľ ide o úrok, žalobca mohol požadovať

dvojnásobok diskontnej sadzby vyhlásenej NBS, avšak na výšku úrokov uvedených v návrhu,

súd ich priznal len v požadovanej výške.

O trovách konania rozhodol podľa tak, že úspešnému žalobcovi

priznal trovy prvostupňového konania vo výške zaplateného súdneho poplatku 12 000,– Sk.

Žalovaný podal proti rozsudku odvolanie podaním zo dňa 12. decembra 2005

v ktorom uviedol, že súd rozhodol bez jeho účasti, i keď sa ospravedlnil. Poukázal na to, že

vypočutie nejakého p. C., nemá s týmto prípadom žiadne súvislosti. Je len pravdou, že mu

žalobca požičal dva krát 300 000,-- Sk na stavebné sporenie, ktoré sumy aj vrátil. Navrhol

napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že spochybňovanie svedeckej

výpovede je účelové a tvrdenia v odvolaní ohľadne neopodstatnenosti žaloby, sú nepravdivé.

Žalovaný nepreukázal, že požičanú sumu 240 000,– Sk, vrátil. Navrhol napadnutý rozsudok

potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 1

a zistil, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

Predmetom odvolacieho konania je odvolanie žalovaného proti rozsudku, ktorým mu

bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 240 000,-- Sk s príslušenstvom a trovy konania.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie a dokazovanie pred

súdom prvého stupňa a zistil, že napadnutý rozsudok nie je v rozpore s právnym predpisom.

K námietkam vzneseným v odvolaní odvolací súd prijal názor, že nie sú dôvodné, ani

žiadnym relevantným spôsobom preukázané.

Otázku jeho neúčasti na pojednávaniach odvolací súd vyhodnotil tak, že súd

prvého stupňa nepochybil, keď vo veci konal a pojednával bez jeho prítomnosti. Nie je

sporné, že účastník má právo, aby jeho vec bola prejednaná v jeho prítomnosti, čo však

neznamená, že by súd nemohol konať a rozhodnúť bez jeho prítomnosti, ak sú inak splnené

podmienky uvedené v Ustanovenie ukladá súdu, aby

nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých

prítomnosť je potrebná, pričom predvolanie musí byť účastníkovi doručené tak, aby

mal dostatok času na prípravu. V predmetnej veci súd vytýčil prvé pojednávanie

na 21. apríla 2005, pričom žalovanému bolo predvolanie doručené na adresu, kde sa zdržiaval

dňa 10. marca 2005 s tým, že opakované doručenie sa uskutočnilo 11. marca 2005, pričom

žalovaný odmietol zásielku prevziať, čo vyplýva doručenky, ako i uvedenia tejto skutočnosti

na rube doručovanej obálky s predvolaním i s podpisom žalovaného (na l. č. 15), následne súd

opätovne vec predvolal na 18. augusta 2005, pričom žalovaný predvolanie síce prevzal, ale

ospravedlnil svoju neúčasť zo zdravotných dôvodov, pričom o odročenie pojednávania

nepožiadal. Súd vzhľadom na ust. vo veci pojednával, vec nerozhodol,

ale pojednávanie odročil na 20. októbra 2005. Žalovaný predvolanie na tento termín prevzal,

opätovne ospravedlnil svoju neúčasť zo zdravotných dôvodov, ale nepožiadal o odročenie

pojednávania. Súd následne vo veci rozhodol. Odvolací súd na základe uvedeného zastáva

názor, že prvostupňový súd neporušil právny predpis, keď vo veci konal a rozhodol bez účasti

žalovaného.

K veci samej odvolací súd vyslovil, že napadnutý rozsudok bol vydaný na základe

zisteného skutkového stavu, z ktorého bol následne vyslovený správny právny záver. Bolo

preukázané, že žalobca poskytol žalovanému sumu 240 000,– Sk, ako pôžičku, ktorú

žalovaný nevrátil, pričom táto skutočnosť vyplýva i z jeho podania doručeného súdu

10. 10. 2005 (na l. č. 32), v ktorom uvádza, citujem: „k uvedenej zmenke, ktorú ste mi zaslali

len toľko, táto časť bola mnou zaplatená dňa 03. 12. 1999 – viď kópia. Na ďalšej sume sme sa

dohodli, že už úroky nebude žiadať, dostal predsa 60 000,– Sk naviac“. Je pravdou, že

03. 12. 1999 bola zaplatená resp. vrátená suma 300 000,– Sk, ale ako vyplynulo

z dokazovania pred prvostupňovým súdom, táto suma bola splatením žalobcom poskytnutého

vkladu na stavebné sporenie žalovaného, teda pôžičky, ktorá nebola predmetom tohto

konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedených skutočností napadnutý

rozsudok podľa , ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že ich náhradu úspešnému žalobcovi

nepriznal, pretože mu žiadne účelne vynaložené trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

V Bratislave 23. júna 2009

JUDr. Jana Zemaníková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková