Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6MObdo/2/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: M., P.L., IČO: X.,

zastúpeného Advokátskou kanceláriou G., v.o.s., so sídlom V.B., IČO: X. proti ţalovanému:

L., štátny podnik, so sídlom N.B., IČO: X. zastúpeného advokátkou JUDr. D., N.L.,

o zaplatenie 1 955 587,50,-- Sk s prísl., o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora

proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš z 12. mája 2008, č.k. -95

a Krajského súdu v Ţiline zo 16. decembra 2008, č.k. -146, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Ţiline zo 16. decembra

2008, č.k. -146 a rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš z 12. mája

2008, č.k. -95 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Liptovský Mikuláš

na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e:

Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom z 12. mája 2008, č.k. -95

uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi 1 955 587,50,-- Sk s úrokom z omeškania

22,26% ročne od 8.5.2003 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. Ţalobcovi priznal

náhradu trov konania vo výške 88 890,-- Sk. Súd prvého stupňa citoval ust. § 261, 269, 340,

763a, 369, 502 a . V rozhodnutí okresný súd uviedol, ţe medzi

účastníkmi nebolo sporné, resp. ţalovaný ţiadnym spôsobom nerozporoval, ţe záväzkový

vzťah sa týka podnikateľskej činnosti.

Na preukázanie svojich tvrdení predloţil ţalobca súdu fotokópiu zmluvy o nájomnom

pestovaní semenáčikov a sadeníc lesných drevín, uzavretú medzi S., š.p.

so sídlom v L.P., IČO: X., zastúpeného Ing. O. ako objednávateľom a L., s.r.o. so sídlom

v Š.D., IČO: X. ako zhotoviteľom dňa 6.5.1998. Predmetom zmluvy bolo vypestovanie

semenáčikov a sadeníc lesných drevín: dub zimný 1/0, 2/0 zo semena dodaného

objednávateľom pri dodrţaní platných legislatívnych podmienok STN 482211

a jednorazového vysiatia semena na jar 1998, predškôlkovanie semenáčikov borovice sosny

v mnoţstve 300 000 ks na plochách lesnej škôlky T.. Koniec doby plnenia

pre semenáčiky 1/0 bola jar 1999 a pre semenáčiky 2/0 jar 2000. Sadenice sa mali vyzdvihnúť

na jar 1999 a menej odrastené sadenice na jar 2000. Účastníci zmluvy sa dohodli na cene dub

1/0 1,20,-- Sk/ks bez DPH, dub 2/0 1,80,-- Sk/ks bez DPH. Od vyššie uvedenej ceny

si objednávateľ odpočíta náklady na výsev semena duba v máji 1998 v plnej výške.

Cena za škôlkovanie 300 000 ks borovice sosny bude dojednaná dodatkom k zmluve.

Spôsob platenia bol v zmluve dohodnutý tak, ţe prvá splátka - naturálna za zapoţičanie

semená na výsev 1 572 kg sa oceňuje na 35 Sk/kg a druhá splátka za odobraté semenáčiky

a sadenice po odpočítaní nákladov objednávateľa. Zhotoviteľ sa zaviazal vypestovať

semenáčiky na sadenice len pre objednávateľa s tým, ţe ich nesmie odpredať tretej osobe

a ani s nimi inak obchodovať. Objednávateľ sa zaviazal odkúpiť semenáčiky a sadenice

v dohodnutých cenách. Dňa 12.5.2000 bol uzavretý dodatok k zmluve o nájomnom pestovaní

semenáčikov a sadeníc lesných drevín medzi objednávateľom L., š.p. so sídlom v B.,

v zastúpení Ing. S., riaditeľa odštepného závodu ako objednávateľov a L., s.r.o. ako

zhotoviteľom. Medzi zmluvnými stranami bola dohodnutá cena výsadby schopných sadeníc

vyzdvihnutých na jeseň 1999 a jar 2000 v mnoţstve 78 000 ks, a to 2,90,-- Sk/ks, spolu

226 200,-- Sk. Od tejto ceny boli odpočítané náklady objednávateľa - cena semenáčikov

85 000,-- Sk, cena vykonaných prác škôlkovanie 36 964-- Sk a započítaná pohľadávka

objednávateľa voči zhotoviteľovi 29 436,43,-- Sk. Z vytvoreného zisku 74 000,-- Sk sa

objednávateľ zaviazal vyplatiť zhotoviteľovi 37 000,-- Sk. Zvyšné borovice mali byť drţané

do jesene 2000 a jari 2001. Zmluvné strany sa zaviazali pre prípad vytvorenia zisku predajom

sadeníc vzájomne sa vysporiadať, ako v tomto dodatku k zmluve. Ţalobca predloţil aj

fotokópiu potvrdenia zo dňa 11.10.2006 L., š.p., odštepný závod S.L., ţe pestovateľský

materiál bol vyzdvihnutý S. v dobe pod vedením riaditeľa Ing. B. a bol vedený v inventúrach

v roku 1998 aţ 2002. Ţalobca predloţil súdu originál listiny označenej ako stanovisko

k zmluve o nájomnom pestovaní zo dňa 8.1.2007, bývalého riaditeľa odštepného závodu S.

Ing. S., ktorého fotokópia je v spise na č.l. 22, v ktorom potvrdil, ţe objednávateľ a zhotoviteľ

dojednali splatnosť záväzku objednávateľa dodatočne, lebo absentovala v zmluve a dodatku

k zmluve tak, ţe cena bude splatná na základe faktúry zhotoviteľa v lehote do 14 dní odo dňa

doručenia faktúry, ktorú vystaví najneskôr v 1. polroku 2003 a jej podkladom bude odber

zmluvného plnenia za obdobie jeseň 2000 aţ jar 2001.

Na základe zmluvy a dodatku k zmluve dodal zhotoviteľ objednávateľovi 78 000 ks

sadeníc borovice sosny na jeseň 1999 a jar 2000 za dohodnutú cenu 2,90,-- Sk/ks,

po odpočítaní nákladov objednávateľa a započítaní pohľadávky bolo z vytvoreného zisku

74 000,-- Sk zhotoviteľovi vyplatených 37 000,-- Sk. Podľa dodatku k zmluve zvyšok sadeníc

borovice sosny bol predrţaný do jesene 2000 a jari 2001. S odkazom na inventúru

k 29.10.1999 išlo o 381 375 ks sadeníc borovice sosny, odovzdaných zhotoviteľom

a prebratých objednávateľom na jeseň 2000 a jar 2001 za cenu 2,90,-- Sk/ks = 1 105 987,50,--

Sk. Počet zostatku sadeníc borovice sosny je určený ako rozdiel celkového mnoţstva

459 375 ks podľa inventúry semenáčikov a sadeníc k 29.10.1999 a odobratých 78 000 ks,

t.j. 381 375 ks. Ţalobca si uplatnil právo na zaplatenie ceny vystavením daňového dokladu

- faktúry č. 1X./2003 zo dňa 24.3.2003 za sumu 1 105 987,50,-- Sk, splatnú do 14 dní odo dňa

doručenia, ktorá bola doručená odštepnému závodu S.L. 23.4.2003.

Za odobraté sadenice duba zimného na jeseň 2000 a jar 2001 v počte 472 000 ks

po 1,80,-- Sk si uplatnil zhotoviteľ právo na zaplatenie ceny 849 600,-- Sk daňovým

dokladom faktúrou č. 2X./2003, splatnou do 14 dní odo dňa doručenia, ktorá bola doručená

odštepnému závodu S. v L. 23.4.2003. Dňa 24.3.2003 uzavrel zhotoviteľ L., s.r.o. ako

postupca so ţalobcom ako postupníkom zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorá je predmetom

súdneho sporu titulom zaplatenia ceny za dodané sadenice borovice sosny 1 105 987,50,-- Sk

a sadenice duba zimného za 849 600,-- Sk, spolu 1 955 587,50,-- Sk. Ţalovaný ţiadnym

spôsobom nerozporoval tvrdenie, ţe ţalobca (postupník) mu oznámil postúpenie pohľadávky,

čo ţalobca opakovane urobil písomne listom zo dňa 16.2.2007. S postúpenou pohľadávkou

prechádza aj jej príslušenstvo, to znamená, úroky z omeškania.

Vzhľadom na uvedené, okresný súd uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi

1 955 587,50,-- Sk titulom zaplatenia ceny za dodané sadenice duba zimného a borovice

sosny spolu s úrokom z omeškania, keďţe ţalovaný sa dostal do omeškania dňom

nasledujúcim po splatnosti istiny pohľadávky ţalobcu do 14 dní odo dňa doručenia daňových

dokladov - faktúr dlţníkovi (ktoré boli doručené 23.4.2003), to znamená, ţe pohľadávka

sa stala splatnou 7.5.2003 a ţalovaný bol v omeškaní so zaplatením od 8.5.2003 aţ do

zaplatenia. Výška úroku z omeškania nebola zmluvne dojednaná, preto platí úrok z omeškania

určený podľa v spojení s v znení účinnom

do 31.1.2004. Podľa oznámenia priemerných úrokových mier z úverov obchodných bánk

v podnikateľskej sfére ku dňu uzavretia zmluvy, zverejnené na internete Národnou bankou

Slovenska, boli obvyklé úroky poţadované za úvery 21,26% ročne, to znamená, ţe úrok

z omeškania je vyšší o 1% = 22,26% ročne, preto súd vo zvyšnej časti návrh zamietol

(vo výške rozdielu ţalobcom ţiadaného úroku z omeškania 24,25% ročne a súdom

priznaného úroku z omeškania 22,26% ročne, t.j. 1,99 ročne zo sumy 1 955 587,50,-- Sk

od 8.5.2003 aţ do zaplatenia).

O trovách konania rozhodol okresný súd podľa ust.

Na odvolanie ţalovaného vec prejednal Krajský súd v Ţiline ako odvolací súd

a rozsudkom zo 16. decembra 2008, č.k. potvrdil napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa a uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi trovy odvolacieho konania

vo výške 1 536,48,-- eur.

Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe nezistil ţiaden rozpor v konaní súdu prvého stupňa,

ak súd prvého stupňa pojednávanie vykonal v neprítomnosti ţalovaného a jeho právnej

zástupkyne. Právna zástupkyňa ţalovaného bola poučená v zmysle ust.

Odvolací súd dospel k záveru, ţe nebol preukázaný ţiaden z dôvodov podľa ,

na základe ktorého by súd mohol prihliadať na skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli uplatnené

pred súdom prvého stupňa. Ţalovaný sa k ţalobe písomne nevyjadril a skutkové tvrdenia

obsiahnuté v ţalobe nespochybnil, urobil tak aţ v podanom odvolaní. Ţalovanému ako

účastníkovi konania nebola postupom súdu odňatá moţnosť konať pred súdom.

Odvolacím súdom nemohla zostať nepovšimnutá, berúc do úvahy predovšetkým

charakter veci, jej zloţitosť a náročnosť a tieţ odvolanie ţalovaného voči rozhodnutiu súdu

prvého stupňa vo väzbe na ţalobu a tvrdenia obsiahnuté v nej a ich výrazná rozdielnosť

s obsahom ţaloby (vzniknutá však aţ v odvolacom konaní) a prameniaca potreba odstránenia

vzniknutých pochybnosti o skutkovom stave prejednávanej veci a právnom vyhodnotení

sporných tvrdení. Avšak za stavu konštatovania zákonného poučenia podľa § 120 ods. 4

vo väzbe na , pri nepreukázaní ani jedného z dôvodov tam uvedených

za uplatnenia zásady neúplnej apelácie, nebol odvolaciemu súdu poskytnutý priestor

na otváranie skutkového stavu a následne jeho vyhodnotenie v rámci odvolacieho konania.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1

v spojení s ust. .

Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu

na podnet ţalovaného podal mimoriadne dovolanie Generálny prokurátor Slovenskej

republiky. Ţiadal zrušiť oba rozsudky a vec vrátiť Okresnému súdu v Liptovskom Mikuláši

na ďalšie konanie. Zároveň navrhol odklad vykonateľnosti mimoriadnym dovolaním

napadnutých rozhodnutí. Uviedol, ţe uvedenými rozhodnutiami bol porušený zákon, nakoľko

postupom súdov bola ţalovanému odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 243f ods. 1 písm. a/

v spojení s ), ak konanie je zároveň zaťaţené inými vadami, ktoré

mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (

Generálny prokurátor má za to, ţe odňatie moţnosti ţalovaného konať pred súdom

nastalo z dvoch dôvodov:

1/ k odňatiu moţnosti ţalovaného konať došlo v súvislosti s oznámením súdu prvého

stupňa ţalovanému, ţe povaţuje za potrebné ţalovaného na pojednávaní vypočuť. Význam

uvedenej informácie zo strany súdu adresovanej ţalovanému je potrebné vyhodnotiť ústavno-

konformným výkladom ustanovení s právom na spravodlivý

proces. Na jednej strane je moţnosťou (nie povinnosťou) súdu nariadiť vykonanie aj takých

dôkazov, ktoré účastníci nenavrhli. Je tieţ moţnosťou súdu nevykonať pôvodne zamýšľaný

dôkaz, nakoľko uznesením o vedení konania nie je súd viazaný. Súd teda môţe nariadený

procesný postup zmeniť. Uvedené diskrečné právo moci súdu však nemôţe byť vykonávané

takým spôsobom, aby boli na ujmu procesného práva účastníkov konania, pokiaľ sa títo

účastníci konania spoliehajú na to, ţe súd vykoná taký procesný postup, aký im bol zo strany

súdu oznámený. Je tieţ potrebné mať za to, ţe ak listina súdu (predvolanie) obsahuje určitú

informáciu, ţe ide o informáciu mienenú so všetkou váţnosťou a ţe nejde iba o nepremyslené

pouţitie formulára predtlače. Ak v danom prípade súd ţalovanému oznámil, ţe ho povaţuje

za potrebné v konaní vypočuť, mohol sa ţalovaný dôvodne spoliehať na to, ţe ak súd pristúpi

k vykonaniu dokazovania (teda ak súd nerozhodne kontumačne, čo však z predvolania

na pojednávanie na 12. mája 2008 ani nevyplýva), nebude fáza ukončená bez výsluchu

ţalovaného, teda ţe v prípade neprítomnosti ţalovaného súd ţalovaného predvolá opätovne.

Ak súd zmenil názor, t.j. ak mal po vykonaní určitých dôkazov za to, ţe dôkaz výsluchom

ţalovaného, ktorý pôvodne vyhodnotil ako potrebný pre rozhodnutie veci nie je pre

rozhodnutie veci potrebný, mal o zmene procesného postupu ţalovaného informovať. Ak je

účastník konania informovaný zo strany súdu, ţe súd nariadil vykonanie určitého dôkazu,

potom tento účastník môţe vychádzať z toho, ţe dôkaz nariadený súdom sám nenavrhne

vykonať iba preto, ţe jeho návrh by bol nadbytočný. Je preto povinnosťou súdu oznámiť

účastníkovi, ţe súd pôvodne nariadený dôkaz nevykoná a dať mu takto moţnosť, aby zváţil,

či návrh na vykonanie predmetného dôkazu podá sám. Súd prvého stupňa svojim postupom

ukrátil procesné právo ţalovaného navrhovať dôkazy a tým mu odňal moţnosť pred súdom

konať. Navyše, v danom prípade z rozhodnutia súdu prvého stupňa vôbec nie je zrejmé, prečo

súd dôkaz výsluchom ţalovaného pôvodne hodlal vykonať a následne ho nevykonal, teda

prečo došlo k zmene pôvodne nariadeného postupu. Zostáva pritom podstatné, ţe ak by súd

dôkaz výsluchom ţalovaného vykonal, došlo by nevyhnutne k zmene skutkových hodnotení.

2/ k odňatiu moţnosti ţalovaného konať pred súdom by došlo v prípade, ak by

sa ukázalo ako pravdivé tvrdenie, ţe sudkyňa súdu prvého stupňa právnu zástupkyňu

ţalovaného ubezpečila, ţe na pojednávaní dňa 12. mája 2008 nerozhodne. Právna zástupkyňa

na základe tohto ubezpečenia nevykonala riadny procesný úkon (riadne písomne

ospravedlnenie), ale uspokojila sa iba s neformálnym osobným ústnym ospravedlnením.

Zároveň ide o tvrdený rozpor medzi obsahom úradného záznamu o tomto ospravedlnení

a medzi skutočným ústnym prednesom právnej zástupkyne ţalovaného, keďţe táto tvrdí,

ţe súhlasila s pojednávaním v neprítomnosti ţalovaného s výhradou. Táto výhrada (ţe fáza

dokazovania nebude ukončená) však nie je zachytená v úradnom zázname z 12. mája 2008.

Ak existuje pochybnosť o tom, či ubezpečenie zo strany sudkyne bolo dané s prihliadnutím

na rozpor úradných záznamov, nemala by byť uvedená pochybnosť pripočítaná na ťarchu

účastníka konania.

Konanie je zároveň postihnuté inými vadami, ktoré mali za následok nesprávne

rozhodnutie veci.

Inou procesnou vadou je skutočnosť, ţe súd prvého stupňa vôbec nevykonal

vyhodnotenie vykonaných dôkazov vo vzťahu k tvrdenému skutkovému stavu, ale prevzal

ţalobcom tvrdený skutkový stav spôsobom, ktorý je prípustný iba pri vydaní kontumačného

rozsudku. Z postupu súdu vyplýva, ţe tvrdený skutkový stav ţalobcu nepovaţoval

za nesporný, keďţe nevyuţil ţiadnu z procesných moţnosti vydať rozhodnutie bez vykonania

dokazovania. Ak súd pristúpil k vykonávaniu dokazovania na pojednávaní 12. mája 2008,

vznikla mu procesná povinnosť posúdiť skutočnosti tvrdené ţalobcom vo vzťahu

k výsledkom vykonaného dokazovania, zistiť rozpory medzi tvrdenými skutočnosťami

a výsledkami dokazovania a tieto prípadne rozpory vysvetliť alebo odstrániť,

a to aj nariadeným ţalobcom nenavrhnutého dôkazu (napr. výsluchom ţalovaného).

Rozpornosť tvrdení ţalobcu s dôkazmi, ktoré sám navrhol, je pritom zrejmé. Ţalobca tvrdí,

ţe plnenie odovzdal ţalovanému v rokoch 1999 a 2000 (určitú časť v roku 2001 - sadenice

borovice sosny), avšak cenu za dodanie fakturoval aţ v roku 2003. Takýto postup je síce

moţný, ale vzbudzuje pochybnosti vzhľadom na to, ţe fakturácia dohodnutej ceny je úkonom

súčasným (alebo úzko časovo následným) po dodaní plnenia. Ţalobca tvrdí, ţe ţalovanému

dodal 381 375 ks sadeníc borovice sosny, avšak zo zmluvy medzi stranami vyplýva,

ţe sa dohodli iba na dodaní 300 000 ks týchto sadeníc (pričom z toho 78 000 ks bolo

dodaných a zaplatených a nie je predmetom sporu). Ţalobca tvrdí, ţe cena za 1 ks sadenice

borovice sosny bola dohodnutá na sumu 2,90,-- Sk, avšak z dodatku k zmluve uzavretej

medzi stranami nevyplýva, ţe toto je dohodnutá cena, ale ţe ide o sumu, od ktorej sa majú

následne odpočítať iné cenové komponenty, pričom k určitej dohode o ich výške medzi

stranami nedošlo. Ţalobca tvrdí, ţe ţalovaný prevzal plnenie, avšak prevzatie plnenia

nepreukazuje dodacím listom, ale dokladmi, ktoré nemajú vypovedaciu schopnosť

a sú zreteľným spôsobom pochybné (nikým nepodpísaná a neprehľadná inventúra

u ţalovaného vykonaná časovo skôr, ako malo k plneniu dôjsť a potvrdenie vystavené bliţšie

nešpecifikovanou osobou s odstupom niekoľkých rokov po tom, čo malo plnenie nastať).

Ţalobca v ţalobe tvrdí, ţe sadenice duba zimného dodal v roku 1999, pričom ale vo faktúre

uvádza, ţe dodanie nastalo v rokoch 2000 a 2001. Súd prvého stupňa bol povinný rozpory

medzi tvrdeným skutkovým stavom v ţalobe a medzi výsledkami dokazovania vyhodnotiť

a odstrániť ich napr. nariadením vykonania takého dôkazu, ktorý strany nenavrhli (§ 120

ods. 1 ). Z uvedeného dôvodu súd prvého stupňa zaťaţil konanie inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Odvolací súd neodstránil vady konania, ktoré vznikli pred súdom prvého stupňa.

Okrem toho odvolací súd sám zaťaţil konanie inou vadou, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci tým, ţe nevenoval ţiadnu pozornosť tvrdeniu ţalovaného

v odvolaní, ţe nárok z faktúry č. 2X./2003, ak by existoval, bol by premlčaný. Účastník teda

uplatnil námietku premlčania. Je pritom zrejmé, ţe ak ţalobca dodal sadenice duba zimného

v roku 1999 (vychádzajúc zo ţaloby), prípadne v rokoch 2000 aţ 2001 (vychádzajúc

z faktúry), potom je ţaloba doručená súdu 23. apríla 2007 podaná po uplynutí premlčacej

lehoty. Nič na tom nemení skutočnosť, ţe ţalobca vystavil faktúru aţ v roku 2003. Vystavenie

faktúry v danom prípade nebolo podmienkou začatia plynutia premlčacej lehoty, t.j. nebolo

podmienkou vzniku moţnosti uplatniť právo na zaplatenie ceny za dodanie sadeníc na súde.

Na základe zistených skutočností generálny prokurátor má za to, ţe sú splnené

podmienky na podanie mimoriadneho dovolania podľa v spojení s

ods. 1 písm. a/ a b/ , pričom podanie mimoriadneho dovolania zo strany generálneho

prokurátora si vyţaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania,

ktorú nemoţno dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.

Podaním zo dňa 26.3.2009 generálny prokurátor doplnil mimoriadne dovolanie

a zaslal podanie právnej zástupkyne podávateľa podnetu JUDr. D., ktorým bliţšie objasňuje

skutočnosť, ako bola konajúcou sudkyňou ubezpečená, ţe vzhľadom

na náročnosť veci na pojednávaní dňa 12. mája 2008 nebude rozhodnuté. Zároveň k podaniu

prikladá čestné vyhlásenie Ing. J., ktorý bol svedkom rozhovoru medzi konajúcou sudkyňou

a právnou zástupkyňou ţalovaného.

Ţalobca v písomnom vyjadrení navrhol mimoriadne dovolanie zamietnuť a priznať

ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania vo výške 665,97,-- eur.

Ţalovaný navrhol, aby dovolací súd mimoriadnemu dovolaniu vyhovel.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd ( ) po zistení,

ţe boli splnené podmienky na podanie mimoriadneho dovolania podľa ,

vec preskúmal v napadnutom rozsahu podľa v spojení s

a dospel k záveru, ţe dovolanie je dôvodné.

Predmetné mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, ţe postupom súdov

bola ţalovanému odňatá moţnosť konať pred súdom ( v spojení

s ) a konanie je zároveň zaťaţené inými vadami, ktoré mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci samej ( ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa nestotoţnil s názorom generálneho prokurátora,

ţe v konaní súdov došlo k procesnej vade, spočívajúcej v odňatí moţnosti ţalovaného konať

pred súdom.

Podľa , ak súd neodmietol návrh z procesných dôvodov, alebo

nerozhodol o zastavení konania podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, pojednávanie

pripraví tak, aby bolo moţné rozhodnúť o veci spravidla na jedinom pojednávaní. Podľa

ods. 2 citovaného ustanovenia, v rámci prípravy pojednávania súd doručí návrh na začatie

konania (ţalobu) odporcovi (ţalovanému) spolu s rovnopisom a prílohami návrhu

do vlastných rúk a poučí účastníkov podľa § 120 ods. 4. Vyjadrenie ţalovaného súd

bezodkladne odošle navrhovateľovi.

Podľa pojednávanie sa môţe odročiť len z dôleţitých dôvodov,

ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca

spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Podľa účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich

tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môţe výnimočne vykonať

aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie

vo veci.

Podľa súd je povinný okrem veci podľa ods. 2 poučiť účastníkov,

ţe všetky dôkazy a skutočnosti musia predloţiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia

uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie

(§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretoţe na dôkazy a skutočnosti

predloţené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr

sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.

Podľa ak súd nariadi ako dôkaz výsluch účastníkov, účastníci

sú povinní ustanoviť sa na výsluch; majú vypovedať pravdu a nič nezamlčovať, o tom musia

byť poučení.

Podľa účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel

konania najmä tým, ţe pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné

prostriedky a ţe dbajú na pokyny súdu.

Podľa 101 ods. 2 súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní.

Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepoţiadal z dôleţitého

dôvodu o odročenie, môţe súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne

pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Účastníkovi nebola postupom súdu odňatá moţnosť konať pred súdom, ak účastník

nepoţiadal o odročenie pojednávania. Ţalovaný bol na pojednávanie konané dňa 12. mája

2008 riadne a včas predvolaný, zástupkyňa ţalovaného ospravedlnila svoju neúčasť

na pojednávaní v tento deň z váţnych rodinných dôvodov a súhlasila, aby súd v jej

neprítomnosti pojednával a rozhodol v neprítomnosti ţalovaného. Zástupkyňa ţalovaného

neţiadala o odročenie pojednávania. Ţalovaný sa procesným úkonom - súhlasom

s prejednaním veci v jeho neprítomnosti vzdal svojho práva na prejednanie veci v jeho

prítomnosti. Prítomnosť na verejnom prejednaní veci, právo vyjadrovať sa na pojednávaní

k dôkazom a robiť procesné úkony je právom účastníka konania a nie jeho povinnosťou.

Výsluch účastníka konania je iba jedným z dôkazných prostriedkov. Nevykonanie dôkazu

výsluchom účastníka konania v situácii, keď sa účastník napriek výzve súdu nevyjadril

k ţalobnému návrhu a vzdal sa práva na prejednanie veci v jeho prítomnosti, nie je postupom,

ktorým by súd účastníkovi odňal moţnosť konať pred súdom. Neformálne ubezpečenie

sudkyne mimo pojednávania a mimo vykonávania písomných úkonov v občianskom súdnom

konaní nie je moţné povaţovať za postup súdu. Neformálne oznámenie sudkyne právnej

zástupkyni ţalovaného o tom, ţe na pojednávaní vzhľadom na zloţitosť veci nerozhodne

v spojení s ospravedlnením zástupkyne ţalovaného z pojednávania a úradným záznamom

zo dňa 12.5.2008 vyhotoveným vyšším súdnym úradníkom nie je moţné uzavrieť,

ţe účastníkovi - ţalovanému bola postupom súdu odňatá moţnosť konať pred súdom.

Odvolací súd je však toho názoru, ţe konanie je postihnuté inými vadami, ktoré mali

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Ak je rozhodnutie súdu prvého stupňa nepreskúmateľné, pretoţe tento súd

nerešpektoval zásady uvedené v ust. a 132 , musí odvolací súd také rozhodnutie

zrušiť ( ); ak tak neurobí a prijme rozhodnutie vo veci samej,

potom zaťaţil konanie vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Z obsahu spisu je zrejmé, ţe súd prvého stupňa na pojednávaní dňa 12.mája 2008

vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a výsluchom ţalobcu, v písomnom vyhotovení

rozsudku však nepostupoval v zhode s ust. , podľa ktorého v odôvodnení

rozsudku uvedie súd, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa

vo veci vyjadril ţalovaný, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí,

ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými

úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, tieţ prečo nevykonal i ďalšie dôkazy a ako vec

právne posúdil. Súd dbá tieţ na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Rozsudok,

ktorého skutkové a právne závery vychádzajú zo súhrnného zistenia, ktorým sa zisťuje

rozhodný skutkový stav súčasne na základe všetkých vykonaných dôkazov, pričom nie je

uvedené, na základe ktorých konkrétnych dôkazov sa to ktoré zistenie a z akých dôvodov

robí, ako i bez vysvetlenia prípadných rozporov medzi nimi, je nepreskúmateľný. Za rozpor

s princípmi riadneho a spravodlivého procesu je nutné povaţovať situáciu, ak v súdnom

rozhodnutí sú skutkové zistenia v nesúlade s vykonanými dôkazmi.

Súd prvého stupňa vôbec nevykonal vyhodnotenie vykonaných dôkazov vo vzťahu

k tvrdenému skutkovému stavu. Súd mal povinnosť posúdiť skutočnosti tvrdené ţalobcom

vo vzťahu k výsledkom vykonaného dokazovania, zistiť prípadné rozpory medzi tvrdenými

skutočnosťami a výsledkami dokazovania a tieto rozpory vysvetliť alebo odstrániť,

a to aj nariadením ţalobcom nenavrhnutého dôkazu. Rozpornosť tvrdení ţalobcu s dôkazmi,

ktoré sám navrhol, je pritom zrejmá. Ţalobca tvrdí, ţe plnenie odovzdal ţalovanému v rokoch

1999 a 2000, určitú časť v roku 2001 - sadenice borovice sosny, avšak cenu za dodanie

fakturoval aţ v roku 2003. Ţalobca tvrdí, ţe ţalovanému dodal 381 375 ks sadeníc borovice

sosny, avšak zo zmluvy medzi stranami vyplýva, ţe sa dohodli iba na dodaní 300 000 ks

týchto sadeníc, pričom 78 000 ks bolo dodaných a zaplatených a nie je predmetom sporu.

Ţalobca tvrdil, ţe cena za 1 ks sadenice borovice sosny bola dohodnutá na sumu 2,90,-- Sk.

Avšak z dodatku k zmluve uzavretej medzi stranami nevyplýva, ţe toto je dohodnutá cena,

ale ţe ide o sumu, od ktorej sa majú následne odpočítať iné cenové komponenty, pričom

k určitej dohode o ich výške medzi stranami nedošlo. Ţalobca tvrdí, ţe ţalovaný prevzal

plnenie v rozsahu ako bolo fakturované. Súd v odôvodnení rozhodnutia uvádza, ţe odkazuje

na inventúru k 29.10.1999. V odôvodnení rozhodnutia však neuvádza, či tento dôkaz

povaţuje za relevantný dôkaz o prijatí plnenia zo strany ţalovaného v rozsahu tak, ako bolo

fakturované faktúrou č. 1X./2003 a faktúrou č. 2X./2003. Ţalobca v ţalobe tvrdí, ţe sadenice

duba zimného dodal v roku 1999, pričom ale vo faktúre uvádza, ţe dodanie nastalo v rokoch

2000 a 2001. Súd taktieţ uviedol, ţe v zmluve neboli dohodnuté úroky z omeškania, preto

platí úrok z omeškania určený podľa § 369 ods. 1 v spojení s § 502 ods. 1 Obchodného

zákonníka. Vo faktúrach vystavených ţalobcom ţalobca uvádza, ţe v prípade nedodrţania

termínu splatnosti bude účtovať penále 0,05% za kaţdý deň omeškania. Tento rozpor nebol

odstránený ani výpoveďou ţalobcu na pojednávaní dňa 12.5.2008. Súd prvého stupňa bol

povinný rozpory medzi tvrdeným skutkovým stavom v ţalobe a medzi výsledkami

dokazovania vyhodnotiť, odstrániť ich, napr. nariadením vykonania takého dôkazu, ktoré

strany nenavrhli ( ). Z uvedeného dôvodu súd prvého stupňa zaťaţil konanie

inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Najvyšší súd sa stotoţnil tieţ so záverom generálneho prokurátora, ţe odvolací súd

neodstránil vady konania, ktoré vnikli pred súdom prvého stupňa. Jeho rozhodnutie

je nepreskúmateľné.

Odvolací súd môţe doplniť dokazovanie aj vykonaním ďalších dôkazov, ktoré

nenavrhli účastníci konania za podmienok uvedených v § 120 ods. 1 v 3. vete, alebo pri

zisťovaní vád konania podľa § 212 ods. 3. Ţalovaný v odvolaní adresovanom Krajskému súdu

v Ţiline vychádzal z nesúladu skutkového stavu, ku ktorému dospel okresný súd a ním

vykonaného dokazovania. Ţalovaný nenavrhol pred Krajským súdom v Ţiline vykonať ţiaden

dôkaz oproti dôkazom skúmaným na súde prvého stupňa. Ţalovaný konštatoval logickú

rozpornosť s priznaným plnením a skutkovými zisteniami. Krajskému súdu v Ţiline vznikla

povinnosť odstrániť existujúce rozpory s poukazom na ust. § 212 ods. 3, 213 ods. 3 a ods. 5

V rozhodnutí odvolacieho súdu sa konštatuje len, ţe s poukazom na ust.

vo väzbe na nebol odvolaciemu súdu poskytnutý priestor na otváranie

skutkového stavu a následne jeho vyhodnotenie v rámci odvolacieho konania. Z odôvodnenia

rozsudku nie je zrejmé, prečo povaţoval odvolanie ţalovaného za nedôvodné.

Či sa stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, či súd prvého stupňa vec správne

právne posúdil, či pouţil správne ustanovenia právneho predpisu, či s prihliadnutím

na ust. § 120 ods. 4 a dôkazy označené, predloţené účastníkmi konania a vykonané počas

konania boli dostatočné na zistenie skutkového stavu a či boli podkladom pre rozhodnutie

súdu prvého stupňa, ktorý ţalobe vyhovel. Odvolací súd sa vôbec nevysporiadal s uplatnenou

námietkou premlčania zo strany ţalovaného v odvolacom konaní.

Dovolací súd preto podľa ust. v spojení s napadnuté

rozhodnutia súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie. Právny názor dovolacieho súdu vyslovený v tomto rozsudku je pre súdy

niţšieho stupňa záväzný ( v spojení s ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu aj o trovách pôvodného, ako aj dovolacieho

konania ( ).

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 23. júna 2009

JUDr. Anna Marková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.