Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obo/83/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Zemaníkovej a členiek senátu JUDr. Evy Hudobovej a Mgr. Ľubomíry Kúdelovej

v právnej veci navrhovateľa: M., D., X., IČO: X., proti odporcovi: J., advokát, V., X., správca

konkurznej podstaty P., D., IČO: X., zast. J., advokát, N., X., o určenie pravosti

pohľadávky vo výške 170 288,82 eur (5 130 121,22 Sk), o odvolaní navrhovateľa a odporcu

proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. -99 zo dňa 30. januára 2008,

takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.

-99 zo dňa 30. januára 2008 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania na účet

jeho právneho zástupcu v sume 283,60 eur.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom návrh zamietol.

Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť 11 678,– Sk na náhradu trov konania

odporcu, na účet právneho zástupcu odporcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa žalobou doručenou súdu dňa

24. 03. 2004, domáhal voči odporcovi určenia, že pohľadávka navrhovateľa vo výške

5 130 121,22 Sk, sa priznáva so zaradením do 1. triedy a z toho pohľadávka vo výške

1 130 121,22 Sk, je pohľadávkou na oddelené uspokojenie. Súd konštatoval, že

uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 09. 12. 2003 č. k. -48, bol

vyhlásený konkurz na majetok úpadcu P. so sídlom V., 972 23 D., IČO: X.. Do

funkcie správcu konkurznej podstaty bol ustanovený J., advokát, Advokátka

kancelária P., X.. Konkurznou prihláškou zo dňa 02. 01. 2004 si navrhovateľ, ako

veriteľ uplatnil v konkurznom konaní úpadcu pohľadávku vo výške 7 625 131,73 Sk

ako pohľadávku 1. triedy. Mal za to, že jeho pohľadávka vznikla na základe zmluvy

o pôžičke č. 1.408/P-96/PBPF zo dňa 05. 12. 1996, na nákup kolesového ťahača

CASE – Magnum 7240, combinátora II, 6m-KVERNELAND, poloneseného

obrábacieho pluhu KVERNELAND PS 100-5 radličného s prídavným párom radlíc

k pluhu PS 100 a Zmluvy o pôžičke 1/97 na rekonštrukciu silážneho žľabu

a dobudovanie žumpy v PHO II.

Na prieskumnom pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 24. 02. 2004 správca

konkurznej podstaty z prihlásenej pohľadávky 7 625 131,73 Sk, priznal pohľadávku

vo výške 2 495 010 51 Sk so zaradením v 1. triede, z toho na oddelené uspokojenie

priznal pohľadávku vo výške 495 010,51 Sk.

Navrhovateľ si preto uplatnil svoj nárok incidenčnou žalobou.

Z písomných dokladov tvoriacich obsah spisu vyplýva, že M. (navrhovateľ)

a P. so sídlom v Dolných Vestenicicach (úpadca) v súlade

so o štátnom podpornom fonde pôdohospodárstva

potravinárstva, uzatvorili dňa 05. 12. 1996 Zmluvu o pôžičke č. 1.408/P-96/PBPF,

podľa ktorej poskytol navrhovateľ pôžičku v sume 1 900 765,– Sk na nákup

kolesového ťahača CASE Magnum 7240-181 kW/246/PS, combunátora 11,6m –

KVERNELAND, poloneseného obrábacieho pluhu KVERNELAND PS 100

5-radličného s prídavným párom radlíc k pluhu PS 100. Na zabezpečenie tejto

pohľadávky bola dňa 05. 12. 1996 uzatvorená Zmluva o zriadení záložného práva

k hnuteľnej veci č. 1.408/P-96/PBPF. K hnuteľnému majetku založenému podľa tejto

Záložnej zmluvy bola dňa 15. 05. 2003 vykonaná registrácia v Notárskom

centrálnom registri záložných práv. Keďže pôžička nebola splatená zmluvne

dohodnutým spôsobom, M. začalo dňa 03. 09. 2001 vymáhanie nesplatenej časti

v správnom konaní vydaním rozhodnutia č. -100 a dňa 20. 02. 2002

splnomocnila J., advokáta, Advokátka kancelária, N., S. zastupovaním v exekučnom

konaní v zmysle vydaného rozhodnutia.

Ďalej navrhovateľ uzatvoril dňa 24. 02. 1997 Zmluvu o poskytnutí finančných

prostriedkov štátneho fondu ochrany a zveľaďovania poľnohospodárskeho pôdneho

fondu č. 1/97, podľa ktorej poskytol úpadcovi pôžičku v sume 6 374 000,– Sk

na rekonštukciu silážneho žľabu a dobudovanie žumpy v PHO II. Keďže si úpadca

neplnil splátkové povinnosti v zmysle uzatvorenej zmluvy o pôžičke, M., začalo

vymáhanie nesplatnej časti v správnom konaní vydaním rozhodnutia ministra č.

-420 zo dňa 03. 09. 2003. Navrhovateľ v žalobe tvrdí, že pohľadávka

z titulu poskytnutej pôžičky č. 1.408/P-96/PBPF, popretá odporcom v časti

1 130 121,22 Sk, bola navrhovateľom vymáhaná už pred vyhlásením konkurzu a to

v zmysle rozhodnutia ministra č. -100. Toto rozhodnutie sa stalo

právoplatným a vykonateľným 27. 12. 2001, a tak i uplatnená konkurzná pohľadávka

sa stala vykonateľnou.

Pohľadávka z titulu poskytnutej pôžičky č. 1/97, popretá odporcom v časti

4 000 000,– Sk, bola navrhovateľom vymáhaná už pred vyhlásením konkurzu a to

v zmysle rozhodnutia ministra č. -420. Toto rozhodnutie sa stalo

právoplatným a vykonateľným 23. 09. 2003, a tak i uplatnená konkurzná pohľadávka

sa stala vykonateľnou.

Krajský súd konštatoval, že medzi účastníkmi konania je nesporné, že

medzi úpadcom a navrhovateľom boli uzatvorené nasledovné zmluvy: Zmluva

o pôžičke č. 1.408/P-96/PBPF zo dňa 05. 12. 1996, Zmluva o zriadení záložného

práva k hnuteľnej veci č. 1.408/P-96/PBPF zo dňa 05. 12. 1996, Zmluva

o poskytnutí finančných prostriedkov Štátneho fondu ochrany a zveľaďovania

poľnohospodárskeho pôdneho fondu č. 1/97. Ďalej je nesporné, že dňa 03. 09. 2001,

začalo M. vymáhanie nesplatenej časti v správnom konaní vydaním rozhodnutia č.

-100 a dňa 03. 09. 2003 vydaním rozhodnutia ministra č. .

Súd posúdil pohľadávku navrhovateľa prihlásenú v konkurznom konaní

úpadcu P. D. ako nárok vyplývajúci zo zmlúv o pôžičke podľa ust. § 657

.

Ust. o štátnom podpornom fonde

pôdohospodárstva a potravinárstva v znení neskorších predpisov je len právnym

titulom, na základe ktorého môže ministerstvo poskytnúť peňažné prostriedky

a následne ako zmluvná strana uzatvoriť zmluvu. V opačnom prípade by totiž

ministerstvo ako subjekt verejného práva nemohlo konať týmto spôsobom.

V zmysle zmluvy č. 1/97 sa úpadca zaviazal na splatenie splátok v lehote

od 30. 09. 1997 do 30. 09. 2000. Z tejto zmluvy si navrhovateľ prihlásil ako

pohľadávku sumu 6 000 000,– Sk. V zmysle Zmluvy č. 1.408/P-96/PBPF sa zaviazal

úpadca na splatenie splátok v lehote od 31. 03. 1997 do 30. 09. 1999. Z tejto zmluvy

si prihlásil navrhovateľ ako pohľadávku sumu 1 625 131,73 Sk.

Podľa ustanovenia pri právach

vymáhateľných na súde, začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo

uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

V zmysle ust. pri práve na čiastkové

plnenie plynie premlčacia doba pre každé čiastkové plnenie samostatne. Ak sa pre

nesplnenie niektorého čiastkového záväzku stane splatný celý zväzok, plynie

premlčacia doba od doby splatnosti nesplneného záväzku.

Podľa ust. , ak zákon neustanovuje pre

jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

V zmysle ust. premlčacia doba prestáva plynúť,

keď veriteľ za účelom uspokojenia alebo určenia svojho práva urobí akýkoľvek

právny úkon, ktorý sa považuje podľa predpisu upravujúceho súdne konanie za jeho

začatie, alebo za uplatnenie práva v už začatom konaní.

Je nesporné, že v danom prípade bolo právo navrhovateľa vymáhateľné

súdnou cestou (žaloba na plnenie podľa ust. ). Rovnako

je nesporné, že od splatnosti dlhu v časti 5 130 121,22 Sk uplynuli ku dňu doručenia

konkurznej prihlášky na súd, viac ako štyri roky.

Súhlasne s odporcom má súd za to, že pohľadávka navrhovateľa je v celom

rozsahu premlčaná.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd preto žalobu zamietol.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. v súlade

s výsledkom sporu tak, že v konaní úspešnému odporcovi vznikol nárok na ich

náhradu.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie navrhovateľ vo veci samej

a odporca proti výroku o trovách konania.

Navrhovateľ v odvolaní navrhol, aby odvolací súd časť výroku rozsudku

Krajského súdu v Bratislave, ktorým súd návrh zamieta zmenil tak, že pohľadávka

navrhovateľa vo výške 5 130 121,22 Sk, sa priznáva so zaradením do I. triedy

a z toho pohľadávka vo výške 1 131 121,22 Sk, je pohľadávkou na oddelené

uspokojenie a v časti výroku, ktorou navrhovateľ je povinný zaplatiť 11 678,– Sk

na náhradu trov konania odporcu, rozsudok zrušil. Má za to, že súd prvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

a nesprávne právne posúdil vec. Nestotožňujeme sa s názorom, že zmluvy č.

1.408/P-96/PBPF z 05. 12. 1998 a 1/97 je potrebné považovať za zmluvy o pôžičke,

ktoré boli uzatvorené podľa a na základe týchto zmlúv

sa úpadca stal vlastníkom peňažných prostriedkov a potom jedna zo zmluvných strán

nie je oprávnená svojim vlastným rozhodnutím vymáhať pohľadávku v správnom

konaní, ale len súdnym konaním. Zmluva č. 1 408/P-96/PBPF bola uzatvorená podľa

o Š., ako zmluva o forme podpory z uvedeného

fondu. Zmluva č. 1/97 bola uzavretá v zmysle článku 9 Smernice M. č. 1075/95-320,

ktorou sa vyhlasuje účel spôsob poskytnutia prostriedkov Štátneho fondu ochrany

a zveľaďovania poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Predmetnú smernicu vydalo M.

v zmysle Nariadenia vlády Slovenskej republiky , ktorým sa

upravujú podmienky a spôsob poskytovania prostriedkov štátneho fondu. Finančné

zdroje, s ktorými fondy disponovali, boli prostriedkami štátneho rozpočtu. Podľa §

47 ods. 5 písm. a/ o rozpočtových pravidlách, odvod

a penále za neoprávnené použitie a zadržanie prostriedkov rozpočtu štátnych fondov,

ukladá a vymáha ústredný orgán, ktorý vykonáva správu štátneho fondu, v danom

prípade M., čo vykonalo rozhodnutím číslo 3294/50/00-100 z 03. 09. 2001 za

poskytnuté prostriedky zo zmluvy 1.408/P-96/PBPF, a rozhodnutím číslo

-420, z 03. 09. 2003 za finančné prostriedky poskytnuté na základe

zmluvy 1/97. Voči týmto rozhodnutiam v tom čase povinný P. D., nepodalo opravný

prostriedok, čím sa stali rozhodnutia právoplatnými a vykonateľnými. Navrhovateľ si

pohľadávku vyplývajúcu z rozhodnutia číslo -100

z 03. 09. 2004 na pohľadávku 1 130 121,22 Sk, vymáhal cestou exekútorského úradu

pred začatím konkurzného konania. Pohľadávku z titulu poskytnutia finančných

prostriedkov štátneho fondu ochrany a zveľaďovania poľnohospodárskeho pôdneho

fondu na základe rozhodnutia M. č. -420, si navrhovateľ nemohol

vymáhať exekúciou, nakoľko na majetok odporcu bol Krajským súdom v Bratislave

vyhlásený konkurz. Z uvedeného nemôže byť dôvodom popretia prihlásených

pohľadávok skutočnosť, že navrhovateľ, ako konkurzný veriteľ, nepredložil doklad

o tom, že ním uplatnené pohľadávky, nie sú premlčané. Má za to, že súd prvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

a nesprávne právne posúdil vec.

Odporca podal odvolanie proti výroku o trovách konania. Poukázal na to, že

v predmetnom konaní si odporca vyčíslil trovy tohto konania na celkovú sumu

87 561,– Sk, pričom tieto trovy pozostávali z trov právneho zastúpenia, ktoré vznikli

na základe zastupovania odporcu, pri niektorých úkonoch v tomto súdnom konaní,

advokátom, J.. Vyššie uvedené trovy právneho zastúpenia boli pritom podrobne

vyčíslené za 4 úkony právnej služby v hodnote jedného úkonu 23 050,– Sk, pričom

hodnota úkonu je určená podľa vyhl. č. , 4 x režijný paušál

vo výške 178,– Sk v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky, cestovné výdavky: cestovné za

trikrát prejdenú vzdialenosť 100 km na trase Trnava – Bratislava a späť a to 750,–

Sk, ako náhrada pohonných hmôt (39,10 Sk za 1 liter pohonných hmôt pri spotrebe

6,4 km) a 1 860,– Sk ako amortizácia motorového vozidla (300 km x 6,20

Sk), t.j. spolu 750,– Sk + 1 860,– Sk.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že súhlasí

s rozhodnutím prvostupňového súdu a stotožňuje sa s jeho závermi. Navrhovateľ

poskytol úpadcovi finančné prostriedky v celkovej výške 10 164 765,– Sk,

na základe troch zmlúv a to Zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov Š., číslo

1/97 zo dňa 24. 11. 1997 na sumu 6 374 000,– Sk, Zmluvy o pôžičke zo Š. č.

1.408/P-96/PBPF zo dňa 05. 12. 1996

na sumu 1 900 765,– Sk a Zmluvy o pôžičke z prostriedkov Š. č. 1.34/P-98/PBPF zo

dňa 27. 07. 1998

na sumu 1 440 000,– Sk. Záväzkovo právne vzťahy založené týmito zmluvami medzi

navrhovateľom a úpadcom, majú charakter pôžičky, pričom výraz pôžička,

je v predmetných zmluvách viackrát obsiahnutý. Vzťahujú sa podľa názoru odporcu

na právne vzťahy založené týmito zmluvami ustanovenia .

Táto skutočnosť vyplýva z toho, že obsahom predmetných zmlúv je poskytnutie

určitej sumy peňažných prostriedkov zo strany navrhovateľa (ako veriteľa) úpadcovi,

na požiadanie úpadcu (ako dlžníka), pričom úpadca sa zaviazal poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť navrhovateľovi a zaplatiť mu úroky, tak ako to pri zmluve o úvere

vyžaduje ustanovenie . V zmysle sa tak na predmetné

zmluvy uzavreté medzi navrhovateľom a úpadcom použijú ustanovenia o konkrétnom

zmluvnom type upravenom v Hlave II, tretej časti , konkrétne

ustanovenia Zmluvy o úvere. Aplikácia ustanovení

upravujúcich Zmluvu o úvere na predmetné záväzkovo-právne vzťahy medzi

navrhovateľom a odporcom takisto vyplýva aj priamo z ustanovenia bodu

11.8. Zmluvy č. 1.408/P-96/PBPF, podľa ktorého: „ak nie je v tejto zmluve uvedené

inak, platia pre vzťah z tejto zmluvy ustanovenia pre zmluvu

o úvere“. Odporca považuje tvrdenia navrhovateľa, že právne vzťahy medzi

navrhovateľom a úpadcom sa spravujú podľa

a v zmysle článku 9 Smernice M. č. 1075/95-320, ktorú navrhovateľ vydal v zmysle

Nariadenia vlády Slovenskej republiky č.

za účelové a nesprávne. Uvedené predpisy totiž neobsahujú úpravu osobitného,

špeciálneho zmluvného typu, na základe ktorého by sa z predmetných fondov

poskytovali peňažné prostriedky. Tieto predpisy sú len podkladom k tomu, že

navrhovateľ bol oprávnený poskytnúť odporcovi finančné prostriedky na určitý účel.

Finančné prostriedky boli pritom zo Š. Š. úpadcovi poskytnuté plne v súlade

s uvedenými predpismi, ktoré upravujú podmienky poskytovania prostriedkov

z týchto fondov. Keďže úpadca splnil podmienky, ktoré predmetné predpisy

vyžadujú pre poskytnutie finančných prostriedkov z týchto fondov. Postup

navrhovateľa t. j. vydanie rozhodnutí v správnom konaní za účelom vymáhania

záväzku zmluvnej strany, nie je podľa názoru odporcu v súlade so zákonom, pretože

predmetné rozhodnutia nespĺňali základné atribúty rozhodnutí vydaných v správnom

konaní, ktoré vyžaduje ustanovenie o správnom konaní,

keďže tieto rozhodnutia neboli v súlade so zákonom a navrhovateľ nebol na ich

vydanie príslušný.

Vydanie predmetných rozhodnutí navrhovateľa, je aj v rozpore so zásadou rovnosti

zmluvných strán, ktorou sa spravujú záväzkovo právne vzťahy. Takýmto spôsobom

bolo úpadcovi znemožnené akýmkoľvek spôsobom sa brániť voči uplatnenému

nároku navrhovateľa, napríklad aj vznesením námietky premlčania, pretože

je zrejmé, že v čase vydania predmetných rozhodnutí zo strany navrhovateľa, t. j. dňa

03. 09. 2001 a 03. 09. 2003, boli už práva na plnenie niektorých častí vymáhaných

pohľadávok, premlčané. Z uvedených dôvodov nemohlo ani dôjsť k pretrhnutiu

premlčacej lehoty, tak ako to vyplýva z argumentácie navrhovateľa, nehovoriac

o tom, že navrhovateľ predmetné rozhodnutia k prihláškam do konkurzu na majetok

úpadcu nepriložil, tak ako to pre exekučný titul vyžaduje § 20 ods. 2, posledná veta

ZKV, a odporca tak nemal v čase popierania predmetných pohľadávok žiadnym

spôsobom preukázanú ich vykonateľnosť. Navyše v prospech argumentácie odporcu

o tom, že akékoľvek nároky navrhovateľa voči úpadcovi mali byť vymáhané súdnou

cestou a nie vydaním rozhodnutia v správnom konaní zo strany navrhovateľa,

svedčí aj dohoda zmluvných strán, obsiahnutá v predmetných zmluvách o tom, že

akékoľvek spory vyplývajúce z predmetných zmlúv, budú zmluvné strany riešiť

súdnou cestou. Z vyššie uvedeného vyplýva, že odporca bol na prieskumnom

pojednávaní oprávnený poprieť časť pohľadávok navrhovateľa voči úpadcovi

z dôvodu ich premlčania tak, ako to aj spravil, pretože navrhovateľ si svoje nároky

na peňažné plnenie od úpadcu uplatnil až podaním prihlášok do konkurzného konania

na majetok úpadcu dňa 13. 01. 2004 a dňa 15. 01. 2004, pričom vydanie rozhodnutí

v správnom konaní zo strany navrhovateľa nemožno považovať za uplatnenie práva

v zmysle a nasl. . Z tohto dôvodu považuje odporca

rozhodnutie prvostupňového súdu za správne a žiada odvolací súd, aby toto

rozhodnutie potvrdil a zaviazal navrhovateľa na náhradu trov konania.

Navrhovateľ na odvolanie odporcu sa vyjadril podaním zo dňa 27. 05. 2008.

Poukázal na to, že odporca svoje právo na priznanie trov konania vo výške

84 561,– Sk, odvodzuje z toho, že hodnotu tohto práva je možné vyjadriť

v peniazoch a v prípade úspechu navrhovateľa vo veci by bol odporca povinný túto

sumu navrhovateľovi aj platiť. Má za to, že v dobe, keď bolo o incidenčnom spore

rozhodované, nebol známy skutočný rozsah uspokojenia spornej pohľadávky

z konkurznej podstaty (ten sa určí až na základe právoplatného rozvrhového

uznesenia), preto nemožno predmet týchto incidenčných sporov oceniť, a ocenenie

nemožno odvodiť ani z výšky prihlásenej pohľadávky. Predmetom daného konania

je určovací petit, z ktorého sa vyrubuje súdny poplatok vo výške 3 000,– Sk, preto

aj odmena za zastupovanie by mala zodpovedať tejto skutočnosti. Nakoľko v spore

o určenie pravosti pohľadávky nemožno predmet konania oceniť peniazmi.

Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd odvolanie odporcu ako nedôvodné

zamietol v celom rozsahu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( )

prejednal vec v medziach odvolania podľa a

a dospel k záveru, že odvolaniam účastníkov nie je možné vyhovieť.

Predmetom odvolacieho konania je nárok uplatnený navrhovateľom o určenie

pravosti pohľadávky vo výške 170 288,82 eur, ako pohľadávky 1. triedy, ktorá

navrhovateľovi mala vzniknúť na základe zmluvy o pôžičke č. 1.408/P-96/PBPF

zo dňa 05. 12. 1996 a zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov štátneho fondu

ochrany a zveľaďovania poľnohospodárskeho pôdneho fondu č. 1/97 zo dňa

24. 02. 1997.

Na prieskumnom pojednávaní dňa 24. 02. 2004 poprel správca konkurznej

podstaty úpadcu z celkovej, navrhovateľom prihlásenej sumy 7 625 131,73 Sk, sumu

5 130 121,22 Sk, z toho ako pohľadávku s právom na oddelené uspokojenie poprel

sumu 1 130 121,22 Sk. Dôvodom na popretie uvedených súm bola skutočnosť, že

práva na plnenie navrhovateľom prihlásených pohľadávok, boli v čase podania

prihlášky do konkurzného konania na majetok úpadcu premlčané, pretože

navrhovateľ si uplatnil predmetné pohľadávky prihláškami doručenými na súd dňa

13. 01. 2004 a dňa 15. 01. 2004, pričom od splatnosti popretých častí prihlásených

pohľadávok navrhovateľa, ktoré sa stali splatnými dňa 30. 09. 1999 a skôr uplynuli

viac ako štyri roky.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie, či súd prvého stupňa rozhodol

správne, keď vyslovil, že zmluvu o pôžičke č. 1.408/P-96/PBPF zo dňa 05. 12. 1996

a zmluvu o poskytnutí finančných prostriedkov štátneho fondu ochrany

a zveľaďovania poľnohospodárskeho pôdneho fondu č. 1/97 zo dňa 24. 02. 1997,

je potrebné považovať za zmluvy o pôžičke, ktoré boli uzatvorené podľa § 657

.

Podľa ust. zmluvou o pôžičke prenecháva

veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť

po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa ustanovenia pri právach

vymáhateľných na súde, začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo

uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

V zmysle ust. pri práve na čiastkové

plnenie plynie premlčacia doba pre každé čiastkové plnenie samostatne. Ak sa pre

nesplnenie niektorého čiastkového záväzku stane splatný celý záväzok, plynie

premlčacia doba od doby splatnosti nesplaneného záväzku.

Podľa ust. ak zákon neustanovuje pre jednotlivé

práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

V zmysle zmluvy č. 1/97 sa úpadca zaviazal na splatenie splátok v lehote od

30. 09. 1997 do 30. 09. 2000. Z tejto zmluvy si navrhovateľ prihlásil ako pohľadávku

sumu 6 000 000,– Sk. V zmysle zmluvy č. 1.408/P-96/PBPF sa zaviazal úpadca na

splatenie splátok v lehote od 31. 03. 1997 do 30. 09. 1999. Z tejto zmluvy si prihlásil

navrhovateľ ako pohľadávku sumu 1 625 131,73 Sk. Uvedené pohľadávky si

navrhovateľ prihlásil prihláškami doručenými na súd dňa 13. 01. 2004 a dňa 15. 01.

2004.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa,

že vyššie uvedené zmluvy je potrebné považovať za zmluvy o pôžičke uzatvorené

podľa . Vyplýva to priamo z . 08. zmluvy č.

1.408/P-96/PBPF zo dňa 05. 12. 1996 a čl. 2 a 6 zmluvy č. 1/97 zo dňa 24. 11. 1997.

Súhlasí aj s názorom krajského súdu, že ust.

o štátnom podpornom fonde pôdohospodárstva a potravinárstva v znení neskorších

predpisov, je len právnym titulom, na základe ktorého môže ministerstvo poskytnúť

peňažné prostriedky a následne ako zmluvná strana uzatvoriť zmluvu a nie je možné,

aby na základe rozhodnutí vydaných navrhovateľom došlo k pretrhnutiu premlčacej

lehoty.

Vzhľadom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukázaním

na ust. , a ust. ,

tak ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že pohľadávka navrhovateľa z vyššie

uvedených zmlúv uzatvorených podľa , je v celom

rozsahu premlčaná, pretože od splatnosti dlhu z týchto zmlúv v časti 5 130 121,22 Sk

uplynuli ku dňu doručenia konkurznej prihlášky na súd, viac ako štyri roky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnutý rozsudok súdu prvého

stupňa, ktorým návrh zamietol podľa ako vecne správny potvrdil.

O odvolaní odporcu proti trovám konania rozhodol tak, že rozsudok krajského

súdu aj v tejto časti podľa ust. ako vecne správny potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že prvostupňový súd pri

vypočítavaní výšky trov konania priznaných odporcovi, správne konštatoval, že

v spore o určenie pravosti pohľadávky, nemožno predmet konania oceniť peniazmi,

preto je potrebné pri určení výšky odmeny za jeden úkon právnej pomoci postupovať

podľa ust. vyhl. č. , t.j. sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon

právnej pomoci je 1/13 výpočtového základu (t.j. za rok 2007 predstavuje hodnota

takéhoto úkonu sumu 1 369,– Sk).

Súčasne Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1

v spojení s ust. o trovách odvolacieho konania v súlade

s vyhl.č. tak, že úspešnému odporcovi priznal trovy odvolacieho

konania za tri úkony právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa, dvakrát

účasť na pojednávaní pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky 21. 04. 2009

a 05. 05. 2009, cestovné výdavky za dvakrát prejdenú vzdialenosť na trase Trnava –

Bratislava a späť a náhrada za stratu času) spolu v sume 283,60 eur.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

V Bratislave 05. mája 2009

JUDr. Jana Zemaníková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková