Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Toš/8/2007

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jana Mihala

a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Jany Serbovej v trestnej veci obžalovaného

Ing. Ľ. B. pre trestný čin sprenevery podľa , v znení

neskorších predpisov (Tr. zák.) prerokoval na neverejnom zasadnutí

25. júna 2009 v Bratislave odvolanie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky podané proti rozsudku Špeciálneho súdu Pezinok,

pracovisko Banská Bystrica z 28. mája 2007, sp.zn. BB – a rozhodol

t a k t o :

Podľa sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu

z r u š u j e.

Podľa vec sa vracia súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom

rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Špeciálneho súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica

z 28.mája 2007, sp.zn. BB – bol obžalovaný Ing. Ľ. B. podľa § 285 písm. a/ Tr.

por. oslobodený spod obžaloby pre trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 5 zák.č.

v znení neskorších predpisov (Tr. zák.),ktorého sa mal dopustiť

na skutkovom základe, že

v postavení generálneho riaditeľa záujmového združenia právnických osôb N., Z., B.

(ďalej len N.), v Bratislave dňa 19. augusta 2005 v rozpore s článkami 5 ods. 2, 13 ods. 12

písm. b/, písm. d/ a článkom 15 ods. 3 písm. b/, písm. c/ Stanov, článkom 9 kapitoly 9.2,11

kapitoly 11.2 písm. b/ a článkom 13 kapitoly 13.4 písm. c/ Štatútu N., teda svojvoľne,

bez informovania, predchádzajúceho schválenia a rozhodnutia správnej rady tejto Agentúry,

realizoval Program rizikového kapitálu č. G 20050801, na základe ktorého dňa

22. augusta 2005, taktiež bez schválenia a rozhodnutia správnej rady Agentúry, podpísal

7 prevodných príkazov na prevod finančných prostriedkov z účtu N. vedených

vo V., T., a.s., I., a.s., Ľ., a.s., a S., a.s. Bratislava na účty spoločnosti C., s.r.o. Košice vo

výške 1 584 470 000 Sk, ku škode N., Z., B., v tejto sume.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie prokurátor Úradu špeciálnej

prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (č.l. 1402 – 1405). V záverečnom

návrhu podaného odvolania sa domáhal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 321

ods. 1 písm. c/ zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa s tým,

aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Dôvodil tým, že podľa jeho názoru ,,z hľadiska hodnotenia dôkazov a ustálenia

skutkového stavu, v zmysle , , v kontexte so súdom uplatnenou

zásadou „in dubio pro reo“, sú rozhodujúce v danej veci nasledovné objektívne udalosti

(a nie prioritne subjektívny postoj osôb k nim, hoci nemožno poprieť ich dôležitosť a dôkazný

význam):

- rozsah informovania správnej rady obžalovaným a vývoj kauzy po zasadnutí

správnej rady N. z 12. augusta 2005, najmä rýchlosť opatrení prijímaných obžalovaným

- výsledky kontrolnej činnosti Ministerstva financií Slovenskej republiky a Úradu

pre verejné obstarávanie.

Obžalovaný Ing. B. správnu radu informoval o Programe rizikového kapitálu

pre malé a stredné podniky len veľmi okrajovo a predložil jej na rokovanie písomnosti, ktoré

mu správna rada pre ich neúplnosť a nekvalitu uložila doplniť a prepracovať a následne o nich

správnu radu informovať. Obžalovaný správnej rade zamlčal aktuálny stav verejnej súťaže,

ako aj opatrenia, ktoré mienil realizovať už v najbližších dňoch. Prokurátor vyslovil názor,

že pokiaľ by obžalovaný informoval správnu radu transparentne a vyčerpávajúco o realizácii

Programu rizikového kapitálu pre malé a stredné podniky, bol by priebeh a závery správnej

rady nevyhnutne odlišný, teda totožný s jej negatívnymi závermi prijatými 22. augusta 2005.

Okrajové informovanie správnej rady o predmetnej problematike a zamlčanie plánovaných

opatrení považuje odvolateľ za začiatok protiprávneho konania obžalovaného.

Ďalšou objektívnou skutočnosťou, ktorá podľa prokurátora svedčí o predchádzajúcom

nesúhlase správnej rady s takouto realizáciou správy rizikového kapitálu obžalovaným,

je fakt, že správna rada opäť zasadla 22. augusta 2005 a prijala závery jasne deklarujúce svoj

nesúhlas s postupom obžalovaného. Prijala tiež opatrenia deklarujúce nedôvodnosť skoršieho

postupu obžalovaného, ktorými boli

- 24. augusta 2005 - odvolanie obžalovaného z funkcie generálneho riaditeľa agentúry

a vymenovanie nového riaditeľa

- 25. augusta 2005 – vrátenie finančnej čiastky C., s.r.o. Košice na účty

Agentúry

- 10. septembra 2005 – Dohoda o zrušení zmluvy o správe rizikového kapitálu

- zmena Programu rizikového kapitálu, vznik nového, vyslovenie súhlasu správnou

radou v lehote do 28. februára 2006.

Ďalšiu objektívnu udalosť svedčiacu o protiprávnosti konania obžalovaného vidí

odvolateľ vo výsledkoch kontrolnej činnosti štátnych orgánov zo septembra 2005,

a to Ministerstva financií SR a Úradu pre verejné obstarávanie, ktorým súd v rozsudku

nevenoval pozornosť.

V kontexte s týmito skutočnosťami potom výpovede svedkov – členov správnej rady

vyznievajú, podľa odvolateľa, jednoznačne usvedčujúco so záverom, že obžalovaný nemal

mandát na ním zvolenú realizáciu Programu rizikového kapitálu pre malé a stredné podniky.

Za daných okolností a stavu dokazovania nebola zo strany súdu dôvodná aplikácia

zásady „in dubio pro reo“ vedúca k oslobodeniu obžalovaného spod obžaloby pre trestný čin

sprenevery podľa § 248 ods. 1,ods. 5 Tr. zák.

Z vyjadrenia obžalovaného Ing. Ľ. B. k podanému odvolaniu z 1. augusta 2007, ktoré

odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu vyplýva, že podané odvolanie považuje za

nedôvodné, a preto navrhol aby Najvyšší súd Slovenskej republiky toto odvolanie postupom

podľa zamietol.

Vyslovil názor, že špeciálny súd na hlavnom pojednávaní vykonal dôkazy v rozsahu

potrebnom a dostatočnom na zistenie skutkového stavu veci a pri ich vykonávaní dodržal

všeobecne záväzný procesný právny predpis ().

Objektívne skutočnosti, ktoré podľa odvolateľa majú preukazovať protiprávnosť

konania obžalovaného nie sú podľa jeho názoru pre posúdenie viny relevantné a prokurátor

navyše výpočet objektívnych skutočností dopĺňa vlastnými úvahami, ktoré sú však bez

právneho a skutkového základu, ba dokonca niekedy sú v priamom rozpore s ním.

Namieta, že prokurátor v obžalobe vyvodzuje protiprávnosť jeho konania, okrem

iného aj z porušenia ustanovení štatútu N., hoci štatút platil pre N. ako nadáciu do augusta

1997 a následne, keď sa nadácia pretransformovala na záujmové združenie právnických osôb

schválila si vlastné stanovy - v čase skutku platilo znenie stanov z 24. apríla 2004.

Prokurátor nezdôvodnil, v rozpore s ustanovením , právnu

kvalifikáciu činu ako trestného činu sprenevery podľa § 248 Tr. zák. Aj v prípade preukázania

viny obžalovaného, jeho konanie nenaplnilo pojmové znaky skutkovej podstaty tohto

trestného činu vzhľadom na skutočnosť, že vlastník finančných prostriedkov N. nestratil

kontrolu nad svojim majetkom, ale ich len zveril do správy inému právnemu subjektu, čo

potvrdzuje účel zmluvy, ktorým je správa finančných prostriedkov určených

na podporu stredného a malého podnikania. Analýzou zmluvy možno dospieť k záveru,

že agentúra len zverila svoj majetok na určitý čas v prospech iného subjektu, za podrobne

stanovených podmienok, s povinnosťou vrátiť zhodnotené peniaze aj s podielom na zisku. N.

sa touto zmluvou nevzdala svojho majetku v prospech iného právneho subjektu, a teda

nemohlo prísť ani k naplneniu objektívnej stránky trestného činu sprenevery podľa

§ 248 Tr. zák.

Obžalovaný vo vyjadrení poukázal aj na to, že prokurátor už v prípravnom konaní

zrušil obvinenie vo vzťahu k obvinenému T. Š., hoci jeho postavenie v tejto trestnej veci je

z hľadiska dôkazného s týmto svedkom identické, ich výpovede sú zhodné, osobitne vo

vzťahu k priebehu a výsledkom rokovania správnej rady N. z 12. augusta 2005.

Zdôraznil, že pre rozhodnutie o vine obžalovaného je rozhodujúce zodpovedať otázky,

či na zasadnutí správnej rady 12. augusta 2005 bol schválený Program rizikového kapitálu

pre malé a stredné podniky, alebo iba jeho tézy a či podľa skutočného obsahu rokovania

správnej rady zaznamenaného v zápisnici mu bol správnou radou daný súhlas na uzatvorenie

zmluvy o správe rizikového kapitálu a na základe tejto zmluvy aj na ďalšie plnenie v prospech

zmluvného partnera, a to už bez ďalšieho schvaľovania správnou radou.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe podaného odvolania primárne zistil,

že nie je daný dôvod pre zamietnutie odvolania podľa (odvolanie bolo

podané včas a oprávnenou osobou) a nie je ani daný dôvod pre zrušenie rozsudku podľa § 316

ods. 3 , preto postupom podľa preskúmal zákonnosť

a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie,

ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo.

Odvolací súd v posudzovanej veci rozhodol v zmysle ustanovenia § 326 ods. 1

písm. b/ na neverejnom zasadnutí, pretože rozhodoval podľa

a bolo zrejmé, že chybu nie je možné odstrániť na verejnom zasadnutí.

Podľa odvolací súd zruší napadnutý rozsudok,

ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutého výroku, na ktorých

objasnenie treba dôkazy zopakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy.

Obžalobný návrh prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR zo 6. júla 2006

č. VII/1 Gv 102/2005-71 kladie obžalovanému Ing. B. za vinu, že trestného činu sprenevery

podľa § 248 ods. 1,ods. 5 Tr. zák. sa podľa skutku ustáleného v obžalobe dopustil tým

spôsobom, že ako generálny riaditeľ N. v rozpore so stanovami a štatútom tejto agentúry,

svojvoľne, bez informovania, predchádzajúceho schválenia a rozhodnutia správnej rady tejto

agentúry realizoval Program rizikového kapitálu pre malé a stredné podniky tak,

že po vyhlásení verejnej súťaže uzavrel Zmluvu o správe rizikového kapitálu a na jej základe

opäť bez schválenia správnou radou podpísal prevodné príkazy na prevod finančných

prostriedkov v objeme 1 584 470 000 Sk z účtov N. na účty C., s.r.o. Košice.

Z takejto konštrukcie skutku jasne vyplýva, že prokurátor nespochybňuje, že bol

realizovaný program rizikového kapitálu, ale že bol realizovaný obžalovaným v rozpore

so stanovami a štatútom N. a bez predchádzajúceho informovania, schválenia a rozhodnutia

správnej rady.

V tejto súvislosti je možné sa potom stotožniť s obhajobným tvrdením obžalovaného

obsiahnutom vo vyjadrení k podanému odvolaniu, že pre posúdenie viny, vychádzajúc z opisu

skutku v petite obžaloby je podstatné zistenie, či v postavení generálneho riaditeľa porušil

stanovy Agentúry, konkretizované v skutku pri realizácii Programu rizikového kapitálu

pre malé a stredné podniky, či bez mandátu správnej rady agentúry uzavrel zmluvu o správe

rizikového kapitálu so spoločnosťou C., s.r.o. Košice a neoprávnene jej poukázal na účet aj

finančné prostriedky. Dokazovanie smerujúce k objasneniu skutkového stavu veci

a posúdenia viny obžalovaného malo teda smerovať k otázke, či na rokovaní správnej rady

12. augusta 2005 bol správnou radou schválený Program rizikového kapitálu pre malé

a stredné podniky alebo boli schválené len jeho tézy. V prípade, že bol schválený Program,

bolo nevyhnutné dokazovanie zamerať na okolnosti, či obžalovaný v pozícii generálneho

riaditeľa smel bez ďalšieho schvaľovania správnou radou realizovať jednotlivé kroky

smerujúce k naplneniu programu, t.j. uzavretie zmluvy o správe rizikového kapitálu

so spoločnosťou ktorá vzišla z výberového konania, prevod finančných prostriedkov a pod.

V prípade ak boli schválené len tézy tohto programu bolo potrebné dokazovanie zamerať

na skutočnosti, resp. úlohy, ktoré boli obžalovanému uložené správnou radou so zámerom

dopracovať relevantné materiály týkajúce sa programu, aby tento následne mohol byť

správnou radou schválený.

Z tohto pohľadu je treba súhlasiť s obžalovaným aj v tom smere, že pre posúdenie jeho

viny sú nepodstatné a skutkovo i právne irelevantné „objektívne skutočnosti“ ako ich nazval

prokurátor, a to vývoj kauzy po zasadnutí správnej rady N. z 12. augusta 2005, najmä

rýchlosť ktorou obžalovaný prijímal následné opatrenia pri realizácii Programu,

ako aj výsledky kontrolnej činnosti. Ide totiž o okolnosti, ktoré nasledovali po skutku,

resp. skutku predchádzali.

Obžalovaný Ing. B. na hlavnom pojednávaní v rámci svojho obhajobného prednesu

uviedol, že zasadnutiu správnej rady 12. augusta 2005 predchádzal asi dvojtýždňový proces,

kedy so svedkom P. prejednávali materiály určené na rokovanie a schválenie

do správnej rady. Tieto materiály boli po oprave textov v konečnom znení rozdistribuované

všetkým členom správnej rady. Materiál je súčasťou spisu na č.l.738 – 745. Túto skutočnosť

potvrdil aj svedok P. a svedok Š.. Obžalovaný ďalej vypovedal, že členovia správnej rady

o programe diskutovali a po rozprave dal predseda správnej rady hlasovať a program bol

jednomyseľne schválený všetkými členmi správnej rady v zmysle predloženého materiálu, s

tým, že Agentúra dostáva mandát vykonať všetky kroky spojené s realizáciou programu.

Z hľadiska subjektívnej stránky sa od tejto chvíle cítil oprávnený konať.

Na preverenie tohto obhajobného tvrdenia obžalovaný už pri predbežnom prejednaní

obžaloby žiadal, aby boli vykonané konfrontácie medzi jeho osobou a členmi správnej rady

Ing. B., Mgr. H. a J. M. a tiež medzi svedkom T. Š. a členmi správnej rady (okrem svedka P.

– táto konfrontácia už vykonaná bola). Vyslovil presvedčenie, že práve tieto dôkazy preukážu,

že skutočnému a pravdivému obsahu rokovania. správnej rady z 12. augusta 2005 zodpovedá

obsah zápisnice, ktorá bola vyhotovená T. Š. a druhá verzia zápisnice vytvorená na

mimoriadnom zasadnutí správnej rady 22. augusta 2005 je nepravdivá. Napokon tieto dôkazy

žiadal vykonať aj prokurátor už v prípravnom konaní (č.l. 43).

Najvyšší súd Slovenskej republiky je toho názoru, že za účelom náležitého objasnenia

veci je potrebné aj tieto dôkazy vykonať, tak ako to požadovali obe strany.

Zo zmluvy o správe rizikového kapitálu, ktorá je súčasťou spisu na č.l. 492 – 500,

uzatvorenej medzi N. ako objednávateľom a spoločnosťou C. s.r.o. ako poskytovateľom

vyplýva, že jej účelom je správa finančných prostriedkov určených na podporu projektov

malého a stredného podnikania. Z takéhoto účelu zmluvy vyplýva, že objednávateľ ako

vlastník finančných prostriedkov nestratil kontrolu nad svojim majetkom, keďže správcovskej

spoločnosti zo zmluvy vyplýva povinnosť zaistiť objednávateľovi vrátenie finančných

prostriedkov spolu s podielom na zisku.

V tejto súvislosti bude potrebné opätovne vypočuť svedka Ing. B. B. k otázke vzniku

škody N. konaním obžalovaného.

S poukazom na tieto dôvody, odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa považoval

za predčasné, na objasnenie skutkového stavu veci a preverenie obhajobného tvrdenia

obžalovaného bude potrebné vykonať ďalšie dôkazy, preto postupom podľa § 321 ods. 1

písm. c/ napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu, aby ju v potrebnom rozsahu

znovu prejednal a rozhodol.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný

prostriedok.

V Bratislave 25. júna 2009

JUDr. Ján Mihal

predseda senátu

v.z. JUDr. Jana Serbová

( veta druhá )

Vypracovala: JUDr. Jana Serbová

Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková