Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
6d9/361353.cb5cd3.pdf
PDF · 109.8 KB
No categories available
2Toš/8/2007
N a j v y š š í s ú d 2Toš 8/2007
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jana Mihala
a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Jany Serbovej v trestnej veci obžalovaného
Ing. Ľ. B. pre trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 5 zák. č. 140/1961 Zb. v znení
neskorších predpisov (Tr. zák.) prerokoval na neverejnom zasadnutí
25. júna 2009 v Bratislave odvolanie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky podané proti rozsudku Špeciálneho súdu Pezinok,
pracovisko Banská Bystrica z 28. mája 2007, sp.zn. BB – 3Tš 18/2006 a rozhodol
t a k t o :
Podľa § 321 ods.1 písm. c/ Tr. por. sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu
z r u š u j e.
Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec sa vracia súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Špeciálneho súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica
z 28.mája 2007, sp.zn. BB – 3Tš 18/2006 bol obžalovaný Ing. Ľ. B. podľa § 285 písm. a/ Tr.
por. oslobodený spod obžaloby pre trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 5 zák.č.
140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (Tr. zák.),ktorého sa mal dopustiť
na skutkovom základe, že
v postavení generálneho riaditeľa záujmového združenia právnických osôb N., Z., B.
(ďalej len N.), v Bratislave dňa 19. augusta 2005 v rozpore s článkami 5 ods. 2, 13 ods. 12
písm. b/, písm. d/ a článkom 15 ods. 3 písm. b/, písm. c/ Stanov, článkom 9 kapitoly 9.2,11
kapitoly 11.2 písm. b/ a článkom 13 kapitoly 13.4 písm. c/ Štatútu N., teda svojvoľne,
bez informovania, predchádzajúceho schválenia a rozhodnutia správnej rady tejto Agentúry,
realizoval Program rizikového kapitálu č. G 20050801, na základe ktorého dňa
22. augusta 2005, taktiež bez schválenia a rozhodnutia správnej rady Agentúry, podpísal
7 prevodných príkazov na prevod finančných prostriedkov z účtu N. vedených
vo V., T., a.s., I., a.s., Ľ., a.s., a S., a.s. Bratislava na účty spoločnosti C., s.r.o. Košice vo
výške 1 584 470 000 Sk, ku škode N., Z., B., v tejto sume.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie prokurátor Úradu špeciálnej
prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (č.l. 1402 – 1405). V záverečnom
návrhu podaného odvolania sa domáhal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 321
ods. 1 písm. c/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa s tým,
aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Dôvodil tým, že podľa jeho názoru ,,z hľadiska hodnotenia dôkazov a ustálenia
skutkového stavu, v zmysle § 2 ods.10, ods. 12 Tr. por., v kontexte so súdom uplatnenou
zásadou „in dubio pro reo“, sú rozhodujúce v danej veci nasledovné objektívne udalosti
(a nie prioritne subjektívny postoj osôb k nim, hoci nemožno poprieť ich dôležitosť a dôkazný
význam):
- rozsah informovania správnej rady obžalovaným a vývoj kauzy po zasadnutí
správnej rady N. z 12. augusta 2005, najmä rýchlosť opatrení prijímaných obžalovaným
- výsledky kontrolnej činnosti Ministerstva financií Slovenskej republiky a Úradu
pre verejné obstarávanie.
Obžalovaný Ing. B. správnu radu informoval o Programe rizikového kapitálu
pre malé a stredné podniky len veľmi okrajovo a predložil jej na rokovanie písomnosti, ktoré
mu správna rada pre ich neúplnosť a nekvalitu uložila doplniť a prepracovať a následne o nich
správnu radu informovať. Obžalovaný správnej rade zamlčal aktuálny stav verejnej súťaže,
ako aj opatrenia, ktoré mienil realizovať už v najbližších dňoch. Prokurátor vyslovil názor,
že pokiaľ by obžalovaný informoval správnu radu transparentne a vyčerpávajúco o realizácii
Programu rizikového kapitálu pre malé a stredné podniky, bol by priebeh a závery správnej
rady nevyhnutne odlišný, teda totožný s jej negatívnymi závermi prijatými 22. augusta 2005.
Okrajové informovanie správnej rady o predmetnej problematike a zamlčanie plánovaných
opatrení považuje odvolateľ za začiatok protiprávneho konania obžalovaného.
Ďalšou objektívnou skutočnosťou, ktorá podľa prokurátora svedčí o predchádzajúcom
nesúhlase správnej rady s takouto realizáciou správy rizikového kapitálu obžalovaným,
je fakt, že správna rada opäť zasadla 22. augusta 2005 a prijala závery jasne deklarujúce svoj
nesúhlas s postupom obžalovaného. Prijala tiež opatrenia deklarujúce nedôvodnosť skoršieho
postupu obžalovaného, ktorými boli
- 24. augusta 2005 - odvolanie obžalovaného z funkcie generálneho riaditeľa agentúry
a vymenovanie nového riaditeľa
- 25. augusta 2005 – vrátenie finančnej čiastky C., s.r.o. Košice na účty
Agentúry
- 10. septembra 2005 – Dohoda o zrušení zmluvy o správe rizikového kapitálu
- zmena Programu rizikového kapitálu, vznik nového, vyslovenie súhlasu správnou
radou v lehote do 28. februára 2006.
Ďalšiu objektívnu udalosť svedčiacu o protiprávnosti konania obžalovaného vidí
odvolateľ vo výsledkoch kontrolnej činnosti štátnych orgánov zo septembra 2005,
a to Ministerstva financií SR a Úradu pre verejné obstarávanie, ktorým súd v rozsudku
nevenoval pozornosť.
V kontexte s týmito skutočnosťami potom výpovede svedkov – členov správnej rady
vyznievajú, podľa odvolateľa, jednoznačne usvedčujúco so záverom, že obžalovaný nemal
mandát na ním zvolenú realizáciu Programu rizikového kapitálu pre malé a stredné podniky.
Za daných okolností a stavu dokazovania nebola zo strany súdu dôvodná aplikácia
zásady „in dubio pro reo“ vedúca k oslobodeniu obžalovaného spod obžaloby pre trestný čin
sprenevery podľa § 248 ods. 1,ods. 5 Tr. zák.
Z vyjadrenia obžalovaného Ing. Ľ. B. k podanému odvolaniu z 1. augusta 2007, ktoré
odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu vyplýva, že podané odvolanie považuje za
nedôvodné, a preto navrhol aby Najvyšší súd Slovenskej republiky toto odvolanie postupom
podľa § 319 Tr. por. zamietol.
Vyslovil názor, že špeciálny súd na hlavnom pojednávaní vykonal dôkazy v rozsahu
potrebnom a dostatočnom na zistenie skutkového stavu veci a pri ich vykonávaní dodržal
všeobecne záväzný procesný právny predpis (Trestný poriadok).
Objektívne skutočnosti, ktoré podľa odvolateľa majú preukazovať protiprávnosť
konania obžalovaného nie sú podľa jeho názoru pre posúdenie viny relevantné a prokurátor
navyše výpočet objektívnych skutočností dopĺňa vlastnými úvahami, ktoré sú však bez
právneho a skutkového základu, ba dokonca niekedy sú v priamom rozpore s ním.
Namieta, že prokurátor v obžalobe vyvodzuje protiprávnosť jeho konania, okrem
iného aj z porušenia ustanovení štatútu N., hoci štatút platil pre N. ako nadáciu do augusta
1997 a následne, keď sa nadácia pretransformovala na záujmové združenie právnických osôb
schválila si vlastné stanovy - v čase skutku platilo znenie stanov z 24. apríla 2004.
Prokurátor nezdôvodnil, v rozpore s ustanovením § 235 písm. d/ Tr. por., právnu
kvalifikáciu činu ako trestného činu sprenevery podľa § 248 Tr. zák. Aj v prípade preukázania
viny obžalovaného, jeho konanie nenaplnilo pojmové znaky skutkovej podstaty tohto
trestného činu vzhľadom na skutočnosť, že vlastník finančných prostriedkov N. nestratil
kontrolu nad svojim majetkom, ale ich len zveril do správy inému právnemu subjektu, čo
potvrdzuje účel zmluvy, ktorým je správa finančných prostriedkov určených
na podporu stredného a malého podnikania. Analýzou zmluvy možno dospieť k záveru,
že agentúra len zverila svoj majetok na určitý čas v prospech iného subjektu, za podrobne
stanovených podmienok, s povinnosťou vrátiť zhodnotené peniaze aj s podielom na zisku. N.
sa touto zmluvou nevzdala svojho majetku v prospech iného právneho subjektu, a teda
nemohlo prísť ani k naplneniu objektívnej stránky trestného činu sprenevery podľa
§ 248 Tr. zák.
Obžalovaný vo vyjadrení poukázal aj na to, že prokurátor už v prípravnom konaní
zrušil obvinenie vo vzťahu k obvinenému T. Š., hoci jeho postavenie v tejto trestnej veci je
z hľadiska dôkazného s týmto svedkom identické, ich výpovede sú zhodné, osobitne vo
vzťahu k priebehu a výsledkom rokovania správnej rady N. z 12. augusta 2005.
Zdôraznil, že pre rozhodnutie o vine obžalovaného je rozhodujúce zodpovedať otázky,
či na zasadnutí správnej rady 12. augusta 2005 bol schválený Program rizikového kapitálu
pre malé a stredné podniky, alebo iba jeho tézy a či podľa skutočného obsahu rokovania
správnej rady zaznamenaného v zápisnici mu bol správnou radou daný súhlas na uzatvorenie
zmluvy o správe rizikového kapitálu a na základe tejto zmluvy aj na ďalšie plnenie v prospech
zmluvného partnera, a to už bez ďalšieho schvaľovania správnou radou.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe podaného odvolania primárne zistil,
že nie je daný dôvod pre zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 Tr. por. (odvolanie bolo
podané včas a oprávnenou osobou) a nie je ani daný dôvod pre zrušenie rozsudku podľa § 316
ods. 3 Tr. por., preto postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo.
Odvolací súd v posudzovanej veci rozhodol v zmysle ustanovenia § 326 ods. 1
písm. b/ Tr. por. na neverejnom zasadnutí, pretože rozhodoval podľa § 321 ods.1 Tr. por.
a bolo zrejmé, že chybu nie je možné odstrániť na verejnom zasadnutí.
Podľa § 321 ods. 1 písm. c/ Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok,
ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutého výroku, na ktorých
objasnenie treba dôkazy zopakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy.
Obžalobný návrh prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR zo 6. júla 2006
č. VII/1 Gv 102/2005-71 kladie obžalovanému Ing. B. za vinu, že trestného činu sprenevery
podľa § 248 ods. 1,ods. 5 Tr. zák. sa podľa skutku ustáleného v obžalobe dopustil tým
spôsobom, že ako generálny riaditeľ N. v rozpore so stanovami a štatútom tejto agentúry,
svojvoľne, bez informovania, predchádzajúceho schválenia a rozhodnutia správnej rady tejto
agentúry realizoval Program rizikového kapitálu pre malé a stredné podniky tak,
že po vyhlásení verejnej súťaže uzavrel Zmluvu o správe rizikového kapitálu a na jej základe
opäť bez schválenia správnou radou podpísal prevodné príkazy na prevod finančných
prostriedkov v objeme 1 584 470 000 Sk z účtov N. na účty C., s.r.o. Košice.
Z takejto konštrukcie skutku jasne vyplýva, že prokurátor nespochybňuje, že bol
realizovaný program rizikového kapitálu, ale že bol realizovaný obžalovaným v rozpore
so stanovami a štatútom N. a bez predchádzajúceho informovania, schválenia a rozhodnutia
správnej rady.
V tejto súvislosti je možné sa potom stotožniť s obhajobným tvrdením obžalovaného
obsiahnutom vo vyjadrení k podanému odvolaniu, že pre posúdenie viny, vychádzajúc z opisu
skutku v petite obžaloby je podstatné zistenie, či v postavení generálneho riaditeľa porušil
stanovy Agentúry, konkretizované v skutku pri realizácii Programu rizikového kapitálu
pre malé a stredné podniky, či bez mandátu správnej rady agentúry uzavrel zmluvu o správe
rizikového kapitálu so spoločnosťou C., s.r.o. Košice a neoprávnene jej poukázal na účet aj
finančné prostriedky. Dokazovanie smerujúce k objasneniu skutkového stavu veci
a posúdenia viny obžalovaného malo teda smerovať k otázke, či na rokovaní správnej rady
12. augusta 2005 bol správnou radou schválený Program rizikového kapitálu pre malé
a stredné podniky alebo boli schválené len jeho tézy. V prípade, že bol schválený Program,
bolo nevyhnutné dokazovanie zamerať na okolnosti, či obžalovaný v pozícii generálneho
riaditeľa smel bez ďalšieho schvaľovania správnou radou realizovať jednotlivé kroky
smerujúce k naplneniu programu, t.j. uzavretie zmluvy o správe rizikového kapitálu
so spoločnosťou ktorá vzišla z výberového konania, prevod finančných prostriedkov a pod.
V prípade ak boli schválené len tézy tohto programu bolo potrebné dokazovanie zamerať
na skutočnosti, resp. úlohy, ktoré boli obžalovanému uložené správnou radou so zámerom
dopracovať relevantné materiály týkajúce sa programu, aby tento následne mohol byť
správnou radou schválený.
Z tohto pohľadu je treba súhlasiť s obžalovaným aj v tom smere, že pre posúdenie jeho
viny sú nepodstatné a skutkovo i právne irelevantné „objektívne skutočnosti“ ako ich nazval
prokurátor, a to vývoj kauzy po zasadnutí správnej rady N. z 12. augusta 2005, najmä
rýchlosť ktorou obžalovaný prijímal následné opatrenia pri realizácii Programu,
ako aj výsledky kontrolnej činnosti. Ide totiž o okolnosti, ktoré nasledovali po skutku,
resp. skutku predchádzali.
Obžalovaný Ing. B. na hlavnom pojednávaní v rámci svojho obhajobného prednesu
uviedol, že zasadnutiu správnej rady 12. augusta 2005 predchádzal asi dvojtýždňový proces,
kedy so svedkom P. prejednávali materiály určené na rokovanie a schválenie
do správnej rady. Tieto materiály boli po oprave textov v konečnom znení rozdistribuované
všetkým členom správnej rady. Materiál je súčasťou spisu na č.l.738 – 745. Túto skutočnosť
potvrdil aj svedok P. a svedok Š.. Obžalovaný ďalej vypovedal, že členovia správnej rady
o programe diskutovali a po rozprave dal predseda správnej rady hlasovať a program bol
jednomyseľne schválený všetkými členmi správnej rady v zmysle predloženého materiálu, s
tým, že Agentúra dostáva mandát vykonať všetky kroky spojené s realizáciou programu.
Z hľadiska subjektívnej stránky sa od tejto chvíle cítil oprávnený konať.
Na preverenie tohto obhajobného tvrdenia obžalovaný už pri predbežnom prejednaní
obžaloby žiadal, aby boli vykonané konfrontácie medzi jeho osobou a členmi správnej rady
Ing. B., Mgr. H. a J. M. a tiež medzi svedkom T. Š. a členmi správnej rady (okrem svedka P.
– táto konfrontácia už vykonaná bola). Vyslovil presvedčenie, že práve tieto dôkazy preukážu,
že skutočnému a pravdivému obsahu rokovania. správnej rady z 12. augusta 2005 zodpovedá
obsah zápisnice, ktorá bola vyhotovená T. Š. a druhá verzia zápisnice vytvorená na
mimoriadnom zasadnutí správnej rady 22. augusta 2005 je nepravdivá. Napokon tieto dôkazy
žiadal vykonať aj prokurátor už v prípravnom konaní (č.l. 43).
Najvyšší súd Slovenskej republiky je toho názoru, že za účelom náležitého objasnenia
veci je potrebné aj tieto dôkazy vykonať, tak ako to požadovali obe strany.
Zo zmluvy o správe rizikového kapitálu, ktorá je súčasťou spisu na č.l. 492 – 500,
uzatvorenej medzi N. ako objednávateľom a spoločnosťou C. s.r.o. ako poskytovateľom
vyplýva, že jej účelom je správa finančných prostriedkov určených na podporu projektov
malého a stredného podnikania. Z takéhoto účelu zmluvy vyplýva, že objednávateľ ako
vlastník finančných prostriedkov nestratil kontrolu nad svojim majetkom, keďže správcovskej
spoločnosti zo zmluvy vyplýva povinnosť zaistiť objednávateľovi vrátenie finančných
prostriedkov spolu s podielom na zisku.
V tejto súvislosti bude potrebné opätovne vypočuť svedka Ing. B. B. k otázke vzniku
škody N. konaním obžalovaného.
S poukazom na tieto dôvody, odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa považoval
za predčasné, na objasnenie skutkového stavu veci a preverenie obhajobného tvrdenia
obžalovaného bude potrebné vykonať ďalšie dôkazy, preto postupom podľa § 321 ods. 1
písm. c/ Tr. por. napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.
P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok.
V Bratislave 25. júna 2009
JUDr. Ján Mihal
predseda senátu
v.z. JUDr. Jana Serbová
(§ 172 ods. 5 veta druhá Tr. por.)
Vypracovala: JUDr. Jana Serbová
Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková