Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
341/370862.98002e.pdf
PDF · 101.18 KB
No categories available
2Cdo/127/2009
Najvyšší súd 2 Cdo 127/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky M., so sídlom v B., proti
odporkyni M. D., bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. V. T., advokátkou v B., o vypratanie
bytu, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 6 C 173/2005, o dovolaní
navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 17. septembra 2008 sp. zn.
4 Co 488/2006, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo 17. septembra
2008 sp. zn. 4 Co 488/2006 z r u š u j e a vec mu vracia a ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 11. mája 2006 č. k. 6 C 173/2005 – 131 uložil
2
odporkyni povinnosť vypratať trojizbový byt č. 12 o rozlohe X. mnachádzajúci sa na
druhom poschodí bytového domu na T. v lehote 15 dní po tom, čo jej navrhovateľ poskytne
prístrešie. Vo zvyšku návrh zamietol. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.
V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ platne vypovedal odporkyni nájom predmetného bytu
z dôvodu hrubého porušovania povinností vyplývajúcich z nájmu bytu, keď po dobu dlhšiu
ako tri mesiace nezaplatila nájomné a úhradu za služby spojené
s užívaním bytu. Odporkyňa nevyužila svoje právo a nepodala návrh na súd o určenie
neplatnosti výpovede z nájmu. Vzhľadom na dlhodobé neplnenie si povinností odporkyne
spojených s nájmom bytu nepovažoval vypratanie bytu za v rozpore s dobrými mravmi.
Okolnosť zvyšovania nájomného, ktorú odporkyňa namietala až v priebehu konania v danej
veci, kvalifikoval ako jej účelovú obranu. Pri rozhodovaní o bytovej náhrade dospel k záveru
o danosti dôvodov hodných osobitného zreteľa vzhľadom na zdravotný stav a vek
odporkyne, ktoré umožňujú priznať právo na poskytnutie bytovej náhrady v podobe prístrešia.
Návrh v časti, ktorým navrhovateľ žiadal vypratať byt aj osobám užívajúcim ho
s odporkyňou z dôvodu jeho nekonkrétnosti, neurčitosti a nevykonateľnosti zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 150 O. s. p. Za dôvody hodné osobitného zreteľa
považoval zlú sociálnu situáciu odporkyne ako aj skutočnosť, že nepriznanie trov neohrozí
existenciu navrhovateľa.
Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo 17. septembra 2008 sp. zn. 4 Co 488/2006 na
odvolanie odporkyne zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti tak, že
odporkyňa je povinná vypratať predmetný byt v lehote 15 dní po tom, čo navrhovateľ
odporkyni poskytne náhradné ubytovanie. Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal. Rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým uložil odporkyni povinnosť vypratať byt,
považoval za správne. Navrhovateľ vypovedal odporkyni nájom bytu z dôvodu hrubého
porušovania povinností nájomníka vyplývajúceho z nájmu bytu tým, že ku dňu 31. 5. 2004
jej nedoplatok na nájomnom a na službách spojených s užívaním bytu predstavoval sumu
192 695,50 Sk. Výpovedná lehota skončila 30. 11. 2004, keď odporkyňa nepožiadala
o predĺženie výpovednej lehoty o ochrannú lehotu a neuplatnila na súde neplatnosť výpovede
v zmysle § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Dôsledkom platnej výpovede je potom
vypratanie bytu. Nestotožnil sa ale s rozhodnutím o bytovej náhrade. Podľa jeho názoru bolo
potrebné posúdiť bytovú náhradu odporkyne podľa § 712a ods. 3 Občianskeho zákonníka,
ktorý upravuje právo na náhradné ubytovanie osobe, ktorá preukáže, že je v hmotnej núdzi.
I keď príjem odporkyne v posudzovanom období presahoval životné minimum, išlo len
o nepatrnú časť ( 508 Sk ), ktorú možno tolerovať. Striktné uplatňovanie ustanovenia o výške
stavu hmotnej núdze by v danom prípade bolo neprimerane tvrdé a nie je nevyhnutné ani
primerané sledovanému cieľu prísnejšej úpravy zabezpečenia bytovej náhrady osobám,
ktorým sa zrušuje nájom bytu z dôvodu neplatenia nájomného a poplatkov spojených
s užívaním bytu i s prihliadnutím k tomu, že odporkyňa nedoplatok zaplatila a v odvolacom
konaní preukázala, že nájomné riadne platí. O náhrade trov rozhodol podľa § 224 ods. 1
O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. a § 151 ods. 1 O. s. p.
Proti rozsudku krajského súdu podala dovolanie odporkyňa, ktoré odôvodnila § 237
písm. f/ O. s. p., pretože jej ako účastníčke konania bola odňatá možnosť konať pred súdom.
Uviedla, že dňa 16. 9. 2008 si zvolila na svoje zastupovanie v konaní právnu zástupkyňu
v zmysle § 25 O. s. p. Táto toho istého dňa žiadala krajský súd o odročenie pojednávania
konaného dňa 17. 9. 2008 z dôvodu, že sa pre krátkosť času nemohla pripraviť na
pojednávanie, ktorú žiadosť spolu s plnomocenstvom zaslala dňa 16. 9. 2008 telefaxovým
podaním a následne 19. 9. 2008, t. j. do troch dní doporučeným listom. Napriek tomu krajský
súd nezistil dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania ( § 119 O. s. p. ) a vo veci rozhodol.
Navrhla rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Navrhovateľ sa k dovolaniu odporkyne nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O. s. p. ) po zistení, že
dovolanie podala včas účastníčka konania proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto
opravným prostriedkom ( § 238 ods. 1 O. s. p. ), zastúpená advokátkou (§ 241 ods. 1 O. s. p.),
bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( § 243a ods. 1 O. s. p. ), preskúmal napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu vyplývajúcom z § 242 ods. 1 O. s. p. a dospel
k záveru, že ho treba zrušiť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon
pripúšťa ( § 236 ods. 1 O. s. p. ).
V danom prípade dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol
zmenený rozsudok súdu prvého stupňa, preto je dovolanie proti nemu prípustné ( § 238 ods. 1
O. s. p. ).
V zmysle § 241 ods. 2 O. s. p. môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že a) v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 237 O. s. p., b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní
uplatnenými dôvodmi. Obligatórne sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O. s. p.
a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Dovolacie dôvody neposudzuje dovolací súd iba podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale
podľa obsahu tohto opravného prostriedku.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu ( § 242 ods. 1 druhá veta O. s. p. )
skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní
postihnutom niektorou z procesných vád zakladajúcich zmätočnosť, zaoberal sa dovolací súd
predovšetkým otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté vadou konania v zmysle § 237
O. s. p. O vadu tejto povahy ide vtedy, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci
súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej
istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkom
konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca
alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Odporkyňa namietala, že postupom súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom
( § 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s § 237 písm. f/ O. s. p. ).
Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým
znemožní účastníkovi realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkovi občianskeho
súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom ochrany ich práv a právom
chránených záujmov. K odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen činnosťou
súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím.
Odporkyňa uviedla, že napriek jej riadnemu ospravedlneniu a žiadosti o odročenie
pojednávania z dôvodu krátkosti času na prípravu na pojednávanie splnomocnenej právnej
zástupkyne, krajský súd pojednával a rozhodol v jej neprítomnosti v rozpore s § 101 ods. 2
Pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého
stupňa, pokiaľ nie je ustanovené niečo iné ( § 211 ods. 2 O. s. p. ). Takým ustanovením, ktoré
platí aj na konanie na odvolacom súde je aj § 101 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého súd pokračuje
v konaní aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na
pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať
v neprítomnosti takého účastníka, prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Z obsahu spisu vyplýva, že v predmetnej veci bolo nariadené pojednávanie na 17. 9. 2008
( č.l. 195 spisu ), na ktoré bolo odporkyni doručené predvolanie 30. 6. 2008. Telefaxovým
podaním zo 16. 9. 2008 ( č.l. 210 spisu ) žiadala právna zástupkyňa odporkyne
JUDr. V. T. o odročenie tohto pojednávania, nakoľko dňa 16. 9. 2008 ju odporkyňa na
zastupovanie splnomocnila a pre krátkosť času nie je možné riadne
sa na pojednávanie pripraviť. Súčasne v prílohe zaslala splnomocnenie udelené odporkyňou
( č.l. 211 spisu ). Žiadosť o odročenie pojednávania a plnú moc udelenú odporkyňou zaslala
JUDr. V. T. doporučene krajskému súdu 19. 9. 2008 ( č.l. 235 spisu ).
Dôvodnosť žiadosti o odročenie pojednávania posudzuje súd predovšetkým z hľadiska
preukázania skutočnosti, z ktorej účastník vyvodzuje existenciu dôležitého dôvodu v zmysle
citovaného § 101 ods. 2 O. s. p.
V danom prípade mohol odvolací súd dôvodnosť žiadosti odporkyne o odročenie
pojednávania posudzovať z aspektu tých skutočností, ktoré boli uvedené v jej žiadosti
a prílohe k nej. Odvolací súd prejednanie a rozhodnutie veci v neprítomnosti odporkyne
vysvetlil v odôvodnení napadnutého rozsudku tým, že nezistil dôležitý dôvod pre odročenie
pojednávania ( 17. 9. 2008 ), na ktoré bola odporkyňa včas predvolaná v dostatočnom
predstihu a mala dostatok času na prípravu pojednávania zvolením si právneho zástupcu tak,
aby v zostávajúcom čase do pojednávania bol schopný oboznámiť sa s obsahom spisu a aby
sa mohol zúčastniť pojednávania. Prípadná neschopnosť zorganizovať zastupovanie a aj účasť
na súdnom pojednávaní ide totiž na ujmu účastníka alebo advokáta, nie súdu. Navyše
poukázal na to, že advokátka, ktorú si odporkyňa zvolila sa nepreukázala kvalifikovanou
plnou mocou, pretože podanie ako i plnomocenstvo nedoplnila do troch dní a na podania,
ktoré neboli v tejto lehote doplnené sa podľa § 42 ods. 1 neprihliada.
S názorom odvolacieho súdu o nepreukázaní existencie dôležitého dôvodu pre odročenie
pojednávania sa dovolací súd nestotožňuje.
Konštatovanie odvolacieho súdu o nedoplnení telefaxového podania v zákonom
stanovenej lehote troch dní ( § 42 ods. 1 O. s. p. ) nie je dôvodné, pretože v čase
pojednávania 17. 9. 2008 splnenie tejto lehoty ani nemohol posúdiť ( podanie zo 16. 9. 2008 )
a žiadosť o odročenie pojednávania a plná moc boli zaslané doporučene krajskému súdu
19. 9. 2008 ( podací lístok z 19. 9. 2008, podacie číslo 18934399 ). Teda žiadosť o odročenie
pojednávania nariadeného na 17. 9. 2008 doložila zástupkyňa odporkyne kvalifikovanou
plnou mocou zo 16. 9. 2008 a skutočnosť uvedená v žiadosti o odročenie pojednávania,
podľa názoru dovolacieho súdu, prihliadnuc aj na vek odporkyne ( nar. 2. 6. 1922 ) a jej
zdravotný stav deklarovaný v priebehu konania, vykazuje znaky vážneho dôvodu v zmysle
§ 101 ods. 2 O. s. p. Odporkyňa využila svoje právo zvoliť si ako zástupcu advokáta ( § 25
ods. 1 O. s. p. ), ktoré nie je obmedzené žiadnou lehotou a advokát je v zmysle § 25 ods. 2
O. s. p. povinný účelne využívať všetky zákonom pripustené prostriedky a spôsoby
poskytovania právnej pomoci účastníkovi, ktorého zastupuje. Ak odvolací súd napriek tomu
pojednával a rozhodol predmetnú vec v neprítomnosti odporkyne, postupoval v rozpore
s § 101 ods. 2 O. s. p. Týmto postupom odvolacieho súdu bola odporkyni odňatá možnosť
konať pred súdom ( § 237 písm. f/ O. s. p. ). Odporkyni nebolo umožnené uplatniť konkrétne
procesné práva, ktoré jej Občiansky súdny poriadok priznáva a z ktorých bola postupom
odvolacieho súdu vylúčená. Zúčastniť sa prejednávania právnej veci pred súdom je právom
každého účastníka konania v každom jeho štádiu, pokiaľ zákon neustanovuje inak a ak
na tomto svojom práve účastník trvá. Ustanovenie § 101 ods. 2 druhá veta O. s. p. určuje len
jednu tu uvedenú výnimku, za ktorej sa môže vec prejednať v neprítomnosti účastníka, t. j. ak
sa riadne predvolaný účastník na pojednávanie nedostavil a nepožiadal z dôležitého dôvodu
o odročenie pojednávania. Toto ustanovenie napokon vychádza z článku 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a článku 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd.
Vychádzajúc z uvedeného je dovolanie odporkyne dôvodné. Dovolací súd preto rozsudok
odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( § 243b ods. 3 O. s. p. ).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho
konania ( § 243d ods. 1 O. s. p. ).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 24. júna 2009
JUDr. Martin V l a d i k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: