Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/127/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky M., so sídlom v B., proti

odporkyni M. D., bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. V. T., advokátkou v B., o vypratanie

bytu, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. , o dovolaní

navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 17. septembra 2008 sp. zn.

, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo 17. septembra

2008 sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia a ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 11. mája 2006 č. k. – 131 uložil

2

odporkyni povinnosť vypratať trojizbový byt č. 12 o rozlohe X. mnachádzajúci sa na

druhom poschodí bytového domu na T. v lehote 15 dní po tom, čo jej navrhovateľ poskytne

prístrešie. Vo zvyšku návrh zamietol. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ platne vypovedal odporkyni nájom predmetného bytu

z dôvodu hrubého porušovania povinností vyplývajúcich z nájmu bytu, keď po dobu dlhšiu

ako tri mesiace nezaplatila nájomné a úhradu za služby spojené

s užívaním bytu. Odporkyňa nevyužila svoje právo a nepodala návrh na súd o určenie

neplatnosti výpovede z nájmu. Vzhľadom na dlhodobé neplnenie si povinností odporkyne

spojených s nájmom bytu nepovažoval vypratanie bytu za v rozpore s dobrými mravmi.

Okolnosť zvyšovania nájomného, ktorú odporkyňa namietala až v priebehu konania v danej

veci, kvalifikoval ako jej účelovú obranu. Pri rozhodovaní o bytovej náhrade dospel k záveru

o danosti dôvodov hodných osobitného zreteľa vzhľadom na zdravotný stav a vek

odporkyne, ktoré umožňujú priznať právo na poskytnutie bytovej náhrady v podobe prístrešia.

Návrh v časti, ktorým navrhovateľ žiadal vypratať byt aj osobám užívajúcim ho

s odporkyňou z dôvodu jeho nekonkrétnosti, neurčitosti a nevykonateľnosti zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol podľa Za dôvody hodné osobitného zreteľa

považoval zlú sociálnu situáciu odporkyne ako aj skutočnosť, že nepriznanie trov neohrozí

existenciu navrhovateľa.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo 17. septembra 2008 sp. zn. na

odvolanie odporkyne zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti tak, že

odporkyňa je povinná vypratať predmetný byt v lehote 15 dní po tom, čo navrhovateľ

odporkyni poskytne náhradné ubytovanie. Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania

nepriznal. Rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým uložil odporkyni povinnosť vypratať byt,

považoval za správne. Navrhovateľ vypovedal odporkyni nájom bytu z dôvodu hrubého

porušovania povinností nájomníka vyplývajúceho z nájmu bytu tým, že ku dňu 31. 5. 2004

jej nedoplatok na nájomnom a na službách spojených s užívaním bytu predstavoval sumu

192 695,50 Sk. Výpovedná lehota skončila 30. 11. 2004, keď odporkyňa nepožiadala

o predĺženie výpovednej lehoty o ochrannú lehotu a neuplatnila na súde neplatnosť výpovede

v zmysle . Dôsledkom platnej výpovede je potom

vypratanie bytu. Nestotožnil sa ale s rozhodnutím o bytovej náhrade. Podľa jeho názoru bolo

potrebné posúdiť bytovú náhradu odporkyne podľa ,

ktorý upravuje právo na náhradné ubytovanie osobe, ktorá preukáže, že je v hmotnej núdzi.

I keď príjem odporkyne v posudzovanom období presahoval životné minimum, išlo len

o nepatrnú časť ( 508 Sk ), ktorú možno tolerovať. Striktné uplatňovanie ustanovenia o výške

stavu hmotnej núdze by v danom prípade bolo neprimerane tvrdé a nie je nevyhnutné ani

primerané sledovanému cieľu prísnejšej úpravy zabezpečenia bytovej náhrady osobám,

ktorým sa zrušuje nájom bytu z dôvodu neplatenia nájomného a poplatkov spojených

s užívaním bytu i s prihliadnutím k tomu, že odporkyňa nedoplatok zaplatila a v odvolacom

konaní preukázala, že nájomné riadne platí. O náhrade trov rozhodol podľa § 224 ods. 1

v spojení s a

Proti rozsudku krajského súdu podala dovolanie odporkyňa, ktoré odôvodnila § 237

písm. f/ , pretože jej ako účastníčke konania bola odňatá možnosť konať pred súdom.

Uviedla, že dňa 16. 9. 2008 si zvolila na svoje zastupovanie v konaní právnu zástupkyňu

v zmysle Táto toho istého dňa žiadala krajský súd o odročenie pojednávania

konaného dňa 17. 9. 2008 z dôvodu, že sa pre krátkosť času nemohla pripraviť na

pojednávanie, ktorú žiadosť spolu s plnomocenstvom zaslala dňa 16. 9. 2008 telefaxovým

podaním a následne 19. 9. 2008, t. j. do troch dní doporučeným listom. Napriek tomu krajský

súd nezistil dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania ( ) a vo veci rozhodol.

Navrhla rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Navrhovateľ sa k dovolaniu odporkyne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto

opravným prostriedkom ( ), zastúpená advokátkou ( ),

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), preskúmal napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu vyplývajúcom z a dospel

k záveru, že ho treba zrušiť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon

pripúšťa ( ).

V danom prípade dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa, preto je dovolanie proti nemu prípustné ( § 238 ods. 1

).

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že a) v konaní

došlo k vadám uvedeným v , b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v

a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Dovolacie dôvody neposudzuje dovolací súd iba podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale

podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu ( druhá veta )

skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní

postihnutom niektorou z procesných vád zakladajúcich zmätočnosť, zaoberal sa dovolací súd

predovšetkým otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté vadou konania v zmysle § 237

O vadu tejto povahy ide vtedy, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci

súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej

istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkom

konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca

alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Odporkyňa namietala, že postupom súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom

( v spojení s ).

Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým

znemožní účastníkovi realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkovi občianskeho

súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom ochrany ich práv a právom

chránených záujmov. K odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen činnosťou

súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím.

Odporkyňa uviedla, že napriek jej riadnemu ospravedlneniu a žiadosti o odročenie

pojednávania z dôvodu krátkosti času na prípravu na pojednávanie splnomocnenej právnej

zástupkyne, krajský súd pojednával a rozhodol v jej neprítomnosti v rozpore s § 101 ods. 2

Pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého

stupňa, pokiaľ nie je ustanovené niečo iné ( ). Takým ustanovením, ktoré

platí aj na konanie na odvolacom súde je aj , podľa ktorého súd pokračuje

v konaní aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na

pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať

v neprítomnosti takého účastníka, prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Z obsahu spisu vyplýva, že v predmetnej veci bolo nariadené pojednávanie na 17. 9. 2008

( č.l. 195 spisu ), na ktoré bolo odporkyni doručené predvolanie 30. 6. 2008. Telefaxovým

podaním zo 16. 9. 2008 ( č.l. 210 spisu ) žiadala právna zástupkyňa odporkyne

JUDr. V. T. o odročenie tohto pojednávania, nakoľko dňa 16. 9. 2008 ju odporkyňa na

zastupovanie splnomocnila a pre krátkosť času nie je možné riadne

sa na pojednávanie pripraviť. Súčasne v prílohe zaslala splnomocnenie udelené odporkyňou

( č.l. 211 spisu ). Žiadosť o odročenie pojednávania a plnú moc udelenú odporkyňou zaslala

JUDr. V. T. doporučene krajskému súdu 19. 9. 2008 ( č.l. 235 spisu ).

Dôvodnosť žiadosti o odročenie pojednávania posudzuje súd predovšetkým z hľadiska

preukázania skutočnosti, z ktorej účastník vyvodzuje existenciu dôležitého dôvodu v zmysle

citovaného

V danom prípade mohol odvolací súd dôvodnosť žiadosti odporkyne o odročenie

pojednávania posudzovať z aspektu tých skutočností, ktoré boli uvedené v jej žiadosti

a prílohe k nej. Odvolací súd prejednanie a rozhodnutie veci v neprítomnosti odporkyne

vysvetlil v odôvodnení napadnutého rozsudku tým, že nezistil dôležitý dôvod pre odročenie

pojednávania ( 17. 9. 2008 ), na ktoré bola odporkyňa včas predvolaná v dostatočnom

predstihu a mala dostatok času na prípravu pojednávania zvolením si právneho zástupcu tak,

aby v zostávajúcom čase do pojednávania bol schopný oboznámiť sa s obsahom spisu a aby

sa mohol zúčastniť pojednávania. Prípadná neschopnosť zorganizovať zastupovanie a aj účasť

na súdnom pojednávaní ide totiž na ujmu účastníka alebo advokáta, nie súdu. Navyše

poukázal na to, že advokátka, ktorú si odporkyňa zvolila sa nepreukázala kvalifikovanou

plnou mocou, pretože podanie ako i plnomocenstvo nedoplnila do troch dní a na podania,

ktoré neboli v tejto lehote doplnené sa podľa § 42 ods. 1 neprihliada.

S názorom odvolacieho súdu o nepreukázaní existencie dôležitého dôvodu pre odročenie

pojednávania sa dovolací súd nestotožňuje.

Konštatovanie odvolacieho súdu o nedoplnení telefaxového podania v zákonom

stanovenej lehote troch dní ( ) nie je dôvodné, pretože v čase

pojednávania 17. 9. 2008 splnenie tejto lehoty ani nemohol posúdiť ( podanie zo 16. 9. 2008 )

a žiadosť o odročenie pojednávania a plná moc boli zaslané doporučene krajskému súdu

19. 9. 2008 ( podací lístok z 19. 9. 2008, podacie číslo 18934399 ). Teda žiadosť o odročenie

pojednávania nariadeného na 17. 9. 2008 doložila zástupkyňa odporkyne kvalifikovanou

plnou mocou zo 16. 9. 2008 a skutočnosť uvedená v žiadosti o odročenie pojednávania,

podľa názoru dovolacieho súdu, prihliadnuc aj na vek odporkyne ( nar. 2. 6. 1922 ) a jej

zdravotný stav deklarovaný v priebehu konania, vykazuje znaky vážneho dôvodu v zmysle

Odporkyňa využila svoje právo zvoliť si ako zástupcu advokáta (

ods. 1 ), ktoré nie je obmedzené žiadnou lehotou a advokát je v zmysle

povinný účelne využívať všetky zákonom pripustené prostriedky a spôsoby

poskytovania právnej pomoci účastníkovi, ktorého zastupuje. Ak odvolací súd napriek tomu

pojednával a rozhodol predmetnú vec v neprítomnosti odporkyne, postupoval v rozpore

s Týmto postupom odvolacieho súdu bola odporkyni odňatá možnosť

konať pred súdom ( ). Odporkyni nebolo umožnené uplatniť konkrétne

procesné práva, ktoré jej priznáva a z ktorých bola postupom

odvolacieho súdu vylúčená. Zúčastniť sa prejednávania právnej veci pred súdom je právom

každého účastníka konania v každom jeho štádiu, pokiaľ zákon neustanovuje inak a ak

na tomto svojom práve účastník trvá. Ustanovenie druhá veta určuje len

jednu tu uvedenú výnimku, za ktorej sa môže vec prejednať v neprítomnosti účastníka, t. j. ak

sa riadne predvolaný účastník na pojednávanie nedostavil a nepožiadal z dôležitého dôvodu

o odročenie pojednávania. Toto ustanovenie napokon vychádza z článku 48 ods. 2

Slovenskej republiky a článku 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd.

Vychádzajúc z uvedeného je dovolanie odporkyne dôvodné. Dovolací súd preto rozsudok

odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. júna 2009

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: