Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9So/107/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky A. B., zastúpenej

Mgr. I. G., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8,

Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. X. zo dňa 20.

augusta 2007, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k.

-24 z 10. marca 2008 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k.

-24 z 10. marca 2008 vo výroku o trovách konania m e n í tak, že

odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania v sume 201,79 € do 3 dní

od právoplatnosti rozhodnutia do rúk jej právnej zástupkyne Mgr. I. G..

Účastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Trenčíne napadnutým rozsudkom zrušil rozhodnutie odporkyne

č. X. zo dňa 20. augusta 2007, ktorým odporkyňa uložila navrhovateľke a jej zamestnankyni

povinnosť uhradiť 36 337,- Sk z titulu neprávom vyplateného vdovského dôchodku. Krajský

súd zároveň odporkyni priznal náhradu trov konania vo výške 7 420,- Sk spočívajúcu

v trovách právneho zastúpenia, a to za dva úkony právnej pomoci vykonané v roku 2007 –

prevzatie veci a podanie návrhu zo dňa 24. septembra 2007 – a jeden úkon právnej pomoci

realizovaný v roku 2008 – účasť na pojednávaní dňa 10. marca 2008, pričom základnú sadzbu

tarifnej odmeny určil súd z hodnoty sporu 36 337,- Sk v súlade s § 10 ods. 2 vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti SR č. o odmenách a náhradách advokátov za

poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“)

vo výške 1 850,- Sk za jeden úkon právnej pomoci. K jednotlivým úkonom vykonaným

v roku 2007 priznal krajský súd paušálnu náhradu výdavkov vo výške 178,- Sk a k úkonu

vykonanému v roku 2008 paušálnu náhradu vo výške 190,- Sk, spolu 546,- Sk. Krajský súd

priznal právnej zástupkyni navrhovateľky aj náhradu cestovných výdavkov za cestu Stará

Turá – Trenčín a späť za deň 10. marca 2008 v sume 689,73 Sk, ako aj náhradu za stratu času

za 2dve polhodiny vo výške 634,- Sk.

Proti tomuto rozsudku v časti týkajúcej sa výroku o trovách konania podala v zákonnej

lehote odvolanie odporkyňa a uviedla, že pri vyčíslení trov konania vychádzal krajský súd

z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď pri výpočte tarifnej odmeny advokáta

postupoval podľa § 10 vyhlášky, pričom podľa odporkyne bolo v predmetnej veci potrebné

vychádzať z ustanovenia § 11 ods. 1 vyhlášky, podľa ktorého je základná sadzba tarifnej

odmeny za jeden úkon právnej služby jedna trinástina výpočtového základu. Podľa odporkyne

postupom podľa piatej časti súdy nerozhodujú o konkrétnej

výške predmetu sporu, ale predmetom preskúmavacieho konania je posúdenie zákonnosti

rozhodnutia, v danom prípade rozhodnutia o uložení povinnosti nahradiť na viac vyplatené

sumy na vdovskom dôchodku, pričom suma predpísaná na náhradu navrhovateľke nie je pre

predmet konania rozhodujúca. Vzhľadom na uvedené preto odporkyňa žiadala, aby odvolací

súd zmenil napadnutý rozsudok v časti týkajúcej sa trov konania tak, že odporkyňa je povinná

právnej zástupkyni navrhovateľky nahradiť trovy konania v sume 6 072,- Sk, a to odmenu

za dva úkony právnej pomoci v roku 2007 po 1 371,- Sk spolu s režijným paušálom 178,- Sk,

odmenu za jeden úkon právnej pomoci v roku 2008 1 460,- Sk spolu s režijným paušálom

190,- Sk, náhradu cestovných nákladov vo výške 689,73 Sk a náhradu za stratu času vo výške

634,- Sk.

K podanému odvolaniu podala vyjadrenie právna zástupkyňa navrhovateľky, pričom

navrhovala napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť ako vecne správny a zároveň žiadala

priznať trovy odvolacieho konania. Podľa názoru navrhovateľky nie je podstatné, či sa jedná

o sporové alebo preskúmavacie konanie. Napadnutým rozhodnutím odporkyne bola

navrhovateľke uložená konkrétna povinnosť vyjadrená v peniazoch, preto nie je na mieste

vychádzať z ustanovenia § 11 ods. 1 vyhlášky, ktoré sa aplikuje v prípadoch, ak nie je možné

hodnotu veci alebo práva vyjadriť v peniazoch.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnuté rozhodnutie v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní ( ) a dospel

k záveru, že odvolanie odporkyne je dôvodné.

Z predloženého spisu súd zistil, že navrhovateľka si v návrhu zo dňa 24. septembra

2007 ako aj na pojednávaní dňa 10. marca 2008 uplatnila právo na náhradu trov konania

spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia, a to za tri úkony právnej pomoci, pričom

za základnú sadzbu tarifnej odmeny si stanovila sumu 1 850,- Sk, vychádzajúc z hodnoty

veci, za ktorú považovala výšku peňažného plnenia 36 337,- Sk, ku ktorému bola

navrhovateľka zaviazaná v napadnutom rozhodnutí správneho orgánu. Právna zástupkyňa

navrhovateľky si zároveň uplatnila náhradu cestovných výdavkov vo výške 690,- Sk

spojených s účasťou na pojednávaní dňa 10. marca 2008 spolu z náhradou za stratu časuza

dve polhodiny vo výške 634,- Sk.

Vzhľadom na to, že navrhovateľka mala v konaní úspech, súd jej priznal právo

na náhradu trov konania proti odporkyni, ktorá v konaní úspech nemala. Pri stanovení výšky

tarifnej odmeny vychádzal krajský súd z ustanovenia § 10 ods. 2 vyhlášky a za každý úkon

právnej pomoci priznal navrhovateľke odmenu vo výške 1 850,- Sk, pričom vychádzal

z hodnoty sporu 36 337,- Sk.

Po oboznámení sa s predmetom odvolacieho konania dospel Najvyšší súd Slovenskej

republiky k záveru, že krajský súd nepostupoval správne, keď uznal právnej zástupkyni

navrhovateľky výpočtový základ z uvádzanej hodnoty sporu 36 337,- Sk. V konaní pred

krajským súdom nebola v predmetnej veci spochybňovaná výška sumy, ktorá bola

navrhovateľke uložená k úhrade, ale predmetom návrhu bolo spochybnenie zákonnosti

postupu správneho orgánu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že správne súdnictvo je založené

na prieskume zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov. Základným kritériom, ktoré súd

uplatňuje v tomto prieskume, je posúdenie, či postup a napadnuté rozhodnutie správneho

orgánu je zákonné, pričom nie je rozhodujúca výška samotného plnenia. Preto pri výpočte

výšky základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby nie je možné

odvolávať sa na ustanovenia o stanovení základnej sadzby tarifnej odmeny z tarifnej hodnoty

veci, ale je nutné vychádzať z ustanovenia § 11 ods. 1 vyhlášky, na základe ktorého sa

základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby určuje ako 1/13 výpočtového

základu, ak nie je možné hodnotu veci alebo práva vyjadriť v peniazoch.

Z uvedeného vyplýva, že dôvody uvádzané odporkyňou v podanom odvolaní sú plne

akceptovateľné a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského

súdu v časti výroku o trovách konania zmenil tak, že zaviazal odporkyňu zaplatiť

navrhovateľke náhradu trov konania vo výške 201,79 € (6 079,- Sk), ktoré pozostávajú

z odmeny za tri úkony právnej pomoci vo výške 4 755,- Sk/157,84 € (z toho za dva úkony

realizované v roku 2007 po 1 371,- Sk/45,51 € s prislúchajúcou paušálnou náhradou

178,- Sk/5,91 € a za jeden úkon realizovaný v roku 2008 sumu 1 466,- Sk/48,66 €

s prislúchajúcou paušálnou náhradou 191,- Sk/6,34 €), z náhrady cestovných výdavkov

vo výške 689,73 Sk/22,89 € a náhrady za stratu času za dve polhodiny vo výške

634,- Sk/21,04 €.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

v spojení s ods. ods. 2 a tak, že žiaden

z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko ustanovenie § 250k

ods. 1 nepripúšťa možnosť priznania náhrady trov konania odporkyni a navrhovateľka

nebola v konaní úspešná.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 24. júna 2009

JUDr. Ida Hanzelová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová