Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
f2f/376532.0d53fc.pdf
PDF · 131.97 KB
No categories available
2Obo/41/2009
Najvyšší súd2 Obo 41/2009 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa
Štefanka a členiek JUDr. Anny Petruľákovej a JUDr. Ivany Izakovičovej v právnej veci
žalobcu: Doc. JUDr. J. P. CSc, správca konkurznej podstaty S. a. s. K., proti žalovanému:
JUDr. H. H. advokátka, B., zast. JUDr. H. K. advokátkou, Š. K., o zaplatenie 18 588,59 eur
(560 000,–Sk) a odporovateľnosť právneho úkonu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Košiciach zo dňa 26. februára 2009 č. k. 6 Cbi/4/2008-94 takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa
26. februára 2009 č. k. 6 Cbi/4/2008–94 p o t v r d z u j e.
Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a žalobcu zaviazal
nahradiť žalovanej trovy konania na účet právnej zástupkyne vo výške 1 281,64 eur.
Podľa odôvodnenia rozsudku žalobca sa návrhom domáhal, aby súd vyslovil, že
zmluva o poskytnutí právnej pomoci medzi S. a. s. IČO: X. M. K. a žalovaným je voči
žalobcovi neúčinná. Žalovaný je povinný vydať v prospech konkurznej podstaty sumu
560 000,–Sk.
Podaním zo dňa 19. 05. 2006 doručeným súdu dňa 22. 05. 2006 žalobca navrhol
zmenu petitu, ktorú súd uznesením zo dňa 20. 09. 2006 pod sp. zn. 4 Cbi/105/2005 pripustil
v znení: Zmluva o poskytovaní právnej pomoci uzatvorená 28. 02. 2002 medzi S. a. s., IČO:
X. M. K., ako mandantom a JUDr. H. H. ako mandatárom, je neplatná. Žalovaný
je povinný vydať v prospech konkurznej podstaty úpadcu sumu 560 000,–Sk s 10 % úrokom
z omeškania od 09. 12. 2002 do zaplatenia.
Podaním zo dňa 22. 05. 2008 žalobca opätovne požiadal súd o pripustenie zmeny
žalobného návrhu. Súd uznesením zo dňa 26. 02. 2009 návrh na ďalšiu zmenu návrhu na
začatie konania nepripustil a konal podľa už predtým pripusteného pozmeneného návrhu.
Súd skúmal návrh na začatie konania podľa § 80 písm. c/ O.s.p., či žalobca má
naliehavý právny záujem na určení, že zmluva o poskytnutí právnej pomoci uzatvorená
28. 02. 2002 medzi S., a. s., IČO: X. M. K., ako mandantom a JUDr. H. H. ako mandatárom
je neplatná a uzavrel, že neexistuje a to z toho dôvodu, že v konaní o vydanie sumy 560 000,–
Sk s l0 % úrokom z omeškania od 09. 12. 2002 do zaplatenia, súd ako predbežnú otázku
posúdil platnosť uvedenej zmluvy o poskytovaní právnej pomoci. Preto v časti návrhu
o určenie, že zmluva o poskytovaní právnej pomoci zo dňa 28. 02. 2002 je neplatná, súd
návrh ako neopodstatnený zamietol.
Žalovaná doručila súdu zmluvu o poskytovaní právnej pomoci zo dňa 28. 03. 2002
s tým, že pokiaľ ide o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní právnej pomoci zo dňa 28. 02. 2002
došlo k pochybeniu, pretože v nej bol nesprávne uvedený dátum 28. 02. 2002, aj keď správne
mal byť 28. 03. 2002.
Žalovaný svoj nárok na zaplatenie sumy 560 000,–Sk odôvodnil práve neplatnosťou
zmluvy o poskytovaní právnej pomoci zo dňa 28. 02. 2002, o ktorej účastníci konania zhodne
konštatovali, že táto nie je platná, pretože nebola uzatvorená 28.2.2002, ako je to nesprávne
uvedené vo vyhotovení zmluvy.
Súd preto posúdil návrh žalobcu na vrátenie predmetnej sumy z hľadiska zmluvy zo
dňa 28. 03. 2002.
Žalobca sa domáha vrátenia uvedenej sumy za poskytovanie právnej pomoci v období
marec až október 2002.
Súd uzavrel, že pokiaľ zmluva o poskytovaní právnej pomoci bola uzavretá dňa
28. 03. 2002, žalovaná poskytovala právnu pomoc na základe riadne uzavretej zmluvy,
a preto nie je dôvod, aby súd žalovanú zaviazal vrátiť sumu 560 000,–Sk do podstaty.
V čase podpísania uvedenej zmluvy dňa 28. 03. 2002 bol Mgr. Ľ. H. zapísaný
v obchodnom registri ako predseda predstavenstva akciovej spoločnosti S., a. s., M. X. K.
a teda bol oprávnený uvedenú zmluvu za S., a. s. K. podpísať. O tom, že zmluva
o poskytovaní právnej pomoci existovala a bola uzavretá, svedčí aj dohoda o skončení
platnosti zmluvy o poskytovaní právnej pomoci zo dňa 18. 05. 2005 a to, že v zmluve je
uvedený termín uzavretia zmluvy 28. 02. 2002, nič nemení na platnosti skončenia zmluvy
o poskytovaní právnej pomoci. Je zrejmé, že žalobca poskytoval žalovanej dohodnutú
odplatu za poskytovanie právnej pomoci v súlade so zmluvou.
Na základe uvedeného súd ustálil, že nárok na vrátenie sumy 560 000,–Sk do
konkurznej podstaty nevznikol. Preto návrh ako neopodstatnený zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p.
Proti tomuto rozsudku sa odvolal žalobca a navrhol, aby ho odvolací súd zrušil a vec
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Vytýka súdu prvého stupňa, že z odôvodnenia nie je zrejmé, na základe akých úvah
dospel k záveru o neexistencii naliehavého právneho záujmu, ako aj o skutočnosti, že zmluva
o poskytovaní právnej pomoci z 28. 03. 2002 je platná.
V tejto súvislosti upozorňuje na zhodný prejav účastníkov konania, že zmluva
z 28. 02. 2002 je neplatný právny úkon (aj keď u oboch účastníkov konania z odlišných
dôvodov) a s poukazom na ust. § 120 ods. 3 O. s. p. tvrdí, že súd si mal osvojiť skutkové
tvrdenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Podľa jeho názoru súd mal žalobe
vyhovieť na základe zhodného prejavu účastníkov konania.
Tvrdí, že naliehavý právny záujem vo veci bol dostatočne preukázaný, pretože
určením neplatnosti predmetnej zmluvy by došlo k zlepšeniu právneho postavenia
konkurzného správcu úpadcu voči veriteľom úpadcu, kedy by prípadné vrátenie peňazí do
konkurznej podstaty úpadcu z dôvodu neplatnosti predmetnej zmluvy zlepšilo postavenie
konkurzných veriteľov a ich vyhliadky na uspokojenie ich pohľadávok úpadcom by sa zvýšili.
Z odôvodnenia rozsudku podľa neho jasne nevyplýva, ako súd posudzoval dôvody
platnosti, či neplatnosti zmlúv datovaných jednak 28. 02. 2002, resp. 28. 03. 2002. Žalobca
považuje zmluvu z 28. 02. 2002 za jedinú, ktorá bola uzavretá medzi žalovanou a úpadcom.
Dôvodom, pre ktorú uvedenú zmluvu za neplatnú považuje žalobca je to, že ju podpisoval za
úpadcu Mgr. Ľ. H., ktorý 28. 02. 2008 nebol štatutárom úpadcu, teda nebol oprávnený takúto
zmluvu podpísať. Podľa žalovanej je neplatná preto, že nebola uzatvorená 28. 02. 2002, ako
je to nesprávne uvedené vo vyhotovení zmluvy, ale až 28. 03. 2002. Je tu evidentná
rozpornosť dôvodov jej neplatnosti, no súd to v odôvodnení jasne nerozlíšil a nezdôvodnil.
Upozorňuje, že po uplynutí takmer troch rokov od podania žaloby a po konaní
viacerých pojednávaní, žalovaná predložila zmluvu „už so správne uvedeným dátumom
28. 03. 2002. Podľa neho je otázne, prečo tak neurobila skôr, ale až po viac ako 6 rokoch od
jej uzatvorenia. Takéto dodatočné uvedomenie si chyby a jej odstránenie formou predloženia
správnej zmluvy nepôsobí dôveryhodne. Poukazuje na list žalovanej zo dňa 02. 05. 2005 ako
aj na skutočnosť týkajúcu sa Dohody o skončení zmluvy o poskytovaní právnej pomoci
uzavretá dňa 23. 05. 2005, ktorou sa zrušila predmetná zmluva o poskytovaní právnej pomoci.
Z ich obsahu je zrejmé, že žalovaná zaslala zmluvu zo dňa 28. 02. 2002 ako aj, že účastníci
Dohody rušia zmluvu o poskytovaní právnej pomoci zo dňa 28. 02. 2002. Namieta, prečo teda
pri podpise dohody o jej zrušení nenamietala, že v texte dohody je ako dátum uzavretia
zmluvy uvedený deň 28. 02. 2002, resp. že nesprávne datovanú zmluvu už v roku 2002
neškartovala.
Poukazuje na to, že ThMgr. Ľ. H. sa stal štatutárnym zástupcom úpadcu až
07. 03. 2002, teda pred týmto dátumom nebol oprávnený zastupovať a konať za úpadcu,
čiže v prípade zmluvy zo dňa 28. 02. 2002 sa jedná o absolútne neplatný právny úkon.
Žalovaná nepochybne vedela, že menovaný sa stal predsedom predstavenstva až 07. 03. 2002.
Ďalej poukazuje na spoluprácu žalovanej a ThMgr. Ľ. H. v trestnej veci, vedenej ÚJKP
v ktorej je tento stíhaný ako predseda predstavenstva úpadcu, a žalovaná zastupuje
ThMgr. Ľ. H. ako aj v súdnom konaní, ktoré pojednáva ten istý zákonný sudca a
rozhodol aj v tejto veci v prvom stupni v rovnaký deň, ako v tomto prípade.
Žalovaná vo svojom stanovisku k podanému odvolaniu žalobcu navrhla rozsudok ako
vecne správny potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 a § 214
ods. 2 O. s. p., pretože sa stotožnil s výrokom rozhodnutia i s jeho odôvodnením v celom
rozsahu, napadnutý rozsudok v súlade s § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. potvrdil.
Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca sa návrhom na začatie konania
domáhal, aby súd rozhodol, že zmluva o poskytovaní právnej pomoci medzi S. a. s., IČO: X.
M. K. a žalovaným je voči žalobcovi neúčinná, žalovaný je povinný vydať v prospech
konkurznej podstaty sumu 560 000,–Sk. Vec viedol pod sp. zn. 4 Cbi/105/2005.
Podaním zo dňa 19. 05. 2006 doručeným súdu dňa 22. 05. 2006 navrhovateľ navrhol
pripustiť zmenu petitu. Súd uznesením zmenu petitu v návrhu na začatie konania vedenom na
Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 4Cbi/l05/2005 pripustil v tomto znení: Zmluva
o poskytovaní právnej pomoci uzatvorená 28. 02. 2002 medzi S. a. s., IČO: X. M. K., ako
mandatárom, je neplatná. Žalovaný je povinný vydať v prospech konkurznej podstaty úpadcu
sumu 560 000,–Sk s 10 % úrokom z omeškania od 09. 12. 2002 do zaplatenia. Žalovaný je
povinný uhradiť žalobcovi trovy konania, ktoré patria do konkurzu.
Po neúspešnom postúpení veci Okresného súdu v Bratislave II ako súdu vecne
príslušnému, sa vec vedie na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 6 Cbi/4/2008
Podaním zo dňa 22. 05. 2008 navrhovateľ opätovne požiadal súd o pripustenie
zmeny žalobného návrhu v podstate tak, že ako alternatívny k už pripustenej zmene pripojil
petit v pôvodnej žalobe. Súd uznesením zo dňa 26. 02. 2009 zmenu petitu nepripustil.
Odvolací súd sa rozhodnutím súdu prvého stupňa o nepripustení zmeny návrhu na
začatie nezaoberal.
Pokiaľ ide o odvolateľovu námietku, že súd l. stupňa svoje rozhodnutie neodôvodnil,
táto nie je dôvodná, keďže ho súd vyhlásil na pojednávaní dňa 26. 02. 2009 za prítomnosti
účastníkov konania a podľa § 202 ods. 3 písm. f/ O. s. p. je odvolanie proti uzneseniu, ktorým
sa pripustila alebo nepripustila zmena návrhu neprípustné.
Rovnako sa odvolací súd nezaoberal odvolateľovými tvrdeniami o danosti naliehavého
právneho záujmu na určení, pretože z výroku i odôvodnenia rozsudku, je zrejmé, že súd
napriek svojím úvahám o tom, že naliehavý právny záujem neexistuje zamietol návrh
z dôvodu jeho nedostatku len v časti jeho petitu o určení neplatnosti zmluvy o poskytovaní
právnej pomoci avšak v časti, ktorou sa žalobca domáha vydania sumy 560 000,–Sk s 10 %
úrokom z omeškania do zaplatenia do konkurznej podstaty úpadcu a nahradiť trovy konania
taktiež do konkurznej podstaty vec meritórne posúdil a až na základe tohto posúdenia žalobu
aj v tejto časti zamietol, pričom vychádzal z platnosti zmluvy s dátumom jej uzavretia dňa
28. 03. 2002. Platnosť tejto zmluvy usúdil najmä z dohody o skončení jej platnosti zo dňa
18. 05. 2005, ktorú žalovaná podpísala na písomný návrh žalobcu zo dňa 18. 05. 2005. Podľa
názoru súdu l. stupňa okolnosť, že v tejto dohode sa ako dátum uzavretia zmluvy o poskytnutí
právnej pomoci uvádza deň 28. 02. 2002, nič nemení na platnosti skončenia zmluvy.
Odvolací súd sa s týmto odôvodnením súdu l. stupňa stotožnil s dodatkom, že sám
žalobca zaslaním spomenutej dohody o skončení platnosti zmluvy o poskytovaní právnej
pomoci na podpis žalovanej prejavil názor, že zmluva bola uzavretá platne.
Pokiaľ ide o žalobcovo odvolanie čo do žalovanej priznanej náhrady trov konania,
žalobca túto časť svojho odvolania nijako neodôvodnil, odvolací súd preto mohol skúmať len
dôvodnosť priznania vzhľadom na úspešnosť v konaní a konštatovať, že bola priznaná
úspešnému účastníkovi v súlade s ust. §142 ods. 1 O. s. p.
Úspešnej žalovanej síce vzniklo podľa § 224 ods. 1 O. s. p. právo na náhradu trov
odvolacieho konania, podľa názoru odvolacieho súdu jej však žiadne trovy odvolacieho
konania nevznikli, pretože jej podanie z 23. 03. 2009 objektívne nemožno považovať za
vyjadrenie, na ktoré by bolo potrebné zastúpenie advokátom. Toto podanie totiž obsahovalo
len oznámenie, že žalovaná považuje rozsudok súdu za správny a správne odôvodnený
a o tom, že netrvá na nariadení pojednávania odvolacím súdom.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 24. júna 2009
JUDr. Jozef Štefanko, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: M. N.