Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Obo/39/2009

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Jozefa Štefanka a členiek senátu JUDr. Ivany Izakovičovej a JUDr. Anny Petruľákovej

v právnej veci navrhovateľov: 1/ JUDr. M. P. R. R., 2/ V. a. s. B. R., proti odporcom: I. V.

pobočka P. ul. T. P. II. JUDr. J. R. B.-správca konkurznej podstaty úpadcu M. spol. s r. o., P. č.

X. P. o určenie pravosti prihlásenej pohľadávky vo výške 1 793 510,48 Sk, na odvolanie

navrhovateľov proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 11. februára 2008 č. k. 10 Cbi

9/03-114, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa

11. februára 2008 č. k. -114 v napadnutej časti týkajúcej sa odporcu v II. rade

p o t v r d z u j e.

Vo zvyšnej napadnutej časti rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec vracia tomuto

súdu na ďalšie konanie.

Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 1. apríla 2008 č. k. -128

p o t v r d z u j e.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa navrhovatelia

domáhali vylúčenia pohľadávky prihlásenej do konkurzu odporcom v I. rade vo výške

1 793 510,48 Sk a uznanej odporcom II. rade z uspokojenia.

V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že Krajský súd v Košiciach

uznesením č. k. zo dňa 07. 11. 2002 vyhlásil konkurz na majetok úpadcu, odporcu

v II. rade. Odporca v I. rade ako veriteľ prihlásil svoju pohľadávku vo výške 1 793 510,48 Sk. Na

prieskumnom pojednávaní konanom dňa 24. 01. 2003 správca konkurznej podstaty túto

pohľadávku odporcu uznal v plnej výške. Navrhovatelia 1/ a 2/ ako veritelia úpadcu popreli

predmetnú pohľadávku odporcu v I. rade v plnej výške. Navrhovatelia popreli vykonateľnú

pohľadávku, pričom ako odporcu v II. rade označili správcu konkurznej podstaty, ktorý nie je

veriteľom a preto súd voči odporcovi v II. rade žalobu ako neopodstatnenú zamietol. Ďalej

uviedol, že návrh na vylúčenie pohľadávky z uspokojenia ako navrhovateľ, podal JUDr. M. P.

ako predseda predstavenstva navrhovateľa v 2/ rade. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľom

v 1/ rade podaný návrh je neopodstatnený, pretože navrhovateľ v 1/ rade žiadnu pohľadávku voči

v žalobe označeným odporcom nemá. Z uvedeného dôvodu súd návrh navrhovateľa v 1/ rade ako

neopodstatnený zamietol. Návrh navrhovateľa v 2. rade proti odporcovi v II. rade súd prvého

stupňa zamietol z dôvodu, že pohľadávka V., pobočka P. v celkovej výške 1 793 510,48 Sk bola

na konkurznom súde v Košiciach k č. k. podaná v určenej lehote t. j. dňa

09. 01. 2003 pod poradovým číslom 19. Správca konkurznej podstaty po preverení doložených

písomností k podanej prihláške uznal na prieskumnom pojednávaní konanom dňa 24. 01. 2003

pohľadávku v plnej výške. Porušenie povinnosti platiteľa poistného t. j. úpadcu je preukázané

z obsahu doložených Platobných výmerov. Odporca v I. rade nemal povinnosť doručovať

písomnosti navrhovateľovi v 1/ rade, ktorý v tomto spore vystupuje v postavení účastníka ako

fyzická osoba a nie ako štatutárny orgán úpadcu. Navrhovateľ v 2/ rade síce tvrdí, že pohľadávka

odporcu v I. rade neexistuje, pričom o neexistencii pohľadávky nepredložil žiadne dôkazy.

Nepredloženie dôkazov o tvrdení má preto za následok neunesenie dôkazného bremena

a zamietnutia nároku navrhovateľa v 2/ rade. K námietke navrhovateľa v 2/ rade ohľadne

premlčania pohľadávky odporcu v I. rade súd uviedol, že táto námietka má špekulatívny

charakter, pretože ak navrhovateľ tvrdí, že pohľadávka neexistuje, nemôže sa ani premlčať.

Poistné bolo predpísané platobnými výmermi, ktoré nadobudli právoplatnosť v roku 1996,

pohľadávka do konkurzného konania bola prihlásená v roku 2002, teda v rámci 10-ročnej

premlčacej lehoty, keď právo vymáhať poistné sa premlčí na desať rokov odo dňa nadobudnutia

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa predpísalo ( v znení

neskorších zmien).

Náhradu trov konania súd prvého stupňa účastníkom nepriznal, pretože navrhovatelia

v konaní neboli úspešní a odporcom trovy konania nevznikli.

Proti tomuto rozsudku sa včas odvolali navrhovatelia, navrhli rozsudok súdu prvého stupňa

zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní namietli, že sa nezúčastnili

pojednávania, na ktorom bol vyhlásený rozsudok vo veci samej z dôvodu, že na pojednávanie sa

ospravedlnil aj odporca v II. rade správca konkurznej podstaty úpadcu JUDr. J. Ďalej namietali,

že mali pripravené viaceré dôkazy, ktoré chceli na pojednávaní predložiť. Taktiež namietali

procesné pochybenia, keď z rozsudku súdu prvého stupňa nie je zrejmé, kedy sa začalo

pojednávanie, kto bol prítomný a kto sa ospravedlnil. Súd prvého stupňa oprel svoje rozhodnutie

o právoplatné platobné výmery, ktoré prevzali osobne konatelia spoločnosti, ktorí v čase

prevzatia neboli konateľmi tejto spoločnosti. Odsúhlasené a podpísané protokoly, na základe

ktorých mohol odporca vystaviť platobné výmery neboli v konaní preukázané. Taktiež neboli

doručované na správnu adresu navrhovateľa v 1/ rade. Obdobne rozhodol okresný súd v prípade

exekúcie, keď v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že platobný výmer nebol doručený do

vlastných rúk, preto nemohol nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť a stať sa tak

exekučným titulom.

Odporca v II. rade vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov uviedol, že súd prvého stupňa

sa dostatočným spôsobom vysporiadal po skutkovej stránke a dospel k správnemu záveru

a navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal vec

podľa ust. v celom rozsahu a po prejednaní odvolania bez nariadenia

pojednávania podľa , dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov je

dôvodné.

Súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľov proti odporcovi v II. rade – správcovi

konkurznej podstaty z dôvodu, že tento v zmysle ust. § 23 ods. 3 ZKV nie je pasívne

legitimovanou osobou v danom spore.

Podľa ust. v znení neskorších zmien (ďalej len ZKV) kto

popiera vykonateľnú pohľadávku, musí toto stanovisko uplatniť podľa povahy pohľadávky buď

na súde, alebo príslušnom správnom orgáne v lehote určenej súdom.

Ustanovenie citovanej úpravy určuje okruh aktívne legitimovaných osôb na podanie návrhu

na určenie pravosti, výšky a poradia pohľadávky vykonateľnej a to všetky osoby, ktoré popreli

vykonateľnú pohľadávku v konkurznom konaní, keď pod pojmom „všetky osoby“ treba

rozumieť ktorýkoľvek účastník konkurzného konania a správca konkurzného majetku. Citované

ustanovenie nestanovuje však okruh pasívne legitimovaných osôb. Uplatnenú pohľadávku

veriteľom – V. pobočka P. poprel v konkurznom konaní na prieskumnom pojednávaní veriteľ č.

12, ako vyplýva zo zápisnice z prieskumného pojednávania zo dňa 24. 01. 2003, ktorým je

navrhovateľ v 1. rade. Popretá bola okrem iných, pohľadávka odporcu v I. rade. Odporca v II.

rade popretú pohľadávku navrhovateľom v 1. rade, veriteľovi V. B., uznal. V právnom vzťahu

popretia vykonateľnej pohľadávky je nositeľ práva pohľadávky, t .j. veriteľ, ktorý pohľadávku

uplatnil v lehote v konkurznom konaní a osoba (môže byť iný veriteľ), ktorá túto pohľadávku

v konkurznom konaní poprela. Z uvedeného je zrejmé, že v tomto vzťahu je možné v zmysle

citovaného ust. § 23 ods. 3 ZKV žalovať vykonateľnú pohľadávku len proti tomu z veriteľov,

ktorý túto popretú pohľadávku uplatnil v konkurznom konaní. Ostatné osoby nie sú pasívne

legitimované osoby, t. j. správca konkurznej podstaty nie je v tomto spore pasívne legitimovanou

osobou a preto správne súd prvého stupňa proti správcovi konkurznej podstaty ako odporcovi

v II. rade žalobu navrhovateľov v 1. a 2. rade zamietol.

Súd prvého stupňa ďalej uviedol v odôvodnení rozhodnutia, že navrhovateľ v 1. rade

žiadnu pohľadávku proti označeným odporcom nemá. Z obsahu zápisnice z prieskumného

pojednávania zo dňa 24. 01. 2003 v konkurznej veci úpadcu sp. zn. vyplýva, že

navrhovateľ v konkurznom konaní uplatnil pohľadávku vo výške 140 000,--Sk, označený ako

veriteľ č. 12 a tento na prieskumnom pojednávaní aj poprel pohľadávku uplatnenú v konkurze

odporcovi v I. rade. Preto nie je zrejmé, z čoho vyplýva záver súdu prvého stupňa, že

navrhovateľ v 1. rade nemá žiadnu pohľadávku proti označenému odporcovi v II. rade. Tento

záver by mohol vyplývať len z neuplatnenej určovacej žaloby o určenie pravosti, výšky alebo

poradia uplatnenej pohľadávky navrhovateľa v 1. rade v lehote určenej konkurzným súdom,

prípadne z právoplatne skončeného konania o takomto návrhu v neprospech navrhovateľa

v 1. rade. Takéto skutočnosti však z obsahu spisu ani odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého

stupňa nevyplývajú. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že súd prvého stupňa nemá

celkom zrejmé postavenie navrhovateľa v 1. rade, keď na strane 3 odôvodnenia uvádza, že návrh

na vylúčenie pohľadávky z uspokojenia ako navrhovateľ v 1. rade podal JUDr. M. P. ako

predseda predstavenstva navrhovateľa v 2. rade. Ani tento záver súdu prvého stupňa z obsahu

návrhu nevyplýva, keď návrh podala fyzická osoba JUDr. M. P. s označeným rodným číslom

a adresou trvalého bydliska bez označenia, že uvedená osoba koná ako predseda predstavenstva

odporcu v II. rade. Navrhovatelia v konaní nenamietli porušenie povinnosti platiteľa poistného t.

j. úpadcu, týmto sa v návrhu vôbec nezaoberajú. Navrhovatelia namietli pravosť vykonateľnej

pohľadávky z dôvodu, že titul pohľadávky, platobné výmery odporcu v I. rade, neboli

riadne doručené úpadcovi z dôvodov uvedených navrhovateľmi v návrhu na začatie konania

a vyjadreniach v podaniach navrhovateľov a z tohto dôvodu nemožno pohľadávku považovať za

vykonateľnú v zmysle ust. § 23 ods. 3 ZKV. S uvedenou námietkou sa súd prvého stupňa vôbec

nezaoberal len v odôvodnení konštatoval, že porušenie povinnosti platiteľa poistného t. j. úpadcu

je preukázané z obsahu doložených platobných výmerov, hoci samotné porušenie zákonnej

povinnosti navrhovatelia nenamietali, namietali neexistenciu pohľadávky z iných dôvodov,

a ďalej konštatoval, že odporca v I. rade nemal povinnosť doručovať písomnosti navrhovateľovi

v 1. rade, ktorý v tomto spore vystupuje v postavení účastníka ako fyzická osoba a nie ako

štatutárny orgán úpadcu. Na preukázanie tvrdenia navrhovatelia predložili, resp. odporca v I.

rade, platobné výmery údajne osobne prevzaté úpadcom, pričom súd prvého stupňa týmito

listinnými dokladmi nevykonal dokazovanie na pojednávaní ako aj dokladmi súvisiacimi, ktoré

na podporu svojho tvrdenia predložili navrhovatelia.

Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti

týkajúcej sa popretia vykonateľnej pohľadávky odporcu v I. rade navrhovateľmi v 1. a 2. rade

v zmysle ust. , vo veci samej zrušil a vec vrátil tomuto súdu na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie vo veci.

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa odporcu v II.

rade v zmysle ust. § 219 O. s. p ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne v zmysle ust. súd

prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Uznesením zo dňa 01. 04. 2008 č. k. -128 a č. k. -127 súd

prvého stupňa uložil poplatkovú povinnosť navrhovateľovi v 1. a 2. rade zaplatiť na účet súdu

v lehote 10 dní súdny poplatok za odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa každému vo

výške 10 000,--Sk podľa položky č. 2 písm. b/ sadzobníka súdnych poplatkov.

Proti tomuto uzneseniu podali odvolanie navrhovatelia v 1. a 2. rade, navrhli napadnuté

uznesenia zmeniť a uložiť povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 3 000,–Sk. Podľa názoru

odvolateľov je potrebné posudzovať výšku súdneho poplatku za odvolanie podľa platnej právnej

úpravy z roku 2000 s poukazom na ust.

Navrhovatelia podali odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa dňa 28. 03. 2008 na

pošte. Z uvedeného je zrejmé, že odvolanie bolo podané v čase účinnosti

a č. , ktorým sa menil a dopĺňal o súdnych poplatkoch.

Podľa ust. v znení a

účinných v čase podania poplatkového úkonu, poplatok za odvolanie a dovolanie podané po

nadobudnutí účinnosti tohto zákona sa vyrubuje vo výške určenej týmto zákonom.

Podľa Položky 2 Sadzobníka súdnych poplatkov z návrhu na začatie konania v obchodných

veciach, ak nemožno predmet konania oceniť sa poplatky vyberajú vo výške 10 000,--Sk.

Spoločná poznámka 3. k položkám 1 a 2 Poplatky podľa rovnakej sadzby sa platia i v odvolacom

konaní vo veci samej.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že súd prvého stupňa správne postupoval v určení

poplatkovej povinnosti odvolateľov proti rozsudku súdu prvého stupňa, keď použil sadzbu

súdneho poplatku podľa právnej úpravy platnej v čase podania poplatkového úkonu t. j. v čase

podania odvolania navrhovateľov proti rozsudku súdu prvého stupňa.

Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa týkajúce sa

určenia povinnosti zaplatiť súdny poplatok za odvolanie v zmysle ust. ako vecne

správne potvrdil.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 24. júna 2009

JUDr. Jozef Štefanko, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: M. N.