Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/321/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej Ž., a.s., so sídlom

v B., IČO: X., proti povinnému S. s.r.o., so sídlom vo V., IČO: X., o vymoženie 446,58 €

(13 453,80 Sk), vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. , o dovolaní

súdnej exekútorky JUDr. V., Exekútorský úrad B., proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave

z 30. septembra 2008 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Oprávnenej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Galanta (tiež súd prvého stupňa) v zmysle

Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) 31. januára

2005 poveril súdnu exekútorku JUDr. V., aby na základe rozhodnutia Okresného súdu Šaľa

z 15. júna 2004 č.k. -55 v exekučnom konaní vymohla pohľadávku právnej

predchodkyne oprávnenej Ž., a.s. proti povinnému S. s.r.o. vo výške 13 453,80 Sk

s príslušenstvom, ako aj s trovami predchádzajúceho konania a trovami exekúcie.

Okresný súd Galanta uznesením z 21. mája 2008 č.k. -24 exekúciu

vedenú súdnou exekútorkou JUDr. V. pod sp. zn. EX 83/04-2004 vyhlásil za neprípustnú

a túto zastavil; súdnej exekútorke nepriznal náhradu trov exekúcie; žiadnemu z účastníkov

nepriznal právo na náhradu trov konania. Vychádzal z toho, že výmazom povinného

z obchodného registra bez právneho nástupcu k 31. marcu 2006 tento stratil právnu

subjektivitu, ako i spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania. Za tohto stavu považoval

exekúciu vedenú proti neexistujúcemu subjektu za neprípustnú, preto podľa § 57 ods. 1 písm.

g/ Exekučného poriadku aj bez návrhu rozhodol o jej zastavení. O náhrade trov exekúcie

rozhodol podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku tak, že súdnej exekútorke nepriznal ich

náhradu. Považoval za podstatné, že dôvodom zastavenia exekúcie bola jej neprípustnosť,

pretože povinný v jej priebehu stratil spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania, čo

nemohla oprávnená predvídať. O náhrade trov exekučného konania medzi oprávnenou

a povinným súd rozhodol podľa tak, že žiadnemu z účastníkov

nepriznal právo na ich náhradu.

Na odvolanie súdnej exekútorky Krajský súd v Trnave uznesením z 30. septembra

2008 sp. zn. uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov exekúcie

potvrdil; v časti trov konania medzi oprávnenou a povinným uznesenie súdu prvého stupňa

zrušil a oprávnenej nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Pri rozhodovaní vychádzal

z ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ktoré uloženie povinnosti nahradiť trovy

exekúcie oprávneným výlučne podmieňuje zavinením oprávneného na zastavení exekúcie.

Naproti tomu podľa ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku náhradu trov exekúcie

znáša oprávnený, avšak len za jediného predpokladu, že dôvodom pre zastavenie exekúcie

bola skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1

písm. h/ Exekučného poriadku). V prejednávanej veci však o žiaden z takýchto prípadov

nešlo. Ani pri vynaložení všetkého možného úsilia nebolo v silách oprávnenej zabrániť zániku

povinného, či takýto zánik predpokladať; zavinenie oprávnenej na zastavení exekúcie preto

nemožno vyvodiť. Rovnako však nebolo možné o náhrade trov exekúcie rozhodnúť ani za

extenzívneho výkladu § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko v prejednávanej veci došlo

k zastaveniu exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku (t.j. v dôsledku jej

vyhlásenia za neprípustnú). Z dôvodu voľby medzi dvoma do úvahy pripadajúcimi

alternatívami pri aplikácii § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ktorý podľa odvolacieho súdu

umožňuje (o.i. súd môže) zaviazať na trovy konania povinného práve z uvedeného dôvodu,

považoval rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov exekúcie za vecne

správne. Vzhľadom na predchádzajúce odvolací súd považoval za nadbytočný ďalší výrok

súdu prvého stupňa o náhrade trov exekúcie medzi oprávnenou a povinným, a preto tento

podľa v spojení s a zrušil. Úspešnej

oprávnenej nepriznal náhradu trov odvolacieho konania ( v spojení s

ods. 1 a 142 ods. 1 ), pretože jej žiadne trovy nevznikli.

Potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu o náhrade trov exekúcie napadla súdna

exekútorka dovolaním, v ktorom namietala, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci, pretože napriek preukázaniu výšky odmeny a náhrady

hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti (spolu

5 270 Sk), jej súd nepriznal ani minimálnu odmenu podľa vyhlášky vo výške 1 000 Sk.

Odvolaciemu súdu vyčítala, že neskúmal motív zániku povinného, neposudzoval ani

obchodné riziko oprávnenej v obchodnoprávnom vzťahu s povinným k jeho zodpovednosti na

zastavení exekúcie. Vydaním uvedeného rozhodnutia došlo k porušeniu „ústavného práva

súdnej exekútorky na spravodlivú odmenu za vykonanú prácu“.

Oprávnená nevyužila právo písomne sa vyjadriť k dovolaniu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), skúmal najskôr, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré ním možno napadnúť. Bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ) dospel k záveru, že dovolanie treba

odmietnuť.

Pri skúmaní prípustnosti dovolania v prejednávanej veci vychádzal dovolací súd

z toho, že dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). Dovolanie, ktoré v danom prípade smeruje proti

uzneseniu, je v zmysle prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak

a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci

postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na

zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa

odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie

konania podľa V zmysle je dovolanie

prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu

prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je

dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide

o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho

vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Podľa § 239 ods. 3

ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide (o.i.) o uznesenie o trovách konania.

Dovolaním je v danom prípade napadnutý potvrdzujúci výrok uznesenia odvolacieho

súdu o trovách konania; takéto rozhodnutie nevykazuje znaky niektorého z vyššie uvedených

uznesení, proti ktorým je dovolanie prípustné. Vzhľadom na to by prípustnosť dovolania

súdnej exekútorky prichádzala do úvahy len v prípade výskytu niektorej z vád uvedených

v ustanovení

V zmysle je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,

ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolateľka nenamieta, že by v danom konaní

došlo k niektorej z týchto vád; existencia vady takejto povahy nevyšla v dovolacom konaní

najavo. Prípustnosť dovolania preto nemožno vyvodiť ani z tohto ustanovenia.

Obsah dovolania nasvedčuje tomu, že dovolateľka mala v úmysle uplatniť dovolací

dôvod v zmysle , t.j. že napadnuté rozhodnutie (jeho výrok

o trovách konania) spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, ktorý má za následok aj

porušenie „ústavných práv na spravodlivú odmenu za vykonanú prácu“. Dovolateľka ale

prehliadla, že nesprávne právne posúdenie veci bez ohľadu na jeho ďalšie právne následky

(ústavne nevynímajúc) je relevantným dovolacím dôvodom, ktorý možno uplatniť (iba)

v procesne prípustnom dovolaní. Samo nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom

ale nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle , lebo nie je procesnou vadou

v zmysle tohto ustanovenia. Na uvedený dovolací dôvod preto v danej veci, v ktorej

dovolanie nie je prípustné, nebolo možné vziať zreteľ.

Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania súdnej exekútorky nemožno vyvodiť

z , ale ani z , dovolací súd ho odmietol podľa

v spojení s ako smerujúce proti rozhodnutiu, ktoré nemožno

napadnúť týmto opravným prostriedkom. So zreteľom na dôvod, pre ktorý dovolanie

odmietol, nezaoberal sa vecnou správnosťou dovolaním napadnutého uznesenia.

V dovolacom konaní úspešnej oprávnenej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti dovolateľke, ktorá úspech nemala ( v spojení s

a ). Dovolací súd nepriznal oprávnenej náhradu trov dovolacieho konania,

lebo nepodala návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 151 ods. 1

).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. júna 2008

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková