Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
e87/371344.53cd15.pdf
PDF · 96.12 KB
No categories available
3Cdo/143/2009
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 3 Cdo 143/2009
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., s.r.o., so sídlom
v B., zastúpenej JUDr. M., advokátom so sídlom v B., proti povinnému P., bývajúcemu v M.,
o vymoženie 398,32 € (12 000 Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Košice-
okolie pod sp. zn. 17 Er 1315/2004, o dovolaní súdneho exekútora J., Exekútorský úrad K.,
proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 27. júna 2008, sp. zn. 6 CoE 37/2008, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Účastníkom nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Košice-okolie uznesením z 9. februára 2007, č.k. 17 Er 1315/2004-39 [po
predchádzajúcom zastavení exekúcie podľa § 44 ods. 3 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) uznesením z 11. mája 2006 č.k.
17 Er 1315/2004-24] rozhodol o trovách exekúcie tak, že oprávnenej uložil povinnosť uhradiť
súdnemu exekútorovi I. trovy exekúcie v sume 1 099 Sk do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
Krajský súd v Košiciach na odvolanie oprávnenej uznesením z 27. júna 2008, sp. zn.
6 CoE 37/2008 zmenil uznesenie súdu prvého stupňa tak, že oprávnenej uložil povinnosť
nahradiť súdnemu exekútorovi I. trovy exekúcie vo výške 358 Sk do 3 dní od právoplatnosti
uznesenia. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu súdny exekútor podal dovolanie. Navrhol napadnuté
rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil
tým, že uznesenie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241
ods. 2 písm. c/ O.s.p.) a konanie je postihnuté inou vadou konania, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, keď súd neúplne zistil skutkový stav a na základe
predložených dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Oprávnený vo vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie súdneho exekútora zamietnuť,
pretože konajúci súd postupoval pri určení výšky odmeny súdneho exekútora v súlade so
zákonom č. 233/1995 Z.z. Poukázal na to, že cieľom exekučného konania je rýchle, efektívne
a hospodárene vymoženie pohľadávky oprávneného a nie maximalizácia trov exekúcie
súdneho exekútora. Preto by sa do odmeny súdneho exekútora mali zarátavať iba úkony
účelne vynaložené na exekúciu.
Povinný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že na základe rozhodnutia Krajského súdu
v Košiciach sp. zn. 3 Cob 112/2007 oprávnenej uhradil dlh celkom vo výške 17 000 Sk
v termíne do 11. decembra 2007.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), skúmal
najskôr, či dovolanie súdneho exekútora smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť
týmto opravným prostriedkom.
Pri skúmaní prípustnosti dovolania v prejednávanej veci vychádzal dovolací súd
z toho, že dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Dovolanie, ktoré v danom prípade smeruje proti
uzneseniu, je v zmysle § 239 ods. 1 O.s.p. prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak
a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci
postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na
zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa
odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie
konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. V zmysle § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie
prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu
prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je
dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide
o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského
rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho
vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Podľa § 239 ods. 3
O.s.p. ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide (o.i.) o uznesenie o trovách konania.
Dovolaním je v danom prípade napadnuté uznesenie odvolacieho súdu o trovách
konania; takéto rozhodnutie nevykazuje znaky niektorého z vyššie uvedených uznesení, proti
ktorým je dovolanie prípustné. Vzhľadom na to by prípustnosť dovolania súdneho exekútora
prichádzala do úvahy len v prípade výskytu niektorej z vád uvedených v ustanovení § 237
V zmysle § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho
súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní
vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania
nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,
ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolateľ nenamieta, že by v danom konaní
došlo k niektorej z týchto vád; existencia vady takejto povahy nevyšla v dovolacom konaní
najavo. Prípustnosť dovolania preto nemožno vyvodiť ani z tohto ustanovenia.
Obsah dovolania nasvedčuje tomu, že dovolateľ mal v úmysle uplatniť dovolací dôvod
v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., t.j. že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci a dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., t.j. že konanie
je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie veci, ktorá podľa
neho spočívala v neúplne zistenom skutkovom stave veci.
Skutočnosť, že by napadnuté rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom
právnom posúdení veci, môže byť len odôvodnením dovolania v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/
O.s.p. v prípade, ak je dovolanie prípustné, a nie dôvodom jeho prípustnosti podľa § 236
a nasl. O.s.p. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne
posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť
dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje
zmätočnosť rozhodnutia). I keby tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené (dovolací súd ich
z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľom vytýkaná skutočnosť by mala za následok
vecnú nesprávnosť napadnutého uznesenia, nezakladala by ale prípustnosť dovolania
Rovnako je na tomto mieste potrebné uviesť, že procesnú vadu konania v zmysle
§ 237 O.s.p. nezakladá ani to, pokiaľ súdy svoje rozhodnutie založili na neúplných
skutkových zisteniach. Nedostatočné skutkové zistenie má za následok vydanie vecne
nesprávneho rozhodnutia súdu, samo o sebe ale nie je vadou konania v zmysle § 237 O.s.p.
Inou vadou konania (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), na ktorú musí dovolací súd
prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná (§ 242 ods. 1 O.s.p.), je procesná vada,
ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť
rozhodnutia. Iná vada konania je právne relevantná, ak mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.
Z hľadiska dovolateľom tvrdenej existencie tzv. inej vady konania v zmysle § 241
ods. 2 písm. b/ O.s.p. treba uviesť, že dovolací súd môže pristúpiť k posúdeniu
opodstatnenosti tvrdenia o tomto dovolacom dôvode až vtedy, keď je dovolanie z určitého
zákonného dôvodu prípustné (o tento prípad ale v prejednávanej veci nejde). Vada tejto
povahy je síce relevantným dovolacím dôvodom, ktorý možno uplatniť v procesne
prípustnom dovolaní, sama o sebe (i keby k nej skutočne došlo) ale prípustnosť dovolania
nezakladá. Či už teda konanie, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, bolo alebo
nebolo postihnuté procesnou vadou v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. (pozn.: dovolací súd
napadnuté rozhodnutie z tohto aspektu neposudzoval), nejde o dôvod, ktorý by zakladal
prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p.
Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z ustanovenia
§ 239 O.s.p. a v dovolacom konaní nevyšlo najavo, že by konanie na súdoch nižších stupňov
bolo postihnuté vadami uvedenými v ustanovení v § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej
republiky dovolanie súdneho exekútora podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1
písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania,
nezaoberal sa napadnutým uznesením z hľadiska jeho vecnej správnosti.
Náhrada trov dovolacieho konania nebola účastníkom priznaná, lebo v dovolacom
konaní nemal dovolateľ úspech a ostatní účastníci nepodali návrh na uloženie povinnosti
nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a § 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. júna 2009
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková