Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7So/50/2008

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Eleny Berthothyovej, PhD. a JUDr. Aleny

Poláčkovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa M. H., bývajúceho v U., proti odporkyni

Sociálnej poisťovni v Bratislave, Ul.29.augusta č.8, o výšku úrazovej renty, o odvolaní

navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 10. januára 2008, č.k. 12 Sd

159/2007 - 22, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 10. januára

2008, č.k. - 22 z m e ň u j e tak, že rozhodnutie odporkyne z 12. júla 2006

číslo P-22-2464/2006-2573 zrušuje a vec jej vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Účastníci nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z Trenčíne z 10. januára 2008, č.k.

– 22, potvrdil rozhodnutie odporkyne z 12. júla 2006 číslo P-22-2464/2006-2573 a vec jej

vrátil na ďalšie konanie, pričom navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení uviedol, že uvedeným rozhodnutím odporkyňa s účinnosťou od 1.júla 2006

zvýšila úrazovú rentu navrhovateľa podľa až 3 a

Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom

poistení“) v spojení s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej

republiky č. 229/2006 na sumu 4 416 Sk mesačne.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie navrhovateľ ktorý namietal, že

zamestnávateľ mu vyplácal náhradu za stratu na zárobku v nesprávne určenej výške, ktorá

nezodpovedá právoplatnému rozsudku súdu o náhrade jeho straty na zárobku. Z uvedených

dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na

ďalšie konanie.

Odporkyňa žiadala rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny.

Najvyšší súd ako súd odvolací ( ) preskúmal napadnutý rozsudok

a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.

Podľa § 272 ods.3 prvej vety zákona o sociálnom poistení náhrada za stratu na

zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej

invalidity a náhrada za stratu na dôchodku, ktoré sa vyplácali k 31. decembru 2003, a nárok

na ich výplatu trvá aj po tomto dni, sa považujú od 1. januára 2004 za úrazovú rentu,

a to v sume, v akej patrili do 31. decembra 2003.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že navrhovateľovi bola k 31.decembru 2003

vyplácaná náhrada za stratu na zárobku a že nárok na jej výplatu trval aj po tomto dni

(viď. aj obsah vyjadrenia odporkyne k odvolaniu ).

Z § 272 ods.3 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že v prípade vyplácania náhrady

za stratu na zárobku k 31.decembru 2003 a nároku na jej výplatu aj po tomto dni sa úrazová

renta vypláca v sume, v akej patrila k 31.decembru 2003. Pokiaľ sa hovorí o „sume, v akej

patrila do 31.decembra 2003“, je v danom prípade potrebné za túto sumu považovať sumu

v akej bola náhrada za stratu na zárobku vyplácaná, lebo výška náhrady k 31.decembru 2003

nebola medzi navrhovateľom a jeho zamestnávateľom sporná. Odporkyňa bola preto bez

ďalšieho povinná prevziať výplatu úrazovej renty vo výške, v ktorej bola náhrada vyplácaná

k 31.decembru 2003. Nebola oprávnená jednostranným úkonom po vykonaní svojho prepočtu

výrok právoplatného rozsudku súdu alebo dohodu účastníkov meniť. Znova posudzovať

nárok na náhradu alebo meniť jej výšku by mohla len v prípade zmeny pomerov.

Zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení totiž odporkyni nevyplýva

oprávnenie prepočítavať výšku náhrady za stratu na zárobku vyplácanú k 31.decembru 2003

(t.j. za obdobie pred účinnosťou zákona o sociálnom poistení) a úrazovú rentu vyplácať

od 1.januára 2004 v nižšej sume ako bola vyplácaná aj bez sporu medzi navrhovateľom

a zamestnávateľom k 31.decembru 2003. Prepočítanie, ktoré vykonala odporkyňa je

v skutočnosti rozhodovaním o výške dávky pred 1.januárom 2004 a na takéto rozhodovanie

odporkyňa nie je oprávnená.

Navyše prepočítanie výšky náhrady len faktickým postupom odníma účastníkovi

právo na súdnu ochranu a zo žiadneho zákonného ustanovenia odporkyni právo na nové

prepočítanie výšky náhrady nevyplýva. Takýto postup odporkyne je v rozpore s

Slovenskej republiky, podľa ktorého každý má nárok na súdnu ochranu.

Možno zdôrazniť, že záväzným podkladom pre odporkyňu pri prevzatí výplaty

náhrady za stratu na zárobku (považovanej po 1. januári 2004 za rentu) môže byť

právoplatný rozsudok súdu v prípade, ak už o výške náhrady rozhodol súd, alebo dohoda

medzi zamestnávateľom a zamestnancom ( ktorá môže byť písomná, ale aj ústna, prípadne

urobená mlčky).

Pre odporkyňu je rovnako záväzný výrok rozsudku, ako pre účastníkov konania, a ako

aj pre všetky orgány štátu, alebo pre osoby, ktorým štát zveril rozhodovanie na úseku verejnej

správy (odporkyňa je pritom osobou, ktorej štát rozhodovanie na úseku verejnej správy zveril

zákonom). Len zrušenie výroku rozsudku súdu spôsobom, uvedeným v procesných

predpisoch je možné výrok právoplatného rozsudku súdu zrušiť alebo zmeniť.

Rovnaké účinky, ako právoplatný rozsudok má aj dohoda účastníkov, ktorá je pre nich

tiež záväzná (ak zákon nepredpisuje iné náležitosti) od okamihu, kedy sa jej účastníci zhodli

na jej obsahu.

V konkrétnej veci odporkyňa nepreukázala, že by právne významným spôsobom došlo

k zrušeniu dohody alebo rozhodnutia o výške náhrady za stratu na zárobku.

Nedovolený je preto postup odporkyne, ak ako orgán verejnej správy

(právnická osoba na ktorú štát preniesol výkon štátnej správy) svojím konaním nerešpektuje

dohodu účastníkov alebo právoplatné rozhodnutie súdu, ak bolo o náhrade prípadne

rozhodnuté. Takýmto konaním odporkyňa vytvára podmienky pre vykonanie kontrolných

opatrení zo strany štátu s dôsledkami, ktoré kontrolné opatrenia môžu mať za následok.

Odporkyňa 1. januára 2004 vstúpila do práv a povinností zamestnávateľa

navrhovateľa, ktorý zodpovedal za pracovný úraz, nemohla preto jednostranným právnym

úkonom meniť obsah zmluvy o odškodnení pracovného úrazu. Ak sa domnievala, že dohoda

medzi zamestnávateľom a pracovníkom o odškodnení pracovného úrazu (alebo choroby

z povolania) nezodpovedala zákonu, mohla sa s návrhom na vyslovenie neplatnosti takejto

zmluvy obrátiť na súd, ktorý je oprávnený o jej neplatnosti rozhodovať. Len súdnym

rozhodnutím mohla dosiahnuť iné odškodnenie pracovného úrazu, než je to, na ktorom sa

účastníci dohodli.

Takýto dôkaz (súdne rozhodnutie o neplatnosti dohody o výške náhrady za stratu na

zárobku) o nesprávnej výške poskytovanej náhrady však odporkyňa nepredložila, preto

nemožno zistiť, na základe akej právne významnej skutočnosti nevychádzala z výšky

náhrady, na ktorú mal navrhovateľ k 31. decembru 2003 nárok.

Nemožno pritom opomenúť skutočnosť, že aktívne legitimovaná na podanie návrhu na

vyslovenie neplatnosti dohody o výške náhrady je len odporkyňa, lebo len ona môže mať

právny záujem na vyslovení neplatnosti takejto dohody. Navrhovateľ by žalobou o jej

neplatnosť nemohol dosiahnuť ochranu svojich práv, ale práve naopak, výrokom súdu o jej

neplatnosti by mohol byť len ukrátený. Nemôže mať preto právny záujem na podaní žaloby

a nie je preto osobou, ktorá je oprávnená domáhať sa v konaní o vyslovenie neplatnosti

dohody o poskytovanej náhrade súdnej ochrany .

Podľa § 293b zákona o sociálnom poistení úrazová renta a pozostalostná úrazová renta

vyplácané pred 1. januárom 2005 sa zvyšujú od 1. januára 2005 o 7,54 % sumy úrazovej renty

alebo pozostalostnej úrazovej renty vyplácanej ku dňu zvýšenia.

Výška náhrady za stratu na zárobku vyplácaná k 31.decembru 2003 je rozhodujúca pre

určenie základu pre zvýšenie úrazovej renty od 1.januára 2005 podľa § 293b zákona

o sociálnom poistení.

Obdobný postup platí aj pri jej zvyšovaní v nasledujúcich rokoch.

Vzhľadom na to, že z predloženého administratívneho spisu odporkyne nie je zrejmé,

v akej výške bola náhrada za stratu na zárobku navrhovateľovi vyplácaná k 31.decembru

2003, odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie o zvýšení úrazovej renty od 1.júla 2006

je nepreskúmateľné.

V ďalšom konaní bude úlohou odporkyne zadovážiť si dostatok podkladov pre zistenie

výšky, v akej bola náhrada za stratu na zárobku vyplácaná k 31.decembru 2003, v tejto výške

ju od 1.januára 2004 považovať v zmysle § 272 ods.3 zákona o sociálnom poistení za úrazovú

rentu a aj ju vyplácať. O zvýšení úrazovej renty podľa § 293b zákona o sociálnom poistení

od 1.januára 2005 rozhodne znovu, pričom všetky ďalšie zvýšenia o príslušné percentá

odvodí od sumy, v akej bola náhrada za stratu na zárobku vyplácaná k 31.decembru 2003

(nie až po tomto dni).

Skutočnosť, že navrhovateľ nepodal opravný prostriedok proti rozhodnutiu o výške

renty (a ani ho podať nemohol, lebo odporkyňa o výške renty nerozhodla, len ju fakticky

vyplácala v nižšej sume, ako patrila), ktorú mu odporkyňa po prevzatí výplaty náhrady za

stratu na zárobku vyplácala , nemôže mať za následok zánik nároku navrhovateľa na plnenie,

ktoré mu patrí podľa právoplatného rozsudku súdu (alebo podľa obsahu dohody medzi

účastníkmi pracovnoprávneho vzťahu, z ktorého nárok na náhradu vznikol). Právny názor

súdu prvého stupňa, podľa ktorého nebol oprávnený skúmať základ, ku ktorému zvýšenie

patrí, nezodpovedá zákonu, lebo predmetom konania by podľa jeho záverov bola len časť

rozhodnutia a nie rozhodnutie v celom rozsahu.

Odvolací súd preto podľa rozsudok krajského súdu zmenil tak, že

rozhodnutie odporkyne z 12. júla 2006 číslo P-22-2464/2006-2573 zrušil a vec jej vrátil na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, lebo odporkyňa nebola

v konaní úspešná a navrhovateľovi v odvolacom konaní trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. júna 2009 JUDr. Elena Závadská, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mária Kráľová