Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obdo/5/2008

Najvyšší súd5Obdo/5/2008 Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Aleny

Priecelovej a sudcov JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Štefana Šatku, v právnej veci

navrhovateľa: I., S., Bratislava, nar. X., zastúpeného JUDr. R. H., advokátom, N., Bratislava,

proti odporcovi: B., K., Bratislava, IČO: X., o zaplatenie 23 296,24 Eur (701 822,40 Sk)

a o vzájomnom návrhu odporcu vo výške 31 176,17 Eur (939 213,30 Sk,) na dovolanie

odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -285 zo dňa 3. júla 2007,

takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odporcu z a m i e t a.

Navrhovateľovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd rozsudkom vo veci rozhodol tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť

odporcovi sumu 237 390,90 Sk do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žiadnemu

z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Z odôvodnenia vyplýva, že

navrhovateľ podal návrh na začatie konania z titulu porušenia Zmluvy o dielo č. LN X.

zo dňa 12. mája 1997. Predmetom uvedenej zmluvy je realizácia stavebných práv, súvisiacich

s nadstavbou bytového domu na Sibírskej ul. č. 1, 3 a 5 v Bratislave podľa schválenej

projektovej dokumentácie a právoplatného stavebného povolenia. Zmluvné strany mali

dohodnutú cenu, ktorú dodatkom č. 1 zo dňa 1. augusta 1997 a dodatkom č. 2 zo dňa

28. júla 1998 upravili na sumu celkom 31 307 117 Sk. Ďalej sa touto zmluvou dohodli

na úhrade ceny diela v zálohových splátkach formou úhrady zálohových faktúr. Odporca sa

však so zaplatením zálohových platieb, v zmysle čl. V zmluvy dostal do omeškania, nakoľko

prijal od budúcich vlastníkov bytov jednotlivé platby, avšak tie po obdržaní faktúr

navrhovateľa nezaslal na jeho účet do troch dní. Podľa čl. VIII. bod 2 zmluvy sa odporca

zaviazal v prípadoch omeškania úhrady dohodnutých záloh zaplatiť navrhovateľovi sankčný

poplatok vo výške 0,1 % z výšky dlžnej čiastky za každý deň omeškania.

Odporca si v konaní uplatnil vzájomný návrh voči navrhovateľovi vo výške

939 213,30 Sk z titulu oneskoreného ukončenia stavby. V uvedenej zmluve sa zmluvné strany

dohodli v čl. VIII. bod 4, že navrhovateľ uhradí odporcovi sankciu 0,1 % z ceny diela

za každý deň omeškania s ukončením stavby. Ďalej v čl. IV. citovanej zmluvy v znení

dodatkov č. 1 a 2 sa dohodli, že navrhovateľ zrealizuje dielo v lehote do 9. novembra 1998.

Nadstavba uvedených bytov, ktorá je predmetom zmluvy, bola skolaudovaná rozhodnutím

č. 99/1019797-150/151-ZVŠ dňa 19. júla 1999, právoplatného dňom 17. novembra 1999.

Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ bol v omeškaní od 9. novembra 1998 do 17. novembra

1999, t. j. 373 dní. Preto protinávrh odporcu predstavuje jeho nárok za omeškanie

s ukončením stavby, po 30 dňoch omeškania, ktorú si vyčíslil na sumu celkom 939 212,30 Sk.

Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky navrhovateľa zo dňa 29. januára 2003

došlo k zmene v osobe zhotoviteľa dohodnutého diela ako navrhovateľa.

Preto prvostupňový súd na základe vykonaných dôkazov zistil, že navrhovateľ si voči

odporcovi titulom dohodnutých úrokov z omeškania uplatnil nárok na zaplatenie faktúry

č. 0997 sumu vo výške 333 301,20 Sk, z faktúry č. 0198 sumu vo výške 120 063,50 Sk

z faktúry č. 0298 sumu vo výške 248 457,70 Sk, čo predstavuje sumu celkom vo výške

701 822,40 Sk, ktorú aj preukázal, a ktorú aj súd priznal. Protinávrh odporcu súd považoval

za úrok z omeškania, ktorú si vyčíslil na 939 213,30 Sk, ktoré podľa súdu prvého stupňa

dostatočne preukázal, a preto ich odporcovi aj priznal. Prvostupňový súd teda vyhovel aj

návrhu na začatie konania navrhovateľa aj odporcom podanému protinávrhu, a teda priznal

účastníkovi – odporcovi, ktorý bol vo veci úspešný v aritmeticky vyššej sume nárok

na zaplatenie sumy vo výške 237 390,90 Sk, ktorá predstavuje rozdiel medzi jeho úspešne

uplatnenou vyššou sumou a úspešne uplatnenou nižšou sumou protistrany.

O trovách rozhodol podľa ust. , a to tak, že žiadnemu z účastníkov

nepriznal náhradu trov konania.

Odvolací súd na odvolanie navrhovateľa rozhodol tak, že zmenil rozsudok súdu

prvého stupňa a uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 701 822,40 Sk

na účet právneho zástupu navrhovateľa do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vzájomný návrh odporcu zo dňa 11. novembra 2002 zamietol a odporcovi uložil

povinnosť zaplatiť trovy prvostupňového konania vo výške 178 800,50 Sk a trovy

odvolacieho konania vo výške 62 269,50 Sk.

Odvolací súd sa nestotožnil s názorom súdu prvého stupňa v celom rozsahu, nakoľko

dospel k záveru, že nárok odporcu uplatnený vzájomným návrhom nie je dôvodný.

Mal za preukázané, že zmluvou o postúpení pohľadávky uzavretej dňa 29. 01. 2003

medzi pôvodným navrhovateľom (L. s. r. o.) a aktuálnym navrhovateľom

(I.) došlo k postúpeniu konkrétnej pohľadávky vo výške 701 822,40 Sk. Spolu s postúpením

pohľadávky prešlo na navrhovateľa aj jej príslušenstvo a práva s ňou spojené, ktorými sú

najmä práva vyplývajúce so zabezpečenia záväzkov. Na základe tejto zmluvy pôvodný

navrhovateľ oznámil odporcovi postúpenie predmetnej pohľadávky a dňa 10. 02. 2003 doručil

súdu návrh na zámenu účastníkov na strane navrhovateľa v zmysle uvedenej zmluvy, na

základe čoho súd uznesením zo dňa 17. 02. 2005 pripustil zámenu účastníkov. V dôsledku

tejto právnej skutočnosti došlo k prevodu práv a povinností tvoriacich obsah tohto vzťahu,

založeného zmluvou o postúpení pohľadávky na navrhovateľa. Nemožno preto súhlasiť

s tvrdením súdu prvého stupňa, že navrhovateľ sa na základe predmetnej zmluvy stal právnym

nástupcom pôvodného navrhovateľa.

V spornom prípade je potrebné odlišovať prechod pohľadávky, ku ktorému dochádza

napr. pri dedičstve, rozhodne však nie na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, ako tomu

došlo v danom prípade.

Podľa , postupník sa stal veriteľom, nadobudol pohľadávku s príslušenstvom

a právami s ňou spojenými, vrátane všetkých námietok, ktoré je možne proti nej uplatniť.

V zmysle , dlžník má možnosť použiť všetky námietky, ktoré mal proti

pohľadávke v čase jej postúpenia, vrátane tzv. kompenzačnej, resp. vzájomnej námietky.

Odvolací súd však zhodne s názorom súdu prvého stupňa nárok uplatnený

navrhovateľom považoval za oprávnený. Dôvodil to tým, že zo spisového materiálu

nevyplýva žiadna taká skutočnosť, ktorou by mal odvolací súd za preukázané, že odporca

oznámil navrhovateľovi započítanie svojej pohľadávky voči nemu ako postupníkovi, hoci

postúpenie pohľadávky mu bolo zo strany postupcu – pôvodného navrhovateľa, riadne

oznámené. Nakoľko nebola zo strany odporcu splnená podmienka stanovená zákonom,

splnením, ktorej by mohol voči navrhovateľovi použiť na započítanie pohľadávku, ktorú mal

voči pôvodnému navrhovateľovi, dospel odvolací súd k názoru, že nárok odporcu uplatnený

vzájomným návrhom nie je oprávnený.

Námietkou litispendencie uplatnenou navrhovateľom v priebehu konania

a v samotnom odvolaní i s poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd nepovažoval

za potrebné zaoberať sa. Zo spisového materiálu navyše nevyplýva žiadna skutočnosť, ktorá

by potvrdzovala, že návrh odporcu bol podaný na Krajskom súde Trnave skôr, ako bol

podaný vzájomný návrh v predmetnom konaní, v dôsledku čoho nemal odvolací súd

za preukázané, že by mohli byť splnené podmienky na vznik neodstrániteľnej prekážky

litispendencie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal odporca dovolanie v zákonom stanovenej

lehote, v ktorom požiadal dovolací súd, aby rozhodol o zrušení rozsudku a vrátení veci

na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania opiera o ust.

Svoje právo proti navrhovateľovi - firme L., s. r. o., ako zhotoviteľovi diela nadstavby

bytového domu Sibírska č. 1, 3, 5 v Bratislave, si odporca uplatnil vzájomným návrhom

v zmysle § 97 O. s .p. o zaplatenie 939 213,30 Sk dňa 11. 11. 2002 a až 10. 02. 2003 (č. l. 49)

oznámil navrhovateľ súdu postúpenie pohľadávky na I.. Ľ. H.. Konanie pôvodného

navrhovateľa považujeme za účelové, s úmyslom získať osobný prospech a zbaviť sa

zodpovednosti za škody spôsobené odporcovi.

Tvrdenie navrhovateľa, že vzájomný nárok odporcu bol uplatnený nesprávne, a že

sa jedná o prekážku litispendencie a z toho dôvodu nemožno na protinávrh prihliadať,

je zavádzajúce. V dôsledku rozhodnutia spoločníkov spoločnosti L., s . r. o., bratov H. dňa 27.

februára 2003 o zrušení spoločnosti formou likvidácie, bol nútený zobrať návrh o zaplatenie

10 738 341,70 Sk v celom rozsahu späť dňa 19. apríla 2004. Trvá na tom, že odporca

nezapočítaval žiadnu pohľadávku voči postupníkovi v zmysle § 529 ods. 2 Obč. zák., z toho

dôvodu nebol povinný započítanie oznamovať navrhovateľovi. Odporca postupoval v zmysle

v zmysle

a vzájomným návrhom si uplatnil svoje práva proti navrhovateľovi. Zo strany navrhovateľa,

na základe jeho návrhu zo dňa 10. februára 2003, aby súd pripustil v súlade s

zmenu účastníka na strane navrhovateľa, vstúpil do konania nový navrhovateľ a pôvodný L.,

s. r. o., z konania vystúpil. Po začatí konania došlo k prevodu práv, o ktorých sa konalo a I.

svojim návrhom zo dňa 10. februára 2003 vyjadril súhlas

so vstupom do konania, súd vydal uznesenie dňa 17. februára 2005. Odvolací súd zmenil

rozhodnutie súdu prvého stupňa, nakoľko dospel k takému záveru, že nárok odporcu

uplatnený vzájomným návrhom nie je dôvodný. S názorom odvolacieho súdu sa však odporca

nestotožňuje, nakoľko v priebehu súdneho konania došlo len k zmene účastníka na strane

navrhovateľa. Takýto záver súdu je nesprávny a nezodpovedá vykonanému dokazovaniu,

predloženým dôkazom a ustanoveniam .

K podanému dovolaniu sa vyjadril navrhovateľ, ktorý uviedol, že odporca nepreukázal

dôvody na podanie dovolania, a preto vzhľadom na správnosť rozhodnutia napadnutého

dovolaním navrhuje, aby dovolací súd dovolanie odporcu zamietol. Zároveň požiadal

o priznanie náhrady trov právneho zastúpenia v dovolacom konaním.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) skúmal

najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom, pretože podľa , dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, len pokiaľ to zákon pripúšťa. Podmienky prípustnosti

dovolania smerujúceho proti rozsudku odvolacieho súdu sú upravené v § 237 a § 239 O. s .p.

Prípustnosť dovolania vo veci je daná podľa ust.

Podľa ust. , dovolací súd preskúma rozhodnutie odvolacieho súdu

v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý. Ak nejde o vady uvedené v § 237, neprihliada

na vady konania, ktoré neboli uplatnené v dovolaní, ibaže tieto vady mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci.

Dovolateľ napadol výrok rozsudku, ktorým bol vzájomný návrh zo dňa 11. 11. 2002

odvolacím súdom zamietnutý.

Postúpením pohľadávky na základe zmluvy uzavretej medzi terajším veriteľom

(postupcom) a treťou osobou (postupníkom) postupuje pôvodný veriteľ svoju pohľadávku

proti dlžníkovi novému veriteľovi. Zmluva o postúpení pohľadávky má zákonom predpísanú

písomnú formu. Následky postúpenia pohľadávky sa prejavia v právnom postavení všetkých

účastníkov. Postupca stráca postúpením pohľadávku s celým príslušenstvom a všetkými

právami s ňou spojenými. Nie je už ďalej oprávnený pohľadávku vymáhať a prijímať

od dlžníka plnenie. Veriteľom sa stane postupník, ktorý nadobúda pohľadávku

s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými, ako aj so všetkými námietkami, ktoré

možno proti nej uplatniť ( ).

Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 29. 01. 2003 postupca - pôvodný

navrhovateľ L., s. r. o., V. postúpil svoju pohľadávku, ktorú mal voči odporcovi na

postupníka I.. Ľ. H. vo výške 701 822,40 Sk s príslušenstvom titulom sankcií podľa zmluvy

o dielo č. LN X. uzavretej medzi postupcom a Bytovým družstvom Bratislava III zo dňa 12.

05. 1997. Predmetná zmluva o postúpení pohľadávky spĺňala všetky hmotnoprávne

náležitosti, ktoré od nej zákon vyžaduje, preto prvostupňový súd v súlade s § 92 ods. 2, 3 O. s.

p. pripustil, aby pôvodný navrhovateľ L., s. r. o., V. z konania vystúpil a na jeho miesto

vstúpil ako nový navrhovateľ I., ktorý je aktívne legitimovaný v predmetnom spore.

Z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky jednoznačne vyplýva, že došlo k prevodu

práv a povinností ku konkrétnej pohľadávke, jej príslušenstva, ale nedošlo k prechodu práv

a povinností vyplývajúcich zo zmluvy o dielo. Postupník sa nestal právnym nástupcom

zhotoviteľa diela, neprevzal jeho záväzky, a preto si odporca nemôže úspešne uplatňovať

svoju pohľadávku protinávrhom, za porušenie zmluvnej povinnosti zo zmluvy o dielo

č. LN X., ktorú uzavrel s pôvodným navrhovateľom, (zhotoviteľom), t. j. L.,

s. r. o., V..

Podľa , dlžník môže použiť na započítanie voči postupníkovi aj svoje

na započítanie spôsobilé pohľadávky, ktoré mal voči postupcovi v čase, keď mu bolo

oznámené alebo preukázané postúpenie pohľadávky (§ 526), ak ich oznámil bez zbytočného

odkladu postupníkovi. Toto právo má dlžník aj v prípade, že jeho pohľadávky v čase

oznámenia alebo preukázania postúpenia neboli ešte splatné.

Odporca vo svojom dovolaní výslovne uvádza, že nezapočítaval žiadnu pohľadávku

voči navrhovateľovi ako postupníkovi v zmysle citovaného ustanovenia a z toho dôvodu ani

nebol povinný započítanie oznamovať. Keďže odporca započítanie neoznámil bez zbytočného

odkladu, nie je splnená zákonná podmienka na uplatnenie kompenzačnej námietky. Ďalšie

námietky odporcu, vzhľadom na uvedené skutočnosti, sú irelevantné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, preto podľa

dovolanie odporcu zamietol.

O trovách dovolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 243b ods. 5

Navrhovateľ bol v dovolacom konaní úspešný, a preto mu patrí náhrada trov

dovolacieho konania. Keďže navrhovateľ si nevyčíslil trovy právneho zastúpenia najneskôr

do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia, neboli mu preto priznané (§ 151

ods. 1, 2 ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. júna 2009

JUDr. Alena P r i e c e l o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.