Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obo/59/2009

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v konkurznej veci úpadcu Ing. J. F., nar.

X., Š., Zvolen, so správkyňou konkurznej podstaty JUDr. D. V., K., Banská Bystrica,

o konečnej správe, na odvolanie správkyne konkurznej podstaty proti uzneseniu Krajského

súdu v Banskej Bystrici č. k. -188 z 29. apríla 2009, takto

rozhodol:

Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -188 z 29. apríla 2009

v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

O d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým uznesením schválil konečnú správu s nasledovnými

zmenami:

I. Celkové príjmy v konkurze schvaľuje vo výške 3 319,67 Eur, z toho suma získaná

speňažením konkurznej podstaty 3 319,39 Eur a inak získané príjmy 0,28 Eur.

II. Pohľadávky proti podstate – náklady na správu, speňaženie konkurznej podstaty vrátane

súdneho poplatku za konkurzné konanie schvaľuje vo výške 265,98 Eur.

III. Vyúčtovanú odmenu správkyne konkurznej podstaty neschvaľuje. Odmenu správkyne

konkurznej podstaty určuje čiastkou 834,83 Eur.

IV. Výdavky správkyne konkurznej podstaty schvaľuje vo výške 71,91 Eur.

V. Konečnú správu v časti IV. neschvaľuje. Určuje sumu na rozdelenie konkurzným

veriteľom vo výške 2 146,95 Eur.

V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že správkyňa konkurznej podstaty predložila

súdu 21. januára 2009 konečnú správu o speňažení majetku a vyúčtovanie svojej odmeny

a výdavkov. Po zverejnení konečnej správy žiaden z účastníkov nepodal voči nej námietky.

Súd prejednal konečnú správu podľa o konkurze

a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKV“) na pojednávaní, v časti príjmy

konkurznej podstaty ju schválil, rovnako v časti náklady na správu a speňažovanie konkurznej

podstaty. Pokiaľ ide o odmenu správkyne, ktorú si vyúčtovala vo výške 987,52 Eur vrátane

dane z pridanej hodnoty, túto súd neschválil a priznal jej odmenu vo výške 834,83 Eur

vypočítanú podľa ZKV a a vyhlášky č. s odôvodnením,

že podľa § 7 ods. 3 cit. vyhlášky, ak správca konkurznej podstaty je platiteľom DPH,

konkurzná odmena sa nezvyšuje o daň z pridanej hodnoty. Nesúhlasí s názorom správkyne,

že toto ustanovenie je v rozpore so znením o dani z pridanej

hodnoty, ktorý neobsahuje žiadne pravidlá na určenie výšky odmeny konkurzného správcu

a neupravuje ani výšku žiadneho iného druhu príjmov. Ide o daňový zákon, ktorý upravuje

tzv. nepriamu daň, pre ktorú je charakteristické, že daň síce odvedie príjemca plnenia, ktorý

je povinný sám si ju vypočítať a odviesť správcovi dane, ale zaplatí ju v cene odberateľ

služby. Ide o daňový zákon, ktorý ohľadne príjmov upravuje len otázky ich zdanenia daným

druhom dane. Vyhláška naopak neupravuje žiadne daňové otázky. Ani pravidlo obsiahnuté

v § 7 ods. 3 nie je úpravou zdaňovania daňou z pridanej hodnoty, ale úpravou výšky odmeny

správcu konkurznej podstaty pre ten prípad, ak odmeňovaný správca je platiteľom tejto dane.

Z toho vyplýva, že každý z týchto právnych predpisov upravuje rozdielny okruh vzťahov,

takže medzi nimi nemôže dôjsť k vzájomnému rozporu. Z výkladu § 6 a § 7 vyhlášky

vyplýva, že pri stanovení výšky odmeny bola zohľadnená možnosť, že jej príjemca môže byť

platiteľom DPH. Okrem toho, štát tým, že osobám ukladá povinnosť platiť dane, tieto osoby

nediskriminuje a nedochádza tým ani k zásahu do zaručených práv.

Súd nemohol vyhovieť návrhu správkyne, aby sa obrátil na Európsky súdny dvor

s predbežnou otázkou, či sa k odmene správcu, ktorý je platiteľom DPH, pripočíta táto daň,

pretože ide o rozhodnutie o výške odmeny správcu, ktoré nezávisí od výkladu komunitárneho

práva. Z článku 234 Zmluvy o založení európskeho spoločenstva vyplýva, že predbežnou

otázkou, o ktorej je kompetentný rozhodnúť výlučne Európsky súdny dvor, je buď otázka

výkladu alebo platnosti komunitárneho práva s cieľom zabezpečiť jednotný výklad

a uplatňovanie komunitárneho práva vo všetkých členských štátoch EÚ. Pokiaľ správkyňa

poukázala na Smernicu Rady č. 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme

dane z pridanej hodnoty, ktorá bola transponovaná do nášho právneho poriadku zmenou

zákona o DPH, v tomto konaní nevznikla potreba výkladu žiadneho z jej ustanovení. Nejde

o otázku zdaňovania odmeny správkyne, ale o určenie jej výšky.

Správkyňou vyúčtované výdavky pozostávajúce z cestovných náhrad za cesty spojené

so správou a speňažením podstaty vo výške 71,91 Eur súd schválil, ale nemohol schváliť

paušálnu náhradu kancelárskych potrieb a telekomunikačných služieb vo výške 1 000 Sk,

pretože ZKV paušálne náhrady nepozná a výdavky treba v konečnej správe vyúčtovať,

čo správkyňa neurobila. S prihliadnutím na uvedené zmeny potom súd určil sumu

na rozdelenie konkurzným veriteľom vo výške 2 146,95 Eur.

Proti výroku tohto rozhodnutia, ktorým súd neschválil vyúčtovanú odmenu správkyne

konkurznej podstaty a určil ju čiastkou 834,83 Eur, podala správkyňa konkurznej podstaty

odvolanie. Nesúhlasí s tým, že súd jej nepriznal 19% DPH z nevyplatenej časti odmeny

s odkazom na vyhlášku č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona

o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Poukázala

na relevantné ustanovenia o dani z pridanej hodnoty v platnom

znení, z ktorých vyplýva, že protihodnota, ktorá je prijatá od príjemcu plnenia za dodanie

služby, obsahuje aj daň z pridanej hodnoty; pre potreby základu dane sa protihodnota o túto

daň znižuje, ale cena služby sa príjemcovi plnenia musí vyúčtovať aj s daňou z pridanej

hodnoty. Názor súdu, že vyhláška nie je v rozpore s týmto zákonom, je nesprávny, lebo

vyhláška ako všeobecne záväzný právny predpis nižšej právnej sily stanovuje iné podmienky

určenia protihodnoty za dodanú službu. Považuje za neudržateľný právny stav, keď podľa

vyhlášky sa odmena nezvyšuje o DPH, ale podľa zákona ju správca štátu platiť musí.

Nesúhlasí ani so záverom súdu, že rozhodnutie o určení výšky odmeny správkyne nezávisí

od výkladu komunitárneho práva, pretože vyhláška zasahuje aj do otázky DPH, keď

neumožňuje odmenu o túto daň navýšiť. Znamená to, že správca je diskriminovaný

a dodatočne zdaňovaný a tiež ukrátený na nepriznaný DPH k odmene. Vyhláška je preto

v rozpore so Smernicou a súd by sa mal obrátiť na ESD s predbežnou otázkou. Vzhľadom

na uvedené navrhuje napadnuté uznesenie zmeniť za použitia výkladu právnych noriem

súladného s SR. Záverom uviedla, že v inom konkurznom konaní podala ústavnú

sťažnosť vo veci nepriznania DPH k odmene správcu a Ústavný súd SR ju uznesením

z 03. 09. 2008 prijal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal

vec v rozsahu podľa ustanovenia , bez nariadenia pojednávania podľa

ustanovenia , a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej správnosti rozhodnutia súdu

prvého stupňa, ktorý správkyni konkurznej podstaty priznal odmenu bez požadovaného

navýšenia o daň z pridanej hodnoty. Rozhodnutie sa opiera predovšetkým o ustanovenie § 7

ods. 3 vyhlášky, podľa ktorého, ak je správca platiteľom dane z pridanej hodnoty, konkurzná

odmena sa nezvyšuje o daň z pridanej hodnoty. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie jeho správnosti iba dopĺňa

nasledovné: Kto je daňovníkom a aké dane platí, upravujú daňové predpisy, pričom

oprávneným na ich prijatie je štát. Ak je správca konkurznej podstaty platiteľom dane

z pridanej hodnoty, nemôže svojou daňovou povinnosťou zaťažovať konkurznú podstatu.

V tomto smere ide o ustálenú judikatúru súdov, vrátane súdu najvyššieho, kde takto

rozhodujú všetky senáty bez výnimky.

Rovnako považuje za správne dôvody, pre ktoré súd prvého stupňa nepovažoval

za opodstatnený návrh správkyne na predloženie predbežnej otázky Európskemu súdnemu

dvoru, ktorou by mal byť riešený údajný nesúlad medzi vyhláškou a Smernicou

a v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia.

Vzhľadom na uvedené, odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti

ako vecne správne podľa potvrdil.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 29. júna 2009

JUDr. Zuzana Ď u r i š o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.