Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obo/21/2008

Najvyšší súd5Obo/21/2008 Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana

Šatku a členiek senátu JUDr. Aleny Priecelovej a JUDr. Zuzany Ďurišovej, v právnej veci

žalobcu: S., a.s., C., X. Bratislava, proti žalovaným: 1/ P. K., nar. X., bytom, L., Poprad,

zastúpený opatrovníčkou JUDr. E. K., vyššou súdnou úradníčkou Krajského súdu

v Košiciach,

2/ A. K., L., Poprad, 3/ Ing. M. K., nar. X., bytom H., Štrba, 4/ R. I., nar. X., bytom P.,

Poprad, 5/ F. K., nar. X., bytom M., Poprad, zastúpený opatrovníčkou JUDr. E. K., vyššou

súdnou úradníčkou Krajského súdu v Košiciach, 6/ M. K., nar. X., bytom K., Poprad,

o zaplatenie 241 280 Sk s prísl., na odvolanie žalovanej 3/ a žalovaného 4/ proti rozsudku

Krajského súdu v Košiciach č. k. -172 zo dňa 9. augusta 2007,

v znení opravného uznesenia č. k. -195 zo dňa 7. decembra 2007, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom, v znení opravného uznesenia

rozhodol tak, že žalovaní 1/ až 6/ sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu 202 764 Sk

s 5 % ročným úrokom od 16. 03. 1999 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške

11 282 Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, s tým, že plnením jedného zo žalovaných

zaniká v rozsahu plnenia ostatných žalovaných, pričom žalovaní 1/ a 2/ sú povinní plniť

spoločne a nerozdielne; v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaní 1/

a 2/ uzavreli dňa 30. 09. 1991 úverovú zmluvu č. 100252 8 na poskytnutie úveru vo výške

200 000 Sk v súlade s uvedenou zákonnou úpravou, a to v písomnej forme, a dohodli sa na

celom obsahu zmluvy. V zmluve bolo dohodnuté právo požadovať splatenie celého úveru,

ak žalovaní neuhradia niektorú splátku. Žalovaní boli od apríla 1992 v omeškaní s úhradou

dohodnutých splátok, preto podľa bodu 6/ úverovej zmluvy žalobcovi vzniklo právo

požadovať splatenie celého úveru, vrátane úrokov. Toto právo žalobca aj uplatnil prípisom

zo dňa 16. 03. 1993, keď odstúpil od zmluvy, a keďže žalovaní dlžnú sumu neuhradili,

domáha sa jej zaplatenia v tomto konaní.

Podľa § 382a ods. 2 Hospodárskeho zákonníka subjekt, ktorému bol poskytnutý úver,

je povinný zaplatiť úrok a úver v dohodnutom čase splatiť. Keďže žalovaným bol poskytnutý

úver, podľa uvedeného ustanovenia im vznikla povinnosť zaplatiť úrok a splatiť úver.

Žalovaní v konaní neuplatnili žiadne výhrady k nároku žalobcu, uplatneného v tomto konaní,

preto súd, vychádzajúc z dokladov žalobcu, tento považoval za správne vyčíslený. Žalovaní

3/ až 6/ prevzali ručiteľský záväzok za včasné a úplné zaplatenie úveru, a keďže žalovaní

1/ a 2/ dlh nesplnili, sú žalovaní 3/ až 6/ povinní dlh splniť. Žalobca ich na splnenie dlhu

vyzval. Je nedôvodná námietka, že úver nebol použitý pre jej účely a pokiaľ ide o námietku,

že nemá finančné prostriedky na úhradu dlhu, uvedené nie je možné zohľadniť v tomto

konaní. Pokiaľ ide o výšku dlhu, súd za oprávnený nárok žalobcu považoval nárok na vrátenie

sumy a zaplatenie dohodnutých úrokov do odstúpenia od zmluvy, čo činí 202 764 Sk.

Od odstúpenia od zmluvy považoval nárok žalobcu na zaplatenie 5 % úroku ročne zo sumy

202 764 Sk od 16. 03. 1993 do zaplatenia za oprávnený. Vo zvyšnej časti súd nárok žalobcu

považoval za neoprávnený a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalovaní 3/ a 4/. Žalovaná 3/ v podanom

odvolaní uvádza, že podľa tvrdenia žalobcu bola ručiteľkou zmluvného záväzku takmer

plných 17 rokov, nie si je vedomá, že by bola v tomto prípade podpísala ručenie

pre spoludlžníkov 1/ a 2/ . Uvedenú skutočnosť si nemohla potvrdiť ani pri nahliadnutí

do spisu, nakoľko žiadne ručiteľské záväzky v spise priložené neboli ani vo fotokópiách.

V spise nebola ani poznámka, že boli podklady súdom žiadané alebo žalobcom poskytnuté.

Žiada, aby ju súd spod žaloby oslobodil v plnom rozsahu. Ručiteľský záväzok aj prípade,

že by existoval je premlčaný. Prípisom zo dňa 16. 03. 1993 mal pôvodný žalobca informovať

žalovaných 3/ až 6/ ako ručiteľov o nesplácaní úveru, a vyzvať ich na úhradu dlhu vo výške

202 764 Sk. Uvedený prípis nikdy osobne neprevzala a veriteľ jej trvanie záväzku

do dnešného dňa neoznámil ani nedoručil. Namieta preto premlčanie pohľadávky. Taktiež

žalobca neurobil voči dlžníkom žiadne právne kroky smerujúce k splneniu záväzku. Ani

po 17 rokoch nie je v súdnom spise uznanie záväzku od dlžníkov 1/ a 2/. Žalobca

nezdokladoval a ani si neuplatňoval právo, a to inkasom z ich účtu alebo zrážkami zo mzdy

dlžníkov. A to počas celej doby. Veriteľ nepožadoval od dlžníka informácie svedčiace o jeho

finančnej situácií prípadne podnikateľské výkazy. O dlžníka neprejavoval záujem. Žalobca

poskytol úver vo výške 200 000 Sk, čerpanie bolo vo výške 199 790 Sk. V tejto sume museli

byť úroky (cca 2 x 3000 Sk), aj splátky istiny (cca 2 x 8000 Sk), ktorú do zníženia istiny

nikdy nezapočítal. Žiada, aby súd požiadal o vyčíslenie skutočnej výšky istiny, úrokov

a celkovej dlžnej čiastky. Za porušenie vnútorných predpisov veriteľa možno považovať

aj skutočnosť, že dlžník požadoval úver a súčasne veriteľ schválil jeho čerpanie, a to aj

napriek skutočnosti, že bol čerpaný na základe faktúry od jedného z ručiteľov, konkrétne M.

K. - P. jeho vlastnou firmou. Je pochybnosť, či sa nejedná o podvod

zo strany dlžníka P. K. ako dlžníka a jeho brata M. K. ako jedného z veriteľov, a či týmto

konaním nebola naplnená skutková podstata trestného činu podvodu. Súd konal proti

žalovaným menovite proti P. K. a proti F. K.

za ustanovenia kolízneho opatrovníka, a to JUDr. E. K., vyššej súdnej úradníčky.

Rozhodnutie súdu o ustanovení kolízneho opatrovníka pre P. K. v spise nebolo doložené, som

tým oprávnená domnievať sa, že tak súdom stanovené nebolo. Ďalej nie je zrejmé, z akého

zákonného dôvodu mali byť ustanovení kolízni opatrovníci, keď pobyt dlžníka P. K. a jeho

brata, v tomto prípade ručiteľa F. K., je známy, hoci nie je zhodný s pobytom platným v roku

1993. Súd si tento pobyt nezistil žiadnym zákonným spôsobom, čím je zrejmé, že nevyužil

všetky zákonné možnosti na zabezpečenie účasti

na pojednávaní. Vzhľadom na vyjadrenia uvedené hore, v zmysle ustanovenia ,

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené. Navrhuje zmeniť výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa tak,

že M. K., bytom H., 059 38 Štrba, zbavuje povinnosti platiť žalobcovi z dôvodu neexistencie

záväzku, resp. jeho premlčania v plnom rozsahu.

Žalovaný 4/ v podanom odvolaní uviedol, že podľa jeho poznatkov ako ručitelia

urobili iba vyhlásenie o ručení, ktoré je urobené podľa Hospodárskeho zákonníka, hoci v jeho

osobe išlo o občana, nepodnikateľa, na čo sa pôsobnosť tohto zákona nevzťahuje.

Každopádne § 383 HZ o ručiteľskom vyhlásení vôbec nehovorí. Preto je nutné nanajvýš

vyhlásenie podriadiť pod režim , vtedy platných ustanovení až , a nie

a nasl. ako mylne uvádza súd. V takom prípade ide o kogentné ustanovenia, ktoré je

nevyhnutné dodržiavať a predmetné vyhlásenie o ručení je v rozpore s nimi, preto je

absolútne neplatné a nemožno sa na neho odvolávať. Prehláseniu ďalej chýba doba splatnosti

pohľadávky, čo v zmysle platnej judikatúry musí byť uvedené ako jeho náležitosť. Ďalej

podmienkou uplatnenia nároku voči ručiteľom je najprv jeho uplatnenie voči dlžníkovi,

a to písomne s podmienkou jeho doručenia, čo v danom prípade zrejme nebolo, keď

navrhovateľ a nakoniec ani súd nepozná adresu prvotného veriteľa v cudzine. A navrhovateľ

nepredložil ani riadne dôkazy o tom, že sa snažil o uspokojenie svojej pohľadávky

u pôvodných veriteľov, ktorí úver minuli ako zákon ukladá, ale sa rovno snažil zaviazať

ručiteľov, čo je najjednoduchšie, no nie v súlade so zákonom. Pritom majú príjmy

na splácanie dlhu. Veriteľ teda aj zavinil, že pohľadávka doposiaľ nebola splatená. Toto

vznáša a je to dôvod, pre ktorý ručiteľ môže odoprieť splnenie pohľadávky veriteľovi.

A podľa zákona máme právo uplatniť voči veriteľovi všetky námietky, čo mohol i dlžník.

To sme nemali i postupom súdu, ktorý závadami v doručení mu odňal právo sa pred súdom

obhajovať. Pri podpise nemal možnosť nahliadnuť do úverovej zmluvy. Neboli mu známe

podmienky zmluvy a bol tak uvedený do omylu. Najmä preto navrhuje, aby odvolací súd

napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové rozhodnutie alebo sám

po zrušení rozhodol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

vec podľa , podľa , bez nariadenia pojednávania a podľa

rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku potvrdil, nakoľko

rozhodnutie je vecne správne.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej správnosti rozhodnutia súdu

prvého stupňa, ktorým rozhodol o uplatnenom nároku žalobcu voči žalovaným plniť

z úverovej zmluvy, či už priamych úverových dlžníkov proti žalovaným 1/ a 2/ alebo ich

ručiteľom proti žalovaným 3/ až 6/.

Podľa , konanie je začaté dňom, keď došiel súdu návrh na jeho

začatie alebo, keď bolo vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu.

V posudzovanej veci bol návrh na začatie konania doručený súdu dňa 16. 11. 1993. Súdom

vydaný platobný rozkaz a návrh na jeho vydanie prevzali všetci žalovaný v roku 1994. Odpor

proti nemu podala jedine žalovaná 2/ s odôvodnením, že z poskytnutého úveru nemala žiaden

prospech a po rozvode s manželom, žalovaným 1/, ani možnosti, aby predmetný úver užívala.

Ostaní žalovaný sa k premetu sporu nevyjadrili.

Úverová zmluva č. 100252-8 medzi pôvodným žalobcom a žalovaným 1/ a 2/ bola

uzatvorená dňa 30. 09. 1991. Podľa bodu 11. úverovej zmluvy, Ručiteľská zmluva (záručná

listina) č. 1, 2, 3, 4 zo dňa 30. 09. 1991 tvorí samostatnú prílohu úverovej zmluvy a je jej

neoddeliteľnou súčasťou. Úverová zmluva sa nachádza na čl. 4 spisu. Ručenie za včasné

a úplné zaplatenie úveru vrátane úrokov podľa tejto úverovej zmluvy prevzal žalovaný 6/ M.

K. dňa 30. 09. 1991 (čl. 164 spisu).

Ručenie za včasné a úplné zaplatenie úveru vrátane úrokov podľa tejto úverovej

zmluvy prevzal žalovaný 5/ F. K. dňa 30. 09. 1991 (čl. 165 spisu). Ručenie

za včasné a úplné zaplatenie úveru vrátane úrokov podľa tejto úverovej zmluvy prevzal

žalovaný R. I. dňa 30. 09. 1991 (čl. 166 spisu). Ručenie za včasné a úplné zaplatenie úveru

vrátane úrokov podľa tejto úverovej zmluvy prevzal žalovaný 3/ Ing. M. K. dňa 30. 09. 1991

(čl. 167 spisu).

Dňa 1. januára 1992 nadobudol účinnosť , ,

ktorý zrušovacím ustanovením v bode 3. zrušil Hospodársky ,

v znení neskorších predpisov.

Podľa prechodného ustanovenia , týmto zákonom

sa spravujú právne vzťahy, ktoré vznikli odo dňa jeho účinnosti. Právne vzťahy vzniknuté

pred dňom účinnosti tohto zákona a práva z nich vzniknuté, ako aj práva zo zodpovednosti

za porušenie záväzkov z hospodárskych a iných zmlúv uzavretých pred dňom účinnosti tohto

zákona sa spravujú doterajšími predpismi. Zmluvy o bežnom účte, zmluvy o vkladovom účte,

zmluvy o uložení cenných papierov a iných hodnôt sa však spravujú týmto zákonom odo dňa

jeho účinnosti, aj keď k ich uzavretiu došlo pred týmto dňom.

Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že právny vzťah zo zmluvy o úvere a ručenie

vzniknuté so zaplatením úveru a jeho úrokov, ktoré bolo predmetom sporu, súd prvého stupňa

správne posúdil podľa hmotného práva platného v čase, či už vzniku úverovej zmluvy, alebo

ručenia za vzniknutý úverový vzťah.

Žalovaná 3/ ako odvolací dôvod uvádza, že v súdnom spise neboli priložené žiadne

ručiteľské záväzky a po sedemnástich rokoch od ich podpisov si nie je vedomá, že by

podpísala ručenie žalovanému 1/ a 2/. Uvedené žalovaná 3/ zistila nahliadnutím do súdneho

spisu dňa 07. 08. 2007, o čom bol spísaný úradný záznam (čl. 162 spisu). Uvedené zistenie

žalovanej 3/ v tom čase zodpovedalo skutočnosti, keď v rámci prípravy na pojednávanie súd

tieto od žalobcu žiadal predložiť, čo sa stalo v prílohe podania, ktoré bolo súdu doručené dňa

07. 08. 2007 (čl. 163 spisu).

Ďalším odvolacím dôvodom žalovanej 3/ je vznesenie námietky premlčania nároku

žalobcu. Žiadne písomné upovedomenie veriteľa na plnenie ručiteľského záväzku zo dňa

16. 03. 1993 nikdy osobne neprevzala. Keďže premlčacia doba uplynula dňa 29. 06. 1996

a veriteľ jej doteraz trvanie záväzku neoznámil ani nedoručil, považuje pohľadávku

za premlčanú. Ďalej je zrejmé, že žalobca podáva súdu skreslené, nepresné a neúplné

informácie, o dlžníka neprejavoval záujem. Žiada, aby súd požiadal o vyčíslenie skutočnej

istiny, úrokov a celkovej dlžnej čiastky. Má pochybnosť, či konaním žalovaného 1/ a jeho

brata, žalovaného 6/ nebola naplnená skutková podstata trestného činu podvodu. V spise sa

rozhodnutie súdu o ustanovení kolízneho opatrovníka žalovanému 1/ nenachádza, ďalej nie je

zrejmé, z akého zákonného dôvodu mali byť kolízni opatrovníci ustanovení, keď pobyt

žalovaného 1/ ako i jeho brata, žalovaného 5/ v postavení ručiteľa, bol známy.

Odvolacie dôvody žalovaného 4/ možno zhrnúť stručne tak, že ustanovenia

Hospodárskeho zákonníka o ručení sa na jeho osobu nevzťahovali, pretože nebol

podnikateľom; žalobca zavinil, že dlžníci ich dlh nesplnili, pretože majú príjmy na splácanie

dlhu; postupom súdu v doručovaní mu bola odňatá možnosť konať pred súdom; pri podpise

nemal možnosť nahliadnuť do úverovej zmluvy, neboli mu známe podmienky zmluvy a bol

tak uvedený do omylu.

Odvolací súd sa bude opakovať a pre pamäť opätovne uvádza, že konanie bolo začaté

dňa 08. 11. 1993 a súd vo veci meritórne rozhodol dňa 9. augusta 2007. Žalobca sa

na prieťahy v konaní nesťažoval, a tak v úplne jednoduchom spore došlo k situácii,

že žalobcovia sa verejnému prejednaniu ich veci, buď zámerne vyhýbali, resp. ho úmyselne

marili. Žalovaná 3/ súdom vydaný platobný rozkaz vrátane návrhu na jeho vydanie osobne

prevzala dňa 22. 04. 1994, žalovaný 4/ ho prevzal dňa 30. 05. 1994. Ani jeden z nich v súlade

s poučením súdu odpor proti nemu nepodali. K zrušeniu platobného rozkazu došlo v dôsledku

toho, že odpor bol podaný dňa 03. 05. 1994 žalovaným 2/, čoho následkom bolo jeho zrušenie

v plnom rozsahu ( ). Od toho času, okrem žalovanej 2/, ktorá paradoxne

odpor podala a nepochybne mala do budúcna zo všetkých žalovaných iba minimálnu šancu

žalovanú sumu zaplatiť, nebolo možné predvolania na vytýčené pojednávania všetkým

žalovaným doručiť tak, aby sa pojednávanie mohlo uskutočniť. Množstvo zmarených

pojednávaní, množstvo úkonov súdu za účelom doručovania predvolaní policajným zborom,

zisťovania trvalého pobytu žalovaných v registri obyvateľstva, zisťovania, či žalovaní nie sú

vo väzbe, alebo vo výkone trestu v Ústrednej evidencii väzňov ZJVS tak nakoniec vyústili

do situácie, že súd prvého stupňa vo veci vytýčil termín pojednávania na deň 09. 08. 2007.

Ani jeden zo žalovaných svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, súd prvého stupňa

tak vec prejednal a rozhodol.

Podľa , účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich

tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať

aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné na rozhodnutie vo veci.

Podľa , účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel

konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné

prostriedky, a že dbajú na pokyny súdu. V konaní ani jeden z účastníkov konania na strane

žalovaných uvedenú zákonnú povinnosť nesplnil, resp., ani sa o to nepokúsil.

Podľa , súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa

však riadne predvolaný účastník neustanoví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého

dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne

pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. V konaní sa účastníci na strane žalovaných

na pojednávanie vytýčené súdom na 09. 08. 2008 neustanovili, o odročenie pojednávania

nepožiadali. V súlade s ustanovením , súd poučil účastníkov, že všetky

dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia,

ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a

) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti

predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú

odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v

Podľa , skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred

súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej

odvolacím dôvodom len vtedy, ak: a/ sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,

vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b/ má byť nimi preukázané, že v konaní

došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ odvolateľ nebol riadne poučený podľa , ich účastník konania bez

svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

V prejednávanej veci o prípad prípustnosti odvolacích dôvodov, či už žalovaného 3/

alebo 4/, z dôvodov podľa sa nejedná vôbec, pretože všetky ich odvolacie

dôvody boli povinní označiť ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení pred súdom prvého

stupňa, čo sa nestalo.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom

výroku podľa a z jeho vecne správnych dôvodov potvrdil.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 29. júna 2009

JUDr. Štefan Š a t k a, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.