Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2MCdo/2/2008

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Martina Vladika a sudcov JUDr. Jozefa Kolcuna a JUDr. Oľgy Trnkovej v právnej veci

žalobcov : 1/ Ľ. F., bývajúci v G., 2/ V. F., bývajúci v K., 3/ A. C., bývajúca v M., 4/ M. C.,

bývajúca v G., žalobcovia 1/ až 4/ zastúpení JUDr. Ľ. Š., advokátom v Š., proti žalovaným :

1/ P. F., bývajúci v M., zastúpený Centrom právnej pomoci, F. Kráľa 35, Bratislava,

zastúpené Mgr. V. P., 2/ H. M., bývajúca v Č., o zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn.

, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti

rozsudku Krajského súdu v Trnave z 28. novembra 2006 sp. zn. ,

t a k t o :

Mimoriadne dovolanie z a m i e t a .

Žalobcom 1/ až 4/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Žalobcovia sa návrhom podaným na prvostupňovom súde v Galante dňa

27. septembra 1999 domáhali zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva

k nehnuteľnosti vedenej na LV č. X. katastrálne územie M., parcelné č. X. – zastavaná plocha

2

o výmere X. m, na nej postavený rodinný dom súpisné č. X., parcelné

2

č. X. – záhrada o výmere X. mtak, že celú nehnuteľnosť súd mal prikázať za adekvátnu

protináhradu žalovanému 1/. V priebehu súdneho konania žalobcovia zmenili svoj návrh

v časti spôsobu vyporiadania tak, že navrhli, aby súd po zrušení podielového spoluvlastníctva

k predmetnej nehnuteľnosti nariadil jej predaj s tým, že výťažok z predaja rozdelí medzi

podielových spoluvlastníkov podľa veľkosti ich podielov.

Okresný súd Galanta rozsudkom zo 17. januára 2006 č.k. -179 žalobe

vyhovel a zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnosti, vedenej na

2

K., S., na LV č. X., katastrálne územie M., parcelné č. X. – zastavaná plocha o výmere X. m,

na nej postavený rodinný dom, súpisné č. X. so súčasťami a príslušenstvom, parcela

2

č. X. – záhrada o výmere X. m, so súčasťami a príslušenstvom. Vyporiadal podielové

spoluvlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti tak, že nariadil predaj nehnuteľnosti s tým, že

výťažok z tohto predaja sa rozdelí medzi podielových spoluvlastníkov podľa veľkosti ich

podielu. Vec právne posúdil podľa ustanovenia a dospel

k záveru, že účastníci konania sú podieloví spoluvlastníci predmetnej nehnuteľnosti a to

žalobkyňa 3/ v podiele 1/2 , ktorá svoj spoluvlastnícky podiel získala na základe

zaopatrovacej zmluvy, žalobca 2/ v podiele 2/14, ostatní žalobcovia a žalovaní každý

v podiele 1/14. Zo znaleckých posudkov vyplynulo, že hodnota celej nehnuteľnosti je

680 000,- Sk a že nehnuteľnosti nie sú reálne deliteľné podľa výšky podielov účastníkov

konania. Pokiaľ ide o dôvody hodné osobitného zreteľa preukazujúce záujem žalovaného 1/

na predmetnej nehnuteľnosti, dospel k záveru, že tieto nie sú dostatočné, pretože žalovaný 1/

má podiel len 1/14. Táto skutočnosť mu bola známa od roku 1993 a tiež vedel, že ostatní

spoluvlastníci si nárokujú na svoje spoluvlastnícke podiely. Súd ďalej konštatoval, že celú

nehnuteľnosť užíval sám so svojou rodinou 13 rokov bez toho, aby platil nájomné alebo iné

poplatky za užívanie 13/14 podielov ostatných spoluvlastníkov. Vedel o tom, že je potrebné,

aby sa vyporiadal so súrodencami z predmetnej nehnuteľnosti a nie je možné, aby si na ich

úkor bezplatne riešil svoju bytovú situáciu pre seba a ostatných členov svojej rodiny aj

napriek tomu, že sa podieľal na udržovaní predmetnej nehnuteľnosti tak, aby bola

užívaniaschopná. Uviedol, že žalovaný 1/ sa stará o výchovu detí, z ktorých jedno je

zdravotne postihnuté, pričom v súčasnosti je bez pracovného pomeru. Bol toho názoru, že je

v záujme ostatných spoluvlastníkov, ktorí sú väčšinovými podielovými spoluvlastníkmi, aby

došlo k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva. Preto pristúpil po zrušení

podielového spoluvlastníctva k vyporiadaniu tak, že nariadil predaj predmetnej nehnuteľnosti,

nakoľko nehnuteľnosť nie je reálne deliteľná a ani jeden zo spoluvlastníkov neprejavil

ozajstný záujem o vlastníctvo predmetnej nehnuteľnosti tak, aby ostatných spoluvlastníkov

v rámci vyporiadania uspokojil do výšky ich spoluvlastníckych podielov.

Krajský súd v Trnave na odvolanie žalovaného 1/ rozsudkom z 28. novembra 2006

č.k. -202 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej a v časti

určenia povinnosti žalovanej 2/ zaplatiť náhradu trov konania štátu potvrdil. Odvolací súd

dospel k záveru, že súd prvého stupňa v danej veci vykonal dokazovanie v dostatočnom

rozsahu na zistenie skutkového stavu, vec posúdil správne aj po právnej stránke, s dôvodmi

rozhodnutia prvostupňového súdu sa stotožnil ako aj so záverom o dôvodnosti zrušenia

a vyporiadania podielového spoluvlastníctva predajom nehnuteľnosti. V priebehu konania

bolo preukázané, že účastníci konania sú podielovými spoluvlastníkmi sporných

nehnuteľností. Všetci, okrem žalovaného 1/ trvajú na zrušení podielového spoluvlastníctva,

preto súd prvého stupňa správne rozhodol, keď podielové spoluvlastníctvo zrušil. Pokiaľ

sa týka vyporiadania podielového spoluvlastníctva, tak prvý spôsob, ktorým je reálna

deľba nehnuteľnosti je v danom prípade nemožná. Druhý spôsob, prikázanie jednému

alebo viacerým spoluvlastníkom za náhradu taktiež neprichádza do úvahy, pretože okrem

odporcu 1/ nemajú ostatní spoluvlastníci záujem o nehnuteľnosť a to najmä z dôvodu,

že nemajú finančné prostriedky na vyplatenie ostatných spoluvlastníkov. Stotožnil sa aj

so záverom súdu prvého stupňa, že nie sú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by

odôvodňovali zamietnutie návrhu na zrušenie podielového spoluvlastníctva.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal mimoriadne dovolanie generálny

prokurátor, ktorého prípustnosť a tým aj opodstatnenosť vyvodzoval z ustanovenia § 243e

ods. 1 v spojení s s odôvodnením, že konajúce súdy dospeli

k nesprávnemu výkladu ustanovenia (ďalej ) správne

aplikovaného právneho predpisu v dôsledku čoho vec následne nesprávne právne posúdili.

V danom prípade pri zrušení podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti vedenej na K., S.,

2

na LV č. X. katastrálne územie M., parcelné č. X. – zastavaná plocha o výmere X. m, na nej

postavený rodinný dom súpisné č. X., so súčasťami a príslušenstvom a parcela č. X. – záhrada

2,

o výmere X. mso súčasťami a príslušenstvom, Okresný súd Galanta rovnako ako aj Krajský

súd v Trnave nepostupovali v súlade s ustanovením , ak nariadili predaj

predmetnej nehnuteľnosti a výťažok z tohto predaja nariadili rozdeliť medzi

spoluvlastníkov aj napriek tomu, že žalovaný 1/ P. F. ako podielový spoluvlastník

predmetnú nehnuteľnosť chcel, ktorá skutočnosť vyplýva zo zisteného skutkového stavu

a odôvodnenia rozsudkov napadaných súdov. Preto podľa dovolateľa je naplnený dovolací

dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci súdmi obidvoch stupňov, navrhol napadnutý

rozsudok spolu s rozsudkom okresného súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie.

Žalobcovia 1/ až 4/ vo vyjadrení navrhli dovolanie generálneho prokurátora zamietnuť

a žalovaný 1/ žiadal dovolaniu vyhovieť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní

( ) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor

Slovenskej republiky ( ) na základe podnetu účastníka konania (

a 2 ) bez nariadenia dovolacieho pojednávania preskúmal napadnuté rozhodnutie

a v rozsahu podľa v spojení s dospel k záveru, že

mimoriadne dovolanie nie je opodstatnené.

Ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej

rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným

rozhodnutím súdu bol porušený zákon, a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených

záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je možné dosiahnuť

inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie

( ). Mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie

súdu za podmienok uvedených v , ak a) v konaní došlo k vadám uvedeným

v § 237, b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci, c) rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

Podľa ustanovenia možno rozsudok odvolacieho konania

preskúmať len z dôvodov uplatnených v dovolaní. Z tejto zásady viazanosti použitými

dovolacím dôvodmi čo do obsahu i rozsahu, predstavujú výnimku vady konania podľa § 237

a – ak je dovolanie prípustné – iné vady konania, ktoré mohli mať (v zmysle mali)

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ku ktorým dovolací súd prihliadne z úradnej

povinnosti bez ohľadu na to, či boli v dovolaní uplatnené. Vady konania uvedené

v ustanovení § 237, ani tzv. iné vady konania v zmysle ustanovenia § 243f ods. 1 písm. b/

dovolateľ nenamietal a nevyplývajú ani z obsahu spisu. Preto sa dovolací súd zaoberal

len správnosťou právneho posúdenia veci odvolacím súdom.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva na

zistené skutkové zistenia. O omyl pri aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny

predpis, než ktorý použiť mal, alebo ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne

vyložil.

V občianskom súdnom konaní súdy postupujú tak, aby bola zabezpečená spravodlivá

ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, aby nedochádzalo k porušovaniu práv

a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb, aby sa nezneužívali na úkor

týchto osôb. Postupujú v konaní v súčinnosti so všetkými účastníkmi tak, aby ochrana práv

bola rýchla a účinná (, , ).

Vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov ( ).

Spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom

vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná

( ).

Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh

niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie

veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému

alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť

a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec

žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov

( ).

Súd rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu veci ( ).

Súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba

vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý

spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi ( ).

Pri úprave zániku podielového spoluvlastníctva vychádza zo

zásady, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Jedným zo

spôsobov zániku je dohoda spoluvlastníkov o jeho zrušení a vyporiadaní ( ).

Ak k tejto dohode spoluvlastníkov nedôjde, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie

na návrh niektorého z nich súd svojim autoritatívnym rozhodnutím. Spôsoby tohto

vyporiadania, ich poradie a zásady, ktorými sa súd pri vyporiadaní musí riadiť sú uvedené

v .

Pri vyporiadaní súd prihliada na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je

rozdelenie veci (prvý spôsob autoritatívneho vyporiadania) dobre možné, súd pristúpi

k druhému spôsobu vyporiadania a prikáže vec za primeranú náhradu jednému alebo

viacerým spoluvlastníkom, prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť. Ak vec

žiadny zo spoluvlastníkov nechce, nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov (tretí

spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva).

Nariadenie predaja a rozdelenia výťažku veci pri zrušení podielového spoluvlastníctva

súdom podľa štvrtej vety ustanovenia , je celkom výnimočný prípad zrušenia

podielového spoluvlastníctva. Dôvodom, pre ktorý môže súd použiť tento spôsob zrušenia

vyporiadania podielového spoluvlastníctva je, že z hľadiska poradia vyporiadania

podielového spoluvlastníctva, ktorý ustanovuje a ktorý je pre súd

záväzný, neprichádza do úvahy rozdelenie spoločnej veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky

podielov a nikto z podielových spoluvlastníkov spoločnú vec nechce.

V predmetnej veci pri zrušení podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti vedenej

na K., S., na LV č. X. katastrálne územie M., parcela č. X. – zastavaná plocha o výmere

2

X. m, na nej postavený rodinný dom, súpisné č. X., so súčasťami a príslušenstvom, parcela

2

č. X. – záhrada o výmere X. m, so súčasťami a príslušenstvom, tak Okresný súd Galanta ako

aj Krajský súd v Trnave postupovali v súlade s ustanovením ak nariadili

predaj predmetnej nehnuteľnosti a výťažok z tohto predaja nariadili rozdeliť medzi

spoluvlastníkov. Vykonaným dokazovaním ako aj z odôvodnenia rozsudkov napadaných

súdov je zrejmé, že žalovaný 1/ formálne prezentoval, že má záujem o predmetnú

nehnuteľnosť avšak v skutočnosti už pred súdom prvého stupňa či vo svojom záverečnom

návrhu zo dňa 17.1.2006 alebo na pojednávaní pred prvostupňovým súdom dňa 17.1.2006,

kedy bolo vecne aj meritórne rozhodnuté, prezentoval názor, že nevidí dôvod na zrušenie

a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva z dôvodov hodných osobitného zreteľa

a navrhoval žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Z takto zisteného skutkového stavu je ťažko

vyvodiť, aby žalovaný 1/ mal reálny záujem o predmetnú nehnuteľnosť prihliadnuc aj na

skutočnosť, že konanie na prvostupňovom súde sa začalo 27.9.1999 a prvé meritórne

rozhodnutie bolo vo veci 17. januára 2006. Aj počas odvolacieho konania žalovaný 1/

prezentoval či už v odvolaní proti rozsudku prvého stupňa alebo na odvolacom pojednávaní

dňa 28.11.2006, že nemá záujem, aby predmetná nehnuteľnosť bola prikázaná do jeho

vlastníctva, keď navrhoval žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

zamietnuť z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Z uvedeného vyplýva, že tak okresný súd

ako aj krajský súd vec správne právne posúdili, ak nariadili predaj predmetnej nehnuteľnosti

a výťažok z toho predaja nariadili rozdeliť medzi spoluvlastníkov.

Dovolací súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie

generálneho prokurátora Slovenskej republiky nie je dôvodné a preto ho zamietol (§ 243b

ods. 1 v spojení s ).

Povinnosť nahradiť trovy konania v konaní o mimoriadnom dovolaní má ten, kto

podal podnet na podanie mimoriadneho dovolania ( ). Dovolací súd

žalovanému 1/, ktorý v danej veci podal tento podnet neuložil povinnosť nahradiť trovy

konania v mimoriadnom dovolaní, lebo nebol podaný návrh na náhradu trov tohto konania

( , a a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. júna 2009

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: