Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
48d/370761.8cea7a.pdf
PDF · 112.81 KB
No categories available
2Cdo/29/2008
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Martina Vladika a sudcov JUDr. Jozefa Kolcuna a JUDr. Oľgy Trnkovej v právnej veci
žalobcu K. K., bývajúceho v K., zastúpeného JUDr. L. P., advokátom v B., proti žalovanému
S., s.r.o., B., zastúpenému Mgr. I. G., advokátkou v S., o výmenu veci a náhradu škody,
vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 4 C 224/03, o dovolaní žalobcu proti
rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 8. marca 2007 sp. zn. 9 Co 152/06 v spojení
s opravným uznesením Krajského súdu v Bratislave z 10. januára 2008 sp. zn. 9 Co 152/06,
takto
rozhodol:
Dovolanie žalobcu z a m i e t a .
Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov dovolacieho konania 277,27 €
k rukám Mgr. I. G., advokátky v S., do 3 dní.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo 7. februára 2006 č.k. 4 C 224/2003-85 uložil
žalovanému povinnosť vymeniť osobné motorové vozidlo zn. Lada 2111, výrobné číslo
motora X., výrobné číslo podvozku X. X. žalobcovi za nové do 3 dní po právoplatnosti
rozhodnutia. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 59 600,- Sk titulom náhrady
škody, 6 480,- Sk titulom náhrady trov konania, všetko do 3 dní po právoplatnosti
rozhodnutia. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca u žalovaného včas reklamoval závady,
ktoré mu na motore a prevodovke opakovane neboli odstránené. Tieto závady skonštatoval
i znalec v znaleckom posudku. Okrem nich reklamoval ďalších 20 až 30 menších závad, ktoré
spôsobovali auto neupotrebiteľným.
Žalobe žalobcu vyhovel s poukazom na ustanovenia § 588, § 620 ods. 2, § 622 ods. 1
až 3, § 623 ods. 1, § 626 ods. 1 a § 627 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súčasne žalobcovi
priznal i náhradu škody vo výške 59 600,- Sk, ktorá mu bola spôsobená nemožnosťou užívať
auto. Bol preto nútený si požičiavať auto z požičovne. Požičovné činilo 400 Sk / deň za
obdobie od 4.5.2004 do 30.9.2004, t.j. 149 dní krát 400,- Sk / deň (§ 600 Občianskeho
zákonníka).
Na odvolanie žalovaného a žalobcu Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 8. marca
2007 sp. zn. 9 Co 152/06 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietol.
Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 30 913,- Sk,
k rukám Mgr. I. G., advokátky v Starej Turej, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi
uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov konania štátu vo výške 9 343,- Sk na účet Okresného
súdu Bratislava IV, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo svojom rozhodnutí uviedol,
že súd prvého stupňa síce zistil správne skutkový stav, ale posúdil vec
po právnej stránke nesprávne, a to podľa predpisov platných od 1.4.2004, hoci predmetný
nárok sa mal posúdiť podľa právnej úpravy platnej do 31.3.2004, pretože práva zo
zodpovednosti za vady, pri ktorých záručná doba začala plynúť pred 1.4.2004, sa posudzujú
podľa doterajších predpisov - platných do 1.4.2004. Žalovaný, podľa záznamov v servisnej
knižke, odstránil žalobcom reklamované vady a reklamovanie iných vád na motorovom
vozidle preukázané nebolo. Keď potom žalobca uplatnil právo na výmenu vozidla za nové
30.3.2004, bez toho aby uvedený, resp. iný nárok (ako na odstránenie vád) uplatnil
u žalovaného v rámci plynutia záručnej doby, urobil tak po uplynutí záručnej doby. Na túto
skutočnosť zo zákona prihliadol aj bez návrhu. Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody uzavrel,
že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. V konaní ničím nepreukázal existenciu vzniku škody,
čím nesplnil jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu. Keďže žalobca právo na výmenu
veci za novú uplatnil po uplynutí záručnej doby a v konaní nebolo preukázané naplnenie
predpokladov pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu napadnutý rozsudok
prvostupňového súdu zmenil a žalobu žalobcu zamietol (§ 220 O.s.p.).
Predmetné rozhodnutie odvolacieho súdu napadol dovolaním žalobca a žiadal, aby
dovolací súd zrušil rozsudok krajského i okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Vytýkal súdom nesprávne právne posúdenie veci, ktoré a týkalo posúdenia dĺžky záručnej
doby, ktorá sa podľa jeho názoru mala predĺžiť o čas plynúci od uplatnenia vady listom
z 10. decembra 2002 až do 22. apríla 2003, kedy malo dôjsť k „údajnému odstráneniu vady“.
Žalovaný na jeho výzvy o odstránenie vád nereagoval, až po viacerých urgenciách; vytknutou
vadou a uplatneným nárokom na výmenu motora a prevodovky sa zaoberal až opravou
vykonanou podľa záznamu v servisnej knižke 22. apríla 2003. Ani touto „opravou“ nedošlo
k výmene motora (čím nebolo vyhovené jeho požiadavke) a v dôsledku opätovnej vady na
motore a neochote mimosúdne riešiť spor podal 13.5.2003 žalobu na súd. Keďže uplatnil
svoje právo zo zodpovednosti za vady formou nároku na výmenu veci u žalovaného
v záručnej dobe, jeho právo podľa § 626 Občianskeho zákonníka nezaniklo. Podľa jeho
názoru krajský súd pochybil, keď uzavrel, že svoj nárok zo zodpovednosti za vady si
neuplatnil v záručnej dobe, ktorá sa v dôsledku dvoch opráv v novembri 2002 mala predĺžiť
len o dva dni. Ďalej vytýkal súdom, že pri hodnotení charakteru vád vychádzali zo záverov
znalca uvedeným v znaleckom posudku č. 55/2005. Posúdenie skutočností rozhodných pre
označenie vady za odstraniteľnú alebo neodstraniteľnú neprislúcha znalcovi, ale súdu. Pokiaľ
ide o zamietnutie jeho žaloby na náhradu škody v zmysle ustanovenia § 420 Občianskeho
zákonníka pre nesplnenie základných predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu podľa
jeho názoru žalovaný nesplnil svoju prevenčnú povinnosť zamedziť vzniku škody na vozidle,
a tým ani svoju právnu povinnosť, porušením ktorej došlo k vzniku škody. Prevenčná
povinnosť žalovaného mala spočívať v tom, že neodstránil vadu ihneď pri jej vytknutí a vadu
neodstránil požadovaným spôsobom a to výmenou motora (žalovaný volil opätovnú opravu
motora). Táto skutočnosť sa podľa jeho názoru má preukazovať, že žalovaný nevynaložil
všetko úsilie, aby vzniku škody na jeho strane zamedzil. Trval na tom, že jeho nárok
uplatňovaný z dôvodu spôsobenia škody je opodstatnený.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k dovolaniu žalobcu žiadal, aby dovolací
súd jeho dovolanie zamietol a žiadal priznať náhradu trov dovolacieho konania, ktoré aj
vyčíslil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez
nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie
odvolacieho súdu a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu nie je dôvodné.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Bez ohľadu na to, či odvolací súd rozhodol rozsudkom alebo uznesením ustanovenie
§ 237 O.s.p. pripúšťa dovolanie proti jeho rozhodnutiu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je
postihnuté niektorou z vád vymenovaných pod písmenami a/ až g/. Na tieto vady konania
musí dovolací súd prihliadnuť ex officio, teda vždy, či už ich existenciu účastník namieta
alebo nie (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.). Dovolateľ nenamietal vadu podľa ustanovenia
§ 237 O.s.p. a dovolací súd ani existenciu vád uvedených pod písmenami a/ až g/ nezistil.
Dovolanie žalobcu smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený
rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalobu zamietol.
Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné, ak smeruje proti rozsudku
odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.
Dovolanie žalobcu smeruje proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu vo veci
samej, preto je prípustné.
Žalobca v dovolaní uplatnil dovolacie dôvody v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2
písm. b/ a c/ O.s.p. tvrdiac, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolací súd existenciu inej vady, z obsahu spisu, nezistil.
Pokiaľ ide o uplatnený dovolací dôvod v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 písm. c/
O.s.p., dovolateľ tvrdil, že napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový
stav veci; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil náležitý právny predpis alebo síce aplikoval
správny predpis, ale ho nesprávne interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov
vyvodil nesprávne právne závery.
Z obsahu spisu dovolací súd zistil, že odvolací súd správne rozhodol ak rozhodnutie
súdu prvého stupňa zmenil a žalobu žalobcu zamietol.
Z listu žalobcu z 9. decembra 2002 vyplýva, že tento iba konštatuje vykonanie
určitých opráv na motorovom vozidle, poukazuje, ktoré vady podľa jeho názoru neboli
odstránené, ale ohľadom tých vád, ktoré neboli odstránené si neuplatňuje žiaden zákonný
nárok zo zodpovednosti za vady, t.j. neuvádza, že žiada o ich odstránenie formou napr.
opravy. Až následne v závere svojho listu uvádza požiadavku výmeny motora.
Uplatnenie práva zo zodpovednosti za vady má povahu jednostranného právneho
úkonu. Je preto potrebné zaoberať sa vždy tým, či je tento právny úkon platný. Neplatné,
a teda i neúčinné by bolo napr. natoľko neurčité uplatnenie práva, z ktorého by nebolo možné
vyvodiť, či a aké konkrétne právo zo zodpovednosti za vady mal kupujúci pri svojom prejave
vôle na mysli. Za neplatné treba považovať i uplatnenie práva zo zodpovednosti za vady bez
toho, aby kupujúci vytkol vadu, z ktorej ním zvolené právo vyvodzuje (R 22/1983).
S poukazom na vyššie uvedené dovolateľ svojim listom dal žalovanému najavo iba
svoj nárok na výmenu veci – motora, pretože ohľadne ostatných vád, ktoré označil ako
neodstránené, neuviedol žiaden návrh.
Z obsahu spisu však nie je zrejmé, že by si žalobca skutočne uplatnil u žalovaného
počas plynutia záručnej doby nárok na výmenu motora a prevodovky (nepreukázal skutočné
dôjdenie reklamačného listu, prípadne inej formy reklamácie žalovanému) a z vyjadrenia
žalovaného vyplýva, že nárok na výmenu motora prvýkrát žalobca uplatnil až v liste
z 6.2.2003, t.j. po uplynutí záručnej doby. Keďže po uplynutí záručnej doby žalobca uplatnil
nárok na výmenu celého motorového vozidla a to na pojednávaní okresného súdu 30. marca
2004, treba prisvedčiť odvolaciemu súdu, ktorý konštatoval, že žalobca svoj nárok na výmenu
celého vozidla realizoval až po uplynutí záručnej doby; jeho právo preto v zmysle § 626
ods. 1 Občianskeho zákonníka zaniklo. K zániku práva tým, že sa včas neuplatnilo, musí súd
prihliadať aj bez návrhu.
K námietke žalobcu, že žalovaný neodstránil vadu na motore jeho výmenou, tak ako
požadoval, ale volil opravu motora, je potrebné uviesť, že posúdenie toho, aký postup pri
odstraňovaní vady veci zvolí prináleží zásadne organizácii určenej na vykonanie záručných
opráv. Z ustanovení občianskeho zákonníka nevyplýva výslovne právo kupujúceho na
odstránenie vady určitým spôsobom. Požiadavka na výmenu vadnej súčiastky sa neopiera
o samostatné právo kupujúceho na výmenu, ale len o formu realizácie práva na odstránenie
vady (R 22/1983).
Znalec poverený vypracovaním znaleckého posudku hodnotil len charakter vád
na motorovom vozidle z hľadiska toho, či sú vady prítomné a či majú povahu vád
odstraniteľných alebo neodstraniteľných. Tieto otázky by nemohol súd vyriešiť, pretože nemá
dostatočné odborné vedomosti na posúdenie či konkrétnu vadu je možné odstrániť opravou
alebo má povahu vady neodstraniteľnej či prípadne bráni užívaniu veci.
Pokiaľ ide o námietku dovolateľa týkajúcu sa náhrady škody táto je nedôvodná,
pretože žalobca v konaní nijako nepreukázal, že mu reálne vznikla škoda, rovnako ako
nepreukázal, že žalovaný ako účastník občianskoprávneho vzťahu nesplnil svoju prevenčnú
povinnosť v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka, ktorú treba posudzovať so zreteľom na
ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka. Aj zo servisnej knižky motorového vozidla
vyplynulo, že nahlásenie vady na motorovom vozidle žalovaný odstraňoval, čím z jeho strany
nedošlo k porušeniu právnej povinnosti. Rovnako k porušeniu jeho povinnosti nedošlo, ak sa
rozhodol odstrániť nahlásené vady ich opravou a nie hneď výmenou motora, ako požadoval
žalobca. Napokon žalobca ani neprodukoval žiadne dôkazy, ktorými by preukázal naplnenie
predpokladov vzniku škody ako aj jej výšky. Táto povinnosť v konaní jednoznačne pritom
zaťažovala žalobcu, ako nositeľa dôkazného bremena.
Dovolací súd takisto poukazuje v podrobnostiach na výstižné dôvody rozhodnutia
odvolacieho súdu, s ktorými sa stotožňuje.
Ďalšie námietky žalobcu preto považoval za právne bezvýznamné.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že dovolací dôvod namietaný žalobcom podľa
ustanovenia § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. nebol daný. Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní
neboli zistené ani ďalšie dôvody, ktoré by mali za následok nesprávnosť dovolaním
napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie
žalobcu podľa § 243b ods. 1 O.s.p. zamietol.
Úspešnému žalovanému vzniklo v dovolacom konaní právo na náhradu trov konania
proti žalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd mu priznal náhradu trov dovolacieho konania
spočívajúcich v právnom zastúpení advokátom. Výpočtový základ sporu je 8 564,03 € (cena
vozidla) plus 1 978,36 € (náhrada škody) spolu 10 542,39 €. Z toho jeden úkon právnej služby
[písomné vyjadrenie k dovolaniu (§ 14 ods. 1 písm. g/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.)] je 270,53 €,
náhrada poštovného 0,83 € a režijný paušál 5,91 €, spolu 277,27 €.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. júna 2009
JUDr. Martin V l a d i k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: