Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/29/2008

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Martina Vladika a sudcov JUDr. Jozefa Kolcuna a JUDr. Oľgy Trnkovej v právnej veci

žalobcu K. K., bývajúceho v K., zastúpeného JUDr. L. P., advokátom v B., proti žalovanému

S., s.r.o., B., zastúpenému Mgr. I. G., advokátkou v S., o výmenu veci a náhradu škody,

vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. , o dovolaní žalobcu proti

rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 8. marca 2007 sp. zn. v spojení

s opravným uznesením Krajského súdu v Bratislave z 10. januára 2008 sp. zn. ,

takto

rozhodol:

Dovolanie žalobcu z a m i e t a .

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov dovolacieho konania 277,27 €

k rukám Mgr. I. G., advokátky v S., do 3 dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo 7. februára 2006 č.k. -85 uložil

žalovanému povinnosť vymeniť osobné motorové vozidlo zn. Lada 2111, výrobné číslo

motora X., výrobné číslo podvozku X. X. žalobcovi za nové do 3 dní po právoplatnosti

rozhodnutia. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 59 600,- Sk titulom náhrady

škody, 6 480,- Sk titulom náhrady trov konania, všetko do 3 dní po právoplatnosti

rozhodnutia. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca u žalovaného včas reklamoval závady,

ktoré mu na motore a prevodovke opakovane neboli odstránené. Tieto závady skonštatoval

i znalec v znaleckom posudku. Okrem nich reklamoval ďalších 20 až 30 menších závad, ktoré

spôsobovali auto neupotrebiteľným.

Žalobe žalobcu vyhovel s poukazom na ustanovenia § 588, § 620 ods. 2, § 622 ods. 1

až 3, , a . Súčasne žalobcovi

priznal i náhradu škody vo výške 59 600,- Sk, ktorá mu bola spôsobená nemožnosťou užívať

auto. Bol preto nútený si požičiavať auto z požičovne. Požičovné činilo 400 Sk / deň za

obdobie od 4.5.2004 do 30.9.2004, t.j. 149 dní krát 400,- Sk / deň (§ 600 Občianskeho

zákonníka).

Na odvolanie žalovaného a žalobcu Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 8. marca

2007 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietol.

Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 30 913,- Sk,

k rukám Mgr. I. G., advokátky v Starej Turej, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi

uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov konania štátu vo výške 9 343,- Sk na účet Okresného

súdu Bratislava IV, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo svojom rozhodnutí uviedol,

že súd prvého stupňa síce zistil správne skutkový stav, ale posúdil vec

po právnej stránke nesprávne, a to podľa predpisov platných od 1.4.2004, hoci predmetný

nárok sa mal posúdiť podľa právnej úpravy platnej do 31.3.2004, pretože práva zo

zodpovednosti za vady, pri ktorých záručná doba začala plynúť pred 1.4.2004, sa posudzujú

podľa doterajších predpisov - platných do 1.4.2004. Žalovaný, podľa záznamov v servisnej

knižke, odstránil žalobcom reklamované vady a reklamovanie iných vád na motorovom

vozidle preukázané nebolo. Keď potom žalobca uplatnil právo na výmenu vozidla za nové

30.3.2004, bez toho aby uvedený, resp. iný nárok (ako na odstránenie vád) uplatnil

u žalovaného v rámci plynutia záručnej doby, urobil tak po uplynutí záručnej doby. Na túto

skutočnosť zo zákona prihliadol aj bez návrhu. Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody uzavrel,

že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. V konaní ničím nepreukázal existenciu vzniku škody,

čím nesplnil jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu. Keďže žalobca právo na výmenu

veci za novú uplatnil po uplynutí záručnej doby a v konaní nebolo preukázané naplnenie

predpokladov pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu napadnutý rozsudok

prvostupňového súdu zmenil a žalobu žalobcu zamietol ( ).

Predmetné rozhodnutie odvolacieho súdu napadol dovolaním žalobca a žiadal, aby

dovolací súd zrušil rozsudok krajského i okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Vytýkal súdom nesprávne právne posúdenie veci, ktoré a týkalo posúdenia dĺžky záručnej

doby, ktorá sa podľa jeho názoru mala predĺžiť o čas plynúci od uplatnenia vady listom

z 10. decembra 2002 až do 22. apríla 2003, kedy malo dôjsť k „údajnému odstráneniu vady“.

Žalovaný na jeho výzvy o odstránenie vád nereagoval, až po viacerých urgenciách; vytknutou

vadou a uplatneným nárokom na výmenu motora a prevodovky sa zaoberal až opravou

vykonanou podľa záznamu v servisnej knižke 22. apríla 2003. Ani touto „opravou“ nedošlo

k výmene motora (čím nebolo vyhovené jeho požiadavke) a v dôsledku opätovnej vady na

motore a neochote mimosúdne riešiť spor podal 13.5.2003 žalobu na súd. Keďže uplatnil

svoje právo zo zodpovednosti za vady formou nároku na výmenu veci u žalovaného

v záručnej dobe, jeho právo podľa nezaniklo. Podľa jeho

názoru krajský súd pochybil, keď uzavrel, že svoj nárok zo zodpovednosti za vady si

neuplatnil v záručnej dobe, ktorá sa v dôsledku dvoch opráv v novembri 2002 mala predĺžiť

len o dva dni. Ďalej vytýkal súdom, že pri hodnotení charakteru vád vychádzali zo záverov

znalca uvedeným v znaleckom posudku č. 55/2005. Posúdenie skutočností rozhodných pre

označenie vady za odstraniteľnú alebo neodstraniteľnú neprislúcha znalcovi, ale súdu. Pokiaľ

ide o zamietnutie jeho žaloby na náhradu škody v zmysle ustanovenia § 420 Občianskeho

zákonníka pre nesplnenie základných predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu podľa

jeho názoru žalovaný nesplnil svoju prevenčnú povinnosť zamedziť vzniku škody na vozidle,

a tým ani svoju právnu povinnosť, porušením ktorej došlo k vzniku škody. Prevenčná

povinnosť žalovaného mala spočívať v tom, že neodstránil vadu ihneď pri jej vytknutí a vadu

neodstránil požadovaným spôsobom a to výmenou motora (žalovaný volil opätovnú opravu

motora). Táto skutočnosť sa podľa jeho názoru má preukazovať, že žalovaný nevynaložil

všetko úsilie, aby vzniku škody na jeho strane zamedzil. Trval na tom, že jeho nárok

uplatňovaný z dôvodu spôsobenia škody je opodstatnený.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k dovolaniu žalobcu žiadal, aby dovolací

súd jeho dovolanie zamietol a žiadal priznať náhradu trov dovolacieho konania, ktoré aj

vyčíslil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ) proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa ( ), bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal napadnuté rozhodnutie

odvolacieho súdu a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu nie je dôvodné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Bez ohľadu na to, či odvolací súd rozhodol rozsudkom alebo uznesením ustanovenie

pripúšťa dovolanie proti jeho rozhodnutiu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je

postihnuté niektorou z vád vymenovaných pod písmenami a/ až g/. Na tieto vady konania

musí dovolací súd prihliadnuť ex officio, teda vždy, či už ich existenciu účastník namieta

alebo nie ( veta druhá ). Dovolateľ nenamietal vadu podľa ustanovenia

a dovolací súd ani existenciu vád uvedených pod písmenami a/ až g/ nezistil.

Dovolanie žalobcu smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalobu zamietol.

Podľa je dovolanie prípustné, ak smeruje proti rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

Dovolanie žalobcu smeruje proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu vo veci

samej, preto je prípustné.

Žalobca v dovolaní uplatnil dovolacie dôvody v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2

písm. b/ a c/ tvrdiac, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolací súd existenciu inej vady, z obsahu spisu, nezistil.

Pokiaľ ide o uplatnený dovolací dôvod v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 písm. c/

, dovolateľ tvrdil, že napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo

skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu

právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový

stav veci; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil náležitý právny predpis alebo síce aplikoval

správny predpis, ale ho nesprávne interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov

vyvodil nesprávne právne závery.

Z obsahu spisu dovolací súd zistil, že odvolací súd správne rozhodol ak rozhodnutie

súdu prvého stupňa zmenil a žalobu žalobcu zamietol.

Z listu žalobcu z 9. decembra 2002 vyplýva, že tento iba konštatuje vykonanie

určitých opráv na motorovom vozidle, poukazuje, ktoré vady podľa jeho názoru neboli

odstránené, ale ohľadom tých vád, ktoré neboli odstránené si neuplatňuje žiaden zákonný

nárok zo zodpovednosti za vady, t.j. neuvádza, že žiada o ich odstránenie formou napr.

opravy. Až následne v závere svojho listu uvádza požiadavku výmeny motora.

Uplatnenie práva zo zodpovednosti za vady má povahu jednostranného právneho

úkonu. Je preto potrebné zaoberať sa vždy tým, či je tento právny úkon platný. Neplatné,

a teda i neúčinné by bolo napr. natoľko neurčité uplatnenie práva, z ktorého by nebolo možné

vyvodiť, či a aké konkrétne právo zo zodpovednosti za vady mal kupujúci pri svojom prejave

vôle na mysli. Za neplatné treba považovať i uplatnenie práva zo zodpovednosti za vady bez

toho, aby kupujúci vytkol vadu, z ktorej ním zvolené právo vyvodzuje (R 22/1983).

S poukazom na vyššie uvedené dovolateľ svojim listom dal žalovanému najavo iba

svoj nárok na výmenu veci – motora, pretože ohľadne ostatných vád, ktoré označil ako

neodstránené, neuviedol žiaden návrh.

Z obsahu spisu však nie je zrejmé, že by si žalobca skutočne uplatnil u žalovaného

počas plynutia záručnej doby nárok na výmenu motora a prevodovky (nepreukázal skutočné

dôjdenie reklamačného listu, prípadne inej formy reklamácie žalovanému) a z vyjadrenia

žalovaného vyplýva, že nárok na výmenu motora prvýkrát žalobca uplatnil až v liste

z 6.2.2003, t.j. po uplynutí záručnej doby. Keďže po uplynutí záručnej doby žalobca uplatnil

nárok na výmenu celého motorového vozidla a to na pojednávaní okresného súdu 30. marca

2004, treba prisvedčiť odvolaciemu súdu, ktorý konštatoval, že žalobca svoj nárok na výmenu

celého vozidla realizoval až po uplynutí záručnej doby; jeho právo preto v zmysle § 626

ods. 1 zaniklo. K zániku práva tým, že sa včas neuplatnilo, musí súd

prihliadať aj bez návrhu.

K námietke žalobcu, že žalovaný neodstránil vadu na motore jeho výmenou, tak ako

požadoval, ale volil opravu motora, je potrebné uviesť, že posúdenie toho, aký postup pri

odstraňovaní vady veci zvolí prináleží zásadne organizácii určenej na vykonanie záručných

opráv. Z ustanovení nevyplýva výslovne právo kupujúceho na

odstránenie vady určitým spôsobom. Požiadavka na výmenu vadnej súčiastky sa neopiera

o samostatné právo kupujúceho na výmenu, ale len o formu realizácie práva na odstránenie

vady (R 22/1983).

Znalec poverený vypracovaním znaleckého posudku hodnotil len charakter vád

na motorovom vozidle z hľadiska toho, či sú vady prítomné a či majú povahu vád

odstraniteľných alebo neodstraniteľných. Tieto otázky by nemohol súd vyriešiť, pretože nemá

dostatočné odborné vedomosti na posúdenie či konkrétnu vadu je možné odstrániť opravou

alebo má povahu vady neodstraniteľnej či prípadne bráni užívaniu veci.

Pokiaľ ide o námietku dovolateľa týkajúcu sa náhrady škody táto je nedôvodná,

pretože žalobca v konaní nijako nepreukázal, že mu reálne vznikla škoda, rovnako ako

nepreukázal, že žalovaný ako účastník občianskoprávneho vzťahu nesplnil svoju prevenčnú

povinnosť v zmysle , ktorú treba posudzovať so zreteľom na

ustanovenie . Aj zo servisnej knižky motorového vozidla

vyplynulo, že nahlásenie vady na motorovom vozidle žalovaný odstraňoval, čím z jeho strany

nedošlo k porušeniu právnej povinnosti. Rovnako k porušeniu jeho povinnosti nedošlo, ak sa

rozhodol odstrániť nahlásené vady ich opravou a nie hneď výmenou motora, ako požadoval

žalobca. Napokon žalobca ani neprodukoval žiadne dôkazy, ktorými by preukázal naplnenie

predpokladov vzniku škody ako aj jej výšky. Táto povinnosť v konaní jednoznačne pritom

zaťažovala žalobcu, ako nositeľa dôkazného bremena.

Dovolací súd takisto poukazuje v podrobnostiach na výstižné dôvody rozhodnutia

odvolacieho súdu, s ktorými sa stotožňuje.

Ďalšie námietky žalobcu preto považoval za právne bezvýznamné.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že dovolací dôvod namietaný žalobcom podľa

ustanovenia nebol daný. Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní

neboli zistené ani ďalšie dôvody, ktoré by mali za následok nesprávnosť dovolaním

napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie

žalobcu podľa zamietol.

Úspešnému žalovanému vzniklo v dovolacom konaní právo na náhradu trov konania

proti žalobcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení s

a ). Dovolací súd mu priznal náhradu trov dovolacieho konania

spočívajúcich v právnom zastúpení advokátom. Výpočtový základ sporu je 8 564,03 € (cena

vozidla) plus 1 978,36 € (náhrada škody) spolu 10 542,39 €. Z toho jeden úkon právnej služby

[písomné vyjadrenie k dovolaniu ( vyhl. č. )] je 270,53 €,

náhrada poštovného 0,83 € a režijný paušál 5,91 €, spolu 277,27 €.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. júna 2009

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: