Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
b49/370760.c4ffbc.pdf
PDF · 97.45 KB
No categories available
2Cdo/57/2009
Najvyšší súd 2 Cdo 57/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa P., s.r.o., so sídlom
v K., proti odporcom 1/ Ing. T. N., bývajúcemu v K., zastúpenému JUDr. A. C., advokátkou
so sídlom v K., 2/ G. N., bývajúcemu v K., o 38 568,- Sk s príslušenstvom, vedenej na
Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 24 C 268/2003, o dovolaní odporcu 1/ proti uzneseniu
Krajského súdu v Košiciach z 25. júna 2007 sp. zn. 2 Co 9/2007, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 25. júna
2007 sp. zn. 2 Co 9/2007 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Košice II uznesením z 3. novembra 2006 č.k. 24 C 268/2003-80
konanie zastavil, navrhovateľovi vrátil súdny poplatok za návrh na začatie konania vo výške
1 725,- Sk a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení
uviedol, že navrhovateľ podaním z 27.10.2006 vzal návrh na začatie konania späť v celom
rozsahu skôr ako sa začalo pojednávanie, preto nesúhlas odporcu 1/ so späťvzatím nie je
účinný (§ 96 ods. 3 O.s.p.). O súdnom poplatku rozhodol podľa § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch a trovách konania podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
Krajský súd v Košiciach uznesením z 25. júna 2007 sp. zn. 2 Co 9/2007 na odvolanie
odporcu 1/ uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení konania a trovách konania
potvrdil, vo výroku o vrátení súdneho poplatku zmenil tak, že súdny poplatok sa
navrhovateľovi nevracia a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov
odvolacieho konania. Nestotožnil sa s právnym záverom súdu prvého stupňa, podľa ktorého
k späťvzatiu návrhu došlo pred začatím pojednávania, pretože z obsahu zápisnice
o pojednávaní z 11.9.2006 vyplýva, že pojednávanie vo veci samej bolo začaté potom,
čo právny zástupca navrhovateľa predniesol návrh a až následne písomným podaním
z 27.10.2006 zobral návrh späť. Dôvody nesúhlasu so späťvzatím návrhu uvedené
odporcom 1/ nepovažoval ale za vážne dôvody v zmysle § 96 ods. 2 O.s.p., preto rozhodnutie
o zastavení konania považoval za vecne správne. Keďže návrh bol vzatý späť až po začatí
pojednávania, navrhovateľ nemá nárok na vrátenie súdneho poplatku, preto v tejto časti
uznesenie súdu prvého stupňa zmenil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224
ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p.
Proti uzneseniu krajského súdu podal dovolanie odporca 1/. Žiadal ho zrušiť a vec mu
vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na jedinej
skutočnosti spočívajúcej v tom, že návrh bol vzatý späť pred začatím pojednávania. Ak
krajský súd sa s týmto záverom nestotožnil a svoje rozhodnutie založil na dôvodoch, ktorými
sa súd prvého stupňa nezaoberal, odňal mu tým možnosť sa k týmto vyjadriť.
Navrhovateľ sa k dovolaniu odporcu 1/ nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
že dovolanie bolo podané v lehote určenej v § 240 ods. 1 O.s.p. osobou oprávnenou na tento
procesný úkon, skúmal, či dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktoré podľa zákona možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 236 a nasl. O.s.p.)
a bez nariadenia dovolacieho pojednávania dospel k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu
treba zrušiť.
Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V predmetnej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu.
Podľa § 239 ods. 1 O.s.p. dovolanie je prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu ak
a) odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b) odvolací súd rozhodol vo veci
postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.)
na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu
na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
Podľa ods. 2 dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým
bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a) odvolací súd vyslovil vo svojom
potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, b) ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia
na podklade cudzozemského rozhodnutia, c) ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho
rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej
republiky.
Nakoľko dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje niektorý
zo znakov uznesení uvedených v citovanom ustanovení a zmeňujúce rozhodnutie odvolacieho
súdu o súdnom poplatku sa netýka práv odporcu 1/ je zrejmé, že ide o prípad, v ktorom
Občiansky súdny poriadok dovolanie podľa § 239 nepripúšťa.
Z obsahu dovolania vyplýva, že odporca 1/ odôvodnil prípustnosť dovolania vadou
uvedenou v § 237 písm. f/ O.s.p.
Dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p. je vadný
postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala možnosť pred ním
konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej
ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/
O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom,
prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal
účastníkovi konania jeho procesné práva.
V prejednávanej veci súd prvého stupňa po späťvzatí návrhu konanie zastavil.
Nesúhlas odporcu 1/ so späťvzatím návrhu považoval za neúčinný majúc za to, že
k späťvzatiu došlo skôr než sa začalo pojednávanie. Dôvodmi nesúhlasu sa preto nezaoberal.
Odvolací súd považoval síce zastavenie konania (po späťvzatí návrhu) za správne, ale
z iného právneho dôvodu ako súdu prvého stupňa, keď mal za to, že k späťvzatiu návrhu
došlo po začatí pojednávania a dôvody nesúhlasu uvádzané odporcom 1/ nepovažoval za
vážne.
Dovolací súd je toho názoru, že toto konanie odvolacieho súdu, z ktorého vzišlo
dovolaním napadnuté rozhodnutie, neprebehlo podľa zásad spravodlivého procesu.
Základné právo na súdnu ochranu podľa § 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na
nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky.
Z ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že každý má právo,
aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby
sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má
právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo a v primeranej lehote prejednaná nezávislým
a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo
záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Podľa § 1 O.s.p. Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov
v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv
a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné
plnenie povinností a na úcte k právam iných osôb.
Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu
zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní
predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania so
všetkými procesnými oprávneniami, ako aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú
(viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001 II. ÚS 14/2001,
z 13. novembra 2002 II. ÚS 132/2002, z 5. apríla 2007 III. ÚS 171/2006).
Právo na súdnu ochranu, okrem Ústavy Slovenskej republiky (čl. 46 ods. 1), Listiny
základných práv a slobôd (čl. 36 ods. 1) a Dohovoru o ochrane práv a základných slobôd
(čl. 6 ods. 1), zabezpečujú aj jednotlivé ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku
(napr. § 41 O.s.p., § 115 O.s.p., § 123 O.s.p. a pod.). Obsahom práva na súdnu ochranu
v rámci spravodlivého procesu je i právo účastníka, aby sa jeho vec, ak to zákon pripúšťa
prejednala v dvojinštančnom postupe.
Podľa dovolacieho súdu odvolací súd svojim vyššie uvedeným postupom porušil
právo odporcu 1/ na spravodlivý proces, pretože tým, že svoje rozhodnutie nečakane založil
na iných právnych záveroch a dôvodoch zastavenia konania po späťvzatí návrhu než súd
prvého stupňa, v skutočnosti odporcovi 1/ odňal právo namietať správnosť jeho právneho
názoru na inštančne vyššom súde. Až z rozhodnutia odvolacieho súdu sa odporca 1/ dozvedel,
že odvolací súd vyvodil iný právny záver zo skutočností, ktorými sa súd prvého stupňa
nezaoberal. K novým právnym záverom odvolacieho súdu sa účastníci nemali možnosť
vyjadriť. Ak odvolací súd dospel k iným právnym záverom pri posúdení okamihu späťvzatia
návrhu než súd prvého stupňa, mal správne rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť a vec
mu vrátiť na ďalšie konanie. Požiadavke dôsledného rešpektovania ústavného princípu
dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania odvolací súd mohol učiniť zadosť iba
kasačným rozhodnutím. Tým, že odvolací súd tak nepostupoval, znemožnil účastníkovi
konania realizáciu jeho procesných práv, lebo mu odoprel možnosť prieskumu správnosti
z pohľadu súdu prvého stupňa nepodstatných skutočností. Svojim postupom teda odporcovi 1/
odňal možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Uvedená skutočnosť, že došlo v konaní k procesnej vade podľa § 237 písm. f/ O.s.p.
je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože
rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť
považované za správne. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu, nezaoberal sa dovolací súd ďalšími námietkami odporcu 1/
uvedenými v dovolaní.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie odvolacieho súdu
podľa § 243b ods. 2, 3 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania
a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. júna 2009
JUDr. Martin V l a d i k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: