Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
243/370169.7f4e7d.pdf
PDF · 114.54 KB
No categories available
4Cdo/271/2008
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Evy
Sakálovej a sudcov JUDr. Rudolfa Čirča a JUDr. Lýdie Gálisovej, v právnej veci žalobkyne
S. T. s.r.o., F., proti žalovaným 1/ E. H., bývajúcemu v T., a 2/ M. H., bývajúcej v T.,
zastúpenými Mgr. H. H., advokátkou v T., o vypratanie bytu, vedenej na Okresnom súde
Trnava pod sp.zn. 19 C 33/2004, o dovolaní žalovaných proti rozsudku Krajského súdu
v Trnave z 25. októbra 2006 sp.zn. 11 Co 407/2005 rozhodol
t a k t o :
Dovolanie z a m i e t a .
Žalobkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Trnava v poradí prvým rozsudkom zo 16. decembra 1996 č.k.
21 C 129/96-20 uložil žalovaným 1/, 2/ vypratať byt nachádzajúci sa v T., na ul. G., do troch
dní po zabezpečení náhradného bytu. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov
konania.
Na odvolanie žalobkyne a žalovaných Krajský súd v Trnave rozsudkom z 10. februára
1998 sp.zn. 3 Co 332/97 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobu zamietol. Žalovaným
náhradu trov konania nepriznal. Takto rozhodol, keď mal za to, že žalobkyňa nie je aktívne
legitimovaná na podanie takejto žaloby. Aktívne legitimovaný je iba vlastník označeného
bytu, t.j. Mesto Trnava, alebo ním na také úkony poverená osoba. Žalobkyňa nepreukázala
svoju aktívnu legitimáciu existenciou poverenia zo strany vlastníka.
Na dovolanie žalobkyne Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 22. februára
2000 sp.zn. 1 Cdo 70/99 rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie,
keď mu uložil dôsledne skúmať aktívnu legitimáciu žalobkyne v danom konaní.
Krajský súd v Trnave uznesením zo 14. júla 2000 sp.zn. 8 Co 105/00 rozsudok súdu
prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keď mal za to, že zo spisového
materiálu doposiaľ spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti nevyplýva, že žalobca má
oprávnenie na základe zriaďovacej listiny nakladať s vecou vlastníka, ktorým na základe listu
vlastníctva je Mesto Trnava. Z týchto dôvodov uložil súdu prvého stupňa, aby si zadovážil
skutkové zistenia, na určenie rozsahu oprávnení, ktoré Mesto Trnava postúpilo žalobkyni
na nakladanie s predmetným bytom ako základným predpokladom posúdenia aktívnej
legitimácie žalobkyne.
Okresný súd Trnava rozsudkom 26. augusta 2004 č.k. 19 C 33/04-116 žalobu
žalobkyne zamietol a uložil jej povinnosť zaplatiť žalovaným trovy konania 500,-- Sk titulom
zaplatenia súdneho poplatku. Na základe predložených listinných dôkazov (Zakladajúcej
listiny z 9. novembra 1992, Štatútu správy mestského majetku Trnava z 1. januára 1994)
a s poukazom na ustanovenie § 6 ods. 1, 2 zák.č. 138/1991 Zb. o majetku obcí mal
preukázané, že žalobkyňa bola oprávnená a vecne legitimovaná na podanie žaloby
v predmetnej veci. Zamietnutie žaloby odôvodnil ustanoveniami § 712c a § 715 Občianskeho
zákonníka a odkazom na obsah zakladacej listiny a štatútu žalobkyne, a s poukazom na to, že
medzi žalovanými a Š. T. (pôvodným nájomcom sporného bytu) došlo k uzavretiu platnej
dohody o výmene bytov, pretože Š. T. mal síce v čase uzavretia takejto dohody vypovedaný
nájom bytu, avšak nebola mu ešte zabezpečená zodpovedajúca bytová náhrada a nebol tak
povinný sa zo sporného bytu vysťahovať, pričom žalobkyňa dala k výmene bytov súhlas
a v konaní nebolo preukázané, že by na to a rovnako na podanie žaloby v prejednávanej veci
nemala oprávnenie. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1
a úspechom žalovaných v konaní.
Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Trnave rozsudkom z 25. októbra 2006 sp.zn.
11 Co 407/2005 rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej zmenil tak, že žalovaným uložil
povinnosť vypratať byt č. X.,nachádzajúci sa v T., na ul. G.., do troch dní. V časti trov
konania napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalovaným uložil povinnosť
spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v sume 2 000,-- Sk do troch
dní. Uložil súdu prvého stupňa vrátiť žalobkyni súdny poplatok za druhé odvolanie
a žalobkyni nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Svoje rozhodnutie zdôvodnil
ustanovením § 715 vety prvej a § 710 ods. 1 Občianskeho zákonníka a na vykonané
dokazovanie, z ktorého vyplýva, že k uzavretiu dohody o výmene bytov medzi žalovanými
a Š. T. došlo 11. decembra 1995 a že sa tak stalo nielen v čase po nadobudnutí právoplatnosti
rozsudku Okresného súdu Trnava zo 6. októbra 1993 č.k. 20 C 51/93-14, ktorým bolo
privolené k výpovedi z nájmu spoločného bytu danej Š. T. ale i po skončení výpovednej
lehoty plynúcej od 1. decembra 1993 do 28. februára 1994, ktorej uplynutím nájom Š. T.
k spornému bytu zanikol. Nemal žiadnu pochybnosť o tom, že Š. T. v čase uzavierania
dohody o výmene bytov nebol nájomcom bytu ponúkaného na výmenu so žalovanými.
Citované ustanovenie § 715 Občianskeho zákonníka predpokladá uzavretie platnej dohody
o výmene bytov len medzi nájomcami a jeden z účastníkov v danej veci v čase
uzavierania takejto dohody už statusom nájomcu nedisponoval. Právo bývania bývalého
nájomcu v byte až do zabezpečenia adekvátnej bytovej náhrady pritom zásadne nemožno
zamieňať s právom nájmu a prisudzovať mu ani obdobný význam, pretože úmyslom
zákonodarcu v oblasti tzv. bytového práva bolo nepochybne akceptovanie len tých dohôd,
ktorými sa umožní výmena bytov užívaných v režime trvalého právneho vzťahu (nájmu)
a nie i v režime len dočasnom (právo bývania trvajúce len do zabezpečenia bytovej
náhrady). Keďže dokazovaním doplneným i v zmysle skorších pokynov dovolacieho
i odvolacieho súdu boli odstránené pochybnosti o existencii vecnej (tzv. aktívnej) legitimácie
žalobkyne, bolo treba mať za to, že súd prvého stupňa nerozhodol správne pokiaľ žalobu
o vypratanie neplatne vymeneného bytu zamietol.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podali dovolanie žalovaní, ktorí navrhli
rozsudok zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Boli toho názoru, že
okresný súd vykonal dostatočne dokazovanie a krajský súd vec nesprávne právne posúdil.
V konaní žalobkyňa nepreukázala svoju aktívnu vecnú legitimáciu. Táto nevyplýva
zo žiadneho z listinných dôkazov ani zo zásad hospodárenia a nakladania s majetkom mesta
a majetkom v štátnom vlastníctve, ktorý bol mestu zverený. Podľa ich názoru ustanovenie § 7
ods. 2 zák.č. 138/1991 Zb. o majetku obcí je potrebné vykladať tak, že správca je oprávnený
a povinný využívať všetky právne prostriedky na ochranu majetku, ktorou sa myslí ochrana
preventívna nie reparačná – už po porušení práva. O tom, či bude uzatvorená nájomná zmluva
na voľný byt, resp. uskutočnená výmena bytov rozhoduje v zmysle vyššie uvedených zásad
primátor mesta. Bez jeho schválenia súhlasu nie je správca oprávnený uzatvoriť nájomnú
zmluvu. Vzhľadom k uvedenému boli toho názoru, že ak o obsadení bytu rozhoduje primátor
mesta, tento rozhoduje aj o vyprataní bytu, t.j. len Mesto Trnava je aktívne legitimované
k podaniu žaloby o vypratanie bytu.
Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení navrhla dovolanie žalovaných ako
nedôvodné zamietnuť. Podaním z 18. marca 2008 (doručené súdu 3. apríla 2008) s pripojenou
zmluvou o výkone správy majetku zo 16. apríla 2007 uzavretej medzi Mestom Trnava a S. T.
s.r.o., F., oznámilo Mesto Trnava súdu, že vo všetkých činnostiach zaniknutej Správy
mestského majetku Trnava, príspevková organizácia vrátane spravovania majetku mesta
pokračuje S. T. s.r.o., F., Podľa Čl. VI ods. 2 označenej zmluvy vo všetkých prebiehajúcich
súdnych konaniach nastúpi tento správca ako účastník konania namiesto Správy mestského
majetku Trnava, príspevková organizácia.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno
napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok
v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1
O.s.p.) a dospel k záveru, že dovolanie nie je dôvodné.
Dovolací súd je oprávnený rozhodnutie odvolacieho súdu preskúmať len v rozsahu,
v ktorom bol jeho výrok napadnutý, pričom je viazaný uplatneným dovolacím dôvodom,
vrátane toho, ako ho dovolateľ obsahovo vymedzil (§ 242 ods. 1 O.s.p.).
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vždy, či
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., sa dovolací súd zaoberal tiež otázkou, či konanie
nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde
o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom
konania, nedostatok riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci
právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie
konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti
účastníka pred súdom konať alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom, či súdom
nesprávne obsadeným). Dovolatelia vady konania v zmysle § 237 O.s.p. netvrdili a žiadna
z týchto vád v dovolacom konaní nevyšla najavo. Rovnako sa dovolací súd zaoberal aj
otázkou, či konanie na súdoch nižších stupňov nie je zaťažené tzv. inou vadou konania,
na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná. Ani vada
tejto povahy zo spisu nevyplýva.
Dovolatelia namietajú, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci (dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p.).
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne
posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd
nepoužil správny (náležitý) právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,
nesprávne ho ale interpretoval alebo zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne
právne závery.
Nesprávnosť rozhodnutia odvolacieho súdu je v dovolaní vyvodzovaná z nesprávneho
posúdenia otázky vecnej (tzv. aktívnej) legitimácie žalobkyne, teda existencie jej práva
domáhať sa v tomto konaní vypratania bytu a tiež z nesprávneho právneho posúdenia veci
smej.
Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený
predmet svojho vlastníctva držať, užívať, používať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene
zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje (§ 126
ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba (§ 126 ods. 2
Podľa § 6 ods. 1 veta prvá zák.č. 138/1991 Zb. o majetku obcí (ďalej len „zákon“)
obec môže zveriť svoj majetok do správy rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej
organizácie, ktorú zriadila podľa osobitného predpisu (ďalej len „správca“).
Pod správou obecného majetku sa rozumie oprávnenie majetok obce držať, užívať,
brať úžitky a nakladať s ním v súlade s týmto zákonom a zásadami hospodárenia s majetkom
obce; mestské časti tiež v súlade so štatútom mesta (§ 6 ods. 2 zákona).
Podľa § 7 ods. 2 písm.c/ zákona orgány obce a organizácie sú povinné majetok obce
zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať, sú povinné najmä používať všetky právne prostriedky
na ochranu majetku vrátane včasného uplatnenia svojich práv alebo oprávnených záujmov
pred príslušnými orgánmi.
Subjektívne právo na ochranu vlastníckeho práva v zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho
zákonníka má vlastník veci. Je teda aktívne legitimovaným subjektom na podanie
predovšetkým vindikačnej žaloby (žaloby na vydanie veci) predpokladanej týmto
ustanovením. V danej veci je nesporné, že v konaní ide o vypratanie tzv. obecného bytu,
vlastníkom ktorého je Mesto Trnava. Keďže vypratania bytu sa domáhal subjekt odlišný
od vlastníka bytu, ktorému patrí právo na ochranu uvedenú v § 126 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, správne súdy nižších stupňov venovali pozornosť otázke, či žalobkyňa je v danom
konaní vecne legitimovaná. Súd prvého stupňa (v poradí druhým rozsudkom) v súlade
s pokynmi dovolacieho a odvolacieho súdu odstraňoval skoršie pochybnosti o existencii
vecnej legitimácie žalobkyne. S poukazom na vyššie citované ustanovenia zákona
č. 138/1991 Zb. a na žalobkyňou predložené listinné dôkazy (Zakladajúca listina
z 9. novembra 1992, Štatút správy mestského majetku Trnava z 1. januára 1994, Zásady
hospodárenia a nakladania s majetkom mesta a majetkom v štátnom vlastníctve, ktorý bol
mestu zverený vydané Mestským zastupiteľstvom Mesta Trnava v roku 1995) správne súd
prvého stupňa, so závermi ktorého sa stotožnil aj odvolací súd, dospel k pozitívnemu
posúdeniu aktívnej legitimácie žalobkyne v konaní o vypratanie bytu.
Dovolatelia v dovolaní namietali nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom
(§ 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p.) avšak z obsahu dovolania nevyplývajú žiadne také skutočnosti,
ktoré by spochybňovali správnosť právnych záverov odvolacieho súdu ohľadne veci samej.
Dovolací súd sa stotožňuje s právnym posúdením veci odvolacím súdom, keď
aplikujúc ustanovenie § 715 vety prvej a § 710 ods. 1 Občianskeho zákonníka skúmal
splnenie podmienok vzájomnej výmeny bytov medzi žalovanými a Š. T.. Správne uzavrel, že
zákon pre uzavretie platnej dohody o výmene bytov predpokladá, že účastníci dohody sú
nájomcovia bytov označených k výmene. V prejednávanej veci je nepochybné, že v čase
uzavretia dohody o výmene bytov už jeden z jej účastníkov nebol nájomcom bytu
ponúknutého k výmene a preto ako to správne uvádza odvolací súd, nedošlo k vzniku
nájomného pomeru žalovaných k spornému bytu. Záver odvolacieho súdu o povinnosti
žalovaných vypratať neplatne vymenený byt je správny, majúci oporu v zákone a preto
rozsudok odvolacieho súdu nespočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2
písm.c/ O.s.p.).
Na základe uvedeného možno konštatovať, že dôvody dovolania nie sú opodstatnené
a preto dovolanie žalovaných Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 243b ods. 1 O.s.p.
zamietol.
V konaní úspešnej žalobkyni dovolací súd nepriznal náhradu trov dovolacieho konania
(§ 243d ods. 1 s použitím § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.), pretože jej v tomto štádiu
konania žiadne trovy nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. júna 2009
JUDr. Eva Sakálová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová