Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/271/2008

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Evy

Sakálovej a sudcov JUDr. Rudolfa Čirča a JUDr. Lýdie Gálisovej, v právnej veci žalobkyne

S. T. s.r.o., F., proti žalovaným 1/ E. H., bývajúcemu v T., a 2/ M. H., bývajúcej v T.,

zastúpenými Mgr. H. H., advokátkou v T., o vypratanie bytu, vedenej na Okresnom súde

Trnava pod sp.zn. , o dovolaní žalovaných proti rozsudku Krajského súdu

v Trnave z 25. októbra 2006 sp.zn. rozhodol

t a k t o :

Dovolanie z a m i e t a .

Žalobkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trnava v poradí prvým rozsudkom zo 16. decembra 1996 č.k.

-20 uložil žalovaným 1/, 2/ vypratať byt nachádzajúci sa v T., na ul. G., do troch

dní po zabezpečení náhradného bytu. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov

konania.

Na odvolanie žalobkyne a žalovaných Krajský súd v Trnave rozsudkom z 10. februára

1998 sp.zn. rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobu zamietol. Žalovaným

náhradu trov konania nepriznal. Takto rozhodol, keď mal za to, že žalobkyňa nie je aktívne

legitimovaná na podanie takejto žaloby. Aktívne legitimovaný je iba vlastník označeného

bytu, t.j. Mesto Trnava, alebo ním na také úkony poverená osoba. Žalobkyňa nepreukázala

svoju aktívnu legitimáciu existenciou poverenia zo strany vlastníka.

Na dovolanie žalobkyne Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 22. februára

2000 sp.zn. rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie,

keď mu uložil dôsledne skúmať aktívnu legitimáciu žalobkyne v danom konaní.

Krajský súd v Trnave uznesením zo 14. júla 2000 sp.zn. rozsudok súdu

prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keď mal za to, že zo spisového

materiálu doposiaľ spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti nevyplýva, že žalobca má

oprávnenie na základe zriaďovacej listiny nakladať s vecou vlastníka, ktorým na základe listu

vlastníctva je Mesto Trnava. Z týchto dôvodov uložil súdu prvého stupňa, aby si zadovážil

skutkové zistenia, na určenie rozsahu oprávnení, ktoré Mesto Trnava postúpilo žalobkyni

na nakladanie s predmetným bytom ako základným predpokladom posúdenia aktívnej

legitimácie žalobkyne.

Okresný súd Trnava rozsudkom 26. augusta 2004 č.k. -116 žalobu

žalobkyne zamietol a uložil jej povinnosť zaplatiť žalovaným trovy konania 500,-- Sk titulom

zaplatenia súdneho poplatku. Na základe predložených listinných dôkazov (Zakladajúcej

listiny z 9. novembra 1992, Štatútu správy mestského majetku Trnava z 1. januára 1994)

a s poukazom na ustanovenie , o majetku obcí mal

preukázané, že žalobkyňa bola oprávnená a vecne legitimovaná na podanie žaloby

v predmetnej veci. Zamietnutie žaloby odôvodnil ustanoveniami § 712c a § 715 Občianskeho

zákonníka a odkazom na obsah zakladacej listiny a štatútu žalobkyne, a s poukazom na to, že

medzi žalovanými a Š. T. (pôvodným nájomcom sporného bytu) došlo k uzavretiu platnej

dohody o výmene bytov, pretože Š. T. mal síce v čase uzavretia takejto dohody vypovedaný

nájom bytu, avšak nebola mu ešte zabezpečená zodpovedajúca bytová náhrada a nebol tak

povinný sa zo sporného bytu vysťahovať, pričom žalobkyňa dala k výmene bytov súhlas

a v konaní nebolo preukázané, že by na to a rovnako na podanie žaloby v prejednávanej veci

nemala oprávnenie. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1

a úspechom žalovaných v konaní.

Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Trnave rozsudkom z 25. októbra 2006 sp.zn.

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej zmenil tak, že žalovaným uložil

povinnosť vypratať byt č. X.,nachádzajúci sa v T., na ul. G.., do troch dní. V časti trov

konania napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalovaným uložil povinnosť

spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v sume 2 000,-- Sk do troch

dní. Uložil súdu prvého stupňa vrátiť žalobkyni súdny poplatok za druhé odvolanie

a žalobkyni nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Svoje rozhodnutie zdôvodnil

ustanovením vety prvej a a na vykonané

dokazovanie, z ktorého vyplýva, že k uzavretiu dohody o výmene bytov medzi žalovanými

a Š. T. došlo 11. decembra 1995 a že sa tak stalo nielen v čase po nadobudnutí právoplatnosti

rozsudku Okresného súdu Trnava zo 6. októbra 1993 č.k. -14, ktorým bolo

privolené k výpovedi z nájmu spoločného bytu danej Š. T. ale i po skončení výpovednej

lehoty plynúcej od 1. decembra 1993 do 28. februára 1994, ktorej uplynutím nájom Š. T.

k spornému bytu zanikol. Nemal žiadnu pochybnosť o tom, že Š. T. v čase uzavierania

dohody o výmene bytov nebol nájomcom bytu ponúkaného na výmenu so žalovanými.

Citované ustanovenie predpokladá uzavretie platnej dohody

o výmene bytov len medzi nájomcami a jeden z účastníkov v danej veci v čase

uzavierania takejto dohody už statusom nájomcu nedisponoval. Právo bývania bývalého

nájomcu v byte až do zabezpečenia adekvátnej bytovej náhrady pritom zásadne nemožno

zamieňať s právom nájmu a prisudzovať mu ani obdobný význam, pretože úmyslom

zákonodarcu v oblasti tzv. bytového práva bolo nepochybne akceptovanie len tých dohôd,

ktorými sa umožní výmena bytov užívaných v režime trvalého právneho vzťahu (nájmu)

a nie i v režime len dočasnom (právo bývania trvajúce len do zabezpečenia bytovej

náhrady). Keďže dokazovaním doplneným i v zmysle skorších pokynov dovolacieho

i odvolacieho súdu boli odstránené pochybnosti o existencii vecnej (tzv. aktívnej) legitimácie

žalobkyne, bolo treba mať za to, že súd prvého stupňa nerozhodol správne pokiaľ žalobu

o vypratanie neplatne vymeneného bytu zamietol.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podali dovolanie žalovaní, ktorí navrhli

rozsudok zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Boli toho názoru, že

okresný súd vykonal dostatočne dokazovanie a krajský súd vec nesprávne právne posúdil.

V konaní žalobkyňa nepreukázala svoju aktívnu vecnú legitimáciu. Táto nevyplýva

zo žiadneho z listinných dôkazov ani zo zásad hospodárenia a nakladania s majetkom mesta

a majetkom v štátnom vlastníctve, ktorý bol mestu zverený. Podľa ich názoru ustanovenie § 7

ods. 2 o majetku obcí je potrebné vykladať tak, že správca je oprávnený

a povinný využívať všetky právne prostriedky na ochranu majetku, ktorou sa myslí ochrana

preventívna nie reparačná – už po porušení práva. O tom, či bude uzatvorená nájomná zmluva

na voľný byt, resp. uskutočnená výmena bytov rozhoduje v zmysle vyššie uvedených zásad

primátor mesta. Bez jeho schválenia súhlasu nie je správca oprávnený uzatvoriť nájomnú

zmluvu. Vzhľadom k uvedenému boli toho názoru, že ak o obsadení bytu rozhoduje primátor

mesta, tento rozhoduje aj o vyprataní bytu, t.j. len Mesto Trnava je aktívne legitimované

k podaniu žaloby o vypratanie bytu.

Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení navrhla dovolanie žalovaných ako

nedôvodné zamietnuť. Podaním z 18. marca 2008 (doručené súdu 3. apríla 2008) s pripojenou

zmluvou o výkone správy majetku zo 16. apríla 2007 uzavretej medzi Mestom Trnava a S. T.

s.r.o., F., oznámilo Mesto Trnava súdu, že vo všetkých činnostiach zaniknutej Správy

mestského majetku Trnava, príspevková organizácia vrátane spravovania majetku mesta

pokračuje S. T. s.r.o., F., Podľa Čl. VI ods. 2 označenej zmluvy vo všetkých prebiehajúcich

súdnych konaniach nastúpi tento správca ako účastník konania namiesto Správy mestského

majetku Trnava, príspevková organizácia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podali včas účastníci konania ( ), proti rozhodnutiu, ktoré možno

napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), preskúmal napadnutý rozsudok

v rozsahu podľa , bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

) a dospel k záveru, že dovolanie nie je dôvodné.

Dovolací súd je oprávnený rozhodnutie odvolacieho súdu preskúmať len v rozsahu,

v ktorom bol jeho výrok napadnutý, pričom je viazaný uplatneným dovolacím dôvodom,

vrátane toho, ako ho dovolateľ obsahovo vymedzil ( ).

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( druhá veta ) skúmať vždy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , sa dovolací súd zaoberal tiež otázkou, či konanie

nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v (t.j. či v danej veci nejde

o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom

konania, nedostatok riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci

právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie

konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti

účastníka pred súdom konať alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom, či súdom

nesprávne obsadeným). Dovolatelia vady konania v zmysle netvrdili a žiadna

z týchto vád v dovolacom konaní nevyšla najavo. Rovnako sa dovolací súd zaoberal aj

otázkou, či konanie na súdoch nižších stupňov nie je zaťažené tzv. inou vadou konania,

na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná. Ani vada

tejto povahy zo spisu nevyplýva.

Dovolatelia namietajú, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci (dovolací dôvod podľa ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne

posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd

nepoužil správny (náležitý) právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,

nesprávne ho ale interpretoval alebo zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne

právne závery.

Nesprávnosť rozhodnutia odvolacieho súdu je v dovolaní vyvodzovaná z nesprávneho

posúdenia otázky vecnej (tzv. aktívnej) legitimácie žalobkyne, teda existencie jej práva

domáhať sa v tomto konaní vypratania bytu a tiež z nesprávneho právneho posúdenia veci

smej.

Podľa vlastník je v medziach zákona oprávnený

predmet svojho vlastníctva držať, užívať, používať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene

zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje (§ 126

ods. 1 ).

Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba (§ 126 ods. 2

).

Podľa veta prvá o majetku obcí (ďalej len „“)

obec môže zveriť svoj majetok do správy rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej

organizácie, ktorú zriadila podľa osobitného predpisu (ďalej len „správca“).

Pod správou obecného majetku sa rozumie oprávnenie majetok obce držať, užívať,

brať úžitky a nakladať s ním v súlade s týmto a zásadami hospodárenia s majetkom

obce; mestské časti tiež v súlade so štatútom mesta ( ).

Podľa orgány obce a organizácie sú povinné majetok obce

zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať, sú povinné najmä používať všetky právne prostriedky

na ochranu majetku vrátane včasného uplatnenia svojich práv alebo oprávnených záujmov

pred príslušnými orgánmi.

Subjektívne právo na ochranu vlastníckeho práva v zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho

zákonníka má vlastník veci. Je teda aktívne legitimovaným subjektom na podanie

predovšetkým vindikačnej žaloby (žaloby na vydanie veci) predpokladanej týmto

ustanovením. V danej veci je nesporné, že v konaní ide o vypratanie tzv. obecného bytu,

vlastníkom ktorého je Mesto Trnava. Keďže vypratania bytu sa domáhal subjekt odlišný

od vlastníka bytu, ktorému patrí právo na ochranu uvedenú v § 126 ods. 1 Občianskeho

zákonníka, správne súdy nižších stupňov venovali pozornosť otázke, či žalobkyňa je v danom

konaní vecne legitimovaná. Súd prvého stupňa (v poradí druhým rozsudkom) v súlade

s pokynmi dovolacieho a odvolacieho súdu odstraňoval skoršie pochybnosti o existencii

vecnej legitimácie žalobkyne. S poukazom na vyššie citované ustanovenia

č. a na žalobkyňou predložené listinné dôkazy (Zakladajúca listina

z 9. novembra 1992, Štatút správy mestského majetku Trnava z 1. januára 1994, Zásady

hospodárenia a nakladania s majetkom mesta a majetkom v štátnom vlastníctve, ktorý bol

mestu zverený vydané Mestským zastupiteľstvom Mesta Trnava v roku 1995) správne súd

prvého stupňa, so závermi ktorého sa stotožnil aj odvolací súd, dospel k pozitívnemu

posúdeniu aktívnej legitimácie žalobkyne v konaní o vypratanie bytu.

Dovolatelia v dovolaní namietali nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom

( ) avšak z obsahu dovolania nevyplývajú žiadne také skutočnosti,

ktoré by spochybňovali správnosť právnych záverov odvolacieho súdu ohľadne veci samej.

Dovolací súd sa stotožňuje s právnym posúdením veci odvolacím súdom, keď

aplikujúc ustanovenie vety prvej a skúmal

splnenie podmienok vzájomnej výmeny bytov medzi žalovanými a Š. T.. Správne uzavrel, že

pre uzavretie platnej dohody o výmene bytov predpokladá, že účastníci dohody sú

nájomcovia bytov označených k výmene. V prejednávanej veci je nepochybné, že v čase

uzavretia dohody o výmene bytov už jeden z jej účastníkov nebol nájomcom bytu

ponúknutého k výmene a preto ako to správne uvádza odvolací súd, nedošlo k vzniku

nájomného pomeru žalovaných k spornému bytu. Záver odvolacieho súdu o povinnosti

žalovaných vypratať neplatne vymenený byt je správny, majúci oporu v a preto

rozsudok odvolacieho súdu nespočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2

písm.c/ ).

Na základe uvedeného možno konštatovať, že dôvody dovolania nie sú opodstatnené

a preto dovolanie žalovaných Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

zamietol.

V konaní úspešnej žalobkyni dovolací súd nepriznal náhradu trov dovolacieho konania

( s použitím a ), pretože jej v tomto štádiu

konania žiadne trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. júna 2009

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová