Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/177/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne S., so sídlom v K., proti

žalovanému J. B., bývajúcemu v K., zastúpenému JUDr. J. M., advokátom v K., o 6 825 Sk,

vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. , o dovolaní navrhovateľky

proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 18. marca 2008 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice II rozsudkom z 11. marca 2004 č. k. – 57 uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 6 825 Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobkyni náhradu trov konania nepriznal. Uviedol, že protiprávne konanie žalovaného, ktorý

fyzicky napadol svoju manželku, je v príčinnej súvislosti so škodou vzniknutou žalobkyni

tým, že poskytla nemocenské dávky Ing. A. B. ( manželka žalovaného ). Preto dospel

k záveru o dôvodnosti nároku uplatneného žalobkyňou. Námietku premlčania vznesenú

žalovaným nepovažoval za dôvodnú. O trovách konania rozhodol podľa § 142

ods. 1

Krajský súd v Košiciach uznesením zo 7. decembra 2004 sp. zn. na

odvolanie žalovaného rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie

z dôvodu spornosti rozsahu zodpovednosti žalovaného za poškodenie zdravia jeho manželky.

Okresný súd Košice II ( v poradí druhým ) rozsudkom z 12. októbra 2006 č. k.

– 160 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 2 822 Sk do 15 dní od

právoplatnosti rozsudku a žalobkyni povinnosť zaplatiť trovy štátu vo výške 5 280 Sk do

3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že o nároku štátu na trovy konania v zostávajúcej

časti bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím. Žalobu v zostávajúcej časti zamietol.

Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Vyslovil, že žalovaný nie je

povinný zaplatiť súdny poplatok a štát nemá právo na náhradu trov konania voči žalovanému.

Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že poškodenie zdravia Ing. A. B.

( manželka žalovaného ), ku ktorému došlo 22. 3. 1996, nebolo v celom rozsahu podmienené

zavineným protiprávnym konaním žalovaného. Rozsah zodpovednosti žalovaného za

poškodenie jej zdravia ustálil v zmysle záverov znaleckého dokazovania v trvaní 7 dní

práceneschopnosti potrebných na liečenie poranení utrpených nepochybne jeho zavineným

protiprávnym konaním. Prihliadol na skutočnosť, že výpoveď poškodenej tak

v priebehu priestupkového konania ako aj daného konania nebola jednoznačná, pretože

pripustila viaceré možnosti vzniku jej poranení a tieto rozpory sa nepodarilo odstrániť. Potom

mal za preukázaný a dôvodný nárok vo výške 2 822 Sk, ktorý zodpovedal ( čistej ) mzde

poškodenej za 7 dní práceneschopnosti. Námietku premlčania vznesenú žalovaným

nepovažoval za dôvodnú, pretože žalobkyňa si uplatnila nárok na súde vo všeobecnej

premlčacej lehote 3 rokov od vydania rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. X. o zrušení svojho

predchádzajúceho rozhodnutia o predbežnom opatrení z 20. 4. 2000.

O trovách konania rozhodol podľa , trovách štátu podľa

a súdnom poplatku podľa o súdnom poplatku.

Krajský súd v Košiciach ( v poradí druhým rozhodnutím ) rozsudkom z 18. marca 2008

sp. zn. na odvolanie žalobkyne aj žalovaného rozsudok súdu prvého stupňa

zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamieta. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť

žalovanému náhradu trov konania 5 400 Sk k rukám právneho zástupcu do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku. Vyslovil, že štát nemá právo na náhradu trov konania. Nestotožnil sa

so záverom súdu prvého stupňa o nedôvodnosti námietky premlčania vznesenej žalovaným.

Uviedol, že v danom prípade sa nejedná o nárok na náhradu škody, ale o špecifický nárok

vyplývajúci z konkrétneho právneho predpisu, t. j. o sociálnej

poisťovni ( § 31 ods. 1, 2, 3 ), preto je potrebné otázku premlčania posudzovať podľa § 101

, v zmysle ktorého pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené

inak, premlčacia lehota je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý

raz. Teda ide o objektívne vymedzený začiatok, ktorý začína plynúť, keď vznikne možnosť

podať na jeho základe žalobu a nie je závislý od subjektívnych okolností, t. j. na tom, kedy

sa oprávnený subjekt dozvedel o svojom práve. Potom žalobkyni začala plynúť všeobecná

trojročná premlčacia lehota odo dňa, keď mohla svoje právo uplatniť po prvýkrát. Týmto

dňom bol deň právoplatnosti rozhodnutia Okresného úradu Košice IV č. X.

z 10. 12. 1996, ktorým bol žalovaný uznaný vinným zo spáchania priestupku proti

občianskemu spolunažívaniu podľa

o priestupkoch, t. j. deň 8. 1. 1997. Keďže žalobca podal žalobu na súde až 14. 3. 2004, urobil

tak po uplynutí premlčacej lehoty. Vzhľadom na účinne vznesenú námietku premlčania

považoval ďalšie dokazovanie ohľadom uplatneného nároku za bezpredmetné. O náhrade trov

konania rozhodol podľa v spojení s a trovách štátu

podľa

Proti rozsudku krajského súdu podala dovolanie žalobkyňa. Jeho prípustnosť vyvodzovala

z ( dovolanie je prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ). Žiadala rozsudok krajského súdu

zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietala nesprávne právne posúdenie veci

odvolacím súdom v závere o uplatnení nároku po uplynutí premlčacej lehoty. Uviedla, že

ustanovenie zakladá regresný nárok Sociálnej poisťovne

voči tretím osobám, ak sú splnené zákonné predpoklady v ňom uvedené. Poskytnutím dávok

z nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia, na ktoré vznikol oprávneným

osobám nárok v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretích osôb, vzniká Sociálnej

poisťovni majetková ujma, ktorá je odškodniteľná pri splnení stanovených predpokladov.

Preto uvedený regresný nárok, i keď nie je nárokom na náhradu škody na zdraví poškodeného

podľa , je svojím charakterom samostatným nárokom na náhradu

škody vyplývajúcim z citovaného ustanovenia, majúcim z tohto dôvodu povahu špeciálneho

ustanovenia vo vzťahu k ustanoveniam o náhrade škody. Pomer

špeciality tohto ustanovenia vo vzťahu k znamená, že právny vzťah

ktorého sa uvedené ustanovenie týka, sa v otázkach, ktoré nie sú ním upravené, riadi

ustanovením o náhrade škody. Keďže uvedené ustanovenie

neupravuje problematiku premlčania predmetného nároku, pri posudzovaní tejto otázky je

potrebné vychádzať z ustanovenia , podľa ktorého právo

na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom,

kto za ňu zodpovedá. Rozhodnutie o priestupku č. X. bolo doručené Sociálnej poisťovni

18. 4. 2000, ktorým momentom sa dozvedela, kto zodpovedá za prípadnú škodu vo veci ujmy

na zdraví p. B., aj keď nevedela, v akej výške bola škoda spôsobená. Následne bolo

rozhodnutie odstúpené referátu spornej agendy odboru nemocenského poistenia k ďalšiemu

konaniu, t. j. uvoľneniu dávok nemocenského poistenia v plnej výške. Keďže z predmetného

rozhodnutia vyplýva, že ujmu na zdraví si nespôsobila p. B. sama, vydala rozhodnutie

č. X.-§ z 20. 4. 2000. Vydaním tohto rozhodnutia mohli byť vyplatené dávky nemocenského

poistenia v plnej výške. Dňa 25. 9. 2000 Ž. oznámila, že p. B. boli vyplatené dávky

nemocenského poistenia za práceneschopnosť od 22. 3. 1996 do 3. 5. 1996 vo výške

6 825 Sk. Až v tomto momente sa dozvedela o celkovej výške škody, ktorú svojím zavineným

protiprávnym konaním spôsobil žalovaný. Preto žaloba doručená súdu 14. 3. 2001 bola

podaná pred uplynutím uvedenej premlčacej lehoty.

Žalovaný žiadal dovolanie žalobkyne zamietnuť, pretože bol toho názoru, že krajský súd

zhodnotil všetky dôkazy a rozhodol vo veci správne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( a nasl. ).

Podľa dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Podľa dovolanie nie je prípustné ani vo veciach, v ktorých bolo

napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom

trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy,

pričom na príslušenstvo sa neprihliada. Ak je predmetom dovolacieho konania len

príslušenstvo pohľadávky, dovolanie nie je prípustné, ak výška príslušenstva v čase začatia

konania neprevyšuje sumu podľa vety prvej. Na určenie minimálnej mzdy je rozhodujúci deň

podania návrhu na prvostupňovom súde.

Rozhodnutie odvolacieho súdu sa týka peňažného plnenia 6 825 Sk, ktoré neprevyšovalo

trojnásobok minimálnej mzdy v čase podania žaloby, t. j. dňa 14. marca 2001 ( minimálna

mzda bola vtedy určená vo výške 4 400 Sk - nariadenia vlády č. ).

Vyššie citované ustanovenie vylučuje dovolanie, ako mimoriadny

opravný prostriedok, v prípade v ňom ustanovenom, ktorý priamo dopadá na danú vec.

So zreteľom na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu

nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v

( ), neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania

podľa , ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou

z procesných vád vymenovaných v až g/ ( t. j. či v danej veci nejde

o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne

nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého

konania, prípad odňatia možnosti účastníka konať pred súdom, prípad rozhodovania

vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným ). Žiadna podmienka prípustnosti

dovolania uvedená v tomto ustanovení nebola dovolateľom namietaná a jej existenciu nezistil

ani dovolací súd.

Z obsahu dovolania žalobkyne vyplýva, že namieta, že rozsudok odvolacieho súdu

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ), čo je síce

relevantný dovolací dôvod, ale sám osebe prípustnosť dovolania nezakladá ( nemá základ

vo vade konania v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia ). I keby

tvrdenia dovolateľky boli opodstatnené ( dovolací súd ich z uvedeného aspektu

neposudzoval ), dovolateľkou vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť

napadnutého rozsudku a nezakladala by prípustnosť dovolania v zmysle

V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd vec správne právne posúdil prichádzalo

do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné ( o taký prípad v prejednávanej

veci nešlo ). Keďže dovolanie nie je procesne prípustné, nemohol dovolací súd pristúpiť

k posúdeniu správnosti právneho posúdenia veci odvolacím súdom.

Z uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že

v prejednávanej veci je dovolanie žalobkyne neprípustné. Dovolací súd preto jej dovolanie

odmietol podľa v spojení s ako smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému je dovolanie neprípustné. Vzhľadom na odmietnutie

dovolania z procesných dôvodov, nezaoberal sa vecnou správnosťou skutkových a právnych

záverov, na ktorých založil odvolací súd svoje rozhodnutie.

V dovolacom konaní úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania proti

žalobkyni, ktorá úspech nemala ( v spojení s

a ). Dovolací súd ale žalovanému napriek tomu nepriznal náhradu trov

dovolacieho konania, pretože si trovy neuplatnil ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. júna 2009

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: