Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
f8b/370438.3fdce3.pdf
PDF · 98.97 KB
No categories available
2Cdo/102/2009
Najvyšší súd 2 Cdo 102/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci oprávnenej : S., a.s.,
so sídlom v B., proti povinnej : D. D., bývajúca vo V., o vymoženie 2 379,- Sk
s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 17 Er 1398/2007,
o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 30. novembra 2007 sp. zn.
8 CoE 70/2007, takto
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Žiline z 30. novembra 2007 sp. zn.
8 CoE 70/2007 a vec mu vracia na ďalšie konanie.
Z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Martin z 27. marca 2008 sp. zn.
17 Er 1398/2007, EX 647/2007.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Martin uznesením z 23. augusta 2007 sp. zn. 17 Er 1398/2007 zamietol
žiadosť súdneho exekútora JUDr. P. M. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej
na jeho exekučnom úrade pod sp. zn. EX 647/2007.
Krajský súd v Žiline na odvolanie oprávnenej uznesením z 30. novembra 2007 sp. zn.
8 CoE 70/2007 odmietol odvolanie oprávnenej. Povinnej náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal. V odôvodnení odvolací súd uviedol, že písomné vyhotovenie uznesenia okresného
súdu z 23. augusta 2007 bolo doručované oprávnenej, jej splnomocnenej zástupkyni na adresu
sídla jej kancelárie v B., náhradným doručením. Z pripojenej doručenky (č.l. 30 spisu) bolo
zistené, že poštový doručovateľ sa v mieste podnikania splnomocnenej zástupkyne
oprávnenej pokúsil zásielku doručiť dňa 30.8.2007, avšak neúspešne. Keďže adresát nebol
zastihnutý, doručovanie sa opakovalo po výzve – upovedomení o náhradnom doručení
v nasledujúci deň, t.j. 31.8.2007. Aj tento pokus o doručenie písomnosti zostal bezvýsledným.
V ten istý deň 31.8.2007 bol adresát upovedomený o uložení zásielky na pošte. Preto sa za
deň doručenia uznesenia okresného súdu v danom prípade považuje deň 3.9.2007. Zákonom
stanovená 15-dňová lehota na podanie odvolania začala plynúť nasledujúcim dňom, t.j.
4.9.1997 a koniec lehoty pripadol na deň 18.9.2007. Odvolanie oprávnená podala dňa
19.9.2007 na pošte Bratislava 24 a odvolací súd má za to, že odvolanie oprávnenej bolo
podané po zákonom stanovenej 15-dňovej lehote. Nebral do úvahy skutočnosť, že oprávnená
prevzala rozhodnutie okresného súdu 7.9.2007 s poukazom na fikciu doručenia. Odvolanie
oprávnenej bez vecného prejednania ako oneskorene podané odmietol.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal oprávnený dovolanie, ktorého prípustnosť
a tým aj opodstatnenosť vyvodzoval z ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. Uviedol, že v danom
prípade pochybil už prvostupňový súd, ktorý uznesenie z 23. augusta 2007 sp. zn.
17 Er 1398/2007 doručil splnomocnenému zástupcovi oprávnenej a to napriek skutočnosti, že
príslušný právny zástupca oprávnenej nemal plnomocenstvo na jeho zastupovanie pre celé
exekučné konanie, ale toto bolo obmedzené výlučne na podanie návrhu na vykonanie
exekúcie a jeho podaním – v danom prípade doručením návrhu na vykonanie exekúcie
z 30.3.2007 súdnemu exekútorovi bolo plnomocenstvo zástupcu oprávnenej skonzumované
a ten už ďalej nebol oprávnený konať v mene oprávnenej a teda ani prijímať poštové zásielky
adresované oprávnenej. Odvolací súd toto pochybenie prvostupňového súdu nesprávne právne
posúdil, keď doručenie rozhodnutia prvostupňového súdu považoval za perfektné a priznal
mu účinky, ktoré by malo riadne doručenie a podľa toho počítal aj plynutie lehoty a odvolanie
oprávnenej odmietol ako oneskorene podané napriek skutočnosti, že odvolacia lehota ešte ani
len nezačala plynúť. Navrhol, aby dovolací súd s poukazom na ustanovenie § 243b ods. 1, 2
O.s.p. napadnuté uznesenie Krajského súdu v Žiline zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na
ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), či tento opravný prostriedok smeruje proti
rozhodnutiu, ktoré v zmysle § 236 a nasl. O.s.p. možno napadnúť dovolaním.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho
súdu v prípadoch uvedených v ustanovení § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. a proti uzneseniu
odvolacieho súdu je prípustné ešte aj v prípadoch uvedených v ustanovení § 239 O.s.p.
Podľa § 239 ods. 1 O.s.p. dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho
súdu, ak a) odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b) odvolací súd rozhodoval
vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/)
na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu
na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/.
Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho
súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa ak a) odvolací súd vyslovil vo
svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po
právnej stránke zásadného významu, ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu
rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia a c) ide o uznesenie o uznaní
(neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné)
na území Slovenskej republiky.
Podľa § 239 ods. 3 O.s.p. ustanovenia odsekov 1, 2 neplatia, ak ide o uznesenie
o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom, tlmočnom,
o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva
duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených
zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.
V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorý
odmietol odvolanie oprávnenej ako oneskorene podané. Keďže dovolaním napadnuté
uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje niektorý zo znakov uvedených v § 239 ods. 1, 2
O.s.p., je zrejmé, že ide o prípad, v ktorom Občiansky súdny poriadok dovolanie podľa
citovaného zákonného ustanovenia nepripúšťa.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
len na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti odmietajúcemu
uzneseniu odvolacieho súdu, ale sa zaoberal aj otázkou či podané dovolanie nie je prípustné
podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému
rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané,
je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/
tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci
právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom
konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).
Prípustnosť dovolanie z hľadiska ustanovenia § 237 O.s.p. pritom nie je založená už tým,
že dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou vadou uvedenou
v § 237 O.s.p., ale nastáva až vtedy, ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou uvedenou
v citovanom zákonnom ustanovení skutočne trpí.
So zreteľom na oprávnenou tvrdený dôvod prípustnosti dovolania, sa Najvyšší súd
Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia dovolateľa, že
v prejednávanej veci mu postupom súdu bola odňatá možnosť pred ním konať (§ 237 písm. f/
O.s.p.). Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný
procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,
ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov. Za takýto postup odnímajúci účastníkovi konania možnosť pred súdom
konať a zakladajúci prípustnosť a tým aj opodstatnenosť dovolania podľa ustanovenia § 237
písm. f/ O.s.p. treba považovať aj odmietnutie odvolania podľa ustanovenia § 218 ods. 1
písm. a/ O.s.p. v prípade, že podmienky preň neboli splnené, pretože odvolanie proti
uzneseniu okresného súdu podal účastník včas.
V posudzovanom prípade z obsahu spisu vyplýva, že advokátka JUDr. K. K. bola
oprávnenou splnomocnená k zastupovaniu vo veci podávania návrhov na vykonanie exekúcie
vo veciach pohľadávok, ktoré S., a.s., nadobudla od spoločnosti V., a.s. a ktoré vznikli ako
nedoplatky na zdravotnom poistení s dovetkom, že plná moc zaniká podaním návrhu na
exekúciu (viď plnomocenstvo z 9.2.2007 na č.l. 18). Napriek tejto skutočnosti súd prvého
stupňa doručoval uznesenie z 23. augusta 2007 sp. zn. 17 Er 1398/2007 nie oprávnenej ale
JUDr. K. K..
Zastúpenie na základe plnomocenstva je upravené v ustanoveniach § 24 a nasl. O.s.p.
Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 O.s.p. si účastník za zástupcu môže vždy zvoliť advokáta.
Podľa ustanovenia § 28 ods. 1 O.s.p. zástupcovi, ktorého si účastník zvolil, udelí písomne
alebo ústne do zápisnice plnomocenstvo buď pre celé konanie alebo len pre určité úkony.
Pre platnosť dohody o plnomocenstve (dohode o právnej pomoci) medzi účastníkom
a ním zvoleným zástupcom zákon nepredpisuje obligatórnu písomnú formu. Ustanovenie § 28
ods. 1 O.s.p. stanovuje, že ak sa má plnomocenstvo súdu preukázať, musí sa tak stať listinou
obsahujúcou vyhlásenie účastníka, ktorým poveruje splnomocnenca svojim zastupovaním
(písomným plnomocenstvom) alebo vyhlásením účastníka urobeným v tomto smere ústne do
zápisnice. V prejednávanej veci oprávnená si zvolila právneho zástupcu, ktorému udelila
plnomocenstvo, avšak len pre určité úkony – podávanie návrhov na vykonanie exekúcie
vo veciach pohľadávok, ktoré S., a.s., nadobudla od spoločnosti V., a.s., a ktoré vznikli ako
nedoplatky na zdravotnom poistení s tým dovetkom, že táto zaniká podaním návrhu na
exekúciu. Z uvedených skutočností je zrejmé, že JUDr. K. K. v predmetnej veci nemala
plnomocenstvo pre celé konanie. Pokiaľ súd prvého stupňa takejto zástupkyni doručoval
rozhodnutie (rozhodnutie z 23. augusta 2007 sp. zn. 17 Er 1398/2007), takéto doručenie nie je
účinné, viď ustanovenie § 49 ods. 1 O.s.p.
S názorom odvolacieho súdu, podľa ktorého bolo potrebné odvolanie oprávnenej
odmietnuť ako oneskorene podané s poukazom na fikciu doručenia splnomocnenej zástupkyni
JUDr. K. K. preto nemožno súhlasiť.
Preto ak odvolací súd vyvodil, že v danej veci oprávnená podala oneskorene odvolanie
a v dôsledku toho nesprávne odmietol odvolanie ako oneskorene podané, odňal účastníkovi
konania možnosť konať pred súdom, ako to má na zreteli ustanovenie § 237 písm. f/ O.s.p.
Preto je dovolanie v zmysle citovaného ustanovenia prípustné a dovolací dôvod uvedený
v ustanovení § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. je daný. Dovolací súd preto rozhodnutie odvolacieho
súdu podľa ustanovenia § 243b ods. 1 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ako
od zrušovaného rozhodnutia závislé (§ 242 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) zrušil tiež uznesenie,
ktorým bola v danej veci zastavená exekúcia.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. júna 2009
JUDr. Martin V l a d i k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: