Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/73/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ I. C., bývajúcej v K.,

2/ M. B., bývajúcej v K., a 3/ L. C., bývajúceho v K., zastúpených JUDr. L. L., advokátom

so sídlom v B., proti žalovanému K. š.p. K., so sídlom v K., zastúpenému JUDr. A. S.,

advokátkou so sídlom v K., o vydanie nehnuteľností, vedenej na Okresnom súde Komárno

pod sp.zn. , o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 25.

septembra 2007 sp.zn. rozhodol

t a k t o :

Dovolanie žalovaného o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Žalobou podanou na Okresnom súde Komárno 26. septembra 1991 sa právny

predchodca žalobcov L. C. (pôvodne ako žalobca 1/) a tiež D. C. (pôvodne ako žalobca 2/)

domáhali (po pripustení neskorších zmien petitu žaloby) voči žalovanému (po zastavení

konania voči ďalším žalovaným) vydania nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností

kat. úz. K. na liste vlastníctva č. X. ako pozemok parcela č. X. – zastavaná plocha a ako dom

2

súp. č. X. s dvorom vo výmere X. m, a to L. C. v podiele X. a D. C. v podiele X.. Ďalej sa L.

C. domáhal vydania nehnuteľností zapísaných na tom istom liste vlastníctva ako pozemok

2

parcela č. X. – zastavaná plocha vo výmere X. mv podiele X. a pozemok parcela č. X. –

2

zastavaná plocha vo výmere X. mv podiele X.. Žalobu odôvodnili splnením podmienok pre

reštitúciu nehnuteľností podľa o zmiernení následkov niektorých

majetkových krívd (ďalej len „“).

Okresný súd Komárno (po predchádzajúcom opakovanom zrušení skorších rozsudkov

uzneseniami odvolacieho súdu) rozsudkom z 18. decembra 1998 č.k. -416 žalobe

v celom rozsahu vyhovel a rozhodol aj o trovách konania. Takto rozhodol poukazujúc

na výsledky vykonaného dokazovania, z ktorého vyvodil záver, že sú splnené podmienky pre

reštitúciu nehnuteľností v žalovanom rozsahu.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací na odvolanie žalovaného (pokračujúc

v odvolacom konaní so žalobcami 1/ až 3/ ako dedičmi L. C., ktorý v priebehu odvolacieho

konania X. zomrel, a pokračujúc v odvolacom konaní aj so žalobcom 4/ L. C. ako dedičom D.

C., ktorý tiež v priebehu odvolacieho konania X. zomrel) rozsudkom z 19. júna 2003 sp.zn.

rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietol a rozhodol aj

o trovách konania. Na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, že uzavretím zmluvy

medzi bývalým čsl. štátom a pôvodnými vlastníkmi resp. ich dedičmi dňa 27. marca 1981,

označenej ako „zmluva o reálnej deľbe a o bezplatnom prevode nehnuteľnosti“, došlo

k faktickému odškodneniu za odňatie majetku pôvodným vlastníkom podľa vládneho

nariadenia č. o opatreniach týkajúcich sa niektorých vecí užívaných

organizáciami socialistického sektoru, a to k vráteniu odňatých spoluvlastníckych

podielov k nehnuteľnostiam, a následne došlo k zrušeniu a vyporiadaniu podielového

spoluvlastníctva reálnou deľbou, preto v čase nadobudnutia účinnosti už

nebolo čo riešiť a neexistoval tu žiaden reštitučný titul.

Na dovolanie žalobcov 1/ až 3/ Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací

rozsudkom z 27. októbra 2005 sp.zn. uvedený rozsudok odvolacieho súdu

v zmeňujúcom výroku vo veci samej, ktorým bola zamietnutá žaloba žalobcov 1/ až 3/

a v súvisiacom výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu v rozsahu

zrušenia na ďalšie konanie. Zrušenie rozsudku odvolacieho súdu v napadnutej časti (teda

vo vzťahu k žalobcom 1/ až 3/) odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci týmto súdom

poukazujúc na to, že v čase uzavretia „zmluvy o reálnej deľbe a o bezplatnom prevode

nehnuteľnosti“, t.j. 27. marca 1981, bol štát výlučným vlastníkom v nej uvedených

nehnuteľností, preto táto zmluva nemohla mať právne účinky zrušenia a vyporiadania

nejestvujúceho podielového spoluvlastníctva. Z jej obsahu vyplývalo len to, že nehnuteľnosť

– pozemok zapísaný vo vtedajšej evidencii nehnuteľností na liste vlastníctva č. X. kat. úz. K.

ako parcela č. X. (predstavujúci len časť pôvodnej nehnuteľnosti – pozemku zapísaného

v pozemkovej knihe kat. úz. K. vo vložke č. X. ako parcela č. X.) bol geometrickým plánom

č. X. rozdelený na novovytvorené parcely č. X., X., X. a X. a tieto boli v celkovej výmere

2

X. mbezplatne prevedené do vlastníctva nadobúdateľov uvedených v zmluve, teda aj do

vlastníctva právneho predchodcu žalobcov. Termín „reálna deľba“ použitý v tejto zmluve

neznamenal spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam –

pozemkom zapísaným na liste vlastníctva č. X. pre kat. úz. K. ako parcela č. X., X., X., X.

a X. (vytvoreným z pôvodnej pozemnoknižnej nehnuteľnosti zapísanej ako parcela č. X.),

prípadne aj k nehnuteľnostiam – stavbám na nich sa nachádzajúcim, ale len popisoval

vlastnícky stav k týmto nehnuteľnostiam po bezplatnom prevedení parcely č. X. resp. z nej

vytvorených novovytvorených parciel do vlastníctva označených osôb. Najvyšší súd

Slovenskej republiky vyslovil tiež názor, že z predmetnej zmluvy nebolo možné vyvodiť

záver o platnom vzdaní sa budúcich reštitučných nárokov (pretože platná práva úprava

nepripúšťala vzdanie sa práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti) a že táto zmluva nie je

právne významná ani z hľadiska toho, že ňou bola časť pôvodných nehnuteľností bezplatne

prevedená (okrem iných osôb) aj do vlastníctva právneho predchodcu žalobcov.

V ďalšom konaní Krajský súd v Nitre (opätovne rozhodujúc o odvolaní žalovaného)

rozsudkom z 25. septembra 2007 sp.zn. rozsudok Okresného súdu Komárno

z 18. decembra 1998 č.k. -416 vo vzťahu k žalobcom 1/ až 3/ zmenil tak, že uložil

žalovanému povinnosť vydať žalobcom 1/ až 3/ nehnuteľnosť zapísanú v katastri

nehnuteľností kat. úz. K. na liste vlastníctva č. X. ako pozemok parcela č. X. – zastavaná

2

plocha a ako dom súp. č. X. s dvorom vo výmere X. mv rozsahu X. k celku, každému

v podiele X., ďalej nehnuteľnosť zapísanú na tom istom liste vlastníctva ako pozemok parcela

2

č. X. – zastavaná plocha a nádvorie vo výmere X. m, každému v podiele X. a tiež

nehnuteľnosť zapísanú na rovnakom liste vlastníctva ako pozemok parcela č. X. – zastavaná

2

plocha a nádvorie vo výmere vo výmere X. mv rozsahu X. k celku, každému v podiele X..

Vo výroku o trovách konania vo vzťahu k žalobcom 1/ až 3/ rozsudok súdu prvého stupňa

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozsudku uviedol, že súd prvého

stupňa správne zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil, a že prvostupňový

rozsudok bolo potrebné zmeniť len z dôvodu, že v priebehu odvolacieho konania

pôvodný žalobca – právny predchodca žalobcov 1/ až 3/ – zomrel a túto skutočnosť bolo

potrebné zohľadniť vo výrokovej časti rozsudku.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný. Žiadal, aby

dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Vyčítal odvolaciemu súdu nesprávne právne posúdenie veci a tiež odňatie možnosti konať

pred súdom, ku ktorému malo dôjsť nevykonaním navrhovaných dôkazov a neprihliadnutím

na niektoré skutkové a právne okolnosti.

Žalobcovia vo vyjadrení k dovolaniu navrhli tento mimoriadny opravný prostriedok

ako neprípustný odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) preskúmal

podané dovolanie z hľadiska jeho prípustnosti a dospel k záveru, že ho treba odmietnuť.

Podľa dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

Prípustnosť dovolania proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu v zmysle cit.

ust. je založená na rozdielnosti (nesúhlasnosti) rozsudku odvolacieho súdu

s rozsudkom súdu prvého stupňa. O nesúhlasné rozsudky ide vtedy, ak okolnosti významné

pre rozhodnutie veci boli posúdené oboma súdmi rozdielne tak, že práva a povinnosti

stanovené účastníkom sú podľa záverov týchto rozsudkov odlišné. Odlišnosťou sa pritom

nemyslí rozdielne právne posúdenie, pokiaľ nemalo vplyv na obsah práv a povinností

účastníkov, ale iba taký záver, ktorý rozdielne konštituuje alebo deklaruje práva a povinnosti

v právnych vzťahoch účastníkov. Pre posúdenie, či ide o zmeňujúci rozsudok odvolacieho

súdu, nie je podstatné, či odvolací súd formálne rozhodol podľa § 219 alebo či postupoval

podľa ustanovenia Rozhodujúci je obsahový vzťah rozsudkov súdov oboch

stupňov v tom, ako rozdielne posúdili práva a povinnosti v právnych vzťahoch účastníkov

konania. Významným nie je ani to, ako odvolací súd formuloval výrok svojho rozsudku, či ho

napríklad formálne označil ako zmeňujúci, hoci v skutočnosti ide o potvrdzujúci rozsudok.

Z porovnania výrokových častí rozsudkov súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu

v predmetnej veci a z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu je zrejmé, že napriek použitej

formulácii o zmene rozsudku súdu prvého stupňa, je rozsudok odvolacieho súdu rozsudkom,

ktorým boli práva a povinnosti účastníkov konania konštituované rovnako ako

prvostupňovým rozsudkom. Len z dôvodu, že pôvodný žalobca L. C. – právny predchodca

žalobcov – v priebehu odvolacieho konania zomrel, odvolací súd povinnosť uloženú

žalovanému rozsudkom súdu prvého stupňa vydať právnemu predchodcovi žalobcov

označené nehnuteľnosti preformuloval tak, že uložil žalovanému splnenie tej istej povinnosti

voči žalobcom ako právnym a procesným nástupcom pôvodného žalobcu a to v podieloch

zodpovedajúcich ich dedičským podielom. Podľa názoru dovolacieho súdu treba preto

rozsudok odvolacieho súdu vo vzťahu k rozsudku súdu prvého stupňa považovať ako celok

za potvrdzujúci. Prípustnosť dovolania proti nemu preto podľa nebola

daná.

Prípustnosť dovolania účastníka proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu

upravujú ustanovenia a a I keď rozhodnutiu odvolacieho súdu

predchádzalo rozhodnutie dovolacieho súdu obsahujúce právny názor v tejto veci na otázku

právnych účinkov „zmluvy o reálnej deľbe a o bezplatnom prevode nehnuteľnosti“

z 27. marca 1981, prípustnosť dovolania podľa neprichádzala do úvahy,

pretože odvolací súd sa od právneho názoru dovolacieho súdu neodchýlil, naopak rozhodol

v súlade s ním. Keďže vo výroku napadnutého rozsudku odvolací súd nevyslovil prípustnosť

dovolania, dovolanie nebolo prípustné ani podľa ustanovenia

Dovolací súd preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených pod písmenami

a/ až g/ ustanovenia ; nezistil však existenciu žiadnej podmienky prípustnosti

dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení. Za nedôvodnú považoval námietku

odvolateľa o údajom odňatí možnosti konať pred odvolacím súdom. Za odňatie možnosti

konať pred súdom nemožno v zásade považovať nevykonanie všetkých účastníkom

navrhnutých dôkazov (ak by v štádiu odvolacieho konania vôbec boli splnené podmienky pre

ich vykonanie), pretože v zmysle veta druhá súd rozhodne o tom, ktoré

z označených dôkazov vykoná. Rovnako nie je odňatím možnosti konať pred súdom

dovolateľom tvrdené neprihliadnutie na skutkové a právne okolnosti veci, pretože ide

o námietku voči samotnej vecnej správnosti rozhodnutia, ktorou by sa dovolací súd mohol

zaoberať, až keď by dovolanie bolo prípustné. Odvolací súd svoje skutkové a právne závery

(aj v spojení s rozsudkom súdu prvého stupňa) riadne odôvodnil, preto ani z tohto hľadiska

mu nemožno nič vyčítať.

So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalovaného podľa § 218 ods. l písm.c/

v spojení s ako neprípustné odmietol.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa

(s použitím analógie) v spojení s , keď neboli dané dôvody pre použitie

odseku 2 tohto ustanovenia, pretože žalobcovia si náhradu trov dovolacieho konania

neuplatnili.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. júna 2009

JUDr. Rudolf Čirč, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová