Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Obdo/14/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: PharmDr. M.K., S.,

IČO: X., zastúpenej advokátom Mgr. M.B., Advokátska kancelária B., s.r.o., J. proti

žalovanej: V., a.s., B., IČO: X., o zaplatenie 47 929,67 Sk, vedenom na Okresnom súde

Bratislava V v Bratislave pod spisovou značkou , na dovolanie žalobkyne proti

uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo 16. decembra 2008,

č. k. -107, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave

zo 16. decembra 2008, č. k. -107 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e:

Žalobkyňa si 13. marca 2007 uplatnila voči žalovanej právo na zaplatenie istiny

47 929,67 Sk ako nezaplatenej časti poplatku z omeškania vo výške 0,1% za každý deň

omeškania v zmysle , a to za omeškanie so zaplatením

šiestich faktúr za výkony zdravotníckej starostlivosti (výdaj liekov pre jej poistencov).

Okresný súd Bratislava V v Bratislave rozsudkom z 21. januára 2008, č. k.

86 zamietol žalobu. Súčasne uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanej 536 Sk náhradu

trov konania.

Podľa odôvodnenia rozhodnutia právny vzťah medzi účastníkmi konania posúdil

ako vzťah občianskoprávny, keď vychádzal z charakteru právneho postavenia účastníkov

konania, účelu a predmetu činnosti účastníkov, spočívajúcom v poskytovaní zdravotníckej

starostlivosti a vykonávaní zdravotného poistenia. Písomnú zmluvu podľa § 262 Obchodného

zákonníka žalobkyňa a žalovaná neuzavreli. Aj keď žalovaná je v súčasnosti podnikateľkou,

nie je možné len kvôli tomu považovať všetky právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom

2005 medzi lekárňami a právnou predchodkyňou žalovanej za obchodnoprávne. Pohľadávka

žalobkyne vznikla z občiansko-právneho vzťahu, takže sa spravuje

ako všeobecným predpisom. Ustanovenia vylučuje

možnosť popri sebe súčasne uplatniť obe sankcie, a to úrok z omeškania a poplatok

z omeškania. Žalobkyňa podľa sa ešte v roku 2004

rozhodla namiesto poplatku z omeškania požadovať úrok z omeškania a jeho zaplatenia sa aj

úspešne voči žalovanej domohla. V rozhodnutí Okresného súdu Martin, sp. zn.

síce nie je uvedené, z akého právneho titulu bola peňažná suma žalobkyni priznaná a v zmysle

je pre súd záväzný len samotný výrok rozsudku, nie je však možné

neprihliadnuť k tomu, ako bol v návrhu na začatie konania predmet konania vymedzený

a z akého dôvodu bola žalobkyni požadovaná peňažná suma priznaná. Okresný súd v Martine

rozhodoval na návrh žalobkyne o povinnosti zaplatiť úrok z omeškania, žalovaná uznala

nárok ako úrok z omeškania a súd rozsudkom pre uznanie rozhodoval tiež len o úroku

z omeškania. Úrok z omeškania za celú dobu omeškania žalobkyni bol právoplatným

rozsudkom už priznaný, čím je v zmysle vylúčené, aby

za to isté omeškanie vznikla dlžníkovi povinnosť platiť ešte aj poplatok z omeškania. Preto,

i keď sa žalobkyňa domáhala len doplatenia rozdielu medzi úrokom a poplatkom, súd jej

návrhu vyhovieť nemohol.

O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142

ods. 1

Na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ) uznesením zo 16. decembra

2008 odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. d/ a ods. 2

zrušil a konanie vo veci zastavil. Žalovanej nepriznal náhradu trov konania.

Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutým rozhodnutím došlo k res iudicata

v zmysle Podľa odôvodnenia rozhodnutia rozsudkom Okresného súdu

v Martine, sp. zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13. apríla 2005,

žalovanej bola uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni 18 277,78 Sk. Uvedený rozsudok bol

vydaný na základe návrhu zo 14. decembra 2004, ktorý bol podaný z dôvodu včasného

nezaplatenia faktúry z roku 2004. Žalobkyňa uplatnila v zmysle § 38 ods. 4 zákona

č. úrok z omeškania v žalovanej výške. V prejednávanej veci žalobkyňa

sa domáha zaplatenia časti poplatku z omeškania za oneskorenú úhradu faktúr splatných

v roku 2004 tiež v zmysle , t.j. vo výške 0,1% denne,

a to napriek tomu, že v skôr začatom konaní na Okresnom súde v Martine už predmetnú

sankciu si za uvedené obdobie voči žalovanej uplatnila a táto jej bola priznaná. Uplatnený

nárok žalobkyne vyplýva z rovnakých skutkových i právnych okolností, ako v uvedenom

konaní. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa s tým, že úspešnej

žalovanej žiadne trovy nevznikli.

Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa dovolanie s poukazom na dovolací dôvod

uvedený v Namietala, že krajský súd dospel k nesprávnemu právnemu

záveru o tom, že sa jedná o prekážku veci rozhodnutej. Uviedla, že v tomto konaní

sa nedomáha nároku, ktorý by bol právoplatne priznaný, alebo ktorý by bol právoplatne

zamietnutý. Domáha sa tej časti nároku na poplatok z omeškania, ktorý doteraz nebol

žalovaným dobrovoľne zaplatený. Preto súd mal skúmať, či v čase omeškania zdravotnej

poisťovne vznikol žalobkyni nárok na poplatok z omeškania podľa § 38 ods. 4 zákona

Poukázala na súdnu prax (najmä v dôsledku publikovania zjednocujúceho

stanoviska Ústavného súdu SR č. PL.z.), kde zdravotníckym zariadeniam prináleží

nárok na poplatok z omeškania vo výške 0,1% denne aj v prípadoch, ak k omeškaniu

zdravotnej poisťovne došlo v čase, kedy bolo platné a účinné ustanovenie § 38 ods. 4

cit. zákona v znení upravujúcom poplatok z omeškania vo výške 0,01%, nakoľko dotknuté

ustanovenie v takomto znení stratilo z dôvodu rozporu s SR účinnosť a neskôr

i platnosť. Zo zjednocujúceho stanoviska Ústavného súdu SR pritom vyplýva, že zdravotnícke

zariadenie jednoznačne malo a doteraz má za dotknuté obdobie omeškania zdravotnej

poisťovne s úhradou splatných faktúr za poskytnutie zdravotníckej starostlivosti nárok

na poplatok z omeškania vo výške 0,1% denne. Zo strany žalobkyni pritom nikdy nedošlo

k právnemu úkonu „vzdania sa práva na poplatok z omeškania“. Pod tento inštitút nemožno

podradiť ani to, že v inom súdnom konaní sa žalobkyňa domáhala nároku z právneho titulu

úroku z omeškania. Podľa názoru žalobkyne súd má každú vec posudzovať samostatne bez

ohľadu na to, aká právna argumentácia bola iným súdom v inom súdnom konaní zaujatá,

t. j. ako už bolo uvedené vyššie, v prvom rade posúdiť tú skutkovú a právnu otázku, či má

žalobkyňa za omeškanie s úhradou dotknutých faktúr nárok na poplatok z omeškania

vo výške 0,1% denne. Zo zákonného vymedzenia úloh V., a.s. zabezpečovala verejné potreby

v oblasti zdravotníckej starostlivosti. Má za to, že prijatie záveru, že dotknutá jej činnosť v r.

2003 nespadá pod pojem „zabezpečovanie verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky“ by bol

v rozpore so znením a výkladom a ustálenej súdnej

praxe. Z tohto dôvodu považuje námietku premlčania za neopodstatnenú, pretože na

záväzkový vzťah účastníkov konania je nutné aplikovať ustanovenia o premlčaní

v . Žiadala, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie krajského súdu

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) prejednal

dovolanie bez nariadenia pojednávania v zmysle

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, ak to zákon

pripúšťa ( ). Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho

súdu upravuje ustanovenia

V prejednávanej veci žalobkyňa podala dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu,

ktorým bol rozsudok súdu prvého stupňa podľa zrušený bez toho,

aby odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania.

Dovolací súd nezistil podmienky, za ktorých ustanovenie pripúšťa

dovolanie.

Dovolanie je vždy prípustné, ak ide o prípady závažných vád konania uvedených

v ustanovení , a to aj vtedy, keď nie sú splnené podmienky prípustnosti dovolania

uvedené v a

Žalobkyňa v dovolaní poukázala na prípustnosť dovolania podľa ,

t.j. ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Uvedené

ustanovenie ochraňuje práva účastníka konania, ak súd nerešpektuje jeho procesné práva

a vynesie rozhodnutie. Ide o prípady, ak súd napr. účastníka riadne nepredvolá

na pojednávanie, aj keď bolo potrebné ho predvolať, ak nebola dodržaná lehota na prípravu

na pojednávanie, prípadne ak súd o uplatnenom návrhu bezdôvodne nerozhodne.

Podľa obsahu spisu žalobkyňa si predmetnou žalobou uplatnila právo na poplatok

z omeškania, a to na časť istiny, ktorá nebola priznaná právoplatným rozhodnutím Okresného

súdu Martin v konaní vedenom pod spisovou značkou . Je nepochybné,

že v uvedenom konaní bolo žalobkyni priznané právo na úrok z omeškania vo výške

1 012 737,58 Sk za omeškanie s úhradou faktúr z roku 2002, 2003 a 2004. V zmysle § 38

ods. 4 o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia,

o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovni a o zriaďovaní rezortných, odvetvových,

podnikových a občianskych zdravotných poisťovní môže zdravotnícke zariadenie voči

príslušnej zdravotnej poisťovni uplatniť poplatok z omeškania vo výške 0,1% z dlžnej sumy

za každý kalendárny deň omeškania odo dňa splatnosti účtovného dokladu. Žalobkyňa

v žalobe uvádza, že za omeškanie s úhradu faktúr za rok 2004 poplatok z omeškania činil

66 207,45 Sk. V konaní na Okresnom súde v Martine jej bol priznaný poplatok

z omeškania v sume 18 277,78 Sk. Uplatnená suma predstavuje časť z poplatku z omeškania

v sume 47 929,67 Sk, vyúčtovaného žalovanej, spolu vo výške 66 207,45 Sk dňa 16. februára

2007.

Podľa názoru dovolacieho súdu je podstatné, že súd v prejednávanej veci rozhoduje

o nároku na peňažné plnenie. Pritom je irelevantné, z akého právneho dôvodu je tento

peňažný nárok uplatnený. Súd totiž predovšetkým pri posudzovaní jeho dôvodnosti vychádza

zo skutkových tvrdení, ktoré umožňujú posúdiť uplatnený nárok po právnej stránke, a to bez

ohľadu na to, či v žalobe právny dôvod požadovaného peňažného plnenia je nesprávne

uvedený alebo vôbec nie je uvedený. Preto ak súd právoplatne rozhodol len o časti

uplatňovaného peňažného nároku, jeho zvyšok môže účastník uplatňovať, pričom mu nehrozí

nebezpečenstvo, že sa mu nárok odmietne z dôvodu už rozsúdenej veci.

Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že rozhodnutie vydané v konaní vedenom pred

Okresným súdom Martin pod sp. zn. nezakladá prekážku rozhodnutej veci pre

konanie, ktoré je predmetom dovolania. Peňažné plnenie, ktoré bolo žalobkyni priznané

predstavuje časť poplatku z omeškania podľa Žalobkyňa

sa teda v konaní nedomáha duplicitného peňažného plnenia, resp. nároku, ktorý jej už bol

právoplatne priznaný, ale len tej časti poplatku z omeškania, ktorý jej žalovaná dobrovoľne

nezaplatila.

Preto ak odvolací súd odmietol napadnutým uznesením rozhodnúť o odvolaní

žalobkyne proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa a o tom, či je dôvodná uplatnená časť

peňažného nároku z titulu poplatku z omeškania, porušil voči žalobkyni právo rozhodnúť

o veci, teda odňal jej možnosť konať pred súdom ( ).

Z uvedeného dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolaním napadnuté

uznesenie krajského súdu zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2

).

Krajský súd je viazaný právnym názorom dovolacieho súdu. V novom rozhodnutí

rozhodne o odvolaní žalobkyni proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa z 5. februára 2007

a súčasne znova rozhodne aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. júna 2009

JUDr. Anna Marková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.