Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
e94/369100.97e9b9.pdf
PDF · 93.68 KB
No categories available
4Cdo/280/2008
Najvyšší súd 4 Cdo 280/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej V., a.s., so sídlom
v B., proti povinnému V. D. bývajúcemu v H., zastúpenému JUDr. D. M., advokátom v S.,
pre vymoženie 10 124,-- € (305 000,-- Sk), vedenej na Okresnom súde Humenné pod sp.zn.
11 Er 774/1996, o dovolaní povinného proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 28.
septembra 2007 sp.zn. 10 CoE 13/2006 rozhodol
t a k t o :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Prešove
z 28. septembra 2007 sp.zn. 10 CoE 13/2006 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Prešove uznesením z 28. septembra 2007 sp.zn. 10 CoE 13/2006
odmietol odvolanie povinného proti uzneseniu Okresného súdu Humenné z 24. mája 2006 č.k.
11 Er 774/96-31, ktorým tento zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie. Takto
rozhodol, keď mal za to, že proti takémuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné (§ 202
ods. 2 O.s.p.).
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie povinný, žiadal ho zrušiť a vec
vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. Vyslovil presvedčenie, že postupom krajského súdu
mu ako účastníkovi konania bola odňatá možnosť konať pred odvolacím súdom (§ 237
písm.f/ O.s.p.). Uviedol, že ním uvádzané dôvody zastavenia exekúcie obsiahnuté v jeho
návrhu na zastavenie exekúcie z 18. septembra 2002 spočívali v uplatňovanom dôvode,
obsiahnutom v ustanovení § 57 ods. 1 písm.a/ Exekučného poriadku v znení neskorších
predpisov je preto odvolanie proti uzneseniu prvostupňového súdu prípustné a teda tým, že
odvolací súd odvolanie povinného odmietol, odňal mu možnosť konať pred súdom
a znemožnil mu realizáciu procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok dáva.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie bolo podané včas a osobou na tento procesný úkon oprávnenou, preskúmal
napadnuté uznesenie odvolacieho súdu v medziach určených ustanovením § 242 ods. 1 O.s.p.
a dospel k záveru, že ho treba zrušiť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Občiansky súdny poriadok pripúšťa dovolanie proti
každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak v konaní došlo k závažným procesným vadám
vymenovaným v § 237 písm.a/ až g/ O.s.p. Takouto vadou je podľa § 237 písm.f/ O.s.p. aj
taký postup súdu v konaní, ktorým sa účastníkovi odňala možnosť pred ním konať, teda
uplatňovať procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv
a oprávnených záujmov. K odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen činnosťou
súdu, ktorá rozhodnutiu predchádzala, ale aj samotným rozhodnutím.
Podľa čl. 142 ods. 2 vety druhej a tretej Ústavy Slovenskej republiky zákon ustanoví,
kedy sa na rozhodovaní senátu zúčastňujú prísediaci sudcovia z radov občanov, a v ktorých
veciach môže rozhodnúť aj zamestnanec súdu poverený sudcom. Proti rozhodnutiu
zamestnanca súdu povereného sudcom je prípustný opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje
vždy sudca.
Podľa § 202 ods. 2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom
konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak a ani proti
uzneseniu v konaní o vymáhaní súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.
Podľa § 374 ods. 3 O.s.p. (v znení účinnom do 31. júna 2007) proti rozhodnutiu
vydanému v občianskom súdnom konaní súdnym úradníkom alebo justičným čakateľom,
možno podať odvolanie za rovnakých podmienok, ako proti rozhodnutiu sudcu. Odvolaniu
podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ môže úplne
vyhovieť sudca. Ak sudca odvolaniu podanému proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo
justičného čakateľa nemieni úplne vyhovieť, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Podľa § 5 písm.g/ zák.č. 549/2003 Z.z. o súdnych úradníkoch v občianskom súdnom
konaní vyšší súdny úradník koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu aj v exekučnom
konaní podľa osobitného predpisu okrem schválenia príklepu súdom.
Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení treba potom považovať za vylúčené, aby
zákon mohol obísť ústavnú úpravu umožňujúcu prieskum rozhodnutí poverených
zamestnancov sudcami, napríklad tak, že poverenému zamestnancovi zverí oprávnenie
rozhodovať aj v takej veci, v ktorej zákon proti rozhodnutiu sudcu nepripúšťa opravný
prostriedok. Citované ustanovenie § 374 ods. 3 vety prvej O.s.p. zakotvujúce možnosť
podania odvolania proti rozhodnutiu vydanému súdnym úradníkom alebo justičným
čakateľom za rovnakých podmienok ako proti rozhodnutiu sudcu totiž nemožno (práve
so zreteľom na ústavnú úpravu) vykladať tak široko, že by z neho mala byť dovodená aj
neprípustnosť odvolania. Zmysel uvedenej úpravy pri jej ústavne konformnom výklade totiž
treba vidieť len v ustanovení zásadne rovnakých požiadaviek na odvolanie proti rozhodnutiam
poverených zamestnancov v porovnaní s požiadavkami kladenými na odvolania proti
rozhodnutiam sudcov. Vzhľadom k už uvedenému je preto potrebné prísne rozlišovať, či
v prípade rozhodnutia inak nenapadnuteľného riadnym opravným prostriedkom (odvolaním)
príslušné rozhodnutie vydal sudca alebo tak urobil poverený zamestnanec súdu a podľa toho
si urobiť záver o prípustnosti odvolania. Kým totiž v prípade rozhodnutí sudcov
nenapadnuteľnosť niektorých rozhodnutí odvolaniami zákonná úprava priamo predpokladá
a ani ústava také rozhodovania v jednom stupni nevylučuje, u rozhodnutí vydávaných
poverenými zamestnancami je to naopak. Napadnuteľnosť všetkých rozhodnutí poverených
zamestnancov odvolaním je totiž bezvýnimočným pravidlom, ktoré má oporu v základnom
zákone štátu. Ústavne konformným výkladom už vyššie citovanej úpravy tak treba podľa
názoru dovolacieho súdu dospieť k záveru, podľa ktorého odvolanie je prípustné aj proti
takému rozhodnutiu, proti ktorému zákon inak odvolanie nepripúšťa, ak vo veci nerozhodoval
sudca, ale zamestnanec súdu.
Z obsahu spisu vyplýva, že uznesenie Okresného súdu Humenné z 24. mája 2006 č.k.
11 Er 774/96-31 obsahovalo poučenie o neprípustnosti odvolania a vydala ho vyššia súdna
úradníčka. Po podaní odvolania povinným bola vec predložená krajskému súdu. Tento
následne vydal dovolaním napadnuté uznesenie, ktorým odvolanie povinného odmietol
s poukazom na jeho neprípustnosť.
Uvedeným postupom odvolacieho súdu potom došlo k odňatiu možnosti dovolateľa
konať pred súdom (§ 237 písm.f/ O.s.p.) v podobe odňatia mu práva na vecné prejednanie
jeho odvolania proti uzneseniu nestranným a nezávislým sudcom.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj
o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. júna 2009
JUDr. Eva Sakálová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová