Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
f05/370941.c90396.pdf
PDF · 108.29 KB
No categories available
5Cdo/4/2009
Najvyšší súd 5 Cdo 4/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ Ing. J. G., bývajúceho
v P., 2/ Ing. T. G., bývajúcej v P., proti žalovaným 1/ A. F., bývajúcej v P., 2/ M. B.,
bývajúcemu v P., zastúpenému JUDr. J. K., advokátkou v P., o zaplatenie 331,94 €
(10 000,-- Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp.zn.
17 C 261/2003, o dovolaní žalovaného 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Prešove
z 21. novembra 2007, sp.zn. 4 Co 92/2007, 93/2007, 103/2007, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Žalobcom 1/, 2/ nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Prešov (súd prvého stupňa) rozsudkom z 19. decembra 2005, č.k.
17 C 261/2003-70 uložil žalovanému 2/ povinnosť zaplatiť žalobkyni 2/ 10 000,-- Sk so 6 %-
ným úrokom z omeškania od 30. apríla 2005 do zaplatenia a nahradiť na trovách konania
500,-- Sk, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol.
Konanie voči žalovanej 1/ zastavil a nepriznal jej náhradu trov konania.
Krajský súd v Prešove (odvolací súd), konajúci o odvolaní žalovaného 2/, rozsudkom
z 21. novembra 2007, sp.zn. 4 Co 92/2007, 93/2007, 103/2007 rozsudok súdu prvého stupňa
vo výroku o povinnosti žalovaného 2/ zaplatiť žalobkyni 2/ 10 000,-- Sk s príslušenstvom
a vo výroku o trovách vo vzťahu medzi týmito účastníkmi ako vecne správny v zmysle § 219
O.s.p. potvrdil. Žalobkyni 2/ nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Zároveň potvrdil
uznesenia súdu prvého stupňa z 8. júna 2007, č.k. 17 C 261/2003-112 a č.k. 17 C 261/2003-
113, ktorými prvostupňový súd nepriznal žalovanému 2/ oslobodenie od súdnych poplatkov
a zamietol jeho návrh na ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov.
Proti potvrdzujúcemu výroku rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný 2/ dovolanie.
Navrhol rozsudok odvolacieho súdu zmeniť a žalobu zamietnuť, prípadne rozsudok zrušiť
a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil tým, že konajúce súdy
nesprávne zistili skutkový stav, v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdili. Tiež uviedol,
že odvolací súd prejednal a rozhodol vec v jeho neprítomnosti, hoci svoju neúčasť
na pojednávaní ospravedlnil pre nemoc.
Žalobcovia 1/, 2/ vo svojich vyjadreniach k dovolaniu považovali rozhodnutie
odvolacieho súdu za vecne správne.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1, druhá veta O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.)
skúmal najskôr, či dovolanie žalovaného 2/ je prípustné, pretože podľa § 236 ods. 1 O.s.p.
dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu len pokiaľ to zákon
pripúšťa.
Podľa § 238 ods. 5 O.s.p dovolanie nie je prípustné ani vo veciach, v ktorých bolo
napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom
trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy,
pričom na príslušenstvo sa neprihliada. Ak je predmetom dovolacieho konania len
príslušenstvo pohľadávky, dovolanie nie je prípustné, ak výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa prvej vety. Na určenie minimálnej mzdy je
rozhodujúci deň podania návrhu na prvostupňovom súde.
Dňa 28. augusta 2003, kedy bola žaloba podaná na Okresný súd Prešov, bola
minimálna mzda podľa § 1 písm. b/ nariadenia vlády č. 514/2002 Z.z. 5 570,-- Sk (184,89 €)
a jej trojnásobok predstavoval sumu 16 710,-- Sk (554,67 €). Suma 10 000,-- Sk (331,94 €),
na zaplatenie ktorej bol žalovaný 2/ v konaní zaviazaný, teda neprevyšuje trojnásobok
minimálnej mzdy v deň podania žaloby na prvostupňovom súde a preto dovolanie žalovaného
2/ v zmysle ustanovenia § 238 ods. 5 O.s.p. nie je prípustné.
S prihliadnutím na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či dovolaním napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou zo závažných
procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia (§ 242 ods. 1 O.s.p.), ktoré
zistenie by viedlo k záveru, že dovolanie je prípustné bez ohľadu na procesnú formu
rozhodnutia odvolacieho súdu a spôsob jeho rozhodnutia, neobmedzil sa dovolací súd len
na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie
a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237
písm. a/ až g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku
spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,
o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, o prípad nedostatku
návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré možno začať len na návrh, o prípad odňatia
možnosti účastníka pred súdom konať, či o prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo
súdom nesprávne obsadeným). Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však dovolacím
súdom nebola v konaní zistená.
Pokiaľ žalovaný 2/ v dovolaní vytýka odvolaciemu súdu, že vec prejednal v jeho
neprítomnosti, hoci svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil z dôvodu nemoci, dovolací
súd poznamenáva, že postup odvolacieho súdu v predmetnej veci nenaplnil znaky vady podľa
§ 237 písm. f/ O.s.p. (účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať
pred súdom). Z obsahu spisu totiž vyplýva, že na pojednávanie odvolacieho súdu konané
21. novembra 2007 bol žalovaný 2/ riadne a včas predvolaný. Predvolanie na pojednávanie
odvolacieho súdu síce prevzala 18. októbra 2007 manželka žalovaného, takýto spôsob
doručenia bolo ale v súlade so zákonom. Predvolanie na pojednávanie odvolacieho súdu totiž
netreba doručovať do vlastných rúk; doručenie predvolania spôsobom uvedeným v ustanovení
§ 46 ods. 2 prvá veta O.s.p. nie je preto postupom, ktorým sa účastníkovi odňala možnosť
konať pred súdom (R 11/1994). Žalovaný 2/ predvolanie na pojednávanie vrátil odvolaciemu
súdu. Uviedol na ňom: „Ospravedlňujem sa dodatočne. Ako vidíte na doloženom náleze
(xeroxová kópia ktorej je na druhej strane predvolania – poznámka dovolacieho súdu) je
zrejmé, že som absolvoval vyšetrenie MR, ktoré bolo vzhľadom na môj zdravotný stav,
akútne a lekárkou stanovené na poslednú chvíľu, preto som sa nemohol dostaviť na vytýčené
pojednávanie“. Poznámka žalovaného 2/ na predvolaní je datovaná dňom 21. november 2007.
Predvolanie bolo vrátené odvolaciemu súdu 26. novembra 2007, t.j. po pojednávaní
vytýčenom na prejednanie odvolania.
Vzhľadom na uvedené, odvolací súd nepochybil, ak vec prejednal v neprítomnosti
žalovaného 2/, pretože tento včas nepožiadal o odročenie pojednávania. Postup odvolacieho
súdu bol v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 druhá veta O.s.p., podľa ktorého, ak sa riadne
predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu
o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom
na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Skutočnosť, že by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom
posúdení veci, môže byť len odôvodnením dovolania v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.
v prípade, ak je dovolanie prípustné, a nie dôvodom jeho prípustnosti podľa § 236 a nasl.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne
posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť
dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje
zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené (dovolací súd ich
z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľom vytýkaná skutočnosť by mala za následok
vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle
§ 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny
predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil
(ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne
prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).
Keďže ustanovenia § 237, § 238 ods. 1 – 3, § 238 ods. 5 O.s.p. dovolanie žalovaného
2/ proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 21. novembra 2007, sp.zn. 4 Co 92/2007,
93/2007, 103/2007 nepripúšťajú, bolo potrebné tento opravný prostriedok odmietnuť podľa
§ 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. Vzhľadom na uvedené, dovolacie
konanie sa obmedzilo iba na fázu zisťovania podmienok prípustnosti dovolania a nemohlo
pokročiť do ďalšej fázy, t.j. preskúmania vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia.
V dovolacom konaní žalobcom 1/, 2/ vzniklo právo na náhradu trov konania proti
žalovanému 2/, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 a § 142
ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd im ale napriek tomu náhradu trov konania nepriznal, pretože
v dovolacom konaní im žiadne trovy nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 1. júla 2009
JUDr. Ladislav G ó r á s z , v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková