Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/241/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky Ing. H. S., bytom M.,

zastúpenej JUDr. V. B., advokátom vo V., proti odporcovi Mestu V. K., o určenie

neplatnosti skončenia pracovného pomeru, vedenej na Okresnom súde vo Veľkom Krtíši

pod sp.zn. , o dovolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Banskej

Bystrici z 20. mája 2008, sp.zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 20. mája 2008 sp.zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd vo Veľkom Krtíši rozsudkom z 15. februára 2008 č.k. -131

určil, že okamžité zrušenie pracovného pomeru dané navrhovateľke odporcom listom zo dňa

22.2.2007 je neplatné. Odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľke trovy konania vo výške

14 674,-- Sk na účet jej advokáta do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení svojho

rozhodnutia poukázal na to, že pokiaľ ide o prvý bod okamžitého zrušenia pracovného

pomeru a to neadekvátne správanie sa navrhovateľky voči sťažovateľke MUDr. M. B., nebol

dodržaný postup upravený v § 9 ods. 2 a bode 5 pracovného poriadku odporcu. Z výsluchu

svedkyne Ing. K., ktorá bola priamou nadriadenou navrhovateľky, vyplynulo, že táto od

sťažovateľky oprávnene požadovala doklady, potrebné k vybaveniu jej žiadosti. Okrem toho

svedkyňa L. V. a Ing. K. potvrdili, že ako navrhovateľka, tak aj sťažovateľka na seba

navzájom zvyšovali hlas. Súd prvého stupňa poukázal aj na výpovede Ing. K., L. V.

a prednostu Ing. R. W., z ktorých zistil, že navrhovateľka má prenikavý hlas a preto niekto

môže mať dojem, že na neho kričí, aj keď rozpráva bežným spôsobom. Pokiaľ išlo o druhú

časť okamžitého skončenia pracovného pomeru, kde bolo navrhovateľke vytknuté, že dňa

6.2.2007, 7.2.2007 a 9.2.2007 predložila potvrdenie od lekára o celodennej návšteve z dôvodu

zlého zdravotného stavu, hoci sa v týchto dňoch zúčastnila rekvalifikačného kurzu, čím sa

dopustila podvodného konania voči zamestnávateľovi s úmyslom získať vyplatenie mzdy

v plnej výške, súd prvého stupňa mal za to, že sa nepreukázalo, že by sa navrhovateľka

v skutočnosti rekvalifikačného kurzu v inkriminovaných dňoch zúčastnila. Navrhovateľka

uvádzala, že sa zapísala do prezenčnej listiny, ale kurzu sa nezúčastnila. Súd prvého stupňa

uveril výpovedi navrhovateľky, lebo je nepravdepodobné, že by jej lekárka potvrdila

priepustku len na určitý časový úsek, keďže jej vystavila priepustky aj na ďalšie dni vopred. Aj

keď navrhovateľka priznala tú skutočnosť, že si na priepustku dopísala sama, že potvrdenie od

lekárky platí na celý deň, prvostupňový súd poukázal na to, že takáto prax bola u odporcu

zaužívaná, keď tak robili aj iní pracovníci odporcu. Prvostupňový súd zohľadnil aj tú

skutočnosť, že v dňoch 6.2.2007 a 7.2.2007 sa navrhovateľka ustanovila na zavolanie svojej

nadriadenej Ing. K. na pracovisko s tým, že aj vybavila stránky. Za nedôvodné považoval aj

odporcom vytýkané porušenie povinnosti navrhovateľky v súvislosti s vybavovaním

MUDr. B., lebo pri vybavovaní jej sťažnosti odporca nepostupoval v zmysle pracovného

poriadku a sťažnosť občanov na správanie zamestnanca bolo potrebné kvalifikovať len ako

menej závažné porušenie pracovnej disciplíny. Navyše okamžité skončenie pracovného

pomeru je datované dňa 22.2.2007, pričom zo zápisnice zo zasadnutia výboru odborovej

organizácie zo dňa 20.2.2007 vyplýva, že okamžité rozviazanie pracovného pomeru

s navrhovateľkou bude 21.2.2007. Preto dospel k záveru, že neboli dané dôvody na okamžité

skončenie pracovného pomeru odporcu s navrhovateľkou v zmysle § 68 ods. 1 písm. b/

. Úspešnej navrhovateľke priznal v zmysle náhradu trov

konania vo výške 14 674,-- Sk.

Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie odporcu rozsudkom z 20. mája 2008

sp.zn. rozsudok okresného súdu zmenil a návrh zamietol. Navrhovateľku

zaviazal zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške 13 509,70 Sk na účet jeho právneho

zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V posudzovanom prípade odvolací súd

nesúhlasil s právnym názorom okresného súdu, že okamžité zrušenie je neplatné

pre neexistenciu dôvodov. Odvolací súd zopakoval dokazovanie výsluchom navrhovateľky,

ktorá objasnila a potvrdila, že v stredu 7. februára 2007 a v piatok 9. februára 2007

na pracovisku nebola. Svoju neprítomnosť odôvodňovala priepustkami potvrdenými lekárkou

bez toho, aby celodenné vyšetrenia v skutočnosti absolvovala. Z hľadiska skutkového stavu

bolo preto v posudzovanej veci potrebné konštatovať, že navrhovateľka porušila pracovnú

disciplínu a pri hodnotení stupňa jej porušenia a intenzity na rozdiel od okresného súdu,

odvolací súd považoval existenciu závažného porušenia pracovnej disciplíny tak, ako to má na

mysli ustanovenie v znení do 31.8.2007 za danú. Úvahu

okresného súdu nepovažoval za správnu a najmä nie za úplnú z hľadiska adekvátneho

postihovania a porušenia pracovnej disciplíny. Navrhovateľka nesporne a nepochybne porušila

svoju základnú právnu povinnosť, lebo objektívny dôvod, pre ktorý sa v uvedených dňoch

nemohla zúčastniť v práci, neexistoval. Vzhľadom na svoj stupeň vzdelania a funkciu, ktorú

zastávala, si musela byť vedomá, že porušuje základné právne povinnosti. Podľa názoru

odvolacieho súdu navrhovateľka sa týmto spôsobom dopustila závažného porušenia pracovnej

disciplíny. Súd druhého stupňa poukázal aj na to, že okresný súd pri svojich právnych

záveroch zrejme podcenil resp. nedocenil postoj navrhovateľky k plneniu pracovných úloh,

dobu a situáciu na pracovisku, na ktorom došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, spôsob

a intenzitu porušenia konkrétnej povinnosti, mieru jej zavinenia a dôsledky porušenia

pracovnej disciplíny pre odporcu. Nedocenil ani úlohu pracovného práva v súčasnom

ekonomicko-sociálnom prostredí, ktorá by sa mala prejaviť i v prirodzenej úrovni

dodržiavania pracovnej disciplíny a v aplikácii sankcií, pri jej evidentnom a najmä úmyselnom

porušení, kedy zamestnávateľom je verejno-právny subjekt, od ktorého sa objektívne

vyžaduje plnenie všetkých povinností, nielen ako zamestnávateľa, ale najmä ako orgánu

verejnej moci. Námietku navrhovateľky, že skončenie pracovného pomeru nebolo prejednané

s odborovou organizáciou vyhodnotil ako nedôvodnú, pretože v spise je založená zápisnica

zo zasadnutia výboru odborovej organizácie S. pri Mestskom úrade vo V. K. dňa 20. februára

2007, na ktorom zasadnutí bolo prejednané aj okamžité rozviazanie pracovného pomeru s

navrhovateľkou. Z dôvodu, že pre skončenie pracovného pomeru okamžitým zrušením stačilo

preukázanie zavinenej absencie navrhovateľky, ktoré zakladá osobitný stupeň intenzity

porušenia pracovnej disciplíny, odvolací súd prehodnotil skutkový stav zistený okresný

súdom a vzhľadom na existenciu dôvodov považoval okamžité zrušenie pracovného pomeru v

danej veci za platné. Odvolací súd poukázal aj na to, že odporca okamžite zrušil pracovný

pomer aj z dôvodu neadekvátneho správania sa navrhovateľky pri vybavovaní žiadosti MUDr.

B.. Pretože závery o neospravedlnenej neprítomnosti navrhovateľky na pracovisku naplnili

znaky závažného porušenia pracovnej disciplíny, toto postačovalo pre odôvodnenosť a

platnosť okamžitého zrušenia pracovného pomeru. Preto podľa odvolacieho súdu odpadol

dôvod zaoberať sa a posudzovať, či navrhovateľka porušila svoje povinnosti aj pri vybavovaní

žiadosti MUDr. B.. Preto odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil a návrh ako

nedôvodný zamietol. O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 224 ods.

2 podľa

Proti tomuto rozsudku podala dovolanie s poukazom na ustanovenie § 237 písm. g/

v spojení s dovolanie navrhovateľka, ktorá navrhla

rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietala, že

pred prejednaním veci krajským súdom došlo k výmene sudcu, ktorý pojednával dovtedy ako

člen odvolacieho senátu. Keďže tento nový sudca debatoval so zástupcom odporcu, mala

pochybnosti o jeho nezaujatosti a žiadala tieto skutočnosti preveriť. Nesprávne právne

posúdenie veci odvolacím súdom videla v tom, že v prejednávanej veci sa nejednalo o jej

neospravedlnenú absenciu. Ona mala zdravotné problémy, lekárka jej navrhla

práceneschopnosť, s čím však ona z dôvodu pracovných povinností nesúhlasila. Jej zdravotný

stav si však vyžadoval vyšetrenie a liečbu. Pritom druhého dňa bola určitú dobu

na pracovisku. Pokiaľ bola spochybňovaná odôvodnenosť jej neprítomnosti na pracovisku

zo zdravotných dôvodov, potom bolo potrebné vykonať dokazovanie výsluchom ošetrujúcej

lekárky prípadne vyžiadaním si jej zdravotného záznamu. Ňou uvádzaný systém priepustok

bol na pracovisku bežný, ktoré skutočnosti boli potvrdené výsluchmi viacerých svedkov.

Rovnako bolo preukázané, že svoje pracovné povinnosti si plnila zodpovedne a odporca,

ktorý s ňou chcel ukončiť pracovný pomer, si len hľadal dôvody.

Odporca sa k dovolaniu navrhovateľky nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) proti rozhodnutiu, proti

ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ), preskúmal napadnutý

rozsudok bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), v rozsahu

vyplývajúcom z ustanovenia a dospel k záveru, že dovolanie

navrhovateľky je podané opodstatnene.

Podľa ustanovenia v znení do 15. októbra 2008 (ďalej len )

dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon

pripúšťa.

Dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ).

Vzhľadom na námietku navrhovateľky v ktorej namietala zaujatosť člena odvolacieho

senátu JUDr. Ing. J. G., ako aj s prihliadnutím na ustanovenie veta druhá ,

ktoré ukladá dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu

uvedenú v (či už to účastníci namietajú alebo nie) zaoberal sa dovolací súd

v prvom rade otázkou, či dovolanie nie je dôvodné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie a zároveň ho považuje za dôvodné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je

postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto

ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci

právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom

konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Vady

konania uvedené v tomto zákonnom ustanovení však neboli dovolacím súdom zistené.

So zreteľom na navrhovateľkou uvádzaný dôvod dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia dovolateľky, že

v prejednávanej veci rozhodoval vylúčený sudca ( ).

Z ustanovenia v platnom znení vyplýva, že

v občianskom živote, pri výkone funkcie sudcu, aj po jeho skončení sa sudca musí zdržať

všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu alebo ohroziť dôveru

v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov.

Podľa sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak

so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti

o ich nezaujatosti.

Citované zákonné ustanovenie zakotvuje inštitút vylúčenia sudcov z prejednávania

a rozhodovania veci ako základnej zákonnej záruky zaistenia ústavnej požiadavky sudcovskej

nezávislosti v civilnom konaní.

Z obsahu podania navrhovateľky vyplýva, že pochybnosti o zaujatosti sudcu

JUDr. Ing. J. G. vyvodzuje z toho, že vymenil dovtedy prejednávajúceho sudcu a že má určitý

vzťah k právnemu zástupcovi odporcu, s ktorými sa rozprával pred pojednávacou

miestnosťou pred uskutočnenou výmenou člena odvolacieho senátu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na tú skutočnosť, že vzťah zaujatosti

sudcu je potrebné posudzovať pre účely vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania veci

nielen zo subjektívneho hľadiska konkrétneho sudcu, ale aj z objektívneho hľadiska, ktoré

umožňuje zistiť, či v prejednávanej veci sú dané dostatočné záruky pre vylúčenie všetkých

legitímnych pochybností o nezaujatosti a nestrannosti konajúceho sudcu. Rozhodujúce je

pritom to, či možno predpokladať obavy účastníka konania za objektívne oprávnené a či sa

nejedná len o subjektívne pocity toho, kto zaujatosť sudcu namieta. Musí ísť o také

pochybnosti, ktoré vo všeobecnosti (objektívne), môžu mať so zreteľom na všetky okolnosti

vonkajšieho vzťahu sudcu k zástupcovi účastníkov konania (spôsob, forma, intenzita, miesto,

čas a pod.) právnu relevanciu k zákonnému ustanoveniu Za vylúčeného

musí byť považovaný každý sudca, u ktorého sa možno dôvodne obávať, že mu chýba

nestrannosť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z vyjadrenia sudcu JUDr. Ing. J. G., nezistil žiadne

také skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť pochybnosť o zaujatosti namietaného

sudcu v zmysle uvedeného ustanovenia Uvedený sudca uviedol, že

účastníkov konania nepozná a nemá k nim žiadny vzťah. Ako právneho zástupcu

navrhovateľky JUDr. B., tak aj právneho zástupcu odporcu JUDr. N. a substituenta JUDr. T.

pozná len zo svojej rozhodovacej praxe. V senáte vymenil v súlade s platným rozvrhom práce

JUDr. M.. Právneho zástupcu odporkyne sa len spýtal, či sa v pojednávacej miestnosti

pojednáva, alebo prebieha porada senátu. Táto absolútne formálna a neosobná komunikácia

trvala len niekoľko sekúnd.

Z predloženej časti rozvrhu Krajského súdu v Banskej Bystrici vyplýva, že senát

14 Co zastupuje senát 17 Co odvolacieho súdu. Vzhľadom k tej skutočnosti, že členka senátu

14 Co JUDr. M. sa uvedeného dňa zúčastnila pohrebu svojho svokra v O., k výmene sudcu

došlo v súlade s platným a účinným rozvrhom práce odvolacieho súdu.

Dovolací súd preto dospel k záveru, že nie je možné považovať sudcu JUDr. Ing. J. G.

za zaujatého a vylúčeného v zmysle a preto dovolací dôvod uvedený

v ustanovení nie je daný.

Najvyšší súd Slovenskej republiky následne pristúpil k vecnému preskúmaniu

napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu.

Ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane

ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa ( ).

Podľa dokazovanie vykonáva súd na pojednávaní, ak neboli

splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.

Z ustanovenia vyplýva, že za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky,

ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy

a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch

účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

V zmysle odvolací súd zmení rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak nie sú

splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 219), ani jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

Podľa odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil

súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 až 4.

Ak má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám

( ).

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že predpokladom toho, aby odvolací súd

mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, že súd prvého stupňa

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a na ním

založených následných právnych záverov, je opakovanie dokazovania v potrebnom rozsahu

odvolacím súdom. Podmienkou zmeny rozhodnutia v takomto prípade je teda skutočnosť, že

odvolací súd sám opakuje v potrebnom rozsahu dokazovanie, na základe ktorého dospeje

k skutkovému stavu, odlišnému od skutkového stavu zisteného prvostupňovým súdom,

tvoriacemu podklad pre rozhodnutie v danej veci.

Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom

prvého stupňa vyvodil odlišné skutkové a na ich základe aj právne závery, ako súd prvého

stupňa, bez toho, aby vo veci vykonal potrebné dokazovanie (zopakovanie alebo doplnenie).

I keď odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že rozsudok súdu prvého

stupňa zmenil podľa , keď doplnil dokazovanie : „ výsluchom navrhovateľky ...“,

uvedená skutočnosť t.j., že by išlo o výsluch účastníka konania ako dôkaz v zmysle § 131

zo zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom zo dňa 20.5.2008 nevyplýva.

Dovolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že podľa ustálenej súdnej praxe je potrebné

rozlišovať medzi dôkazom, ktorým je len výsluch účastníka v zmysle

a prednesom účastníka konania v prejednávanej veci.

Ak sa však odvolací súd chcel odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa

na základe bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov, mal dokazovanie v zmysle § 213

ods. 2 sám v potrebnom rozsahu opakovať, pokiaľ chcel ním vykonané dokazovanie

vrátane svedeckých výpovedí hodnotiť rozdielne ako súd prvého stupňa (prípadne doplniť

v podstatnej rozhodujúcej časti) a zadovážiť si tak rovnocenný podklad pre odlišné

hodnotenie dôkazov v zmysle Len takýto postup je aj v súlade so zásadou

priamosti a ústnosti občianskoprávneho konania, ktoré zásady zostali zachované aj

po účinnosti novely , vrátane novely

uskutočnenej Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje

za neprípustné, aby odvolací súd ku svojim odlišným skutkovým zisteniam, vedúcim

k zamietnutiu návrhu, dospel iba na základe prehodnotenia dôkazov vykonaných súdom

prvého stupňa.

V tejto súvislosti považuje dovolací súd za potrebné uviesť, že podanie správy

predsedom senátu alebo povereným členom senátu o doterajšom priebehu konania, ktorá

povinnosť vyplýva odvolaciemu súdu z ustanovenia , nie je zopakovaním

dokazovania v zmysle a nasledujúcich

Odvolací súd si tak nezadovážil rovnocenný zákonný procesný podklad pre odlišné

hodnotenie dôkazov v zmysle , a preto sú jeho skutkové a na ne nadväzujúce

právne závery zatiaľ predčasné a dovolaciemu súdu neprislúcha v súčasnom štádiu konania

oprávnenie na ich hodnotenie.

Pokiaľ dovolateľka namietala, že zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ), treba uviesť, že

právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne

posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd

nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,

nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne

právne závery. Dovolateľkou napadnutý rozsudok nebolo možné v dovolacom konaní

podrobiť prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých právnych záverov, lebo skutkové zistenia

odvolacieho súdu vyplývajúce zo spisu nedávajú (vzhľadom na už spomenutú tzv. inú vadu

konania) pre toto posúdenie dostatočný podklad.

Najvyšší súd Slovenskej republiky však považuje za potrebné uviesť to, že konanie

pred súdom musí vo všeobecnosti zabezpečiť pre účastníkov konania spravodlivú ochranu ich

práv a záujmov (tzv. fair process). Na zabezpečenie tejto ochrany priznáva Občiansky súdny

poriadok účastníkovi viaceré procesné práva, medzi ktoré patrí aj právo vyjadrovať sa

k tvrdeným skutočnostiam, navrhovať dôkazy na ich vyvrátenie a vyjadrovať sa aj k právnym

dôsledkom z nich vyplývajúcich.

Z uvedeného vyplýva, že konanie odvolacieho súdu je postihnuté inou vadou, majúcou

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). K takejto vade bol

dovolací súd povinný prihliadnuť, i keď by nebola uplatnená ako dôvod prípustného

dovolania ( druhá veta ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie v zmysle ustanovenia ,

V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu aj o trovách pôvodného a dovolacieho

konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 1. júla 2009

JUDr. Vladimír M a g u r a, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková