Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/2/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu : Mesto P., N., P., proti

žalovaným : 1/ JUDr. Š. B., bytom P., zastúpený Mgr. A. B., advokátom v P., 2/ M. B.,

bytom P., zastúpená JUDr. Š. B., advokátom v P., 3/ Mgr. A. B., bytom P., zastúpeným Mgr.

P. S., advokátom, AK K., 4/ K. B., bytom P., zastúpenej JUDr. Š. B., advokátom, AK K., o

vypratanie nehnuteľnosti, o pripustení vedľajších účastníkov na strane žalobcu Ing. L.

J. a Ing. E. J., obaja bytom P., zastúpení advokátom JUDr. J. G., advokátom v T., vedenej na

Okresnom súde v Piešťanoch pod sp.zn. (predtým Okresný súd Trnava sp.zn.

), o dovolaní vedľajších účastníkov proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave

z 18. júla 2008 sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovaným 1/ až 4/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trnava uznesením zo 6. decembra 2007 č.k. PN-12 C 91/2000-917

zamietol návrh právneho zástupcu žalovaného v 3. rade na nepripustenie Ing. L. J. a Ing. E. J.

do konania ako vedľajších účastníkov na strane žalobcu. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že

vedľajší účastníci, ktorí svoj právny záujem na výsledku konania odvodzujú od skutočnosti,

že rozhodnutím súdu v tejto veci bude dotknuté aj ich právne postavenie ich práva

a povinnosti vyplývajúce z nájomného vzťahu k bytu, majú právny záujem na výsledku sporu.

Súd prvého stupňa s poukazom na ustanovenie a

dospel k záveru, že prípadná zmena vlastníka domu na K. ulici v P., orientačné č. X., ako aj

v ňom na druhom nadzemnom podlaží sa nachádzajúceho bytu č. X., ktorých vypratania sa

žalobca podanou žalobou domáha a ktorý byt je na základe nájomnej zmluvy užívaný

manželmi J., nemá priamy vplyv na ďalšie trvanie ich nájomného vzťahu k tomuto bytu.

Podľa platnej právnej úpravy totiž nový vlastník prenajatej nehnuteľnosti vstupuje zo zákona

do právneho postavenia pôvodného vlastníka prenajímateľa a to so všetkými jeho obsahovými

atribútmi. Uviedol preto, že z tohto uhla pohľadu by bolo možné súhlasiť s názorom právneho

zástupcu žalovaného 3/ o neexistencii právneho záujmu manželov J. na úspechu žalobcu

v tomto konaní. Napriek tomu právny záujem na úspechu žalobcu v tomto konaní podľa súdu

prvého stupňa majú, pretože byt užívajú od roku 1992, teda 15 rokov, investovali finančné

prostriedky do bytu a vytvorili si k nemu určitý vzťah. Ak by žalobca v konaní uspel, byt

manželov J. by spolu s ostatnými bytmi v predmetnom dome pripadli do vlastníctva Mesta P.,

čím by získali charakter mestských bytov, pričom doterajšie nájomné vzťahy by zostali

zachované. Šanca manželov J. ako nájomcov získať následne takýto obecný byt do vlastníctva

v zmysle v znení neskorších predpisov a tým definitívne vyriešiť aj svoju

bytovú otázku by podľa súdu bola nepomerne vyššia ako je v súčasnosti, keď naopak žalovaní

3/ a 4/ podnikajú právne kroky, smerujúce k vysťahovaniu manželov J.z predmetného bytu.

Ak by žalobca teda v konaní neuspel, a ak by žalovaní 3/ a 4/ zostali vlastníkmi tohto bytu,

manželia J. by možnosť odkúpiť tento byt do vlastníctva prakticky nemali, keďže ako tvrdia

právni zástupcovia žalovaných 1/ a 3/, manželia J. nie sú reálne schopní splniť zákonom

stanovenú podmienku na prevod vlastníctva v zmysle v

znení neskorších predpisov. Ide navyše o byt s regulovaným nájomným, pričom po skončení

regulácie nájomného podľa názoru súdu teoreticky možno predpokladať, že nájomné v

mestských bytoch bude rádovo nižšie ako nájomné v bytoch, resp. bytových domoch

súkromných vlastníkov, keďže mesto zohľadňuje v rámci svojej bytovej politiky aj sociálne

aspekty a záujmy svojich obyvateľov. Preto súd prvého stupňa zamietol návrh právneho

zástupcu žalovaného 3/ na nepripustenie Ing. L. J. a Ing. E. J. do konania ako vedľajších

účastníkov na strane žalobcu.

Krajský súd v Trnave na odvolanie žalovaného 3/ uznesením z 18. júla 2008 sp.zn.

uznesenie súdu prvého stupňa zmenil a nepripustil vstup Ing. L. J. a Ing. E.

J., obaja bytom P. do konania ako vedľajších účastníkov na strane žalobcu. Odvolací súd

v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že prvostupňový súd nedôsledne zvažoval

všetky okolnosti a kritériá pre posúdenie právneho záujmu vedľajších účastníkov podľa

hmotného práva, keď zamietol návrh na nepripustenie vedľajších účastníkov Ing. L. J.

a Ing. E. J.. Odvolací súd bol toho názoru, že v zmysle ustanovenia a sa

mal súd prvého stupňa zaoberať na námietku žalovaného 3/ právnym záujmom Ing. L. J.

a Ing. E. J. na výsledku sporu. Predmetný spor je skôr vlastníckym, teda výsledok sporu

v žiadnom prípade nemá vplyv na právny stav nájomcov. Z toho dôvodu ani oni nemôžu mať

relevantný právny záujem na jeho výsledku. Pokiaľ sa jedná o práva a povinnosti nájomcu

bytu, tak tieto sú špeciálne upravené v štvrtom oddiele siedmej hlavy

a v o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších

predpisov. Odvolací súd poukázal aj na to, že zmenou prenajímateľa bytu z titulu zmeny

vlastníka bytového domu, nie sú práva a povinnosti nájomcu bytu dotknuté. Prvostupňový

súd naostatok túto skutočnosť aj uviedol vo svojom rozhodnutí, keď zdôvodňoval, že

s poukazom na ustanovenie a je zrejmé, že prípadná

zmena vlastníka domu na K. ulici v P., orientačné číslo X., ako aj v ňom na druhom

nadzemnom podlaží sa nachádzajúceho bytu č. X., ktorých vypratania sa žalobca podanou

žalobou domáha, ktorý byt dnes na základe nájomnej zmluvy užívajú manželia J., nemá

priamy vplyv na ďalšie trvanie ich nájomného vzťahu. Podľa platnej právnej úpravy totiž

nový vlastník prenajatej nehnuteľnosti vstupuje zo zákona do právneho postavenia pôvodného

vlastníka prenajímateľa so všetkými jeho obsahovými atribútmi. Preto tento záver súdu

prvého stupňa je správny a je tiež zdôvodnením prečo práve nepripustiť vstup manželov J.,

ako vedľajších účastníkov do konania, vzhľadom na posúdenie právneho záujmu na výsledku

sporu z hľadiska hmotného práva. Bola tiež správna pripomienka žalovaného 3/, že je

absurdná i skutočnosť, že manželia J. by ako vedľajší účastníci spolu so žalobcom sa

domáhali vypratania nehnuteľnosti, keď sami časť tejto nehnuteľnosti užívajú a podľa

žalobného petitu v prípade úspechu v konaní majú byť žalovanými 1. až 4. vyprataní.

Postavenie nájomcov manželov J. nebude žiadnym relevantným spôsobom dotknuté.

Žalovaný 3/ správne poukázal aj na tú okolnosť, že medzi skutočnosťou, že v prípade úspechu

žalobcu budú žalovaní zaviazaní vypratať dom a ustanoveniami v znení

neskorších predpisov, nie je žiadna právne relevantná súvislosť. Tieto ustanovenia sú povinní

rešpektovať tak žalobca, ako aj žalovaní, ale ich vplyv na právny záujem manželov J.

na úspechu žalobcu v konaní nie je zrejmý a daný. Odvolací súd považoval za správny aj

názor, že podmienka uvedená v ustanovení v znení

neskorších predpisov (obci vzniká povinnosť previesť byt do vlastníctva nájomcov v prípade

ak o to požiada najmenej 50 % nájomcov bytov) nie je reálne splniteľná zo strany manželov

J., pretože v súčasnosti sú v dome tri byty, z ktorých dva užívajú žalovaní. Aj názor týkajúci

sa regulovaného nájomného v tom, že po skončení regulácie nájomného je možné

predpokladať, že nájomné v mestských bytoch bude rádovo nižšie, považoval odvolací súd

len za špekulatívny predpoklad ohľadne výšky nájomného v budúcnosti, keď poukázal aj

na to, že rovnako nemožno vylúčiť ani možnosť, že súkromný vlastník bude pri určovaní

výšky nájomného zohľadňovať sociálny aspekt. Odvolací súd preto vyhovel námietke

žalovaného 3/ na nepripustenie Ing. J. a Ing. J. do konania ako vedľajších účastníkov na strane

žalobcu a rozhodnutie súdu prvého stupňa v zmysle ustanovenia zmenil.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podali dovolanie Ing. L. J. a Ing. E. J.,

ktorí navrhli napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu, že im

bola znemožnená realizácia procesných práv priznaných im

za účelom ochrany ich práv a právom chránených záujmov. Boli toho názoru, že v konaní bol

osvedčený ich záujem ako vedľajších účastníkov na výsledku konania, keď tento výsledok

môže zásadným spôsobom ovplyvniť ich postavenie ako nájomcov bytu. V prípade, ak by súd

vyhovel žalobe, boli by neplatné všetky právne úkony urobené domnelými vlastníkmi vrátane

úkonov týkajúcich sa ukončenia ich nájomného vzťahu. Navyše obec môže odpredať byt

nájomcovi aj v prípade, ak o to nepožiada najmenej 50 % nájomcov bytov. V tejto súvislosti

poukázali na to, že je potrebné rozlišovať medzi povinnosťou obce byt odpredať nájomcovi

a možnosťou byt odpredať nájomcovi. Ich právny záujem je osvedčený aj tým, že v konaní

o určenie výpovede z nájmu bolo prerušené do rozhodnutia o platnosti zmluvy medzi

účastníkmi konania z 20.4.2005 a preto je logické, že do prebiehajúceho konania chcú vstúpiť

ako vedľajší účastníci. Vyhovenie návrhu by priaznivo ovplyvnilo ich právne postavenie

z viacerých právnych uhľov pohľadu, keď domnelí vlastníci neoprávnene zasahujú do ich

nájomných práv.

Žalobca sa vo svojom vyjadrení s dovolaním dovolateľov a nimi uvádzanými dôvodmi

stotožnil.

Žalovaní 1/ až 4/ navrhli aby dovolací súd dovolanie podľa

v spojení s odmietol ako podané niekým, kto na dovolanie nie je

oprávnený z dôvodu, že žalobca, na strane ktorého mali dovolatelia ako vedľajší účastníci

vystupovať, nebol aktívnym účastníkom odvolacieho konania o pripustení vedľajších

účastníkov. V prípade, ak by sa dovolací súd nestotožnil s ich právnym názorom, navrhli

rozhodnutie odvolacieho súdu ako správne potvrdiť. Poukazovali na tú skutočnosť, že právny

záujem dovolateľov ako nájomcov je dostatočne chránený v konaní o neplatnosť výpovede

z nájmu bytu, ktoré konanie je prerušené až do právoplatného skončenia prebiehajúceho

sporu. V konaní sa žalobca domáha len určenia neplatnosti kúpnej zmluvy a vypratania

nehnuteľnosti, nie však určenia vlastníctva, keď o navrhnutej zmene žaloby nebolo súdom

rozhodnuté. „Právny záujem“ dovolateľov ako vedľajších účastníkov možno vnímať ako

vyjadrenie túžby dovolateľov, aby bol v spore žalobca úspešný, lebo by to malo priaznivý

dopad na ich právne postavenie potenciálnych kupcov nimi užívaného bytu. Za paradoxnú

označili snahu dovolateľov domôcť sa vedľajšieho účastníctva v konaní po boku žalobcu

v konaní, v ktorom sa tento domáha vypratania nehnuteľnosti, ktorú aj oni užívajú. Ich

majetkový záujem na výsledku sporu nie je možné označiť za právny záujem.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( )

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal napadnuté

uznesenie odvolacieho súdu v rozsahu podľa a dospel k záveru, že

dovolanie je potrebné odmietnuť.

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Z ustanovenia vyplýva, že účastník môže podať dovolanie

do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý

rozhodoval v prvom stupni.

S prihliadnutím na ustanovenie , veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to dovolateľ namieta alebo nie) Najvyšší súd Slovenskej republiky sa zaoberal

otázkou, či dovolanie nie je prípustné a tým aj dôvodné podľa

Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané,

je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/

tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci

právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom

konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

Existenciu žiadnej podmienky prípustnosti a dôvodnosti dovolania uvedenej v tomto

zákonnom ustanovení dovolací súd nezistil.

So zreteľom na dovolateľmi tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že v prejednávanej

veci im súdom bola odňatá možnosť pred ním konať ( ).

Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie možnosti

konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,

3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že

zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom

nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť

taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom

chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie

svojich práv a oprávnených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, že odvolací

súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci postupoval v súlade s právnymi predpismi, jeho

právny záver je vecne správny a dovolateľom nebolo znemožnené uplatniť procesné práva

priznané im právnym poriadkom na zabezpečenie ich práv a oprávnených záujmov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že odňatie možnosti dovolateľov

pred súdom konať nemožno vidieť v právnych záveroch, na ktorých odvolací súd založil

svoje rozhodnutie, ktorým nepripustil ich vstup do konania ako vedľajších účastníkov

na strane žalobcu.

V preskúmavanej veci je z odôvodnenia napadnutého uznesenia zrejmé, že odvolací

súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa a vstup Ing. L. J. a Ing. E. J. ako vedľajších

účastníkov do konania na strane žalobcu nepripustil, keď bol toho názoru, že na ich strane

neexistuje právny záujem na výsledku sporu o vypratanie nehnuteľnosti. Tento právny záver

odvolacieho súdu považuje dovolací súd za správny.

Ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť

konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod,

o neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Do konania vstúpi

buď z vlastného podnetu, alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom

súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh (,

v znení do 15. októbra 2008).

Z citovaného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že predpokladom prípustnosti

vedľajšieho účastníctva v konaní je právny záujem vedľajšieho účastníka na výsledku sporu,

t.j. právny záujem na úspešnosti v spore u toho účastníka, ku ktorému pristúpil. O právny

záujem ide vtedy, ak rozhodnutím súdu vo veci bude dotknuté právne postavenie vedľajšieho

účastníka (jeho práva a povinnosti vyplývajúce z hmotného práva).

Pojem : „právny záujem na výsledku sporu“ nie je v jednotlivých ustanoveniach

bližšie špecifikovaný, keď zákonodarca ponechal na úvahe

súdu v každom jednotlivom prípade jeho výklad a aplikáciu. Hlavným účelom a zmyslom

vedľajšieho účastníctva, ktorý musí súd vždy zohľadňovať, je pomoc vedľajšieho účastníka

jednému z účastníkov konania. Zmyslom tohto právneho inštitútu je teda v konkrétnom spore

posilniť postavenie účastníka, na ktorého strane vedľajší účastník vystupuje, za predpokladu,

že vedľajší účastník má právny záujem na výsledku sporu. Inými slovami povedané tento má

právny záujem na víťazstve toho účastníka, ktorého ako vedľajší účastník podporuje. Inštitút

vedľajšieho účastníctva teda neslúži len k ochrane záujmov tretích osôb (vedľajšieho

účastníka) ale zároveň i k ochrane záujmov hlavného účastníka konania, na ktorého stranu

vedľajší účastník pristúpil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na tú skutočnosť, že pokiaľ ustanovenie

hovorí o právnom záujme na výsledku sporu, teda na víťazstve

podporovaného účastníka, nestačí iba záujem materiálny, morálny a podobne. Musí ísť

o existujúci právny záujem tretej osoby na výsledku sporu s priamym dopadom na hmotné

právo.

Dovolací súd preto zhodne so záverom odvolacieho súdu nezistil, že by dovolatelia

mali právny záujem na výsledku sporu o vypratanie nehnuteľnosti ako predpokladu ich

pripustenia do konania ako vedľajších účastníkov na strane žalobcu.

Záujem dovolateľov v prípade úspešnosti žaloby o vypratanie nehnuteľnosti odkúpiť

byt nachádzajúci sa v spornej nehnuteľnosti, ktorého sú nájomcami, nemožno považovať

za právny záujem ako má na mysli V tomto prípade ide vyslovene

o majetkový záujem, ako správne ustálil aj odvolací súd.

Právny záujem dovolateľov na výsledku predmetného konania nemožno vyvodiť ani

z ich tvrdenia, že v prípade úspechu žaloby by boli neplatné všetky právne úkony, urobené

domnelými vlastníkmi, vrátane úkonov týkajúcich sa ukončenia ich nájomného vzťahu.

Výsledok sporu totiž ich právne postavenie neovplyvní, nakoľko aj prípadným vyhovením

žaloby o vypratanie nehnuteľnosti (vrátane právneho posúdenia ďalších predbežných otázok

týkajúcich sa napríklad platnosti zmluvy a podobne) by sa obnovil len dovtedajší právny stav,

bez zásahu do práv nájomcov bytov. Záverom treba dodať, že právny záujem v zmysle § 93

ods. 1 nemožno vyvodiť ani z prípadnej možnosti dovolateľov odkúpiť nimi užívaný

byt v zmysle v znení neskorších predpisov.

Dovolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím odvolacieho súdu

a v podrobnostiach odkazuje na jeho podrobné dôvody rozhodnutia, uvedené v písomnom

vyhotovení jeho rozhodnutia.

Potrebné je poukázať na tú skutočnosť, že v prípade námietky neprípustnosti

vedľajšieho účastníctva sa subjekt, ktorý prejavil vôľu vstúpiť do konania ako vedľajší

účastník, stáva takýmto účastníkom až právoplatným rozhodnutím súdu o prípustnosti vstupu.

Vecne správnym rozhodnutím odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd dovolateľov do

konania ako vedľajších účastníkov nepripustil, preto nemohlo dôjsť k odňatiu im možnosti

konať pred súdom a tým aj k namietanej vade konania v zmysle

Pretože uznesenie odvolacieho súdu je správne a keďže nebolo zistené, že by konanie

bolo postihnuté ani prípadnou ďalšou vadou uvedenou v alebo inou vadou, ktorá

by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, Najvyšší súd Slovenskej republiky

dovolanie Ing. L. J. a Ing. E. J. podľa v spojení s

odmietol.

V dovolacom konaní úspešným žalovaným vzniklo právo na náhradu trov konania (§

243b ods. 5 v spojení s a ). Dovolací súd im však

ich náhradu nepriznal z dôvodu, že nepodali návrh na ich náhradu (, ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 1. júla 2009

JUDr. Vladimír M a g u r a , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková