Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/315/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: I. K. K., bývajúci v B.,

v dovolacom konaní zastúpený JUDr. M. B., advokátkou AK so sídlom v B., proti

žalovanému: Mesto B., R., o ochranu vlastníckeho práva, ktorá vec sa viedla na Okresnom

súde Bardejov pod sp.zn. , o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu

v Prešove z 25. januára 2007 sp.zn. , takto

rozhodol:

Uznesenie Krajského súdu v Prešove z 25. januára 2007 sp.zn.

a uznesenie Okresného súdu Bardejov z 10. augusta 2006 č.k. -108 z r u š u j e

a vec vracia Okresnému súdu Bardejov na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bardejov (súd prvého stupňa) uznesením z 10. augusta 2006 č.k.

-108 odmietol podanie žalobcu z 9. januára 2001. Účastníkom konania nepriznal

náhradu trov konania. O podaní žalobcu tak rozhodol podľa § 43 ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku, v znení neskorších predpisov . Na odôvodnenie

svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa predmetným podaním z 9. januára 2001 (žalobou)

domáhal toho, aby súd uložil žalovanému povinnosť „uviesť spornú vec do takého stavu

na svojej nehnuteľnosti K. X. k.ú. B., aby žalobca sa mohol bezproblémovo dostať aj autom,

či iným prostriedkom, a to v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozsudku“.

Keďže predmetné podanie neobsahovalo všetky zákonom požadované náležitosti, žalobca bol

uznesením z 13. apríla 2006 č.k. -103 vyzvaný na odstránenie vád podania a bol

poučený o následkoch neuposlúchnutia výzvy. Žalobca ale svoje podanie v súdom stanovenej

lehote nedoplnil. Podľa súdu prvého stupňa pre nedostatok podania nemožno v konaní ďalej

pokračovať.

Krajský súd v Prešove (odvolací súd) uznesením z 25. januára 2007 sp.zn.

odvolaním žalobcu napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil

a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Na odôvodnenie svojho

rozhodnutia uviedol, že „dôvody uvedené v uznesení súdu prvého stupňa sú presvedčivé, aj

pokiaľ ide o zistenie skutkového stavu veci aj o právne posúdenie.“ K odvolacej námietke

žalobcu, že súd prvého stupňa ho náležite nepoučil, ako má opravu či doplnenie žaloby

vykonať, uviedol, že poučovacia povinnosť uvedená v ustanovení smeruje

k tomu, aby vady žaloby boli odstránené; súd preto účastníka (žalobcu) poučí aj o tom, ako

treba opravu alebo doplnenie vykonať. Ak súd túto povinnosť splní, záleží už len

na účastníkovi, či vady podania skutočne odstráni alebo či bude daný dôvod na odmietnutie

podania podľa Dodal, že poučovaciu povinnosť podľa

nemožno vykladať tak, že by súd mal účastníka poučovať o hmotnom práve. Pri takom

poučení by totiž nešlo o odstránenie vád podania, pre ktoré nemožno v konaní pokračovať, ale

o návod ako má účastník v konaní postupovať, aby bol úspešný.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu žalobca podal dovolanie. Navrhol rozhodnutie

odvolacieho súdu, a pre rovnaké vady i rozhodnutie súdu prvého stupňa, zrušiť. Podľa

žalobcu tu nebol súdmi tvrdený dôvod odmietnutia jeho žaloby. Z tohto procesného úkonu sa

totiž jednoznačne dá vyvodiť, čoho sa ním domáha. Na „naliehanie“ súdu naostatok uviedol,

že žalovanému treba uložiť povinnosť „urobiť v označenej lokalite rigol“, ktorý aj zakreslil

na kópii snímky z pozemkovej mapy. Uviedol, že nie je si vedomý žiadneho pochybenia

pri podávaní žaloby. Ak tu aj nejaký nedostatok žaloby aj bol, bol odstrániteľný a súd ho mal

na nutnosť jeho odstránenia riadne upozorniť. Podľa žalobcu odvolací súd pri rozhodovaní

o jeho odvolaní „sa ukvapil a konal nepremyslene a svojvoľne“. Jeho rozhodnutím mu bola

odňatá možnosť konať pred súdom.

Žalované mesto sa k dovolaniu žalobcu nevyjadrilo.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). Podmienky prípustnosti dovolania, ktoré smeruje proti

uzneseniu odvolacieho súdu, sú upravené v Dovolanie je prípustné predovšetkým

proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo zmenené uznesenie súdu prvého stupňa (§ 239

ods. 1 v znení do 15. októbra 2008). Dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu

odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd

vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia a c/ ide

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky ( ). Prípustnosť dovolania

žalobcu nemožno vyvodiť z týchto ustanovení, pretože napadnuté rozhodnutie nevykazuje

v nich uvádzané znaky; odvolací súd svojím uznesením potvrdil uznesenie súdu prvého

stupňa.

So zreteľom na obsah dovolania a na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu

vyplývajúcu z ustanovenia dovolací súd skúmal, či konanie, v ktorom bolo

vydané napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, nie je postihnuté vadou konania v zmysle

Podľa tohto ustanovenia prípustnosť dovolania je daná vždy, ak a/ sa rozhodlo

vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,

nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť

a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej

veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát. Ustanovenie pritom nemá žiadne obmedzenia vo výpočte

rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska

prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný a ak je

konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v tomto ustanovení, možno ním napadnúť

aj rozhodnutia, proti ktorým dovolanie inak nie je procesne prípustné. Pre posúdenie

existencie procesnej vady v zmysle uvedeného ustanovenia nie je významný subjektívny

názor účastníka o tom, že v konaní došlo k niektorej z týchto vád, ale len jednoznačné, všetky

pochybnosti vylučujúce zistenie, že konanie je skutočne postihnuté takouto vadou.

Žalobca existenciu vád v zmysle až e/ a v dovolaní nevytýka

a v dovolacom konaní vada takejto povahy ani nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania z týchto

ustanovení preto nemožno vyvodiť.

Z obsahu dovolania vyplýva, že dovolateľ namieta, že konanie je zaťažené procesnou

vadou v zmysle (účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť

konať pred súdom). Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia,

je taký vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme

možnosť pred ním konať a uplatňovať procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia

účinnej ochrany jeho práv.

K odňatiu možnosti konať pred súdom v predmetnej právnej veci malo podľa žalobcu

dôjsť tým, že bola odmietnutá jeho žaloba , hoci podmienky pre postup

podľa tohto ustanovenia neboli dané. Podľa dovolacieho súdu žalobca namieta predmetnú

vadu konania súdov dôvodne.

Konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3)

obsahovať meno, priezvisko, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom

občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa

navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha (§ 79 ods. 1

veta prvá a druhá ). Sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve

účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil

v lehote, ktorú určí, a ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie, ako treba

opravu alebo doplnenie vykonať ( ). Ak účastník v lehote podľa odseku 1

podanie neopraví alebo nedoplní a pre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať,

súd odmietne podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania.

Ak bolo podanie doplnené alebo opravené v celom rozsahu v súlade s uznesením podľa

odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí

podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže podľa § 210a rozhodnúť súd, ktorý ho vydal

( ).

V zmysle ostatne citovaného zákonného ustanovenia, ak sudca alebo zamestnanec

súdu dôjde k záveru, že podanie je nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné, uznesením

rozhodne o ďalšom postupe podľa toho, či ide o podanie, ktoré by podľa obsahu mohlo byť

návrhom na začatie konania, alebo o podanie, ktoré takým návrhom nie je. Obsahom

uznesenia, proti ktorému nemožno podať odvolanie, je výzva účastníkovi, ktorý posudzované

podanie urobil, aby podanie opravil alebo doplnil. Súčasťou výzvy je aj poučenie o spôsobe,

rozsahu a potrebe opravy alebo doplnenia a poučenie o následkoch neopravenia alebo

nedoplnenia podania. V prípade podania, ktoré by podľa obsahu mohlo byť návrhom

na začatie konania, súd musí účastníka poučiť o možnosti odmietnuť také podanie,

a pri ostatných podaniach o tom, že bez opravy a doplnenia sa na také podanie neprihliadne.

umožňuje v citovanom ustanovení podanie, ktoré by mohlo

byť podľa obsahu návrhom na začatie konania, odmietnuť, ak účastník napriek výzve sudcu

alebo povereného zamestnanca podanie neopraví alebo nedoplní a pre uvedený nedostatok

nemožno v konaní pokračovať. Pre taký postup a rozhodnutie ale musia byť splnené

predpoklady ustanovené v ustanovení , podľa ktorého sudca alebo poverený

zamestnanec súdu v uznesení, ktorým vyzve účastníka na doplnenie alebo opravu podania,

uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať; v prípade odmietnutia podania musí

napokon v odôvodnení svojho uznesenia vysvetliť, ktoré konkrétne vady vytýkané žalobcovi

neboli opravené a či vady bránili v konaní pokračovať.

Nesprávnym podaním je pritom také podanie, ktoré síce má všetky náležitosti uvedené

v zákone, avšak tieto náležitosti alebo niektoré z nich sú uvedené nepresne, neurčite alebo

nezrozumiteľne. Podanie je nesprávne i vtedy, ak síce obsahuje presné, určité a zrozumiteľné

údaje, avšak je medzi nimi zjavný logický rozpor (napr. vtedy, ak žalobný petit nevychádza

z označených rozhodujúcich skutočností, ale z iných, v podaní neuvedených okolností,

a nemožno preto vyvodiť, na základe čoho má byť o žalobnom petite rozhodnuté a pod.). Súd

je povinný vyzvať (z úradnej povinnosti) účastníka, ktorý urobil neúplné alebo nesprávne

podanie, aby vady podania odstránil. Túto povinnosť súd plní vtedy, ak pre tento nedostatok

podania nemožno v konaní pokračovať; to platí predovšetkým pri podaniach, ktorými sa

začína konanie na súde v prvom stupni, odvolacie konanie alebo konanie pred dovolacím

súdom. Záver o tom, či neúplnosť alebo nesprávnosť podania bráni súdu tomu, aby

pokračoval v konaní, závisí na okolnostiach konkrétneho prípadu. Uznesenie súdu, ktorým sa

robí výzva na odstránenie vád podania, obsahuje okrem formálnych náležitostí rozhodnutia,

aj: a/ údaje o tom, v čom je podanie neúplné alebo nesprávne, ktorá jeho podstatná náležitosť

chýba a pod. (napr. v označení účastníka), b/ poučenie, ako treba doplnenie alebo opravu

podania vykonať (napr. označenie žalovaného treba doplniť o miesto jeho bydliska a pod.);

poučenie sa však nemôže týkať hmotného práva, vecnej legitimácie a pod., c/ lehotu

na odstránenie vád podania; táto lehota je lehotou sudcovskou ( ), ktorú môže

predseda senátu (samosudca) uznesením predĺžiť, a to i dodatočne (po jej uplynutí), nesmie ju

však skrátiť, d/ poučenie o tom, že podanie bude odmietnuté, ak podanie nebude včas

opravené alebo doplnené. K odmietnutiu podania môže súd pristúpiť len vtedy, ak bol

účastník na odstránenie vád podania riadne vyzvaný, ak vady podania napriek výzve neboli

odstránené a ak nemožno pre tento nedostatok v konaní pokračovať. Poučovaciu povinnosť

súdu uvedenú v treba odlišovať od všeobecnej poučovacej povinnosti podľa

Súdy nižších stupňov v danej veci podľa tohto ustanovenia riadne nepostupovali.

Z obsahu spisu súdu prvého stupňa vyplýva, že žalobou podanou osobne na súde

prvého stupňa 9. januára 2001 žalobca sa domáhal, aby súd žalovanému mestu uložil

povinnosť „uviesť spornú vec do takého stavu na svojej nehnuteľnosti K. X. k.ú. B., aby

žalobca sa mohol bezproblémovo dostať aj autom, či iným prostriedkom, a to v lehote

jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozsudku.“

Súd prvého stupňa uznesením zo 14. februára 2002 č.k. -19 pripustil, aby

do konania na strane žalobcu vstúpila M. K., W., B.. Na odvolanie žalobcu odvolací súd

uznesením z 30. augusta 2002 sp.zn. zrušil uznesenie súdu prvého stupňa.

V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že „žaloba nevykazuje vady, ktoré by

bránili v postupe konania“.

Súd prvého stupňa potom vec prejednal na pojednávaní a rozsudkom z 11. februára

2003 č.k. -42 žalobu zamietol. Ako dôvod zamietnutia žaloby uviedol, že nebolo

preukázané, že by žalovaný zasahoval do vlastníckeho práva žalobcu. Na odvolanie

žalobcuodvolací súd uznesením zo 7. júna 2004 sp.zn. zrušil rozsudok súdu

prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozhodol tak podľa § 221 ods. 1 písm. b/

v znení v čase jeho rozhodovania majúc za to, že postupom súdu prvého stupňa, ktorý

vec prejednal v neprítomnosti žalobcu, bola tomuto účastníkovi odňatá možnosť konať

pred súdom.

Súd prvého stupňa potom rozsudkom z 3. februára 2005 č.k. -79 žalobu

opäť zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že „žalobca podal tzv. negatórnu, zapieraciu

žalobu, ktorou sa domáhal ochrany proti žalovanému, ktorý ho má neoprávnene rušiť

a zasahovať do výkonu jeho vlastníckeho práva iným spôsobom ako zadržiavaním veci.“

Na základe vykonaných dôkazov dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, pretože

vykonaním dokazovaním sa nezistilo, že by žalovaný rušivo zasahoval do vlastníckeho práva

žalobcu, prípadne, že by žalovaný nad mieru primeranú pomerom obťažoval žalobcu alebo že

by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Tiež uviedol, že žalobou podľa § 127 ods. 1

, smerujúcou proti vlastníkovi, „sa žalobca môže úspešne domáhať

len vydania rozsudku, ktorým by žalovanému vlastníkovi bola uložená povinnosť zdržať sa

presne vymedzeného rušenia, nie však už povinnosť niečo pozitívne konať (napr. odstrániť,

premiestniť alebo upraviť určitým spôsobom predmet svojho vlastníctva), tak ako je to

v tomto prípade.“ Odvolací súd, konajúci o odvolaní žalobcu, uznesením z 30. decembra 2005

sp.zn. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie. Podľa odvolacieho súdu „petit žaloby, v zmysle ktorého súd ukladá žalovanému

uviesť spornú vec do takého stavu na svojej nehnuteľnosti K. X. k.ú. B., aby žalobca sa mohol

bezproblémovo dostať aj autom, či iným prostriedkom, nie je vykonateľný podľa žiadneho

ustanovenia v znení neskorších predpisov.“ Súdu prvého stupňa uložil,

aby žalobcu vyzval na odstránenie nedostatkov žaloby.

Súd prvého stupňa uznesením z 13. apríla 2006 č.k. -103 vyzval žalobcu,

aby v lehote 10 dní od doručenia uznesenia doplnil svoju žalobu tak, aby obsahovala

náležitosti uvedené v a , „najmä, aby upravil petit žaloby

tak, aby tento bol vykonateľný (petit žaloby zo dňa 9. januára 2001 nie je vykonateľný podľa

žiadneho ustanovenia v znení neskorších predpisov)“.

Súd prvého stupňa uznesením z 10. augusta 2006 č.k. -108 potom podanie

žalobcu odmietol. Na odvolanie žalobcu odvolací súd uznesením z 25. januára 2007 sp.zn.

napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.

Vyššie uvedeným postupom a rozhodnutiami súdov bola žalobcovi odňatá možnosť

konať pred súdom v zmysle ustanovenia

Už uznesenie z 13. apríla 2006 č.k. -103, ktorým bol žalobca vyzvaný

na doplnenie žaloby, nespĺňa požiadavku konkrétneho a zrozumiteľného poučenia

o nedostatkoch žaloby, ktoré bránia pokračovať v konaní, a o spôsobe ich odstránenia.

Súd pri výzve na odstránenie nedostatkov žaloby má vychádzať z predpokladu, že

výzva je adresovaná osobe, ktorá nie je znalá práva a tomu aj prispôsobiť aj formuláciu

poučenia. Nemali by sa preto vo výzve vyskytovať napr. právne termíny, súdny žargón a pod.

V rozpore s týmto použil súd prvého stupňa vo výzve výrazy, ako „tak, aby bol vykonateľný“,

ako to bolo uvedené v uznesení z 13. apríla 2006 č.k. -103.

Uznesenie odvolacieho súdu popritom je i nepreskúmateľné, pretože nie je riadne

odôvodnené. Nie je v ňom totiž konkrétne vysvetlené, ktoré konkrétne vady žalobca

neodstránil a či a z akého dôvodu tieto vady bránili ďalšiemu postupu v konaní. Odvolací súd

sa nijak nevyporiadal s tvrdením žalobcu v odvolaní proti uzneseniu súdu prvého stupňa

o odmietnutí podania, že „je treba uložiť povinnosť žalovanému urobiť rigol.“ Uznesenie len

vo všeobecnej rovine (neopodstatnene) konštatuje, že „dôvody uvedené v uznesení súdu

prvého stupňa sú presvedčivé, aj pokiaľ ide o zistenie skutkového stavu veci aj o právne

posúdenie. Preto na zistenia uvedené v odôvodnení uznesenia a na právne normy, ktoré použil

z citovaných ustanovení poukazuje odvolací súd.“

Výklad a používanie a musí v celom rozsahu rešpektovať základné

právo účastníkov na súdnu ochranu podľa . Súd

musí vykladať a používať citované ustanovenie v súlade

s účelom základného práva na súdnu ochranu. Interpretáciou a používaním tohto ustanovenia

nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez zákonného podkladu. Súd musí

súčasne vychádzať z toho, že súdy majú poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu

ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených

záujmov účastníkov ( ). Občianske súdne konanie sa musí v každom jednotlivom

prípade stať zárukou zákonnosti a slúžiť na jej upevňovanie a rozvíjanie ( ). Prílišný

formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov občianskeho súdneho konania a nadmerný

tlak na dopĺňanie takých náležitostí do procesných úkonov účastníkov, ktoré nemajú oporu

v zákone, ktoré idú nad rámec zákona alebo nemajú základný význam pre ochranu

zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu.

Sám to vyjadruje tak, že umožňuje odmietnuť podanie

podľa § 43 ods. 2 len vtedy, ak v konaní nemožno pre nedostatky žaloby pokračovať.

Možnosťou pokračovať v konaní v tomto zmysle je možnosť súdu konať a rozhodovať

bez zásadnejších prekážok, ktorými sú neodstrániteľné alebo neodstránené nedostatky žalôb.

Musí ísť o prekážky pre akýkoľvek ďalší postup všeobecného súdu (pozri napr. ).

S prihliadnutím na vyššie uvedené nemožno nechať bez povšimnutia, že súdy nižších

stupňov viac ako päť rokov konali o podaní (žalobe) žalobcu a dvakrát o ňom meritórne aj

rozhodli majúc za to, že žalované mesto nie je nositeľom pasívnej vecnej legitimácie. Už

tento fakt značne spochybňuje záver zaujatý v dovolaním napadnutom rozhodnutí

odvolacieho súdu z 25. januára 2007, že pre vady žaloby nemožno v konaní (začatom

v januári 2001) pokračovať.

Procesná vada podľa ustanovenia spočívajúca v odňatí možnosti

účastníka konať pred súdom zakladá prípustnosť dovolania a je zároveň tiež dôvodom,

pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť, pretože rozhodnutie vydané

v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou nemôže byť považované za správne.

Vzhľadom na to Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolaním žalobcu napadnuté

uznesenie Krajského súdu v Prešove, a pre rovnaké vady i uznesenie Okresného súdu

Bardejov, zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie ( a

v znení ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 1. júla 2009

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková