Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/169/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu B. D. H., L., zastúpeného

JUDr. T. M., advokátkou v H., proti žalovaným 1/ T. L., bývajúcej v H., zastúpenej JUDr. J.

B., advokátom v H., 2/ Ing. M. L., bývajúceho v H., o zaplatenie 26 127,-- Sk

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Humenné pod sp.zn. , o dovolaní

žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 24. septembra 2008 sp.zn.

, , takto

rozhodol:

Dovolanie žalovaných 1/ a 2/ o d m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Humenné rozsudkom z 25. októbra 2007, č.k. - 49 uložil

žalovaným 1/ a 2/ zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 26 127,-- Sk a poplatok

z omeškania 2,5 promile z dlžnej sumy za každý deň omeškania od 31.12.2005 do zaplatenia,

v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Uložil žalovaným aj povinnosť zaplatiť

žalobcovi spoločne a nerozdielne trovy konania v sume 8 450,-- Sk, na adresu právnej

zástupkyne žalobcu v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení svojho

rozhodnutia uviedol, že žaloba bola podaná dôvodne, nakoľko nájomca v zmysle platných

ustanovení je povinný platiť nájomné podľa zmluvy. Úhrada za plnenie poskytované

s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí spolu s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú

alebo právny predpis neustanoví inak (§ 696 ods. 1 Obč. zák.). V danom prípade súd zistil, že

žalovaným bol prenechaný na základe zápisnice o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu

do užívania družstevný byt a títo si neplnili povinnosť voči žalobcovi ako prenajímateľovi

bytu, spočívajúcu v povinnosti platiť mesačné úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu.

Keďže dlžná čiastka predstavovala ku dňu 31.12.2005 sumu 26 127,-- Sk, súd žalobe žalobcu

vyhovel v celom rozsahu. Poukázal aj na to, že ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu

za plnenie poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť

prenajímateľovi poplatok z omeškania. Súd prvého stupňa preto zaviazal žalovaných 1/, 2/

zaplatiť dlžnú sumu s požadovaným poplatkom z omeškania, v zmysle § 4 vládneho

nariadenia č. a to vo výške 2,5 promile dlžnej sumy za každý deň omeškania.

O trovách konania rozhodol podľa a úspešnému žalobcovi priznal náhradu

trov konania.

Uznesením č.k. - 75 zo 14. marca 2008 súd prvého stupňa rozhodol tak,

že nepriznal žalovaným oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Mal preukázané, že

o žiadosti žalovaných o priznanie oslobodenia od platenia súdneho poplatku už súd prvého

stupňa rozhodoval uznesením zo dňa 10. apríla 2006, kedy žalovaným oslobodenie

od platenia súdnych poplatkov nepriznal. Toto uznesenie bolo potvrdené uznesením

Krajského súdu v Prešove z 4.7.2006, sp.zn. . V čase, keď súd nepriznal

žalovaným oslobodenie, bol zárobok žalovaného 2/ vyčíslený vo výške 9 000,-- Sk a žalovaná

1/ poberala opatrovateľský príspevok. Zároveň mal za preukázané, že žalovaní vlastnia dve

nehnuteľnosti a to rodinný dom na S. ul. X. v H. a 3 - izbový družstevný byt na P. ul. X. v H..

Neboli preto splnené podmienky pre priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov

v čase rozhodovania o novej žiadosti na oslobodenie od platenia súdneho poplatku.

Vzhľadom na výšku súdneho poplatku, ktorá predstavuje sumu 1 556,-- Sk mal súd prvého

stupňa za to, že nie sú splnené podmienky pre priznanie oslobodenia od platenia súdnych

poplatkov. Zaplatenie súdneho poplatku v stanovenej výške, vzhľadom na príjem žalovaných

za rok 2007, nemôže ohroziť ich ekonomickú a sociálnu situáciu.

Krajský súd v Prešove na odvolanie žalovaných rozsudkom z 24. septembra 2008, sp.

zn. , potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a uznesenie súdu

prvého stupňa ako vecne správne v zmysle Žalovaným uložil povinnosť spoločne

a nerozdielne zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v sume 6 128,-- Sk, do troch dní

na účet právnej zástupkyne JUDr. T. M.. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že

zo strany žalovaných nebola plnená povinnosť platenia nájomného. Za uplatnené obdobie

vznikol rozdiel na nezaplatenom nájomnom za päť mesiacov vo výške 26 127,-- Sk. Tento

rozdiel na nájomnom do rozhodnutia vo veci samej pred súdom prvého stupňa, ako aj

do rozhodnutia o odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa, zo strany žalovaných nebol

uhradený. Vzhľadom na to, že žalovaní si nesplnili svoju povinnosť a zákonné nájomné

žalobcovi neplatili, prvostupňový súd správne rozhodol, ak zaviazal žalovaných na zaplatenie

dlžného nájomného. Tým, že sa dostali žalovaní do omeškania s platením nájomného, vznikol

žalobcovi nárok aj na uplatnenie príslušenstva pohľadávky. Odvolací súd mal za to, že

prvostupňový súd vo veci správne rozhodol a odvolanie, ktoré bolo podané žalovanými, je

nedôvodné.

V celom rozsahu sa stotožnil aj s rozhodnutím prvostupňového súdu o nepriznaní

oslobodenia od platenia súdnych poplatkov. Poukázal na to, že prvostupňový súd si

zabezpečil príjem žalovaného 2/ od S. .P. za obdobie od 10.1.2006 do 10.3.2008. Za

sledované obdobie žalovaný 2/ mal príjem 451 220,-- Sk. Žalovaná 1/ mala príjem za rok

2007 – 50 220,-- Sk. Dospel preto k záveru, že vzhľadom na výšku súdneho poplatku 1 550,--

Sk, prvostupňový súd správne rozhodol, ak nepriznal žalovaným oslobodenie od platenia

súdneho poplatku.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie žalovaní 1/, 2/ a to

z dôvodov, uvedených v odpore proti platobnému rozkazu, ako aj z dôvodov uvedených

v odvolaní proti uzneseniu súdu prvého stupňa o nepriznaní oslobodenia od platenia súdnych

poplatkov. Odvolaciemu súdu vytýkali, že nerozhodol na základe skutkového stavu

a vykonaných dôkazov, ale iba na základe vyjadrení žalobcu, ktoré sa nezakladajú na pravde.

Žalobca zamlčal fakt, že odmietol splácanie dlhu podnájomníkmi formou splátkového

kalendára. Namietali, že odvolací súd napriek ospravedlneniu ich neúčasti na pojednávaní

z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti žalovaného 2/ a z vážnych rodinných dôvodov

žalovanej 1/ a žiadosti o odročenie pojednávania, toto neodročil a vo veci samej rozhodol.

Žalobca sa k dovolaniu žalovaných nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podali včas účastníci konania ( ), skúmal najskôr to, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236

a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel

k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok

nie je prípustný.

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok,

potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku

vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného

právneho významu ( ).

V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného

v a , pretože nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku

ktorého odvolací súd nevyslovil, že je dovolanie proti nemu prípustné. Dovolanie nie je

prípustné ani podľa ustanovenia z dôvodu, že dovolací súd vo veci

doposiaľ nerozhodoval.

V prejednávanej veci odvolací súd potvrdil aj uznesenie súdu prvého stupňa

o nepriznaní žalovaným oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Hoci rozhodol vo forme

rozsudku, keďže prejednával aj odvolanie vo veci samej, prípustnosť dovolania žalovaných

proti tomuto rozhodnutiu je potrebné posúdiť podľa a nasl.

V zmysle ustanovenia platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu

vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie

odvolacieho súdu ( ) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci

postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239

ods. 1 písm. b/ veta prvá ). Podľa je dovolanie prípustné tiež

proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak

a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné,

pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v časti ktorej potvrdil uznesenie

súdu prvého stupňa nemá znaky vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd potvrdil uznesenie

súdu prvého stupňa a vo svojom uznesení nevyslovil, že je proti nemu dovolanie prípustné.

V danej veci nejde ani o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade

cudzozemského rozhodnutia a ani o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia

alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Dovolanie žalovaných preto nie je v tejto časti prípustné.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa , ale sa

zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti

účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne

obsadeným súdom). Existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto

zákonnom ustanovení dovolací súd nezistil.

So zreteľom na žalovanými tvrdený dôvod dovolania sa Najvyšší súd Slovenskej

republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že konanie trpí vadou

uvedenou v

Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky: 1/ odňatie možnosti

konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,

3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že

zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom

nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť

taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom

chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie

svojich práv a oprávnených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, že

prvostupňový, ako aj odvolací súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci postupoval v súlade

s právnymi predpismi a žalovaným neznemožnil uplatniť procesné práva priznané im

právnym poriadkom na zabezpečenie ich práv a oprávnených záujmov.

Z obsahu dovolania žalovaných je zrejmé, že prípustnosť dovolania podľa § 237 písm.

f/ vyvodzujú z toho, že odvolací súd napriek ospravedlneniu ich neúčasti

na pojednávaní z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti žalovaného 2/, z vážnych rodinných

dôvodov žalovanej 1/ a žiadosti o odročenie pojednávania toto neodročil a vo veci samej

rozhodol.

Podľa súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa

riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu

o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka, prihliadne pritom

na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Z obsahu spisu vyplýva, že odvolací súd bez prítomnosti žalovaných vec prejednal

a rozhodol na pojednávaní dňa 24. septembra 2008 (čl. 97 spisu). Žalovaní písomným

podaním z 19. septembra 2008, ktoré bolo súdu doručené 23. septembra 2008 požiadali

o odročenie pojednávania z dôvodu dlhodobej pracovnej neschopnosti žalovaného 2/

a z vážnych rodinných dôvodov žalovanej 1/ a požiadali o odročenie pojednávania. K tomuto

ospravedlneniu však žalovaný 2/ nepripojil lekárske potvrdenie o svojej práceneschopnosti.

Naopak z obsahu spisu je zrejmé, že rodinné dôvody a dlhodobá práceneschopnosť boli

dôvodmi pre odročovanie súdnych pojednávaní aj v priebehu prvostupňového konania. Preto

ak za takejto skutkovej situácie odvolací súd vo veci s poukazom na ustanovenie § 101 ods. 2

vec meritórne prejednal bez prítomnosti žalovaných, neodňal im možnosť konať

pred súdom v zmysle

Súd môže posudzovať žiadosť účastníka o odročenie pojednávania len z hľadiska

dôležitých dôvodov, existenciu ktorých môže preveriť zo skutočností, ktoré sú mu známe

v čase rozhodovania o tejto žiadosti účastníka. Dôvodnosť žiadosti o odročenie pojednávania

posudzuje súd preto predovšetkým z hľadiska preukázania skutočností, z ktorej účastník

vyvodzuje existenciu dôležitého dôvodu v zmysle Pokiaľ uvedená

skutočnosť nie je v čase rozhodovania súdu o tejto žiadosti účastníka hodnoverne preukázaná,

zostáva jeho žiadosť iba v rovine nepodložených tvrdení. Žiadosť o odročenie pojednávania je

podložená dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania vo všeobecnosti vtedy, ak

účastník tvrdí také skutočnosti, ktoré sú vzhľadom k svojej povahe spôsobilé jeho neúčasť

na pojednávaní ospravedlniť, t.j. také, ktoré mu neumožňujú sa na pojednávaní zúčastniť

a súčasne sú vážne, dôležité a ospravedlniteľné z hľadiska objektívneho, tak aj subjektívneho

(či mohla byť prekážka predvídaná, prípadne odvrátená).

V prejednávanej veci žalovaní síce požiadali o odročenie pojednávania, avšak dôvod

pre takýto postup nepreukázali. Žalovaný nepredložil lekárske potvrdenie o svojej

práceneschopnosti a žalovaná hodnoverným spôsobom neosvedčila skutočnosti tvrdené

v žiadosti o odročenie pojednávania. Pokiaľ teda súd v konaní pokračoval aj po obdržaní

žiadosti žalovaných o odročenie pojednávania a vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti,

neporušil ustanovenie a neodňal im možnosť pred súdom konať.

Skutočnosť, že by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom

posúdení veci, môže byť len odôvodnením dovolania v zmysle

v prípade, ak je dovolanie prípustné a nie dôvodom jeho prípustnosti podľa § 236 a nasl.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia dovolateľov boli opodstatnené (dovolací súd

ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľmi vytýkaná skutočnosť by mala

za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť

dovolania v zmysle V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil

správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových

záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie

bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Vzhľadom na uvedené možno preto zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

nemožno vyvodiť z ustanovenia a a iné vady konania v zmysle

neboli dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie

žalovaných v súlade s v spojení s , ako dovolanie

smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný,

odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým

rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti žalovaným, ktorí úspech nemali ( v spojení s

a ). Keďže žalobcovi v dovolacom konaní trovy nevznikli, dovolací

súd mu náhradu nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 7. júla 2009

JUDr. Vladimír M a g u r a , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková