Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
f67/370908.86f375.pdf
PDF · 109.5 KB
No categories available
5Cdo/169/2009
Najvyšší súd 5 Cdo 169/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu B. D. H., L., zastúpeného
JUDr. T. M., advokátkou v H., proti žalovaným 1/ T. L., bývajúcej v H., zastúpenej JUDr. J.
B., advokátom v H., 2/ Ing. M. L., bývajúceho v H., o zaplatenie 26 127,-- Sk
s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Humenné pod sp.zn. 5 C 74/2006, o dovolaní
žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 24. septembra 2008 sp.zn.
10 Co 30/2008, 10 Co 31/2008, takto
rozhodol:
Dovolanie žalovaných 1/ a 2/ o d m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Humenné rozsudkom z 25. októbra 2007, č.k. 5 C 74/2006 - 49 uložil
žalovaným 1/ a 2/ zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 26 127,-- Sk a poplatok
z omeškania 2,5 promile z dlžnej sumy za každý deň omeškania od 31.12.2005 do zaplatenia,
v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Uložil žalovaným aj povinnosť zaplatiť
žalobcovi spoločne a nerozdielne trovy konania v sume 8 450,-- Sk, na adresu právnej
zástupkyne žalobcu v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol, že žaloba bola podaná dôvodne, nakoľko nájomca v zmysle platných
ustanovení je povinný platiť nájomné podľa zmluvy. Úhrada za plnenie poskytované
s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí spolu s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú
alebo právny predpis neustanoví inak (§ 696 ods. 1 Obč. zák.). V danom prípade súd zistil, že
žalovaným bol prenechaný na základe zápisnice o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu
do užívania družstevný byt a títo si neplnili povinnosť voči žalobcovi ako prenajímateľovi
bytu, spočívajúcu v povinnosti platiť mesačné úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu.
Keďže dlžná čiastka predstavovala ku dňu 31.12.2005 sumu 26 127,-- Sk, súd žalobe žalobcu
vyhovel v celom rozsahu. Poukázal aj na to, že ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu
za plnenie poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť
prenajímateľovi poplatok z omeškania. Súd prvého stupňa preto zaviazal žalovaných 1/, 2/
zaplatiť dlžnú sumu s požadovaným poplatkom z omeškania, v zmysle § 4 vládneho
nariadenia č. 87/1995 Zb. a to vo výške 2,5 promile dlžnej sumy za každý deň omeškania.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal náhradu
trov konania.
Uznesením č.k. 5 C 74/2006 - 75 zo 14. marca 2008 súd prvého stupňa rozhodol tak,
že nepriznal žalovaným oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Mal preukázané, že
o žiadosti žalovaných o priznanie oslobodenia od platenia súdneho poplatku už súd prvého
stupňa rozhodoval uznesením zo dňa 10. apríla 2006, kedy žalovaným oslobodenie
od platenia súdnych poplatkov nepriznal. Toto uznesenie bolo potvrdené uznesením
Krajského súdu v Prešove z 4.7.2006, sp.zn. 3 Co 188/2006. V čase, keď súd nepriznal
žalovaným oslobodenie, bol zárobok žalovaného 2/ vyčíslený vo výške 9 000,-- Sk a žalovaná
1/ poberala opatrovateľský príspevok. Zároveň mal za preukázané, že žalovaní vlastnia dve
nehnuteľnosti a to rodinný dom na S. ul. X. v H. a 3 - izbový družstevný byt na P. ul. X. v H..
Neboli preto splnené podmienky pre priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov
v čase rozhodovania o novej žiadosti na oslobodenie od platenia súdneho poplatku.
Vzhľadom na výšku súdneho poplatku, ktorá predstavuje sumu 1 556,-- Sk mal súd prvého
stupňa za to, že nie sú splnené podmienky pre priznanie oslobodenia od platenia súdnych
poplatkov. Zaplatenie súdneho poplatku v stanovenej výške, vzhľadom na príjem žalovaných
za rok 2007, nemôže ohroziť ich ekonomickú a sociálnu situáciu.
Krajský súd v Prešove na odvolanie žalovaných rozsudkom z 24. septembra 2008, sp.
zn. 10 Co 30/2008, 10 Co 31/2008 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a uznesenie súdu
prvého stupňa ako vecne správne v zmysle § 219 O.s.p. Žalovaným uložil povinnosť spoločne
a nerozdielne zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v sume 6 128,-- Sk, do troch dní
na účet právnej zástupkyne JUDr. T. M.. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že
zo strany žalovaných nebola plnená povinnosť platenia nájomného. Za uplatnené obdobie
vznikol rozdiel na nezaplatenom nájomnom za päť mesiacov vo výške 26 127,-- Sk. Tento
rozdiel na nájomnom do rozhodnutia vo veci samej pred súdom prvého stupňa, ako aj
do rozhodnutia o odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa, zo strany žalovaných nebol
uhradený. Vzhľadom na to, že žalovaní si nesplnili svoju povinnosť a zákonné nájomné
žalobcovi neplatili, prvostupňový súd správne rozhodol, ak zaviazal žalovaných na zaplatenie
dlžného nájomného. Tým, že sa dostali žalovaní do omeškania s platením nájomného, vznikol
žalobcovi nárok aj na uplatnenie príslušenstva pohľadávky. Odvolací súd mal za to, že
prvostupňový súd vo veci správne rozhodol a odvolanie, ktoré bolo podané žalovanými, je
nedôvodné.
V celom rozsahu sa stotožnil aj s rozhodnutím prvostupňového súdu o nepriznaní
oslobodenia od platenia súdnych poplatkov. Poukázal na to, že prvostupňový súd si
zabezpečil príjem žalovaného 2/ od S. .P. za obdobie od 10.1.2006 do 10.3.2008. Za
sledované obdobie žalovaný 2/ mal príjem 451 220,-- Sk. Žalovaná 1/ mala príjem za rok
2007 – 50 220,-- Sk. Dospel preto k záveru, že vzhľadom na výšku súdneho poplatku 1 550,--
Sk, prvostupňový súd správne rozhodol, ak nepriznal žalovaným oslobodenie od platenia
súdneho poplatku.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie žalovaní 1/, 2/ a to
z dôvodov, uvedených v odpore proti platobnému rozkazu, ako aj z dôvodov uvedených
v odvolaní proti uzneseniu súdu prvého stupňa o nepriznaní oslobodenia od platenia súdnych
poplatkov. Odvolaciemu súdu vytýkali, že nerozhodol na základe skutkového stavu
a vykonaných dôkazov, ale iba na základe vyjadrení žalobcu, ktoré sa nezakladajú na pravde.
Žalobca zamlčal fakt, že odmietol splácanie dlhu podnájomníkmi formou splátkového
kalendára. Namietali, že odvolací súd napriek ospravedlneniu ich neúčasti na pojednávaní
z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti žalovaného 2/ a z vážnych rodinných dôvodov
žalovanej 1/ a žiadosti o odročenie pojednávania, toto neodročil a vo veci samej rozhodol.
Žalobca sa k dovolaniu žalovaných nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236
a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel
k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok
nie je prípustný.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238
O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je
prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok,
potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku
vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného
právneho významu (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného
v § 238 ods. 1 a 3 O.s.p., pretože nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku
ktorého odvolací súd nevyslovil, že je dovolanie proti nemu prípustné. Dovolanie nie je
prípustné ani podľa ustanovenia § 238 ods. 2 O.s.p. z dôvodu, že dovolací súd vo veci
doposiaľ nerozhodoval.
V prejednávanej veci odvolací súd potvrdil aj uznesenie súdu prvého stupňa
o nepriznaní žalovaným oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Hoci rozhodol vo forme
rozsudku, keďže prejednával aj odvolanie vo veci samej, prípustnosť dovolania žalovaných
proti tomuto rozhodnutiu je potrebné posúdiť podľa § 239 a nasl. O.s.p.
V zmysle ustanovenia § 239 O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu
vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie
odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci
postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239
ods. 1 písm. b/ O.s.p. veta prvá O.s.p.). Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež
proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak
a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné,
pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu
na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide
o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné
(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
Dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v časti ktorej potvrdil uznesenie
súdu prvého stupňa nemá znaky vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd potvrdil uznesenie
súdu prvého stupňa a vo svojom uznesení nevyslovil, že je proti nemu dovolanie prípustné.
V danej veci nejde ani o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade
cudzozemského rozhodnutia a ani o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia
alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
Dovolanie žalovaných preto nie je v tejto časti prípustné.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa § 238 O.s.p., ale sa
zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné
ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo
uzneseniu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných
procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok
právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého
účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa
nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti
účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne
obsadeným súdom). Existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto
zákonnom ustanovení dovolací súd nezistil.
So zreteľom na žalovanými tvrdený dôvod dovolania sa Najvyšší súd Slovenskej
republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že konanie trpí vadou
uvedenou v § 237 písm. f/ O.s.p.
Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný
procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,
ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov.
Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky: 1/ odňatie možnosti
konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,
3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že
zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom
nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť
taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom
chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie
svojich práv a oprávnených záujmov.
O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd
v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými
právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré
mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, že
prvostupňový, ako aj odvolací súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci postupoval v súlade
s právnymi predpismi a žalovaným neznemožnil uplatniť procesné práva priznané im
právnym poriadkom na zabezpečenie ich práv a oprávnených záujmov.
Z obsahu dovolania žalovaných je zrejmé, že prípustnosť dovolania podľa § 237 písm.
f/ O.s.p. vyvodzujú z toho, že odvolací súd napriek ospravedlneniu ich neúčasti
na pojednávaní z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti žalovaného 2/, z vážnych rodinných
dôvodov žalovanej 1/ a žiadosti o odročenie pojednávania toto neodročil a vo veci samej
rozhodol.
Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa
riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu
o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka, prihliadne pritom
na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Z obsahu spisu vyplýva, že odvolací súd bez prítomnosti žalovaných vec prejednal
a rozhodol na pojednávaní dňa 24. septembra 2008 (čl. 97 spisu). Žalovaní písomným
podaním z 19. septembra 2008, ktoré bolo súdu doručené 23. septembra 2008 požiadali
o odročenie pojednávania z dôvodu dlhodobej pracovnej neschopnosti žalovaného 2/
a z vážnych rodinných dôvodov žalovanej 1/ a požiadali o odročenie pojednávania. K tomuto
ospravedlneniu však žalovaný 2/ nepripojil lekárske potvrdenie o svojej práceneschopnosti.
Naopak z obsahu spisu je zrejmé, že rodinné dôvody a dlhodobá práceneschopnosť boli
dôvodmi pre odročovanie súdnych pojednávaní aj v priebehu prvostupňového konania. Preto
ak za takejto skutkovej situácie odvolací súd vo veci s poukazom na ustanovenie § 101 ods. 2
O.s.p. vec meritórne prejednal bez prítomnosti žalovaných, neodňal im možnosť konať
pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Súd môže posudzovať žiadosť účastníka o odročenie pojednávania len z hľadiska
dôležitých dôvodov, existenciu ktorých môže preveriť zo skutočností, ktoré sú mu známe
v čase rozhodovania o tejto žiadosti účastníka. Dôvodnosť žiadosti o odročenie pojednávania
posudzuje súd preto predovšetkým z hľadiska preukázania skutočností, z ktorej účastník
vyvodzuje existenciu dôležitého dôvodu v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. Pokiaľ uvedená
skutočnosť nie je v čase rozhodovania súdu o tejto žiadosti účastníka hodnoverne preukázaná,
zostáva jeho žiadosť iba v rovine nepodložených tvrdení. Žiadosť o odročenie pojednávania je
podložená dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania vo všeobecnosti vtedy, ak
účastník tvrdí také skutočnosti, ktoré sú vzhľadom k svojej povahe spôsobilé jeho neúčasť
na pojednávaní ospravedlniť, t.j. také, ktoré mu neumožňujú sa na pojednávaní zúčastniť
a súčasne sú vážne, dôležité a ospravedlniteľné z hľadiska objektívneho, tak aj subjektívneho
(či mohla byť prekážka predvídaná, prípadne odvrátená).
V prejednávanej veci žalovaní síce požiadali o odročenie pojednávania, avšak dôvod
pre takýto postup nepreukázali. Žalovaný nepredložil lekárske potvrdenie o svojej
práceneschopnosti a žalovaná hodnoverným spôsobom neosvedčila skutočnosti tvrdené
v žiadosti o odročenie pojednávania. Pokiaľ teda súd v konaní pokračoval aj po obdržaní
žiadosti žalovaných o odročenie pojednávania a vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti,
neporušil ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p. a neodňal im možnosť pred súdom konať.
Skutočnosť, že by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom
posúdení veci, môže byť len odôvodnením dovolania v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.
v prípade, ak je dovolanie prípustné a nie dôvodom jeho prípustnosti podľa § 236 a nasl.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne
posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť
dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje
zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia dovolateľov boli opodstatnené (dovolací súd
ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľmi vytýkaná skutočnosť by mala
za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť
dovolania v zmysle § 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil
správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových
záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie
bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).
Vzhľadom na uvedené možno preto zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania
nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238 a § 239 O.s.p. a iné vady konania v zmysle § 237
O.s.p. neboli dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie
žalovaných v súlade s § 218 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., ako dovolanie
smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný,
odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým
rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho
konania proti žalovaným, ktorí úspech nemali (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Keďže žalobcovi v dovolacom konaní trovy nevznikli, dovolací
súd mu náhradu nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 7. júla 2009
JUDr. Vladimír M a g u r a , v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková