Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tost/3/2008

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd v Slovenskej republiky v senáte zloženom z JUDr. Milana Lipovského

a členov sudcov JUDr. Jána Mihala a JUDr. Jany Serbovej na neverejnom zasadnutí

v Bratislave 8. júla 2009 v trestnej veci obžalovaného JUDr. O. K. pre trestný čin

skrátenia dane podľa , v znení neskorších predpisov

(Tr. zák.), o sťažnosti krajského prokurátora v Košiciach proti uzneseniu Krajského súdu

v Košiciach z 30. marca 2007, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa Zv. v znení neskorších predpisov

sťažnosť prokurátora sa z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

Prokurátor podal na Krajskom súde v Košiciach ako súde prvého stupňa obžalobu

na JUDr. O. K., podľa ktorej mal tento spáchať trestný čin skrátenia dane podľa § 148 ods. 1,

ods. 5 Tr. zák. (v znení účinnom do 31. augusta 1999) v podstate na tom skutkovom základe,

že

ako konateľ obchodnej firmy 19. mája 1997 podal na C., žiadosť o prepustenie tovaru

(chemický produkt) do režimu voľného obehu, hoci vedel, že ide o iný chemický produkt

podliehajúci vyššej dani, čím skrátil spotrebnú daň, daň z pridanej hodnoty a clo; tovar potom

odpredal ďalším osobám, pričom spôsobil slovenskému štátu colný dlh vo výške 211 576 Sk;

rovnako konal aj v júni až septembri 1997, čím spôsobil colný dlh vo výške

4 978 560 Sk.

Uznesením Krajského súdu v Košiciach z 30. marca 2007, č. k. -1436, podľa

bola táto trestná vec vrátená prokurátorovi na došetrenie.

Podľa stanoviska súdu orgány prípravného konania porušili procesné predpisy tým,

že časť trestného stíhania obvineného bola vykonaná bez toho, aby tento mal obhajcu, pričom

došlo tiež k porušeniu predpisov o oboznámení obvineného s výsledkami vyšetrovania. Súd

ďalej žiadal od prokurátora špecifikovať žalovaný skutok, a to s poukazom na zostavenie

colného dlhu zo spotrebnej dane, dane z pridanej hodnoty a cla, keďže do úvahy prichádza

aj právne posúdenie tohto skutku ešte podľa ďalších ustanovení zákona (§ 124 ods. 2 Tr. zák.,

resp. podľa v znení neskorších predpisov – ).

Zároveň súd vyslovil názor, že obžaloba nepredložila konkrétne dôkazy týkajúce

sa podvodného konania obvineného, a preto aj v tomto smere žiadal doplniť dokazovanie.

Proti uzneseniu krajského súdu podal prokurátor sťažnosť, ktorou sa domáhal zrušenia

napadnutého rozhodnutia a príkazu, aby súd vo veci konal a rozhodol (§ 149 ods. 1 písm. b/

).

Sťažovateľ primárne vyslovil názor, že napadnuté uznesenie je nezákonné, lebo súd

vo veci rozhodol v stave, keď obvinený nemal obhajcu, a preto vo veci ani nemal konať.

Prokurátor ďalej namietal záver súdu o pochybeniach pri oboznámení obvineného

s výsledkami vyšetrovania považujúc procesné predpisy za dodržané. Napokon v sťažnosti

bola vyslovená námietka týkajúca sa požiadavky súdu na špecifikáciu žalovaného skutku

s tým, že zákon súdu nebráni, aby tento posúdil podľa príslušných ustanovení zákona.

Najvyšší súd v intenciách teraz účinného

( v znení neskorších predpisov) v zmysle

pri rozhodovaní o sťažnosti preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia a jemu

predchádzajúce konanie, pričom nezistil dôvod na rozhodnutie podľa § 148 ods. 1 písm. a/,

písm. b/ , ale dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná.

Krajský súd v súlade s ustanoveniami a v písomnom odôvodnení

rozhodnutia vyložil, o ktoré dôkazy svoje zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností

pokladá so zreteľom na výsledky dokazovania za minimálne pochybnú a akými úvahami

sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.

Najvyšší súd po preskúmaní veci zaujal v nej stanovisko zhodné so závermi krajského

súdu, lebo tieto sú reálne; súd rozhodujúci o sťažnosti si preto argumenty súdu prvého stupňa

osvojuje a v podrobnostiach na tieto poukazuje.

Tento rezultát sa týka porušenia práva obvineného na obhajobu. Tomuto bol

v prípravnom konaní ustanovený obhajca, neskôr si on sám obhajcu zvolil, pričom tento

podľa tvrdenia krajského súdu zomrel. Od tej doby obvinený reálne nemá obhajcu,

či už ustanoveného alebo zvoleného, čo predstavuje zásadné porušenie práva na obhajobu.

Je potrebné konštatovať, že u obvineného K. dôvody nutnej obhajoby existujú najmä

na základe ustanovenia , keďže tento je cudzinec, na území Slovenskej

republiky sa trvale nezdržiava, resp. bol v cudzine vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia

slobody.

Vzhľadom na uvedené bude preto potrebné zistiť dobu ukončenia obhajoby

obvineného zvoleným obhajcom a po ustanovení alebo zvolení iného obhajcu tomuto režimu

prispôsobiť aj ďalšie procesné kroky v prípravnom konaní.

K tomuto smerujúce napadnuté uznesenie je nereálne spochybniť tvrdením,

že aj krajský súd konal v stave, keď obvinený nemal obhajcu. Táto námietka má svoj

formálny základ, ale bolo by v rozpore s účelom trestnoprávneho kódexu ( )

požadovať, aby súd konal za stavu existujúcej reálnej obhajoby, keď záverečná fáza

prípravného konania vykazovala uvedené pochybenie; situáciu je potrebné napraviť ešte

v prípravnom konaní. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na nedostatky pri oboznámení

obvineného s výsledkami vyšetrovania, ktoré nie je možné označiť za lege artis.

Vzhľadom na uvedené zásadné pochybenie potom ďalšie výhrady súdu voči obžalobe

strácajú svoj reálny základ, rovnako ako záver sťažovateľa, že zákonným spôsobom nejednal

ani súd prvého stupňa (spolupráca súdu s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky).

Na margo požiadavky krajského súdu na špecifikáciu žalovaného skutku a dôkazy

týkajúce sa tvrdeného podvodného konania obvineného je potrebné poznamenať,

že za obžalobu zodpovedá v plnom rozsahu prokurátor, a preto len on rozhoduje o postavení

konkrétnej osoby pred súd na základe zhromaždených dôkazov. Súd potom rozhoduje len

o skutku uvedenom v obžalobe, pričom nie je viazaný právnym posúdením skutku v nej

(, ), pričom tak koná na základe dôkazov vykonaných v rozsahu

predpokladanom v ustanovení a tieto hodnotí v intenciách

Je v kompetencii súdu na uvedenom základe skutok v určitom smere modifikovať

pri zachovaní totožnosti skutku; v tomto smere je sťažnosť prokurátora opodstatnená.

Najvyšší súd po zvážení všetkých uvedených okolností dospel k záveru, že v základnej

otázke sťažnosť prokurátora nie je dôvodná, a preto ju podľa

zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 8. júla 2009

JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová