Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
65d/371037.e0d1c9.pdf
PDF · 100.98 KB
No categories available
3Cdo/184/2009
Najvyšší súd 3 Cdo 184/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky Ľ., bývajúcej v M.,
zastúpenej JUDr. M., advokátkou so sídlom v H., proti odporcovi J., bývajúcemu vo V.,
o príspevok na výživu rozvedenej manželky a o príspevok na výživu rozvedeného
manžela, vedenej na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 6 C 14/2007, o dovolaní
navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 19. novembra 2008 sp. zn.
1 Co 138/2008, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Účastníkom nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Humenné rozsudkom z 26. júna 2008 č.k. 6 C 14/2007-206 zamietol návrh,
ktorým sa navrhovateľka domáhala, aby súd zaviazal odporcu platiť jej mesačne príspevok na
výživu rozvedenej manželky. Zároveň zamietol protinávrh odporcu, aby navrhovateľka bola
súdom zaviazaná platiť mu mesačne príspevok na výživu rozvedeného manžela. Rozhodol, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie vo veci samej
odôvodnil výsledkami vykonaného dokazovania, ktorými mal preukázané, že v prípade
navrhovateľky ani v prípade odporcu nie sú dané predpoklady pre priznanie príspevku na
výživu rozvedeného manžela v zmysle § 72 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“). Pri rozhodovaní o trovách
konania aplikoval § 150 O.s.p.
Navrhovateľka podala odvolanie proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bol
zamietnutý jej návrh a ktorým jej nebola priznaná náhrada trov konania. Krajský súd
v Prešove rozsudkom z 19. novembra 2008 sp. zn. 1 Co 138/2008 rozsudok súdu prvého
stupňa potvrdil v oboch napadnutých výrokoch. V odôvodnení poukázal na správnosť
-2-3 Cdo 184/2009
skutkových a právnych záverov, na ktorých je založené ním potvrdené rozhodnutie (§ 219
O.s.p.). O trovách konania rozhodol s poukazom na § 224 ods. 1 O.s.p. a § 150 O.s.p.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podala navrhovateľka dovolanie, v ktorom uviedla, že
súdy nezistili úplne všetky rozhodujúce skutkové okolnosti, neporovnali finančnú a sociálnu
situáciu účastníkov konania a nerozhodli správne a spravodlivo. Odvolaciemu súdu vytkla, že
rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania napriek jej vyjadreniu, aby rozhodnuté
bolo po nariadení odvolacieho pojednávania. Žiadala dovolaním napadnutý rozsudok zrušiť
a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
Odporca sa k dovolaniu písomne nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods.1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená advokátkou, bez
nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie
smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, ak to zákon
pripúšťa (§ 236 ods.1 O.s.p.).
Občiansky súdny poriadok pripúšťa dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu, ak je ním
napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.), ďalej proti rozsudku odvolacieho súdu,
v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto
veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), a napokon proti rozsudku, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu
prvého stupňa, ak odvolací súd vo výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po
právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu (§ 238 ods. 3 O.s.p.). Osobitne je ale
potrebné poukázať na § 238 ods. 4 O.s.p., v zmysle ktorého dovolanie nie je prípustné vo
veciach upravených Zákonom o rodine okrem rozsudku o obmedzení alebo pozbavení
rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu, o priznaní rodičovských
práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí rodičovstva
alebo o osvojení.
V predmetnom konaní išlo o príspevok na výživu rozvedenej manželky. Právna úprava
tohto príspevku je obsiahnutá v ustanoveniach § 72 a § 73 Zákona o rodine. To znamená, že
-3-3 Cdo 184/2009
prejednávanou bola taká vec upravená Zákonom o rodine, v prípade ktorej nešlo o žiadnu
z výnimiek uvedených v § 238 ods. 4 O.s.p. Napadnutý rozsudok odvolacieho súdu
v dôsledku toho vykazuje znaky rozsudku, v prípade ktorého je procesná prípustnosť
dovolania vylúčená ustanovením § 238 ods. 4 O.s.p.
Vzhľadom na obsah dovolania a tiež zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných
vád uvedených v § 237 O.s.p. (§ 242 ods. 1 O.s.p.), neobmedzil sa dovolací súd len na
skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p. ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie nie
je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 Os.p. Podľa tohto ustanovenia je
dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci,
ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal
spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol
riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už
prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát. Treba uviesť, že § 237 O.s.p. nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí
odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti
dovolania podľa tohto ustanovenia nie je predmet konania významný, preto ak je konanie
postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., možno ním napadnúť aj
rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie neprípustné. Prípustnosť dovolania
v zmysle § 237 O.s.p. nezakladá samo tvrdenie účastníka o existencii niektorej z uvedených
procesných vád, ale zistenie, že k vade tejto povahy skutočne došlo.
Procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. dovolateľka nenamietala
a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto
ustanovení nemožno vyvodiť.
Navrhovateľka v dovolaní odvolaciemu súdu vytýka, že rozhodol bez nariadenia
odvolacieho pojednávania napriek tomu, že súdu prvého stupňa oznámila, že nesúhlasí
s rozhodnutím bez nariadenia odvolacieho pojednávania. Pokiaľ sa domnieva, že v konaní jej
tým bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.), treba uviesť, že pod
odňatím možnosti pred súdom konať sa rozumie závadný procesný postup súdu, ktorým sa
-4-3 Cdo 184/2009
účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom
konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
Zo spisu vyplýva, že 20. augusta 2008 vyzval súd prvého stupňa navrhovateľku, aby sa
vyjadrila, či súhlasí s prejednaním veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania. V podaní
z 25. augusta 2008 (č.l. 231 spisu) navrhovateľka uviedla, že s rozhodnutím vo veci bez
nariadenia pojednávania nesúhlasí. Odvolací súd vec prejednal a rozhodol 19. novembra 2008
bez nariadenia odvolacieho pojednávania. V dovolacom konaní bolo potrebné posúdiť, či tým
nedošlo k odňatiu možnosti navrhovateľky konať pred odvolacím súdom.
V čase, keď súd prvého stupňa vyzval navrhovateľku na uvedené vyjadrenie, bol účinný
Občiansky súdny poriadok v znení do nadobudnutia účinnosti zákona č. 384/2008 Z.z. Podľa
§ 214 ods. 1 O.s.p. v tomto znení platilo, že na prejednanie odvolania nariadi predseda senátu
odvolacieho súdu pojednávanie. V zmysle § 214 ods. 3 O.s.p. v uvedenom znení
pojednávanie nebolo potrebné nariaďovať (o. i.) vtedy, ak sa účastníci konania vzdali práva
zúčastniť sa na pojednávaní alebo súhlasia s tým, aby bol vo veci vydaný rozsudok bez
nariadenia pojednávania.
Dňom 15. októbra 2008 nadobudol účinnosť zákon č. 384/2008 Z.z., ktorý novelizoval
Občiansky súdny poriadok, a to aj jeho ustanovenie § 214. V dôvodovej správe k tejto novele
je uvedené, že Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd ani judikatúra
Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžadujú, aby sa na všetkých súdnych inštanciách
pojednávanie vykonalo vždy verejne. Ak teda rozhodoval súd prvého stupňa na pojednávaní,
odvolací súd v zásade nemusí nariadiť pojednávanie.
Podľa § 214 ods. 1 O.s.p. v znení od 15. októbra 2008 na prejednanie odvolania proti
rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie ak a/ je
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a
bez nariadenia odvolacieho pojednávania, c/ to vyžaduje dôležitý verejný záujem. Podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p. v tomto znení ale v ostatných prípadoch (než sú uvedené v § 214 ods. 1
O.s.p.) môže odvolací súd rozhodnúť aj bez nariadenia odvolacieho pojednávania.
V zmysle § 372p O.s.p. sa na konania začaté pred 15. októbrom 2008 použijú predpisy
účinné od 15. októbra 2008, ak nie je ďalej ustanovené inak. Keďže „ďalej“ nie je o možnosti
-5-3 Cdo 184/2009
odvolacieho súdu aplikovať ustanovenie § 214 ods. 2 O.s.p. v znení od 15. októbra 2008 aj na
konania začaté do tohto dňa „ustanovené inak“, Krajský súd v Prešove postupoval správne,
keď v danom prípade aplikoval ustanovenie § 214 ods. 2 O.s.p v znení po 15. októbri 2008.
Zo spisu vyplýva, že odvolací súd považoval skutkové zistenia súdu prvého stupňa za
úplné a ich právne posúdenie súdom prvého stupňa za správne; v dôsledku toho dospel
k záveru, že sú dané zákonné dôvody pre potvrdenie odvolaním napadnutého rozsudku (§ 219
O.s.p.). V preskúmavanej veci: a/ nebolo potrebné dokazovanie zopakovať ani doplniť, b/ súd
prvého stupňa rozhodol po nariadení pojednávania a c/ obsah spisu nesvedčí o tom, že by
nariadenie odvolacieho pojednávania vyžadoval dôležitý verejný záujem. Vzhľadom na to
dospel dovolací súd k záveru, že odvolací súd postupoval v súlade so zákonom, pokiaľ
prejednal odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej 19. novembra 2008 bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. v znení od 15. októbra 2008). Postup
odvolacieho súdu nemal za následok procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Pokiaľ dovolateľka naznačuje, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci, dovolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na
zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil
správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale
interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Právnym posúdením veci ale súd neodníma účastníkovi konania možnosť uplatnenia jeho
procesných práv v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (viď R 43/2003). Nesprávne právne posúdenie
veci je relevantný dovolací dôvod, ktorým možno odôvodniť procesne prípustné dovolanie
(viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), nie je však procesnou vadou konania v zmysle § 237
písm. f/ O.s.p. I keby tvrdenia dovolateľky o nesprávnosti právneho posúdenia veci odvolacím
súdom boli prípadne opodstatnené, nezakladalo by to prípustnosť dovolania v zmysle § 237
Keďže prípustnosť dovolania navrhovateľky nemožno vyvodiť zo žiadneho ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku, Najvyšší súd Slovenskej republiky jej dovolanie odmietol
podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti
-6-3 Cdo 184/2009
rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie dovolania
sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní nebola navrhovateľka úspešná. Najvyšší súd Slovenskej republiky
nepriznal procesne úspešnému odporcovi náhradu trov dovolacieho konania, lebo
v dovolacom konaní nepodal návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho
konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 8. júla 2009
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková