Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
1ef/371027.b79729.pdf
PDF · 120.64 KB
No categories available
3Cdo/257/2008
Najvyšší súd 3 Cdo 257/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu H., so sídlom v K., IČO: X.,
zastúpeného JUDr. Z., advokátkou so sídlom v H., proti žalovanej S., bývajúcej v H.,
zastúpenej JUDr. P., advokátom so sídlom v H., o určenie neúčinnosti darovacej zmluvy,
vedenej na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 7 C 1137/1998, na dovolanie žalovanej
proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 11. marca 2008 sp. zn. 9 Co 70/2007, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove z 11. marca 2008
sp. zn. 9 Co 70/2007 z r u š u j e
a) vo výroku, ktorým bol rozsudok súdu prvého stupňa zmenený tak, že darovacia
zmluva uzavretá 18. decembra 1997, ktorou darca M. previedol na obdarovanú S.
nehnuteľnosti v katastrálnom území Humenné zapísané na liste vlastníctva č. X. ako
parcela č. X. – zastavaná plocha vo výmere X. m², parcela č. X. – záhrada vo výmere
X. m² a rodinný dom súpisné č. X. postavený na parcele č. X., je voči žalobcovi
právne neúčinná,
b) vo výroku, ktorým bolo rozhodnuté o náhrade trov konania.
Vec v rozsahu zrušenia vracia Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Žalobca sa žalobou podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) domáhal
určenia, že je voči nemu právne neúčinná darovacia zmluva uzavretá 18. decembra 1997,
ktorou darca M. (starý otec žalovanej) previedol na obdarovanú S. (žalovanú) nehnuteľnosti
v katastrálnom území Humenné zapísané na liste vlastníctva č. X. ako parcela č. X. –
zastavaná plocha vo výmere X. m², parcela č. X. – záhrada vo výmere X. m² a rodinný dom
súpisné č. X. postavený na parcele č. X. (ďalej len „darovacia zmluva“).
-2-3 Cdo 257/2008
Okresný súd Humenné rozsudkom zo 4. júna 2007 č.k. 7 C 1137/1998-452 žalobu
zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej do 15 dní náhradu trov konania.
Výsledkami vykonaného dokazovania mal preukázané, že M. bol rozsudkom Okresného súdu
Humenné z 12. júla 1995 sp. zn. 11 C 1081/1994 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Košiciach z 12. decembra 1996 sp. zn. 12 Co 506/1995 zaviazaný zaplatiť žalobcovi
813 120 Sk s príslušenstvom. Tvrdenie žalobcu, že darovacou zmluvou došlo k ukráteniu
uspokojenia tejto jeho pohľadávky (§ 42a OZ) nebolo preukázané, lebo M. mal aj ďalší
majetok, z ktorého môže byť pohľadávka uspokojená. Žalobu o určenie neúčinnosti darovacej
zmluvy z tohto dôvodu zamietol. V časti, ktorou sa žalobca domáhal, aby žalovanej bola
uložená povinnosť strpieť vedenie exekúcie na darované nehnuteľnosti za účelom
uspokojenia uvedenej pohľadávky, súd prvého stupňa zamietnutie žaloby neodôvodnil. Výrok
o náhrade trov konania odôvodnil poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p.
Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Prešove rozsudkom z 11. marca 2008 sp. zn.
9 Co 70/2007 pripustil späťvzatie žaloby v časti o uloženie povinnosti žalovanej strpieť, aby
žalobca pre svoju pohľadávku 813 120 Sk viedol exekúciu na nehnuteľnosti nadobudnuté
žalovanou darovacou zmluvou; v tejto časti zrušil zamietajúci výrok rozsudku súdu prvého
stupňa a konanie zastavil. V zostávajúcej (zamietajúcej) časti zmenil rozsudok súdu prvého
stupňa tak, že darovacia zmluva je voči žalovanému právne neúčinná. Odvolací súd
zohľadnil, že k uzavretiu darovacej zmluvy došlo bezprostredne po tom, ako žalobca
23. októbra 1997 vyzval M., aby mu zaplatil prisúdenú sumu. Odvolací súd sa neuspokojil
s tvrdením žalovanej, že nemala vedomosť o pohľadávke veriteľa voči M. (§ 42a ods. 2 veta
druhá OZ) a pristúpil k skúmaniu, či darovacou zmluvou došlo k faktickému ukráteniu
veriteľa. Zistil, že v čase uzavretia darovacej zmluvy bol darca vlastníkom darovaných
nehnuteľností a bol tiež v spoluvlastníckom podiele 4/12 spoluvlastníkom parcely č. X. vo
výmere X. m² zapísanej na liste vlastníctva č. X. pre katastrálne územie Humenné (ďalej len
„parcela“); hodnotu ostatných nehnuteľností M. nepovažoval v danom prípade pre
rozhodnutie za významnú. Pri výsluchu na odvolacom súde znalec znížil ním skôr vyčíslenú
všeobecnú hodnotu 1 m² parcely v rozhodujúcom čase o mieru inflácie za obdobie od
uzavretia darovacej zmluvy do vyhotovenia znaleckého posudku a všeobecnú hodnotu
podielu M. na parcele (4/12) určil vo výške 698 460 Sk (263,13 Sk/1 m²), čo predstavuje
28,2 % z pôvodne určenej hodnoty. Takto ustálenú všeobecnú hodnotu považoval odvolací
súd za trhovú cenu, za ktorú sa obdobné pozemky predávali v danom mieste a čase.
-3-3 Cdo 257/2008
Zohľadniac túto (v porovnaní so súdom prvého stupňa nižšiu) všeobecnú hodnotu parcely
dospel k odlišnému záveru ako súd prvého stupňa, že pri zistenej (nižšej) hodnote zvyšného
majetku M. v čase uzavretia darovacej zmluvy došlo darovaním nehnuteľností žalovanej
k faktickému ukráteniu žalobcu ako veriteľa, lebo po darovaní nehnuteľností žalovanej už
nemá možnosť uspokojiť svoju pohľadávku v celom rozsahu z majetku vo vlastníctve dlžníka.
V dôsledku toho zmenil zamietajúci rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa právnej
neúčinnosti darovacej zmluvy a žalobe v tejto časti vyhovel. Žalobca v priebehu odvolacieho
konania vzal späť žalobu o uloženie povinnosti žalovanej strpieť, aby žalobca pre svoju
pohľadávku viedol exekúciu na nehnuteľnosti, ktoré žalovaná nadobudla darovacou zmluvou,
preto odvolací súd podľa § 220 O.s.p. v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa zrušil
a konanie zastavil. Výrok o trovách konania odôvodnil poukazom na § 224 O.s.p. v spojení
Tento rozsudok odvolacieho súdu napadla žalovaná dovolaním. Uviedla, že konanie je
postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2
písm. b/ O.s.p.) a napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci
(§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Navrhla dovolaciemu súdu, aby zrušil rozsudok odvolacieho
súdu a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. Odvolaciemu súdu vytkla, že sa bez
primeraného doplnenia alebo zopakovania dokazovania odchýlil od skutkových zistení súdu
prvého stupňa a iba na základe vlastnej úvahy dospel k záveru o podstatne nižšej všeobecnej
hodnote parcely v spoluvlastníckom podiele 4/12; v nadväznosti na to dospel k záveru, že
darovacia zmluva ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu. Tento záver
odvolacieho súdu nie je správny, lebo hodnota spoluvlastníckeho podielu darcu na parcele
spolu s hodnotou ďalších nehnuteľností v jeho vlastníctve postačuje „pokryť“ pohľadávku
žalobcu. Žalobca by nebol ukrátený ani v prípade, že by jeho neuspokojená pohľadávka bola
vyššia.
Žalobca vo vyjadrení navrhol dovolanie zamietnuť, lebo smeruje proti vecne správnemu
rozsudku odvolacieho súdu. Dôvody uvádzané v dovolaní neobstoja, pretože odvolací súd
dokazovanie zopakoval a doplnil (oboznámením listinných dôkazov, výsluchom svedkyne V.
a výsluchom znalca).
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená advokátom (§ 241
-4-3 Cdo 257/2008
ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238
ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.
V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní
uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami
uvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.
1. Vzhľadom na zákonnú povinnosť vyplývajúcu z § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. sa
dovolací súd zaoberal najskôr otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád
vymenovaných v § 237 O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu,
nedostatku spôsobilosti byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne
nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého
konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na
takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad
rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Žalovaná vady konania
v zmysle § 237 O.s.p. netvrdila a žiadna z týchto vád v dovolacom konaní nevyšla najavo.
2. Povinnosť dovolacieho súdu skúmať, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu
nebolo vydané v konaní zaťaženom procesnou vadou, nie je daná len vo vzťahu k procesným
vadám v zmysle § 237 O.s.p., ale tiež vo vzťahu k procesným vadám inej závažnej povahy
(tzv. iným vadám), pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Inou vadou je
procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá
zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie
procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Pokiaľ je
dovolanie procesne prípustné, je vada tejto povahy dôvodom, pre ktorý dovolací súd zruší
rozsudok odvolacieho súdu.
Dovolateľka odvolaciemu súdu vyčítala, že konanie zaťažil procesnou vadou tejto povahy.
Došlo k nej tým, že odvolací súd sa odchýlil od skutkových zistení súdu prvého stupňa bez
-5-3 Cdo 257/2008
toho, aby v potrebnom rozsahu zopakoval vykonanie dôkazov na odvolacom pojednávaní.
Z rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že v porovnaní so súdom prvého stupňa dospel
k odlišným (opačným) skutkovým zisteniam o tom, čo bolo pre posúdenie veci rozhodujúce –
či darovacou zmluvou došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa (žalobcu). Pokiaľ
súd prvého stupňa na základe ním obstaraných skutkových podkladov vychádzal z toho, že
2
dlžník (darca): a/ bol spoluvlastníkom parcely v podiele 8/12, pričom b/ hodnota 1 mparcely
je 933,12 Sk, odvolací súd dospel k zisteniu, že dlžník (darca): a/ bol spoluvlastníkom parcely
2
v podiele (iba) 4/12 a b/ hodnota 1 mbola (iba) 263,13 Sk. Z tohto rámca odlišných
skutkových zistení odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k právnemu záveru
o splnení podmienok podľa § 42a ods. 2 OZ a so zreteľom na to vyslovil, že darovacia zmluva
je voči žalobcovi právne neúčinná.
Z ustanovenia § 213 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom do 15. októbra 2008 vyplýva, že
odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvého stupňa (s výnimkami
ustanovenými v odsekoch 2 až 4). V zmysle § 213 ods. 2 O.s.p. v uvedenom znení ak nie sú
skutkové zistenia súdu prvého stupňa správne (a odvolací súd v danom prípade zjavne
nepovažoval zistenia súdu prvého stupňa za úplné a správne), treba v odvolacom konaní
dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakovať. Pokiaľ rozhodujúcim pre posúdenie veci bolo
zistenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu darcu (dlžníka) na parcele a peňažné vyjadrenie
hodnoty tohto podielu, treba – vychádzajúc zo zápisníc z pojednávaní pred odvolacím súdom
12. decembra 2007, 12. februára 2008 a 11. marca 2008 (č.l. 481, č.l. 511 - 515, č.l. 542 - 544
spisu) – konštatovať, že odvolací súd dokazovanie v potrebnom rozsahu nezopakoval.
Dokazovanie listinnými dôkazmi, aj na základe ktorých odvolací súd dospel ku skutkovým
zisteniam tvoriacim podklad pre zmeňujúce rozhodnutie, nebolo vykonané v súlade s § 129
O.s.p. Podľa tohto ustanovenia sa dôkaz listinou vykoná tak, že predseda senátu na
pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oboznámi jej obsah. Ako vyplýva z úvodu
zápisnice na č.l. 511 spisu, viaceré listiny (obsahujúce aj údaje o výške spoluvlastníckych
podielov a údaje významné z hľadiska určenia všeobecnej ceny nehnuteľností) tu boli síce
predsedom senátu oboznámené, nie však pri dokazovaní vykonanom odvolacím súdom, ale
iba v rámci prednesu správy predsedu senátu o doterajšom priebehu konania. Podanie takejto
správy (§ 215 O.s.p.) nie je však dokazovaním. Zopakovaním dokazovania v potrebnom
rozsahu nie je ani vyjadrenie sa jednotlivých účastníkov konania a ich zástupcov k veci na
odvolacom pojednávaní. So zreteľom na to dospel dovolací súd k záveru, že odvolací súd
-6-3 Cdo 257/2008
napriek tomu, že na odvolacom pojednávaní vypočul znalca a svedkyňu, z procesného
hľadiska nemal rovnocenný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 O.s.p.
Jeho skutkové a právne závery treba z tohto procesného aspektu považovať zatiaľ za
predčasné; dovolaciemu súdu neprislúcha v súčasnom štádiu konania oprávnenie posudzovať
správnosť týchto záverov odvolacieho súdu.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že dovolateľka opodstatnene vytýka odvolaciemu súdu, že
konanie zaťažil tzv. inou procesnou vadou.
3. Pokiaľ dovolateľka namieta, že rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), dovolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Rozsudok odvolacieho súdu
nebolo možné v dovolacom konaní podrobiť prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých
právnych záverov, lebo skutkové zistenia odvolacieho súdu vyplývajúce zo spisu nedávajú
(vzhľadom na už spomenutú tzv. inú vadu konania) pre toto posúdenie dostatočný podklad.
Z uvedených dôvodov (viď 2.) Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok
odvolacieho súdu zrušil podľa § 243b O.s.p. a vec tomuto súdu vrátil na ďalšie konanie.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 8. júla 2009 JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková