Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
fbd/366693.8f6276.pdf
PDF · 98.92 KB
No categories available
5Ndt/12/2009
N a j v y š š í s ú d 5 Ndt 12/2009
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Milana
Karabína a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Petra Szaba na neverejnom zasadnutí
v Bratislave 9. júla 2009 v trestnej veci obžalovaného M. K. pre prečin neoprávneného
vyrobenia a používania elektronického platobného prostriedku a inej platobnej karty
spolupáchateľstvom podľa § 20, § 219 ods. 1 Tr. zák. a iné, vedenej na Krajskom súde
v Žiline pod sp. zn. 2 Tos 45/2009, o návrhu na odňatie a prikázanie veci takto
rozhodol:
Trestná vec obžalovaného M. K., nar. X., vedená na Krajskom súde v Žiline
pod sp. zn. 2 Tos 45/2009, a na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 28 T 52/2009, sa týmto
súdom n e o d n í m a .
O d ô v o d n e n i e :
Na Okresnom súde Žilina sa vedie proti obžalovanému M. K. trestné konanie
na podklade obžaloby okresného prokurátora, ktorú podal na okresnom súde dňa
28. mája 2009 pre prečin neoprávneného vyrobenia a používania elektronického platobného
prostriedku a inej platobnej karty formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 219 ods. 1 Tr. zák.
(bod 1/ obžaloby) a pokračovací prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348
ods. 1 písm. d/ Tr. zák. (body 2/ - 3/ obžaloby), ktorej trestnej činnosti sa mal dopustiť
na skutkovom základe uvedenom v obžalobe. Obžalovaný sa nachádzal vo väzbe, pričom
spolu s obžalobou postúpil súdu žiadosť obžalovaného o prepustenie z väzby ako aj svoje
zamietavé stanovisko k jeho žiadosti.
Trestná vec bola elektronickou podateľňou okresného súdu pridelená pod sp. zn.
28 T 52/2009, na vybavenie samosudkyni JUDr. Erike Bebčákovej.
Samosudkyňa vzhľadom na väzbu obžalovaného nariadila jeho výsluch za účasti
prokurátora i obhajcu obžalovaného na deň 11. júna 2009 o 13.00 hod.
Dňa 1. júna 2009 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť obžalovaného o odňatie
a prikázanie jeho trestnej veci z pôsobnosti Okresného i Krajského súdu v Žiline. Svoju
žiadosť odôvodňoval tým, že oba súdy rozhodujú nezákonným spôsobom, čo v ňom vyvoláva
pochybnosti o spravodlivom súdnom procese. Ďalej uvádzal, že ničoho sa nedopustil
a napriek tomu sa nachádza vo väzbe. Žiadosť obžalovaného bola 2. júna 2009 odstúpená
procesnému súdu na ďalší postup.
V priebehu výsluchu pred samosudkyňou obžalovaný vyhlásil, že trvá na svojej
žiadosti o odňatie a prikázanie veci, ktorú adresoval najvyššiemu súdu. Na otázku
samosudkyne, či vznáša námietku zaujatosti, obžalovaný uviedol, že námietku nevznáša.
Po výsluchu obžalovaného samosudkyňa vyhlásila uznesenie, ktorým podľa § 238 ods. 3
Tr. por. s poukazom na § 72 ods. 1 písm. e/ Tr. por. ponechala obžalovaného vo väzbe.
Ďalším výrokom podľa § 79 ods. 3 Tr. por. zamietla žiadosť obžalovaného o prepustenie
z väzby a podľa § 80 ods. 1 písm. b/ Tr. por. neprijala písomný sľub obžalovaného
na nahradenie väzby. Taktiež podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por. neprijala návrh obžalovaného
na nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka.
Proti všetkým výrokom uznesenia zahlásil obžalovaný sťažnosť, ktorú odôvodnil
prostredníctvom svojho obhajcu osobitným podaním.
Samosudkyňa postúpila trestnú vec obžalovaného v dôsledku jeho sťažnosti
nadriadenému krajskému súdu s upozornením, že obžalovaný žiada odňať vec i krajskému
súdu.
Vec došla na Krajský súd v Žiline 22. júna 2009 a pomocou technických prostriedkov
bola pridelená na vybavenie do senátu Juraja Krupu pod sp. zn 2 Tos 45/2009, ktorého
ďalšími členmi sú sudkyne JUDr. Dana Wänkeová a JUDr. Eva Kyselová. Predseda senátu
zabezpečil vyjadrenie sudcov odvolacieho súdu a spis predložil najvyššiemu súdu
na rozhodnutie o návrhu obžalovaného na odňatie a prikázanie veci v zmysle § 23 ods. 1
Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade predloženého návrhu a po preskúmaní
predloženého spisového materiálu zistil, že v prejednávanej veci nie sú splnené zákonné
podmienky na odňatie predmetnej trestnej veci Krajskému súdu v Žiline a Okresnému súdu
Žilina a jej prikázanie inému súdu toho istého druhu a stupňa.
Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu
odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd,
ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.
Inštitút odňatia a prikázania veci v zmysle citovaného zákonného ustanovenia
znamená prelomenie ústavnej zásady, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi
(čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) a je výnimočným opatrením. Možno ho aplikovať
iba vtedy, ak pre takýto postup existujú dôležité dôvody. Platná právna úprava bližšie
nedefinuje pojem „dôležité dôvody“, ale je nepochybné, že musí ísť o skutočnosti, ktoré
sú svojou povahou výnimočné. Význam, resp. dôležitosť dôvodu pre aplikovanie tohto
výnimočného opatrenia na zmenu miestnej príslušnosti súdu musí byť porovnateľná
s významom ústavného princípu neodňateľnosti zákonnému sudcovi.
Súdna prax za dôležité dôvody považuje také, ktoré v konkrétnom prípade umožnia
celkove lepšie uplatniť základné zásady trestného konania a splnenia jeho účelu iným súdom
toho istého druhu a stupňa, než súdom miestne príslušným. Takýmito dôvodmi
sú predovšetkým okolnosti, ktoré zabezpečujú náležité zistenie skutkového stavu veci
v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie, výchovné pôsobenie konania a čo najrýchlejšie,
avšak zákonné a spravodlivé prejednanie a rozhodnutie veci. Za dôležité dôvody v zmysle
citovaného zákonného ustanovenia treba podľa ustálenej súdnej praxe považovať aj zistenie
takých skutočností, ktoré pre svoju závažnosť môžu opodstatňovať vznik pochybností
o nezaujatosti príslušného súdu, znamenajúcej napokon vylúčenie všetkých sudcov
príslušného súdu vrátane predsedu a podpredsedu z rozhodovania.
Z ustanovenia § 31 ods. 1 Tr. por. vyplýva, že z vykonávania úkonov trestného
konania je vylúčený sudca alebo prísediaci sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný
úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník a zapisovateľ, u ktorého možno mať
pochybnosti o jeho nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých
sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencovi alebo pre pomer
k inému orgánu činnému v trestnom konaní.
Podľa ustálenej súdnej praxe sa pomerom k prejednávanej veci rozumie, že uvedený
orgán alebo jemu blízka osoba boli poškodení prejednávanou trestnou činnosťou a pomerom
k osobám, ktorých sa úkon priamo týka a k ďalším osobám uvedeným v citovanom
ustanovení sa rozumie, že je k uvedeným osobám najmä v pomere príbuzenskom,
švagrovskom, druha a družky, prípadne vo vzťahu úzko priateľskom alebo nepriateľskom.
Osobami, ktorých sa úkon priamo týka, sú najmä strany trestného konania.
Účelom tohto ustanovenia o vylúčení orgánov činných v trestnom konaní, teda i sudcu
a prísediaceho, je upevniť dôveru účastníkov konania i verejnosti v nestrannosť postupu
orgánov činných v trestnom konaní. Preto je potrebné zabezpečiť, aby sa na rozhodovaní
nepodieľal ten sudca, ktorý má k prejednávanej veci alebo k vyššie vymedzenému okruhu
osôb taký vzťah, ktorý môže objektívne vzbudiť pochybnosť o jeho spôsobilosti rozhodovať
nestranne. Uplatnenie ustanovenia § 31 ods. 1 Tr. por. o vylúčení orgánov trestného konania
preto prichádza v úvahu iba vtedy, ak je existencia takéhoto vzťahu, resp. pomeru spoľahlivo
preukázaná.
V posudzovanej trestnej veci, ako vyplýva z predloženého spisového materiálu, žiadna
takáto skutočnosť nebola zistená. Z priložených vyjadrení sudcov krajského súdu vyplýva,
že ani jeden zo sudcov obžalovaného nepozná a necítia sa byť zaujatí. Samosudkyňa
okresného súdu sa taktiež necíti vo veci zaujatá, napokon ani samotný obžalovaný nevzniesol
voči nej námietku zaujatosti. V celom procesnom spise sa nenachádzajú žiadne dôkazy, resp.
skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť pochybnosti o nezaujatosti sudcov krajského
súdu, resp. okresného súdu. V tejto súvislosti najvyšší súd obžalovanému pripomína, že ani
v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky č. III. ÚS 163/03 z 25. februára 2004, na ktorý
obžalovaný poukazuje vo svojom návrhu, neboli zistené dôvody, ktoré by vzbudili
pochybnosti o nezaujatosti vyššie spomenutých sudcov (str. 9 nálezu). Nestačí iba vysloviť
pochybnosti o zaujatosti sudcov. Pre postup v zmysle ustanovenia § 31 ods. 1 Tr. por. je
potrebné tieto pochybnosti doložiť konkrétnymi dôkazmi, čo sa v posudzovanej veci nestalo.
Najvyšší súd preto dospel k záveru, že sudcovia Krajského súdu v Žiline ani sudcovia
Okresného súdu Žilina nie sú vylúčení z úkonov trestného konania v posudzovanej trestnej
veci obžalovaného M. K.. Neboli zistené ani iné dôvody pre postup v zmysle § 23 ods. 1
Tr. por., a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 9. júla 2009
JUDr. Milan K a r a b í n , v. r.
predseda senátu
Vyhotovil : JUDr. Peter Szabo
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová