Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tdo/20/2009

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu

JUDr. Milana Karabína a sudcov JUDr. Petra Szaba a JUDr. Petra Hatalu v trestnej veci

obvinenej Z. Š. pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. v znení

účinnom do 31. decembra 2005 na neverejnom zasadnutí konanom 9. júla 2009

v Bratislave o dovolaní obvinenej Z. Š. proti rozsudku Krajského súdu v Nitre

zo 7. októbra 2008, sp. zn. , rozhodol

t a k t o :

Podľa dovolanie obvinenej Z. Š. sa o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu v Topoľčanoch z 10. júna 2008, sp. zn. ,

bola obvinená Z. Š. uznaná za vinnú z trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 3

Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 na skutkovom základe uvedenom v citovanom

rozsudku spočívajúcom v podstate v tom, že

v období od 1. decembra 2002 do 31. augusta 2003, ako poisťovacia poradkyňa

spoločnosti I., vylákala od tejto spoločnosti so sídlom v B. sprostredkovateľské provízie

v celkovej sume 509.330,94 Sk tak, že v prípadoch uvedených v skutkovej vete

uzatvorila s poistníkmi zmluvy o poistení, hoci mala vedomosť o tom, že poistné nebude

riadne platené a už v čase uzatvorenia poistných zmlúv a ich následného predloženia

spoločnosti I., vedela, že provízie za uzavretie týchto zmlúv jej budú vyplatené

neoprávnene, a tým spôsobila spoločnosti I. škodu v uvedenej výške vylákaných provízii.

Okresný súd v Topoľčanoch podľa § 37 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005

upustil od uloženia súhrnného trestu obvinenej s poukazom na trest uložený obvinenej

Z. Š. rozsudkom Okresného súdu v Topoľčanoch z 24. mája 2007, sp. zn.

, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre z 19. septembra 2007, sp. zn.

. Týmto rozsudkom jej bol za trestný čin úverového podvodu podľa § 250a

ods. 2 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 uložený trest odňatia slobody vo výmere

dvoch rokov, výkon ktorého jej bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu troch

rokov a trest zákazu činnosti vykonávať podnikateľskú činnosť na štyri roky.

Podľa okresný súd uložil obvinenej povinnosť zaplatiť

spôsobenú škodu poškodenej strane I., so sídlom J., vo výške 509 331,- Sk.

Na základe odvolania prokurátora Krajský súd v Nitre rozsudkom zo 7. októbra 2008,

sp. zn. , rozhodol podľa , tak, že zrušil

rozsudok okresného súdu vo výroku o upustení od uloženia súhrnného trestu.

Podľa uložil obvinenej Z. Š. podľa

Tr. v znení s použitím Tr. zák.

súhrnný trest odňatia slobody v trvaní jedného roka, na výkon ktorého ju podľa § 39a

ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradil do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa § 49 ods. 1 a § 50 ods. 1 Tr. zák. krajský súd uložil obvinenej aj trest zákazu

činnosti vykonávať podnikateľskú činnosť, na ktorú je potrebné oprávnenie podľa

živnostenského zákona v trvaní štyroch rokov.

Krajský súd zároveň zrušil výrok o treste uložený obvinenej rozsudkom Okresného

súdu v Topoľčanoch z 24. mája 2007, sp. zn. , v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Nitre z 19. septembra 2007, sp. zn. .

Proti citovanému rozsudku Krajského súdu v Nitre podala obvinená Z. Š.,

prostredníctvom obhajkyne Mgr. E. K. dňa 9. marca 2009 dovolanie, ktoré bolo

predložené so spisovým materiálom na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky dňa 11. mája 2009.

Treba poznamenať, že z dôvodu uvedeného v ustanovení § 371 ods. 1 písm. h/

obvinená Z. Š. prostredníctvom obhajcu JUDr. J. D. už podala vo veci dovolanie

proti tomu istému rozsudku Krajského súdu v Nitre dňa 8. decembra 2008 a toto

dovolanie bolo uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 5. februára 2009,

sp. zn. , podľa odmietnuté, pretože neboli splnené

dôvody dovolania podľa , podľa ktorého dovolanie možno

podať len, ak bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby, alebo bol

uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,

čo sa v danom prípade nestalo.

Nové dovolanie, ktoré vo veci podala obvinená Z. Š., oprela o iný dôvod, a to podľa

, že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli

súdom vykonané zákonným spôsobom.

Obvinená v dovolaní uviedla, že konanie ktoré napadnutému rozhodnutiu

predchádzalo, vykazuje od jeho úplného počiatku závažné procesné pochybenie orgánov

činných v trestnom konaní, spočívajúce v tom, že pre iný skutok bolo vo veci začaté

trestné stíhanie a pre iný jej bolo vznesené obvinenie.

Obvinená poukázala na to, že trestné stíhanie bolo vo veci začaté uznesením

OR PZ ÚJKP z 24. apríla 2004 ČVS ORP 75/Odv-To-2004 pre skutok, ktorého sa mal

páchateľ dopustiť tým, že na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatil tým,

že uviedol iného do omylu, alebo využil niečí omyl a spôsobil tak na cudzom majetku

väčšiu škodu tak, že ako finančný poradca poisťovne I. so sídlom v Bratislave na základe

splnomocnenia na uzatváranie poistných zmlúv v dobe od 1. januára 2003

do 31. decembra 2003 uzatvoril väčší počet poistných zmlúv, kde najmenej

v 63 zmluvách prepísal výšku poistného plnenia, na základe ktorého získal neoprávnene

vyššiu províziu, čím uviedol spoločnosť I. do omylu a spôsobil svojím konaním škodu

vo výške najmenej 400 000 Sk.

Obvinenie jej však bolo vznesené uznesením OR PZ ÚJKP v Topoľčanoch

z 23. júna 2005 ČVS: ORP 75/Odv-To-2004 pre skutok, že

v bližšie neupresnenom čase v období od 1. decembra 2002 do 31. augusta 2003

v Topoľčanoch ako poisťovací poradca spoločnosti I. najmenej 23-krát vylákala

od poškodenej I. sprostredkovateľskú províziu v rôznej výške za sprostredkovanie

uzatvorenia najmenej 23 poistných zmlúv, pričom vedela, že klienti poškodenej

spoločnosti uvedení v zmluvách nebudú poistné platiť, a teda v čase predloženia návrhov

poistných zmlúv poškodenej I. na odsúhlasenie vedela, že takto vyplatená provízia

od poškodenej spoločnosti jej bude vyplatená neoprávnene, čím uviedla túto spoločnosť

do omylu v otázke splnenia nároku na sprostredkovateľskú províziu a spôsobila jej tak

škodu vo výške spolu 171 122,64 Sk.

Obvinená je toho názoru, že pre skutok, ktorý je uvedený v uznesení o začatí

trestného stíhania dodnes nebolo neznámemu páchateľovi vznesené obvinenie, keďže

skutok uvedený v uznesení o začatí trestného stíhania je úplne iným skutkom, ako jej

bolo vznesené obvinenie a pre skutok, pre ktorý jej bolo vznesené obvinenie, nikdy

nebolo začaté trestné stíhanie, teda nebol dodržaný postup podľa

účinného do 31. decembra 2005. Aj obžaloba potom nebola podaná pre skutok, pre ktorý

sa vznieslo obvinenie.

Preto podľa obvinenej každý dôkaz bol vykonaný pred začatím trestného stíhania,

nešlo o úkony, ktoré by boli označené ako neodkladné a neopakovateľné, a tak nie je

možné považovať dôkazy použité proti nej v tomto trestnom konaní za zákonné.

V súvislosti s tým poukázala na to, že je jej známe ustanovenie ,

podľa ktorého dovolací dôvod podľa nemožno použiť,

ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní

a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom a je pravdou, že tento ňou

uvádzaný dovolací dôvod v trestnom konaní proti nej nikdy nenamietala, ale stalo sa tak

z dôvodu, že bola zastúpená obhajcom, ktorý ju na túto skutočnosť nikdy neupozornil

a ktorý túto skutočnosť v jej mene nikdy nenamietol, čo však ona ako osoba neznalá

práva nemohla vedieť a dozvedela sa o ňom až po právoplatnom skončení jej trestného

stíhania.

Poukázala pritom na jej ústavné právo podľa článku 17 ods. 2 prvej vety

Slovenskej republiky a jej právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a navrhla zrušiť napadnuté rozhodnutie

ako i konanie, ktoré mu predchádzalo a až do rozhodnutia o dovolaní odložiť výkon

rozhodnutia, proti ktorému smeruje jej dovolanie.

K podanému dovolaniu sa vyjadril okresný prokurátor v Topoľčanoch. Je toho

názoru, že dôkazy vykonané v prípravnom konaní boli vykonané zákonným spôsobom.

Z uznesenia o začatí trestného stíhania, ako aj z uznesenia o vznesení obvinenia, ktoré

namieta dovolateľka, jednoznačne vyplýva, že totožnosť skutku bola zachovaná, keďže

časť konania a celý následok je totožný. Preto rozhodnutie bolo založené na zákonne

získaných dôkazoch. Z toho dôvodu navrhol dovolanie odmietnuť podľa § 382 písm. c/

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) konštatuje,

že dovolanie bolo možné podať oprávnenou osobou, pokiaľ ešte neuplynula lehota

na podanie dovolania uvedená v , aj z iného dôvodu, než pre ktorý bolo

predtým dovolanie odmietnuté. Zároveň však dovolací súd zisťuje, že dôvody dovolania,

o ktoré ho obvinená opiera, nie sú splnené.

Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom a možno ho podať len

z vymedzeného dôvodu uvedeného v a za striktného dodržania

ďalších podmienok uvedených v druhom diele ôsmej hlavy .

Podľa dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré

sú v ňom uvedené.

Podľa , v nadväznosti na a

ods. 2 písm. b/ dovolanie môže podať obvinený proti právoplatnému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané

zákonným spôsobom.

Podľa dôvody podľa ods. 1 písm. a/ až písm. g/ nemožno použiť,

ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní

a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie

podáva minister spravodlivosti.

Toto ustanovenie je treba vykladať vo vzájomnej súvislosti s ustanovením § 374

ods. 3 , ktoré je konkretizáciou ďalšieho dovolacieho dôvodu, ktorý možno

uplatniť podľa , podľa ktorého v dovolaní možno uplatňovať

ako dôvod dovolania aj konanie na súde prvého stupňa, ak vytýkané pochybenia neboli

napravené v konaní o riadnom opravnom prostriedku.

Po preskúmaní dovolania z naznačených hľadísk Najvyšší súd Slovenskej republiky

konštatuje, že obvinená Z. Š. podala dovolanie v rozpore s ustanovením § 371 ods. 3

Zo spisového materiálu vyplýva, že okolnosti súvisiace s totožnosťou skutku, pokiaľ

ide o začatie trestného stíhania, vznesenie obvinenia, obžalobu a rozhodnutie

prvostupňového súdu boli obvinenej známe v priebehu celého konania. Uznesenie

o vznesení obvinenia jej bolo doručené a neskôr aj jej obhajcovi JUDr. J. D., ktorého si

sama zvolila. Bola prítomná pri prvom preštudovaní spisového materiálu pred vrátením

veci na doplnenie vyšetrovania. Neskôr, keď si zvolila menovaného obhajcu, bol tento

prítomný pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu. Obžaloba bola riadne doručená

obvinenej ako aj jej obhajcovi so zachovaním zákonnej lehoty na prípravu na hlavné

pojednávanie.

Napriek tomu nenamietala nesprávnosť postupu konania ani v konaní

pred prvostupňovým súdom, ani po vyhlásení rozsudku okresného súdu, ktorým bola

uznaná za vinnú v rozsahu obžaloby zo všetkých tam uvedených čiastkových útokov

tvoriacich žalovaný skutok, pričom na hlavnom pojednávaní vyhlásila, že je vinná

zo všetkých skutkov uvedených v obžalobe a procesný postup z naznačeného pohľadu

nenamietala ani v konaní o odvolaní prokurátora proti rozsudku súdu prvého stupňa

pred odvolacím Krajským súdom v Nitre, pričom obhajca obvinenej bol prítomný

na verejnom zasadnutí tohto súdu.

Je teda zrejmé, že už v pôvodnom konaní bola obvinenej známa tá okolnosť, ktorú

teraz uvádza ako dovolací dôvod a nenamietla ju najneskôr v konaní pred odvolacím

súdom.

Zo spôsobu obhajoby, ktorý si obvinená zvolila a postupu jej obhajcu,

ak sa nedodržia zákonne podmienky na uplatnenie práva, nesie dôsledky sama obvinená,

ktorá v súčasnosti prenáša túto zodpovednosť za neuplatňovanie svojho práva na jej

prvého obhajcu. Je to však iba vzťah medzi ňou a jej obhajcom, u ktorého sa predpokladá

znalosť právnych predpisov, predovšetkým .

Odhliadnuc od toho, čo uvádza obvinená v súvislosti s totožnosťou skutku a následne

zákonnosťou dôkazov, na ktorých je založené odsudzujúce rozhodnutie súdu

a čo k tomuto dovolaciemu dôvodu uvádza prokurátor, ktorý poukazuje na zachovanie

totožnosti skutku zachovaním totožnosti časti konania a celého jeho následku, Najvyšší

súd Slovenskej republiky musí zdôrazniť, že vzhľadom na ustanovenie § 371 ods. 3

, vôbec sa nemôže meritórne zaoberať v dovolaní namietanými okolnosťami,

lebo obvinená nemohla použiť dovolací dôvod podľa

To nemôže znamenať porušenie jej ústavného práva podľa článku 17 ods. 2 prvej

vety a jej práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku

6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, lebo obvinenej samotnej

alebo jej obhajcovi nijako nebolo bránené alebo znemožňované v priebehu celého

základného konania namietať procesný postup a uvádzať tie dôvody, ktoré teraz

uplatňuje v dovolaní. Pre takéto konštatovanie porušenia základných práv obvinenej

by ale muselo byť zistené, že procesný postup aj naozaj chybný bol a že vytýkané

pochybenia neboli napravené v konaní o riadnom opravnom prostriedku. Meritom tejto

otázky sa však dovolací súd, z dôvodu vyššie uvedeného, nemôže zaoberať.

Keďže bolo zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania, Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie obvinenej Z. Š. na neverejnom zasadnutí podľa § 382 písm. c/

odmietol.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 9. júla 2009

JUDr. Milan K a r a b í n , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová