Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
b5b/366689.df3bdd.pdf
PDF · 112.72 KB
No categories available
5Tdo/19/2009
N a j v y š š í s ú d 5 Tdo 19/2009
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Milana
Karabína a sudcov JUDr. Petra Szaba a JUDr. Petra Hatalu v trestnej veci obvineného
M. S. a spol. pre zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/,
ods. 2 písm. c/ Tr. zák. a iné, vedenej na Okresnom súde v Trnave pod sp. zn.
4 T 17/2008, na neverejnom zasadnutí konanom 9. júla 2009 v Bratislave o dovolaní
obvineného M. S. proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 20. januára 2009, sp. zn. 5
To 130/2008, rozhodol
t a k t o :
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného M. S. sa o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu v Trnave z 9. októbra 2008, sp. zn. 4 T 17/2008, bol
obvinený M. S. uznaný vinným v bode 3/ napadnutého rozsudku zo zločinu útoku na
verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák., na skutkovom
základe, že
dňa 03. januára 2008 v čase asi o 18.50 hod. v T. viedol osobné motorové vozidlo
zn. Škoda 105 L, evid. číslo T., v ktorom sa nachádzali aj I. V. a K. P., ktorý obvinenému
M. S. a I. V. priniesol časť nimi pod hrozbou zabitím požadovanej peňažnej hotovosti,
pričom obvinený nereagoval na pokyn člena hliadky Okresného riaditeľstva Policajného
zboru v Trnave, nstržm. J. M. , oblečeného v taktickej veste s reflexným nápisom
„Polícia“, na zastavenie motorového vozidla dávaný krúžením baterkou s červeným
svetlom v hornom polkruhu, ktorá ho zastavovala za účelom zadokumentovania trestného
činu vydierania, ktorého sa dopustil s I. V. v dňoch 02. a 03 januára 2008, s motorovým
vozidlom pokračoval v jazde a toto nasmeroval na nstržm. J. M., ktorý musel preto
pred ním odskočiť do svojej pravej strany, napriek tomu ho však ľavou prednou časťou
motorového vozidla zasiahol do ľavého kolena a následne po prenasledovaní policajnými
vozidlami narazil do stĺpa, kedy bol zadržaný.
Okrem toho bol uznaný vinným aj zo spáchania zločinu vydierania
spolupáchateľstvom podľa § 20, § 189 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa dopustil spoločne
s obvineným I. V. na skutkovom základe ako je uvedené v bodoch 1/ a 2/ rozsudku
okresného súdu.
Za to mu bol podľa § 323 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 2 Tr. zák. uložený
úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov a 10 (desať) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. súd obvineného M. S. na výkon trestu odňatia
slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. rozhodol okresný súd o náhrade škody spôsobenej
skutkami pod bodmi 1/ a 2/ citovaného rozsudku.
Tento rozsudok napadol obvinený M. S. odvolaním a Krajský súd v Trnave
uznesením z 20. januára 2009, sp. zn. 5 To 130/2008, podľa § 319 Tr. por. jeho
odvolanie ako nedôvodné zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podal obvinený M. S. prostredníctvom svojho obhajcu
dovolanie, a to z dôvodov § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
V odôvodnení dovolania obvinený uviedol, že sa necíti byť vinný zo skutku
pod bodom 3/ rozsudku okresného súdu, ktorý súd kvalifikoval ako zločin útoku
na verejného činiteľa, lebo v kritickom čase nepoužil násilie v úmysle pôsobiť na výkon
právomoci verejného činiteľa a tiež, že sa tohto skutku nedopustil závažnejším spôsobom
konania, so zbraňou v podobe motorového vozidla.
Podľa jeho názoru bolo zrejme chybou, že prvostupňový súd nebol na mieste samom
a z toho dôvodu si nedokázal vec priestorovo predstaviť priamo v teréne. Uviedol,
že základom pre právne posúdenie sporného skutku je posúdenie jeho techniky jazdy
vo večerných hodinách a na slabo osvetlenom mieste, pričom konštatoval, že v jeho
prospech vyznievajú všetky výpovede príslušníkov polície ako aj svedka K. P., ktorí
podľa neho zhodne tvrdili, že
a) on ako vodič motorového vozidla nerobil žiadne manévre, ktorými by zmenil
smer jazdy tak, aby vozidlo nasmeroval na osobu, ktorá ho údajne zastavovala,
b) mal možnosť pokračovať v jazde stále priamo a prejsť v priestore medzi
policajným vozidlom a stĺpom verejného osvetlenia a keby tak spravil, určite by
narazil do príslušníka Policajného zboru J. M., ktorý sa v tom priestore nachádzal
a snažil sa odskakovať z jeho pohľadu doľava,
c) on však v poslednom momente zabránil zrážke tým, že vozidlo prudko strhol
doprava a obišiel stĺp verejného osvetlenia po jeho ľavej ruke.
Z uvedenej dôkaznej situácie vyplýva, podľa neho, jediný možný záver, že jeho
technika jazdy bola správna, že išiel s vozidlom priamo a v určitom momente zbadal
v línii jeho jazdnej dráhy osobu, ktorá odskakovala doľava a on v snahe zabrániť zrážke
s touto osobou, strhával vozidlo prudko smerom doprava. Pritom si neuvedomoval,
že pred ním stojaca osoba je príslušník Policajného zboru.
Ďalej obvinený namietal, že ani prvostupňový ani druhostupňový súd sa vôbec
nezaoberali otázkou jeho motívu na tomto trestnom čine, pričom on nemal záujem,
ani úmysel nasmerovať svoje vozidlo na príslušníka polície, keďže by to nemalo zmysel
a nijako by mu to nepomohlo, ani neriešilo situáciu v jeho prospech, ale naopak situácia
by sa mu veľmi komplikovala, keby riskoval ťažké ublíženie na zdraví, resp. smrť
službukonajúceho príslušníka polície.
Preto navrhol, aby dovolací súd podľa § 386 ods. 1 Tr. por. vyslovil v rozsudku
porušenie zákona v ustanovení § 323 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák., aby zrušil
napadnuté uznesenie Krajského súdu v Trnave a tomuto súdu prikázal, aby vec
v potrebnom rozsahu prerokoval a rozhodol a aby mu bol až do rozhodnutia vo veci
prerušený výkon trestu odňatia slobody podľa § 380 ods. 4 Tr. por.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil,
že dovolanie je prípustné (§ 368 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2
písm. b/ Tr. por.), v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný
prostriedok podať (§ 370 ods. 1, ods. 2 Tr. por.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň zistil, že podané dovolanie
je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody
dovolania podľa § 371 Tr. por. (§ 382 písm. c/ Tr. poriadku).
Podľa § 385 ods. 1 Tr. por. dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré
sú v ňom uvedené.
Podľa § 371 písm. i/ Tr. por. dovolanie je možné podať, ak je rozhodnutie
založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom
použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku
však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
Z dovolania obvineného je zrejmé, že obvinený síce namieta právnu kvalifikáciu
skutku v bode 3/ prvostupňového rozsudku, avšak neuvádza právne argumenty, pre ktoré
by skutok nemohol byť kvalifikovaný ako zločin útoku na verejného činiteľa podľa
príslušného zákonného ustanovenia, ktoré bolo súdom použité, ale argumentuje inou
verziou skutkového deja, teda tým, čo nie je v kompetencii dovolacieho súdu
preskúmavať, ako jednoznačne vyplýva z vyššie citovaného ustanovenia § 371 ods. 1
písm. i/ Tr. por.
Obvinený argumentoval objektívnymi okolnosťami, pre ktoré ho súd nemohol,
podľa neho uznať za vinného v tomto bode zo žalovaného trestného činu, ale nešlo o také
okolnosti, ale o posúdenie subjektívnej stránky konania obvineného, jeho zavinenia
vo forme nepriameho úmyslu, čo bolo vyvodené na podklade dôkazov vo veci
vykonaných a je to súčasťou skutkových záverov, čo konštatoval aj krajský súd
v odôvodnení svojho rozhodnutia, keď uviedol, že zavinenie ako podstatnú náležitosť
trestnej zodpovednosti obvineného súd vyhodnotil na základe skutkových zistení
vyplývajúcich z vykonaného dokazovania. Krajský súd s poukazom na príslušné dôkazy
sa vyrovnal, okrem iných, aj s odvolacou námietkou obvineného, že nemal úmysel
pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa.
Obvinený namietal nedostatok v dokazovaní, keď si podľa neho ohliadkou
na mieste mohol súd vec lepšie priestorovo predstaviť, uvádzal svoju verziu techniky
jazdy, prečo išiel priamo, ako aj to, že až v poslednej chvíli zbadal osobu priamo v smere
jeho jazdy, pričom vôbec nevedel, že ide o príslušníka polície a konal správne, keď chcel
zrážke tejto osoby zabrániť vytočením vozidla doprava.
Toto sú všetko záležitosti skutkových zistení, s ktorými sa vyrovnali
ako prvostupňový, tak aj odvolací súd a nič na tom nemôže meniť dovolací súd, ktorý nie
je oprávnený z tohto hľadiska prehodnocovať dôkazy. Ťažisko dokazovania je v konaní
pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, prípadne do istej miery
korigovať len odvolací súd.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd nie je všeobecnou treťou
inštanciou zameranou na preskúmavanie všetkých rozhodnutí súdu druhého stupňa
a samotnú správnosť a úplnosť skutkových zistení nemôže posudzovať. Nie je totiž
oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol podľa
zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám vykonať.
Preto iba s poukazom na nesúhlas s hodnotením dôkazov prvostupňovým alebo
druhostupňovým súdom nemožno vyvodzovať dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1
písm. i/ Tr. por.
V dovolaní obvineného M. S. ide o námietky, ktoré sú mimo ním deklarovaného
zákonného dovolacieho dôvodu. Obvinený uvádzal skutkové okolnosti odlišné, než
ako ich ustálil súd prvého stupňa, s ktorými sa odvolací súd stotožnil a aj Najvyšší súd
Slovenskej republiky je toho názoru, že tak ako bol predmetný skutok ustálený, mohol
byť a aj správne bol kvalifikovaný ako zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323
ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák.
Námietky dovolateľa nezodpovedajú zákonnému vymedzeniu použitého
dovolacieho dôvodu, a preto dovolací súd na ne nemohol prihliadať.
Keďže bolo zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania, Najvyšší súd Slovenskej
republiky rozhodol tak, ako sa uvádza vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 9. júla 2009
JUDr. Milan K a r a b í n, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová