Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tdo/19/2009

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Milana

Karabína a sudcov JUDr. Petra Szaba a JUDr. Petra Hatalu v trestnej veci obvineného

M. S. a spol. pre zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/,

ods. 2 písm. c/ Tr. zák. a iné, vedenej na Okresnom súde v Trnave pod sp. zn.

, na neverejnom zasadnutí konanom 9. júla 2009 v Bratislave o dovolaní

obvineného M. S. proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 20. januára 2009, sp. zn. 5

To 130/2008, rozhodol

t a k t o :

Podľa dovolanie obvineného M. S. sa o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu v Trnave z 9. októbra 2008, sp. zn. , bol

obvinený M. S. uznaný vinným v bode 3/ napadnutého rozsudku zo zločinu útoku na

verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák., na skutkovom

základe, že

dňa 03. januára 2008 v čase asi o 18.50 hod. v T. viedol osobné motorové vozidlo

zn. Škoda 105 L, evid. číslo T., v ktorom sa nachádzali aj I. V. a K. P., ktorý obvinenému

M. S. a I. V. priniesol časť nimi pod hrozbou zabitím požadovanej peňažnej hotovosti,

pričom obvinený nereagoval na pokyn člena hliadky Okresného riaditeľstva Policajného

zboru v Trnave, nstržm. J. M. , oblečeného v taktickej veste s reflexným nápisom

„Polícia“, na zastavenie motorového vozidla dávaný krúžením baterkou s červeným

svetlom v hornom polkruhu, ktorá ho zastavovala za účelom zadokumentovania trestného

činu vydierania, ktorého sa dopustil s I. V. v dňoch 02. a 03 januára 2008, s motorovým

vozidlom pokračoval v jazde a toto nasmeroval na nstržm. J. M., ktorý musel preto

pred ním odskočiť do svojej pravej strany, napriek tomu ho však ľavou prednou časťou

motorového vozidla zasiahol do ľavého kolena a následne po prenasledovaní policajnými

vozidlami narazil do stĺpa, kedy bol zadržaný.

Okrem toho bol uznaný vinným aj zo spáchania zločinu vydierania

spolupáchateľstvom podľa § 20, § 189 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa dopustil spoločne

s obvineným I. V. na skutkovom základe ako je uvedené v bodoch 1/ a 2/ rozsudku

okresného súdu.

Za to mu bol podľa § 323 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 2 Tr. zák. uložený

úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov a 10 (desať) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. súd obvineného M. S. na výkon trestu odňatia

slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa rozhodol okresný súd o náhrade škody spôsobenej

skutkami pod bodmi 1/ a 2/ citovaného rozsudku.

Tento rozsudok napadol obvinený M. S. odvolaním a Krajský súd v Trnave

uznesením z 20. januára 2009, sp. zn. , podľa jeho

odvolanie ako nedôvodné zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal obvinený M. S. prostredníctvom svojho obhajcu

dovolanie, a to z dôvodov

V odôvodnení dovolania obvinený uviedol, že sa necíti byť vinný zo skutku

pod bodom 3/ rozsudku okresného súdu, ktorý súd kvalifikoval ako zločin útoku

na verejného činiteľa, lebo v kritickom čase nepoužil násilie v úmysle pôsobiť na výkon

právomoci verejného činiteľa a tiež, že sa tohto skutku nedopustil závažnejším spôsobom

konania, so zbraňou v podobe motorového vozidla.

Podľa jeho názoru bolo zrejme chybou, že prvostupňový súd nebol na mieste samom

a z toho dôvodu si nedokázal vec priestorovo predstaviť priamo v teréne. Uviedol,

že základom pre právne posúdenie sporného skutku je posúdenie jeho techniky jazdy

vo večerných hodinách a na slabo osvetlenom mieste, pričom konštatoval, že v jeho

prospech vyznievajú všetky výpovede príslušníkov polície ako aj svedka K. P., ktorí

podľa neho zhodne tvrdili, že

a) on ako vodič motorového vozidla nerobil žiadne manévre, ktorými by zmenil

smer jazdy tak, aby vozidlo nasmeroval na osobu, ktorá ho údajne zastavovala,

b) mal možnosť pokračovať v jazde stále priamo a prejsť v priestore medzi

policajným vozidlom a stĺpom verejného osvetlenia a keby tak spravil, určite by

narazil do príslušníka Policajného zboru J. M., ktorý sa v tom priestore nachádzal

a snažil sa odskakovať z jeho pohľadu doľava,

c) on však v poslednom momente zabránil zrážke tým, že vozidlo prudko strhol

doprava a obišiel stĺp verejného osvetlenia po jeho ľavej ruke.

Z uvedenej dôkaznej situácie vyplýva, podľa neho, jediný možný záver, že jeho

technika jazdy bola správna, že išiel s vozidlom priamo a v určitom momente zbadal

v línii jeho jazdnej dráhy osobu, ktorá odskakovala doľava a on v snahe zabrániť zrážke

s touto osobou, strhával vozidlo prudko smerom doprava. Pritom si neuvedomoval,

že pred ním stojaca osoba je príslušník Policajného zboru.

Ďalej obvinený namietal, že ani prvostupňový ani druhostupňový súd sa vôbec

nezaoberali otázkou jeho motívu na tomto trestnom čine, pričom on nemal záujem,

ani úmysel nasmerovať svoje vozidlo na príslušníka polície, keďže by to nemalo zmysel

a nijako by mu to nepomohlo, ani neriešilo situáciu v jeho prospech, ale naopak situácia

by sa mu veľmi komplikovala, keby riskoval ťažké ublíženie na zdraví, resp. smrť

službukonajúceho príslušníka polície.

Preto navrhol, aby dovolací súd podľa vyslovil v rozsudku

porušenie zákona v ustanovení § 323 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák., aby zrušil

napadnuté uznesenie Krajského súdu v Trnave a tomuto súdu prikázal, aby vec

v potrebnom rozsahu prerokoval a rozhodol a aby mu bol až do rozhodnutia vo veci

prerušený výkon trestu odňatia slobody podľa

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) zistil,

že dovolanie je prípustné ( ), bolo podané oprávnenou osobou (

písm. b/ ), v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný

prostriedok podať (, ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň zistil, že podané dovolanie

je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody

dovolania podľa ( ).

Podľa dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré

sú v ňom uvedené.

Podľa dovolanie je možné podať, ak je rozhodnutie

založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom

použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku

však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Z dovolania obvineného je zrejmé, že obvinený síce namieta právnu kvalifikáciu

skutku v bode 3/ prvostupňového rozsudku, avšak neuvádza právne argumenty, pre ktoré

by skutok nemohol byť kvalifikovaný ako zločin útoku na verejného činiteľa podľa

príslušného zákonného ustanovenia, ktoré bolo súdom použité, ale argumentuje inou

verziou skutkového deja, teda tým, čo nie je v kompetencii dovolacieho súdu

preskúmavať, ako jednoznačne vyplýva z vyššie citovaného ustanovenia § 371 ods. 1

písm. i/

Obvinený argumentoval objektívnymi okolnosťami, pre ktoré ho súd nemohol,

podľa neho uznať za vinného v tomto bode zo žalovaného trestného činu, ale nešlo o také

okolnosti, ale o posúdenie subjektívnej stránky konania obvineného, jeho zavinenia

vo forme nepriameho úmyslu, čo bolo vyvodené na podklade dôkazov vo veci

vykonaných a je to súčasťou skutkových záverov, čo konštatoval aj krajský súd

v odôvodnení svojho rozhodnutia, keď uviedol, že zavinenie ako podstatnú náležitosť

trestnej zodpovednosti obvineného súd vyhodnotil na základe skutkových zistení

vyplývajúcich z vykonaného dokazovania. Krajský súd s poukazom na príslušné dôkazy

sa vyrovnal, okrem iných, aj s odvolacou námietkou obvineného, že nemal úmysel

pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa.

Obvinený namietal nedostatok v dokazovaní, keď si podľa neho ohliadkou

na mieste mohol súd vec lepšie priestorovo predstaviť, uvádzal svoju verziu techniky

jazdy, prečo išiel priamo, ako aj to, že až v poslednej chvíli zbadal osobu priamo v smere

jeho jazdy, pričom vôbec nevedel, že ide o príslušníka polície a konal správne, keď chcel

zrážke tejto osoby zabrániť vytočením vozidla doprava.

Toto sú všetko záležitosti skutkových zistení, s ktorými sa vyrovnali

ako prvostupňový, tak aj odvolací súd a nič na tom nemôže meniť dovolací súd, ktorý nie

je oprávnený z tohto hľadiska prehodnocovať dôkazy. Ťažisko dokazovania je v konaní

pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, prípadne do istej miery

korigovať len odvolací súd.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd nie je všeobecnou treťou

inštanciou zameranou na preskúmavanie všetkých rozhodnutí súdu druhého stupňa

a samotnú správnosť a úplnosť skutkových zistení nemôže posudzovať. Nie je totiž

oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol podľa

zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám vykonať.

Preto iba s poukazom na nesúhlas s hodnotením dôkazov prvostupňovým alebo

druhostupňovým súdom nemožno vyvodzovať dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1

písm. i/

V dovolaní obvineného M. S. ide o námietky, ktoré sú mimo ním deklarovaného

zákonného dovolacieho dôvodu. Obvinený uvádzal skutkové okolnosti odlišné, než

ako ich ustálil súd prvého stupňa, s ktorými sa odvolací súd stotožnil a aj Najvyšší súd

Slovenskej republiky je toho názoru, že tak ako bol predmetný skutok ustálený, mohol

byť a aj správne bol kvalifikovaný ako zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323

ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák.

Námietky dovolateľa nezodpovedajú zákonnému vymedzeniu použitého

dovolacieho dôvodu, a preto dovolací súd na ne nemohol prihliadať.

Keďže bolo zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania, Najvyšší súd Slovenskej

republiky rozhodol tak, ako sa uvádza vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 9. júla 2009

JUDr. Milan K a r a b í n, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová