Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Obo/74/2008

Najvyšší súd 3 Obo/74/2008

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. P. Š.,

Z. H., zastúpeného JUDr. M. P., advokátom so sídlom v B., F., proti žalovanému MVDr. R.

A., S, O., zastúpenému JUDr. A. H. R., advokátkou so sídlom v K, M. o zaplatenie

308 323,60 Sk s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu

v Košiciach č. k. – 97 zo dňa

15. januára 2007, takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť

žalobcovi 308 323,60 Sk ako aj nahradiť trovy konania vo výške 96 456 Sk.

V odôvodnení uviedol, že predmetom konania je žalobcom uplatnené právo

na zaplatenie ceny dodávky 3x80 ks ošípaných v hodnote 808 323,60 Sk, ktoré žalobca dodal

žalovanému dňa 01. a 02. marca 1993 podľa faktúry č. 159/32 zo dňa 12. marca 1993,

splatnej 26. marca 1993. V konaní nebolo sporné, že žalobca dodal žalovanému ošípané

v uvedenom množstve, sporné bolo, či žalovaný splnil svoj záväzok zaplatiť kúpnu cenu

vzhľadom na platby, ktoré žalovaný žalobcovi zaplatil. Za dodávky ošípaných, ktorých

zaplatenie je predmetom sporu, žalovaný zaplatil 500 000 Sk a nezaplatil 308 323,60 Sk

V roku 1993 žalobca dodal žalovanému na bitúnok vo S. šesť dodávok ošípaných,

ktorých cenu vyfakturoval faktúrou č. 135/32, splatnou 16. marca 1993 na 285 155,90 Sk,

zaplatenou 08. apríla 1993, faktúrou č. 159/32, splatnou 26.marca 1993 na 808 323,60 Sk, na

ktorú žalovaný zaplatil iba 500 000 Sk dňa 16. apríla 1993, faktúrou č. 191/32 splatnou

06. apríla 1993 na 282 240 Sk, ktorú žalovaný nezaplatil, faktúrou č. 218/32 splatnou

16. apríla 1993 na 518 758,30 Sk, ktorú žalovaný nezaplatil, faktúrou č. 244/32 splatnou

28. apríla 1993 na 251 323,80 Sk, ktorú žalovaný nezaplatil a faktúrou č. 263/32 splatnou

6. mája 1993 na 484 848 Sk, ktorú žalovaný nezaplatil.

Z toho vyplýva, že ku dňu podania žaloby žalobca evidoval voči žalovanému

dlh v celkovej výške 1 845 493,70 Sk. V priebehu konania mu žalovaný v roku 1994

viacerými platbami zaplatil bez určenia konkrétneho záväzku celkom 855 119,30 Sk. Žalobca

prijaté plnenie v súlade s ustanovením započítal najskôr

na úroky z omeškania z dlžných súm v celkovej výške 474 004 Sk a zvyšok / 381 115 Sk /

na vyrovnanie nedoplatku z faktúry č. 159/32 vo výške 308 324 Sk a na čiastočnú úhradu

faktúry č. 191/32, znejúcej na sumu 282 240 Sk, čím sa uvedený dlh na istine znížil

na 1 464 378,70 Sk.

Z obsahu znaleckého posudku znalca Ing. M. O. č. 29/2006 vyplýva,

že v roku 1993 za dodávky ošípaných žalobca vyfakturoval žalovanému sumu

2 630 649,60 Sk, pričom žalobca od žalovaného prijal sumu 2 629 649,60 Sk. Uvedené

zistenie znalca súhlasí aj s údajmi, uvedenými v evidencii žalobcu. Znalec však v znaleckom

posudku nezohľadnil, že žalovaný z uvedenej sumy 985 374,40 Sk uhradil za spoločnosť S.

vo Svite.

Žalovaný v konaní žiadnym dôkazom nepreukázal, že kúpnu cenu za dodávky

ošípaných vyfakturovanú faktúrou č. 159/32 zo dňa 12. marca 1993 zaplatil.

Znaleckým posudkom ako aj stanoviskom auditora nebolo preukázané zaplatenie

faktúry v celom rozsahu, súd preto neprihliadol na tvrdenia žalovaného o zaplatení

vyúčtovanej sumy v celom rozsahu. Keďže žalovaný nesplnil povinnosť zaplatiť kúpnu cenu

podľa , súd žalobe vyhovel.

Vo veci bolo nariadené pojednávanie na 13. novembra 2006, právna zástupkyňa

žalovaného požiadala súd o jeho odročenie z dôvodu služobnej cesty do Švajčiarska.

Súd jej žiadosti vyhovel a pojednávanie odročil.

Súd vo veci nariadil ďalšie pojednávanie na 15. januára 2007, pričom právna

zástupkyňa žalovaného opätovne požiadala o odročenie pojednávania z dôvodu vopred

plánovaného lekárskeho vyšetrenia v Českej republike. Keďže žiadny doklad nepredložila,

súd návrhu na odročenie pojednávania nevyhovel a konal v zmysle

O trovách konania rozhodol podľa

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalovaný odvolanie.

Uviedol, že v konaní pred súdom prvého stupňa mu bola odňatá možnosť konať

pred súdom. Súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi ním uplatňovanú sumu

v neprítomnosti žalovaného napriek tomu, že svoju neprítomnosť riadne ospravedlnil

a požiadal o odročenie pojednávania. V čase podania žiadosti o odročenie pojednávania

žalovaný nemal k dispozícii žiadny doklad o tom, že právna zástupkyňa má plánované

lekárske vyšetrenie, tento doklad mohol súdu preukázať až následne, po danom lekárskom

vyšetrení, o to skôr, že sa jednalo o lekárske vyšetrenie v zahraničí. Lekárske zariadenie

vydáva potvrdenie až po tom, ako sa vyšetrenie vykoná, keďže vopred nemožno zaručiť,

že sa daná osoba vyšetrenia zúčastní. Následne bola právna zástupkyňa žalovaného

hospitalizovaná v nemocnici v J.

Skutočnosť, že zo strany právnej zástupkyne žalovaného nešlo o vytváranie

zbytočných prieťahov v konaní preukazuje predložením potvrdenia príslušného

zdravotníckeho zariadenia, ktoré v konaní pred súdom prvého stupňa nebolo možné predložiť.

Pokiaľ ide o skutkový stav veci, s rozhodnutím súdu prvého stupňa nie je možné

súhlasiť. Žalobca dodal žalovanému v roku 1993 tovar v hodnote 2 145 493,70 Sk. Vzhľadom

na skutočnosť, že žalobca mal nedobré skúsenosti so spoločnosťou S.

spol. s. r. o., ktorá od neho odoberala tovar avšak svoje záväzky voči žalobcovi neplnila,

žalobca podmienil dodávanie tovaru úhradou záväzkov spoločnosti S.

spol. s. r. o. , čo žalovaný odmietol. Vzhľadom na túto skutočnosť žalobca trval na tom,

aby mu žalovaný vždy vopred poskytol určitú zálohu na dodaný tovar. V súlade s dohodou

žalovaný zaplatil za tovar, dodaný v roku 1993 dňa 12. marca 1993 422 910,40 Sk,

22. marca 1993 562 464 Sk, 08. apríla 1993 285 155,90 Sk, 16. apríla 1993 500 000 Sk

a 18. augusta 1994 600 000 Sk. Najneskôr ku dňu 22. marca 1993 žalovaný uhradil svoje

záväzky voči žalobcovi z titulu kúpnej ceny za dodaný tovar podľa faktúry č. 159/32 v plnej

výške. Žalobca nepredložil súdu žiaden dôkaz o tom, že žalovaný plnil na účet inej

spoločnosti. Podľa názoru žalovaného rozhodujúcim údajom pre to, kto záväzok plní,

je označenie dlžníka.

Súd prvého stupňa sa v napadnutom rozhodnutí vôbec nevysporiadal s tvrdením

žalovaného, že na účet žalobcu poukázal dňa 18. augusta 1994 sumu 600 000 Sk,

dňa 25. augusta 1994 sumu 200 000 Sk a sumu 703 901,50 Sk, aj keď mu to Najvyšší súd SR

v uznesení sp. zn. zo dňa 10. februára 2005 uložil. Má za to, že súd neúplne

zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým

zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak,

že žalobu zamietne.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukazuje na rozhodnutie dovolacieho

súdu sp. zn. zo dňa 30. novembra 2005, ktorým dovolací súd zamietol

dovolanie žalovaného v obdobnej veci. Platby, na ktoré žalovaný v odvolaní poukazuje,

sa netýkajú sporného prípadu a boli poskytnuté ako platby za iné faktúry, resp. na úhradu

úrokov za rok 1993.

Napadnutý rozsudok ako vecne správny navrhuje potvrdiť.

V priebehu odvolacieho konania žalobca podaním zo dňa 07. apríla 2009 požiadal

o pripustenie zmeny žaloby tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu

308 323,60 Sk, úrok z omeškania vo výške 16% ročne z istiny 308 323,60 Sk

od 27. marca 1993 do zaplatenia, súdny poplatok vo výške 12 332 Sk a trovy právneho

zastúpenia 96 456 Sk. Keďže výsledky doterajšieho konania môžu byť podkladom

pre konanie o zmenenej žalobe, odvolací súd požadovanú zmenu podľa pripustil

uznesením zo dňa 03. júna 2009.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po prejednaní veci podľa § 212 ods. 1

a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

Žalovaný v odvolaní namieta, že postupom súdu prvého stupňa mu bola odňatá

možnosť konať pred súdom, keďže pojednávanie v predmetnej veci, konané dňa

15. januára 2007, na ktorom bol vyhlásený napadnutý rozsudok, sa uskutočnilo bez jeho

účasti ako aj bez účasti jeho právnej zástupkyne, ktorá svoju neúčasť ospravedlnila

a požiadala o odročenie pojednávania.

Odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým

účastníkovi odníma možnosť realizovať tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva.

Ako vyplýva z obsahu spisového materiálu, žalovaný bol v konaní zastúpený

advokátkou JUDr. A. H. R. podľa Súd nariadil pojednávanie v predmetnej veci

na deň 13. novembra 2006, žalovaný požiadal o jeho odročenie s poukazom na služobnú cestu

do Švajčiarska v termíne od 11. novembra 2006

do 18. novembra 2006. Súd jeho žiadosti vyhovel. Ďalšie pojednávanie súd prvého stupňa

nariadil na deň 15. januára 2007, žalovaný opätovne požiadal o jeho odročenie z dôvodu

vopred plánovaného vyšetrenia jeho právnej zástupkyne v zahraničí. Žiadosť o odročenie

pojednávania súd neakceptoval a v konaní pokračoval v zmysle

Podľa SR a Listiny základných práv a slobôd

má účastník konania právo, aby jeho vec bola prejednaná v jeho prítomnosti. Ak je účastník

zastúpený advokátom, vykonáva svoje práva a povinnosti prostredníctvom tohto zástupcu.

Z právnej úpravy procesného postavenia zástupcu účastníka konania vyplýva, že k odňatiu

možnosti konať pred súdom dochádza aj v prípade, ak bez návrhu účastníka súd prejedná vec

v jeho neprítomnosti i v neprítomnosti zástupcu, ktorý z dôležitého dôvodu požiadal

o odročenie pojednávania. Za dôležitý dôvod je potrebné považovať aj lekárske vyšetrenie.

Žalovaný s odvolaním predložil potvrdenie zahraničného zdravotníckeho zariadenia,

podľa ktorého sa jeho právna zástupkyňa dňa 15. januára 2007, t.j. v deň, na ktorý bolo

nariadené pojednávanie, zúčastnila celodenného vyšetrenia v tomto zariadení s následnou

hospitalizáciou. Z uvedeného dokladu vyplýva, že žalovaný požiadal o odročenie z dôležitého

dôvodu, existujúceho v čase pojednávania. Keďže žalovaný sa nezúčastnil pojednávania,

na ktorom súd vykonal dokazovanie, ku ktorému sa žalovaný nemohol vyjadriť a rozhodol

vo veci, odňal mu možnosť konať pred súdom.

Odvolací súd preto napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a ods. 2 zrušil

a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí

o veci / /.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 09. júla 2009

JUDr. Beata Miničová, .v. r

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: L. B.